Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-59-2011.pdf
PDF · 124.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 3588, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, právne zast. JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom M. R. X, XXX XX S. J., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0054/99/2011 zo dňa 18. 7. 2011 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. SK/0054/99/2011 zo dňa 18. 7. 2011, ktoré rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline pre Žilinský kraj č. P/0400/05/2010 zo dňa 17. 1. 2011 žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000,- € za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z., pričom následne druhostupňový správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie a zaviazal žalobcu na zaplatenie pokuty vo výške 500,- €. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a sú nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia -§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Namietal že žalovaný porušil povinnosť uloženú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku v dôsledku čoho nezistil presne a úplne skutočný stav veci a ďalej vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav bez vyhodnotenia celého konania žalobcu pri ukončení správy domu striktne ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. aplikoval a to, že žalobca pri ukončení výkonu správy domu poskytol vlastníkom bytov službu spôsobom, ktorý neumožňuje ich riadne využitie. V napadnutom rozhodnutí absentuje rozlíšenie, ktoré povinnosti žalobca pri ukončení správy uložené ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. splnil, a ktoré nesplnil, keď z výsledku kontroly mal žalovaný za preukázané, že povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/93 Z. z. žalobca nesplnil len v prípade vyúčtovania a úhrady finančných prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré po vyúčtovaní všetkých ostatných úhrad poukázal vlastníkom bytov dňa 18. 9. 2009. Ďalej poukázal na to, že žalobca až po ukončení mesiaca august 2009 uzavrel a mohol uzavrieť všetky účtovné prípadu zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu ku dňu 31. 8. 2009 a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu ku dňu 31. 8. 2009, kedy ukončil správu. Uviedol, že ak teda žalobca v súvislosti s ukončením správy domu vykonal pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na Kollárovej ul. č. 3588 v
Liptovskom Mikuláši činnosť nad rámec svojich povinností, keď poskytol služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov - spotrebiteľov mal uzavreté účtovné prípady zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy doterajšieho správcu, mal žalovaný túto skutočnosť skutkovo a právne vyhodnotiť vo vzťahu k obsahovej stránke poskytovať služby spotrebiteľovi riadne. Žalovaný na jednej strane vo svojom rozhodnutí konštatuje, že okolnosti prípadu nasvedčujú snahe spoločnosti o splnenie si všetkých svojich povinností v súvislosti s ukončením výkonu správy bytového domu, na druhej strane toto zistenie nezohľadnil pri posudzovaní konania žalobcu po obsahovej stránke. Žalovaný nerozlišuje určitým spôsobom, ktoré dokumenty týkajúce sa správy domu žalobca odovzdal vlastníkom bytov v zákonom stanovenej lehote, a ktoré nie, hoci tieto skutočnosti mal spoľahlivo zistené. Pokiaľ ide o obsahovú stránku stanovenia § 4 ods. 1 písm. h)zákona č. 250/2007 Z. z. v rozhodnutí absentuje vyhodnotenie, že v prejednávanej veci neboli zistené žiadne následky porušenia povinnosti, vyhodnotenie dôvodu a čas trvania porušenia povinnosti stanovenej v § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. Tak isto napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné zdôvodnenie vzhľadom na zistený skutočný stav veci, prečo žalovaný konanie žalobcu právne posúdil ako poskytovanie služby nie riadne. V prejednávanej veci je teda primárnym posúdenie, či teda každé porušenie ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. je automaticky nezabezpečovaním poskytovania služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, alebo je treba vždy prihliadnuť na okolnosti každého jednotlivého prípadu a na dôsledky, ktoré v dôsledku porušenia povinnosti pre vlastníkov bytov nastali, alebo nastať mohli. Uviedol síce, že konanie žalobcu je po formálnej stránke porušením zákona, ale po obsahovej stránke je riadnym ukončením účtovných operácii doterajšieho správcu a je práve na prospech toho, koho práva má žalovaný hájiť.
Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené aj pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty s poukazom na ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal konkrétnym spôsobom uviesť, aké následky porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu pre spotrebiteľov nastali a do akej miery boli práva týchto vlastníkov ohrozené, najmä pokiaľ žalobca ako doterajší správca riadne ukončil všetky účtovné operácie včítane kontroly a vyplatenia dodávateľských faktúr a ukončenia všetkých zmluvných záväzkov vzťahujúcich sa k domu. Žalovaný však napriek absencii riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia uviedol v rozhodnutí, že nezistil žiadne konkrétne poškodenie spotrebiteľov. Žalobca navrhol, aby súd právo žalovaného na uloženie pokuty za okolnosti danej veci posúdil aj podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Tak isto namietol, že podnet na vykonanie kontroly nepodal spotrebiteľ - vlastník bytu, čím nie je daná právomoc žalovaného na vykonanie kontroly u žalobcu, nakoľko žalovaný dospel k zisteným skutočnostiam na základe tohto podnetu. Podnet na vykonanie kontroly podal nový správca domu. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie výšky uloženej pokuty je nepreskúmateľné.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 19. 9. 2011. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že správny orgány rozhodli v medziach zákona, pričom skutkový stav bol vykonanou kontrolou spoľahlivo zistený. Súčasne boli rešpektované základné pravidlá správneho konania. Zaoberal sa dôvodmi odvolania v dostatočnom rozsahu v rámci odvolacieho konania. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zo samotného spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi bolo v závere kontroly dňa 13. 10. 2010 nariadené, aby doručil v termíne do 18. 10. 2010 doklady preukazujúce, že boli z jeho strany pri ukončení činnosti správcovstva splnené povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z.. Na základe dokumentov predložených žalobcom dňa 15. 10. 2010 boli inšpektormi SOI pri následnej kontrole zo dňa 26. 10. 2010 jednoznačne špecifikované, ktoré dokumenty správca nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome v lehote vyplývajúcej zo zákona č. 182/1993 Z. z.. V oboch rozhodnutiach bolo zároveň vymedzené, ktoré konkrétne povinnosti vyplývajúce z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. si žalobca v predmetnom prípade nesplnil. Ust. § 4ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa je možné použiť aj na prípad, kedy povinnosti žalobcu sa viazali k ukončeniu poskytovania služieb výkonu správy, keďže riadne ukončenie správy domu je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome. Žalobca podľa názoru žalovaného zľahčuje charakter zisteného porušenia zákona a snaží sa vytvoriť dojem, že v konečnom dôsledku bol v prospech spotrebiteľov - vlastníkov bytov v dome. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačnú úpravu povinností správcu v prípade ukončenia jeho činnosti, ktorá vyplýva z ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z. z., pričom o význame tejto úpravy svedčí aj skutočnosť, že zákonodarca v § 8a ods. 4 zákona zakotvil následky pre správcu, ktorý si uvedené povinnosti nesplní včas. Žalovaný aj napriek uvedenej skutočnosti považoval za potrebné zohľadniť okolnosti prípadu
vo výške uloženého pokutu, keď pokutu znížil vzhľadom na aktivitu žalobcu v súvislosti s ukončením výkonu správy bytového domu. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu výšky uloženého postihu žalovaný poukázal na to, že s touto sa vysporiadal už v odôvodnení druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že predmetné povinnosti mali dôležitý význam najmä vo vzťahu k prevereniu hospodárenia správcu bytu zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov - spotrebiteľov, teda bola sledovaná ochrana majetkových práv spotrebiteľov ako aj rešpektovanie práva spotrebiteľov na informácie. V správnom konaní nebolo zistené žiadne konkrétne v peňažnej sume vyčísliteľné poškodenie spotrebiteľov, pokiaľ ide o spochybňovanie právomoci žalovaného na vykonanie kontroly z dôvodu podania podnetu nesprávnym subjektom. Inšpektorát SOI využil v tomto prípade pri svojej kontrolnej činnosti poznatky získané z podnetu pani X., čo predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 128/2002 Z. z.. Postih účastníka konania bol založený na vlastných zisteniach SOI, pričom v tomto prípade žalovaný zastáva názor, že skutok, ktorý je predmetom rozhodnutia sa nevzťahuje ku konkrétnemu vlastníkovi bytu (pisateľovi podnetu), ale k vlastníkom bytov v bytovom dome na Kollárovej ul. 3588/28, Liptovský Mikuláš vo všeobecnosti.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na termín dňa 1. 2. 2012.
Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní sa pridržiavala písomne podanej žaloby.
Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu sa pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe .
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov vrátane ich postupov sú vecne správne a súladné so Zákonom o ochrane spotrebiteľa ( zák. č. 250/2007 Z.z. ), pričom správne orgány zistili presne a úplne skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav následne potom aplikovali správne právne predpisy.
V danom prípade išlo o prieskum podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. t.j. preskúmanie rozhodnutia na základe podanej žaloby podľa ust. § 247 a nas. l O.s.p.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov (aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov).
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 2 ods. b) bod 1. zákona č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu,
o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.
Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj vydala dňa 17. 1. 2011 rozhodnutím pod č. P/0400/05/2010 podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e), § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. žalobcovi pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h), v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby - správca bytov a nebytových priestorov je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolami dňa 13. 10. 2010 a dňa 26. 10. 2010 bolo zistené, že poskytovateľ služieb nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, ak správca končí svoju činnosť je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti odovzdať vlastníkom bytov a nebytových priestorov všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie, čo správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov bytového domu Kollárova 3588/28, Liptovský Mikuláš v zákonom stanovenej lehote najneskôr do 31. 8. 2009 nesplnil, a tým nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, za čo bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 1.000,- €. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že kontrolami v sídle žalobcu bolo zistené špecifikované porušenie povinností. Teda kontrolami bolo zistené, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a medzi žalobcom ako správcom bytov a nebytových priestorov bola uzavretá Zmluva o výkone správy č. 52/2001 zo dňa 2. 4. 2011, kde v čl. 9 bod 1 bola uvedená pri skončení zmluvy výpovedná lehote 6 mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Vlastníci bytov a nebytových priestorov dňa 22. februára 2009 zaslali účastníkovi konania správcovi výpoveď zo zmluvy č. 52/2001, a teda platnosť tejto zmluvy bola ukončená dňom 31. 8. 2009. Do tejto doby si žalobca nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a v stanovenej lehote nepredložil vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrad za plnenia v lehote do 31. augusta 2009. Vo vzťahu k uloženej pokute uviedol, že nerešpektovaním povinnosti správcu pri ukončení zmluvy o výkone správy porušil ust. § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda neposkytol služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie a správny orgán zavádzal, že nesplnenie tejto povinnosti spôsobili najmä samotní spotrebitelia nezaplateným preddavkov v auguste 2009 včas, čo nezodpovedá pravde. Vyúčtovanie môže účastník konania urobiť v každom období. Zároveň žalobca svojím konaním nezabezpečil nerušený a kontinuálny výkon správy bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Správny orgán poukázal na to, že ide o objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených podmienok poskytovania služieb bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie, preto bola uložená pokuta vo výške 1.000,- €, čo predstavuje spodnú hranicu zákonnej sadzby. Pokuta bola uložená vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská.
Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že nie je zrejmé, akým konkrétnym a súčasne nie riadnym spôsobom v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. žalobca poskytoval službu v dobe výkonu správy a po jej ukončení vlastníkom bytov a nebytových priestorov, pričom nestačí len konštatovanie nesplnenie zákonnej povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 bez súčasného vyhodnotenia celého zisteného skutočného stavu veci. Namietal teda nedostatočne zdôvodnené rozhodnutia, tak isto nedostatočne zistený skutkový stav a tak isto vo vzťahu k výške uloženej pokuty namietal nedostatok jej zdôvodnenia.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. SK/0054/99/2011 zo dňa 18. 7. 2011 rozhodol tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil tak, že žalobcovi pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci - poskytovateľ služby - správca bytových a nebytových priestorov povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, keď kontrolami uskutočnenými v dňoch 13. 10. 2010 a 20. 10. 2010 bolo zistené, že účastník konania nedodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Tým, že si účastník konania voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov nesplnil povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj úhrad za plnenia, nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Podľa § 24 ods. 1 zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- €. Z odôvodnenia vyplynul záver pre zmenu napadnutého rozhodnutia vo výrokovej časti rozhodnutia a tak isto správny orgán uskutočnil úpravu výroku tak, aby citácia porušeného ustanovenia zodpovedala zákonnému zneniu, ako aj aby bol z výroku rozhodnutia jednoznačne zrejmý skutok, ktorý je predmetom postihu. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodol o znížení postihu na 500,- €, keďže zohľadnil skutočnosť, že k porušeniu § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. došlo len v prípade vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj skutočnosť, že žalobca si túto povinnosť splnil, avšak po prekročení zákonom stanovenej maximálnej lehoty. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol povinný zabezpečiť, aby pri svojej podnikateľskej činnosti dodržiaval všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto povinností je vzhľadom na oblasť poskytovania služieb žalobcom aj vytvorenie takých podmienok podnikania, ktoré dodržiavajú povinnosti vyplývajúce účastníkovi konania zo Zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 182/1993 Z. z.. Skutkový stav, z ktorého vychádza postih žalobcu považuje odvolací orgán za spoľahlivo zistený a postih účastníka konania za opodstatnený. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia podľa názoru žalovaného vyplýva, v čom vidí správny orgán porušenie § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj prečo správny orgán dospel k záveru o porušení povinnosti vyplývajúcej z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. V súvislosti so zistením odvolací orgán považoval pokutu uloženú prvostupňovým orgánom za neprimerane vysokú, pričom tento nedostatok odstránil v odvolacom konaní. Vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu uviedol, že sa podrobne oboznámil so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako aj úkonmi, ktoré správny orgán uskutočnil s cieľom zistenia skutočného stavu veci. Kontrolný orgán v danom prípade využil oprávnenie ukladať záväzný pokyn, ktorý účastník konania rešpektoval, pričom skutočnosti rozhodujúce pre vyhodnotenie rozsahu a závažnosti porušenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 vyplývajú z uvedených dokladov. Predmetom postihu nie je zistenie, že by žalobca vôbec nerešpektoval svoje povinnosti správcu bytu, ale skutočnosť, že svoju povinnosť predložiť vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv nevykonal v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že posúdenie prípadu je rozhodujúca definícia spotrebiteľa v § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa vo vzťahu, že by podnet bol zaslaný spotrebiteľom, ktorá za spotrebiteľa považuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Aj samotný žalobca špecifikoval pisateľku podnetu ako spotrebiteľku. Inšpektorát využil v tomto prípade pri svojej kontrolnej činnosti poznatky získané z predmetného podnetu, čo predpokladá § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 128/2002 Z. z.. Postih účastníka však nevychádza z podnetu, ale z vlastných zistení SOI, pričom skutok sa nevzťahuje ku konkrétnemu vlastníkovi bytu (pisateľovi podnetu), ale k vlastníkom bytov v bytovom dome vo všeobecnosti. Ďalej žalovaný správny orgán poukázal na to, že nebolo možné upustiť od uloženia postihu. Za protiprávny stav žalobca zodpovedá bez ohľadu na dôvody a skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Jeho zodpovednosť je objektívneho charakteru, ktorej nie je možné zbaviť sa s poukazovaním na skutočnosť, že nedostatok bol spôsobený neúmyselne. Bolo
povinnosťou žalobcu prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov. Výška zníženej pokuty zohľadňuje okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia. Správny orgán nezistil konkrétne porušenia spotrebiteľov, v opačnom prípade by výška postihu bola ešte podstatne vyššia. Splnenie predmetnej povinnosti malo dôležitý význam najmä vo vzťahu k prevereniu hospodárenia správcu bytu zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov spotrebiteľov, teda predmetnou úpravou bola sledovaná ochrana majetkových práv spotrebiteľov, ako aj rešpektovanie práva spotrebiteľa na informácie. Žalovaný správny orgán prihliadol na charakter, ako aj rozsah zisteného porušenia § 4 ods. 1 psím. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán prihliadol na to, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo na informácie a na ochranu svojich ekonomických záujmov, nebol v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý. Nepodstatnou je skutočnosť, že splnenie predmetnej povinnosti malo dôležitý význam najmä vo vzťahu k prevereniu hospodárenia správcu bytu zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov - spotrebiteľov a k potrebe zabezpečenia nerušeného a kontinuálneho výkonu správy bytového domu.
