Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)315/375265.e92bad.pdf
PDF · 165.16 KB
No categories available
8Sžo/11/2011
Najvyšší súd 8Sžo/11/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobkyne: J. N. – K. – R., V. X., B., IČO: X., zast. J.. D. D., advokátom so
sídlom N.. M. B. X., B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-
399/OLVS-2009 zo dňa 17. augusta 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2S 70/10-35 zo dňa 1. decembra 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S 70/10-35 zo dňa 1. decembra 2010, p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-399/OLVS-
2009 zo dňa 17.8.2009, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti
organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finančnej polície č. p. PPZ-48-13/BOK-FP-
-II-2009 zo dňa 10.6.2009, ktorým bola žalobkyni za nesplnenie povinností uvedených v § 6
ods. 1 písm. a/ a § 5 ods. 2 písm. b/ zák. č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) uložená podľa § 13 ods. 1 Zákona v spojení
s § 36 ods. 6 zák. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov pokuta vo výške 2500 €. Žalobkyňa tieto povinnosti porušila tým,
že ako povinná osoba nemala za obdobie od 1.1.2005 do 31.8.2008 vypracovaný program
vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a minimálne v jednom
prípade v roku 2007 nevykonala identifikáciu klienta v rozsahu § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona pri
obchodných operáciách podľa § 5 ods. 2 písm. b/ Zákona.
Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa
nemala vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej
činnosti a tiež bolo nepochybne zistené, že nevykonala identifikáciu klientov v rozsahu § 5
ods. 1 písm. a/ Zákona u všetkých klientov, ktorých obchodné operácie boli najmenej
15 000 €, tak ako to vyžaduje § 5 ods. 2 písm. b/ Zákona. Pri identifikácii fyzickej osoby
chýbalo v kontrolovaných zložkách klientov minimálne v jednom prípade za rok 2007
u protistrany zmluvného vzťahu číslo dokladu totožnosti, čím bolo preukázané porušenie
povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 2 písm. b/ Zákona. Na tieto zistenia nemalo vplyv ani
tvrdenie žalobkyne, že zmluvy o prevode vlastníckeho práva vypracúva právny zástupca a aj
notár overuje osobné údaje klientov, čím dochádza k duplicitnému kontrolovaniu
a overovaniu osobných údajov.
Krajský súd ďalej uviedol, že za uvedené správne delikty bolo možné uložiť pokutu
až do výšky 2 000 000 Sk, pričom v danom prípade bola pokuta uložená na spodnej hranici
daného rozpätia, čo bolo v súlade s § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), keď
v obdobných prípadoch žalovaný ukladá rovnaké pokuty po zvážení všetkých relevantných
skutočností pre výšku pokuty. Žalovaný zvážil nielen samotnú dĺžku trvania protiprávneho
stavu, ako aj to, že žalobkyňa v uvedenom období nemala vypracovaný program a naplnila
povinnosti vyplývajúce zo Zákona a nevykonávala žiadnu preventívnu činnosť zameranú
proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Krajský súd poukázal, že v podanom rozklade
žalobkyňa namietala len nesprávne zistenie skutkového stavu veci, s čím sa nemožno
stotožniť, keďže skutkový stav bol zistený správne a správne orgány skutkový stav aj správne
právne posúdili.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správny orgán nerozhodol v zákonnej 30 dňovej
lehote, krajský súd uviedol, že táto námietka nemohla spochybniť zákonnosť správnych
rozhodnutí.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že
neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pričom sa
domáhala zmeny v časti preskúmavaného rozhodnutia týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak,
že odvolací súd túto zníži na sumu 1000 €.
Uviedla, že z nevedomosti nesplnila povinnosti vyplývajúce so Zákona, o existencii
ktorých nemala vedomosť. Ako živnostníčka si pri výkone podnikateľskej činnosti počínala
svedomite a poctivo, ako to vyplýva z kontrol vykonaných orgánmi daňového úradu. Zisky
z činnosti realitnej kancelárie ledva pokrývajú náklady na jej chod, a teda pokuta v uloženej
výške má likvidačný charakter. Výška uloženej pokuty v rozhodnom období nepredstavovala
pri podnikateľskej činnosti ani výšku priemerného ročného zisku, pričom žalobkyňa, pokiaľ
vykazovala pravidelný zisk, zamestnávala dve pracovníčky, čo si však už nemôže dovoliť.