V konaní nebolo sporným, že prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu dve kontroly, a to dňa 13. 10. 2010 a dňa 26. 10. 2010, na základe ktorých bolo zistené, že medzi žalobcom a vlastníkmi bytových a nebytových priestorov v dome na Kollárovej ul. č. 3588/23, Liptovský Mikuláš bola uzatvorená Zmluva o výkone správy č. 52/2001 zo dňa 2. 4. 2001, podľa ktorej žalobca vystupoval ako správca bytov a nebytových priestorov daného bytového domu. Ďalej bolo zistené, že predmetná zmluva bola vypovedaná dňa 22. februára 2009, pričom platnosť tejto zmluvy bola skončená dňa 31. augusta 2009. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania, teda medzi žalobcom a žalovaným neboli spornými skutočnosťami. Vo výrokovej časti prvostupňového, resp. druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo konkrétne špecifikované za čo bol žalobca sankcionovaný.
Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorných trhov vo veciach ochrany spotrebiteľa v § 2 označené ako predmet kontroly vnútorného trhu pod č. a stanovuje, že kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečne, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite. V ust. § 4 zákona č. 128/2002 Z. z. zákonodarca stanovil pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, keď v § 4 ods. 1 vymedzil, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Tu je odkaz priamo aj na ustanovenie zákona č. 182/1993 Z. z..
V preskúmavanej veci bolo tak isto nesporné vzhľadom k tomu, že túto skutočnosť nespochybňoval ani samotný žalobca, ktorý uviedol, že ide síce o formálne porušenie zákona, že žalobca ako správca bytov nepredložil pri ukončení správy do 31. 8.2009 vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia v zmysle ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.. Tým mal porušiť ust. § 4 ods. 1 pís. h) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Hlavnou žalobnou námietkou žalobcu bola tá skutočnosť, či teda každé porušenie ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. je automaticky nezabezpečením poskytovania služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Táto skutočnosť nebola sporná medzi účastníkmi a súd poukazuje na to ako aj správne žalovaný správny orgán vo svojom odôvodnení poukazuje na to, že žalobca bol sankcionovaný za to, že vyúčtovanie použitia fondov prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia nepredložil v stanovenej lehote do 31. augusta 2009, čo teda vyplýva priamo zo zákona, konkr. z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. kde je stanovená lehota najneskoršie ku dňu skončenia správy ( 31.8.2009 ), čo žalobca nesplnil. Správne teda konštatoval, žalovaný správny orgán, že v danom prípade ide o porušenie tzv. zákonnej povinnosti, pričom je potrebné poukázať na to, že žalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď bolo jasné za čo konkrétne bol žalobca sankcionovaný. V danom prípade bolo teda postihnuté protiprávne konanie zo strany žalobcu, ktoré je výslovne stanovené v § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré priamo ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi služby predávajúcemu povinnosť poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Pod pojmom riadne použitie sa rozumie poskytnutie služieb v súlade s dohodnutými zmluvnými povinnosťami, ako aj zákonnými povinnosťami, to znamená, že žalobca bol povinný poskytovať svojím spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov služby súladné s uzavretými zmluvnými podmienkami a aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z., teda bol povinný si zároveň splniť aj povinnosti uvedené v § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. riadne. Súd
dáva do pozornosti, že v § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. zákonodarca používa výrazy ako poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie pričom sa neobmedzuje na poskytovanie služieb len v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami alebo podmienkami ustanovenými v zákone č. 250/2007 Z. z., ale úmyslom a zmyslom tohto ustanovenia bolo obsiahnuť poskytnutie služieb v súlade aj s inými právnymi predpismi, čo bol aj prípad poskytovateľa služby, teda žalobcu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.. Preto podľa názoru súdu, keďže bolo jednoznačné preukázané porušenie ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko nebolo sporné, že žalobca v stanovenej lehote neposkytol vlastníkom bytov vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia v lehote do 31. 8. 2009, tak nie je možné konštatovať, že žalobca poskytol služby riadnym spôsobom. Podľa názoru súdu bolo nepodstatné tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal vyhodnotiť aj skutočnosti, ktoré žalobca pri ukončení správy vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov splnil. Bolo nesporné, že žalobca vlastníkom bytov a nebytových priestorov odovzdal v súlade s § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. správu o svojej činnosti ako aj písomné materiály súvisiace so správou domu, toto mu vyplýva priamo zo zákona, nepodstatné a účelové je aj tvrdenie žalobcu, že mohol účtovne uzavrieť prípady až ku koncu mesiaca t.j. ku dňu 31.8.2009 a že vlastne konal v záujme vlastníkov bytov. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade porušením špecifikovanej zákonnej povinnosti nebol naplnený cieľ sledovaný zákonnou úpravou § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. a to zabezpečiť nerušený a kontinuálny prechod správy bytového domu, pričom takéto konanie žalobcu nemožno považovať za konanie v záujme vlastníkov bytov v bytovom dome.
Rovnako je nepodstatná námietka žalobcu vo vzťahu k podnetu na vykonanie kontroly, nakoľko je spoľahlivo preukázané konkrétne porušenie žalobcu a to vykonanými kontrolami zo strany kontrolórov SOI vo vzťahu k spotrebiteľom ( § 2 pís. a) zák. č. 250/2007 z.z. ) a to vo vzťahu k vlastníkom bytov v bytovom dome na Kollárovej ulici 3558/28, Liptovský Mikuláš. Keďže zákon o Slovenskej obchodnej inšpekcii č. 128/2002 Z.z. zveruje tejto ( SOI ) kontrolné právomoci a v dôsledku toho jej umožňuje pri zistení porušení povinností stanovených zákonom vymedzeným subjektom ukladať aj sankcie ( § 4 ods. 2 pís. g) zák. č. 128/2002 Z.z. ) nie je možné hodnotiť konanie žalovaného resp.- prvostupňového správneho orgánu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ žalobca namietal aj nedostatočné zdôvodnenie výšky uloženej pokuty, súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom k tomu, že mal za to, že druhostupňový žalovaný správny orgán prikročil k zníženiu výšky uloženej pokuty a aj dostatočne zdôvodnil prečo pristúpil k uloženiu (zníženiu ) výšky uloženej pokuty z 1.000,- € na 500,- €. Krajský súd v Žiline poukazuje na dostatočné zdôvodnenie výšky zníženej pokuty ( a tým aj uloženie ) tým, že podľa názoru súdu žalovaný zvážil všetky hľadiská pri určení výšky pokuty v zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia, pričom nemal súd za to, že by zníženie tejto pokuty z 1.000,- € na 500,- € bolo nedostatočne zdôvodnené. Súd v danej veci poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 8 Sžo/11/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 6 Sžo/ 126/2010 zo dňa 30.3.2011 z ktorých vyplýva záver, že pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy ( § 245 ods. 2 O.s.p. ), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.
Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom ( napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a i. ), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší ( § 250j ods. 2 o.s.p. ). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije § 250j ods. 5 O.s.p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy ( rešpektujúc systém trojdelenia moci ), a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcii, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu ( diskrečná právomoc ), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami tohto logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu ( uváženia ) musí byť aj zdôvodnené.
Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca ( pokuta bola uložená vo výške 500,-EUR, maximálne možno pokutu podľa § 24 ods. 1 zák. 250/2007 Z.z. uložiť do 2.000 000,- Sk ), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, najmä z pohľadu prečo prikročil k zníženiu pokuty zo sumy 1000,- EUR na 500,-EUR.
Pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, súd nevzhliadol ani dôvod , pre ktorý by malo byť v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. o výške pokuty rozhodnuté inak.
Pri preskúmaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pre ukladanie sankcie
- individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanom prípade podľa názoru súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu - porušenie povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.. Výšku pokuty je nutné diferencovať a idividualizovať, pričom uloženú pokutu vo výške 500,-EUR v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, považoval súd za primeranú. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú a aj represívnu a postihovať protiprávne konanie, preto je žiadúce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností ( generálne pôsobenie ), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline vyhodnotil žalobný námietky žalobcu ako v celom rozsahu za nedôvodné a žalobu z uvedených dôvodov podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by mal právo na náhradu trov konania žalobca v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí. Avšak žalobca bol v danom prípade neúspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.