Záverom uviedla, že po vykonanej kontrole okamžite splnila všetky podmienky
uložené v Zákone.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 245 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 5 O. s. p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť
rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza
rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie
správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd
dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní
pred správnym orgánom.
Podľa § 36 ods. 6 zák. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej
činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, na ukladanie pokút za správne delikty ustanovené právnym
predpisom účinným do 31. augusta 2008, ku ktorým došlo pred 1. septembrom 2008, sa
použijú ustanovenia právneho predpisu účinného do 31. augusta 2008.
Podľa § 3 písm. e/ Zákona povinná osoba je prevádzkovateľ realitnej kancelárie,
zmenárne, záložne.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona identifikácia je zistenie
a) mena, priezviska a rodného čísla alebo dátumu narodenia, druhu a čísla dokladu
totožnosti fyzickej osoby, a ak ide o cudzinca, aj zistenie štátnej príslušnosti; u fyzickej osoby
oprávnenej na podnikanie aj miesta podnikania a identifikačného čísla,
b) názvu, sídla a identifikačného čísla právnickej osoby a údajov v rozsahu podľa
písmena a) fyzickej osoby, ktorá je oprávnená v jej mene konať,
c) mena, priezviska a rodného čísla alebo dátumu narodenia, druhu a čísla dokladu
totožnosti rodiča alebo iného zákonného zástupcu podľa osobitných predpisov, ak ide
o maloletého, ktorý nemá doklad totožnosti,
d) identifikačného čísla alebo obdobného kódu, ktorý na vykonávanie obchodu
prostredníctvom technických zariadení pridelila klientovi povinná osoba podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 5 ods. 2 Zákona povinná osoba identifikuje každú fyzickú osobu alebo
právnickú osobu, ak zistí, že pripravuje alebo vykonáva
a) neobvyklú obchodnú operáciu,
b) obchodnú operáciu v hodnote najmenej 15 000 EUR,
c) viacero na seba nadväzujúcich obchodných operácií, ktorých hodnota v období 12
po sebe nasledujúcich mesiacov dosiahne najmenej 15 000 EUR.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ Zákona povinná osoba vypracúva a aktualizuje program
vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii, ktorý musí obsahovať najmä prehľad foriem
neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu svojej činnosti, obsah a harmonogram
odbornej prípravy zamestnancov vykonávanej najmenej raz ročne, určenie osoby alebo
organizačného útvaru, ktorí sú zodpovední za ochranu pred legalizáciou a metodiku postupu
pri predchádzaní legalizácii a pri jej odhaľovaní.
Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd
nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej
správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.
Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta
prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh
sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O. s. p.).
V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak,
využije § 250j ods. 5 O. s. p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným
uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej
správnej úvahy (rešpektujúc systém trojdelenia moci), a preto moderácia je prípustná najmä
v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe
skutku a jeho dôsledkom.
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu
(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny
orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku
sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania
a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.
Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola
uložená vo výške 2500 €, maximálne možno pokutu podľa § 13 ods. 1 Zákona uložiť
vo výške do 2 000 000 Sk), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej
úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto odvolací súd
musel konštatovať, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade
so zákonom.
Pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, odvolací súd v námietkach žalobkyne
(likvidačná výška pokuty), nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle § 250j ods. 5
O. s. p. o výške pokuty rozhodnuté inak. Ak v obsahu podaného odvolania žalobkyňa
namietala, že o povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona, je potrebné uviesť, že neznalosť
zákona neospravedlňuje (ignoratia legis non excusat) a odvolací súd sa touto nezaoberal.
Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín
pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru
odvolacieho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu
k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj objektu správneho deliktu –
záujmu spoločnosti na zabránení legalizácie príjmov z trestnej činnosti a ekonomickej situácii
žalobkyne. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, pričom pokutu uloženú
vo výške 2500 €, t. j. v dolnej polovici sadzby zákonom stanovenej, považoval odvolací súd
za primeranú.
Vo sfére žalobkyne má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu
a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére
páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá
predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä
vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie),
ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa stotožnil so záverom krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé
spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej
O. s. p., keď žalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal
a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská