Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobkyne: J. N. – K. – R., V. X., B., IČO: X., zast. J.. D. D., advokátom so

sídlom N.. M. B. X., B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-

-2009 zo dňa 17. augusta 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -35 zo dňa 1. decembra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-35 zo dňa 1. decembra 2010, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa

žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-399/OLVS-

2009 zo dňa 17.8.2009, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa, Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti

organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finančnej polície č. p. PPZ-48-13/BOK-FP-

-2009 zo dňa 10.6.2009, ktorým bola žalobkyni za nesplnenie povinností uvedených v § 6

ods. 1 písm. a/ a o ochrane pred legalizáciou

príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

2

predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) uložená podľa § 13 ods. 1 Zákona v spojení

s o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov pokuta vo výške 2500 €. Žalobkyňa tieto povinnosti porušila tým,

že ako povinná osoba nemala za obdobie od 1.1.2005 do 31.8.2008 vypracovaný program

vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a minimálne v jednom

prípade v roku 2007 nevykonala identifikáciu klienta v rozsahu § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona pri

obchodných operáciách podľa § 5 ods. 2 písm. b/ Zákona.

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa

nemala vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej

činnosti a tiež bolo nepochybne zistené, že nevykonala identifikáciu klientov v rozsahu § 5

ods. 1 písm. a/ Zákona u všetkých klientov, ktorých obchodné operácie boli najmenej

15 000 €, tak ako to vyžaduje § 5 ods. 2 písm. b/ Zákona. Pri identifikácii fyzickej osoby

chýbalo v kontrolovaných zložkách klientov minimálne v jednom prípade za rok 2007

u protistrany zmluvného vzťahu číslo dokladu totožnosti, čím bolo preukázané porušenie

povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 2 písm. b/ Zákona. Na tieto zistenia nemalo vplyv ani

tvrdenie žalobkyne, že zmluvy o prevode vlastníckeho práva vypracúva právny zástupca a aj

notár overuje osobné údaje klientov, čím dochádza k duplicitnému kontrolovaniu

a overovaniu osobných údajov.

Krajský súd ďalej uviedol, že za uvedené správne delikty bolo možné uložiť pokutu

až do výšky 2 000 000 Sk, pričom v danom prípade bola pokuta uložená na spodnej hranici

daného rozpätia, čo bolo v súlade s o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), keď

v obdobných prípadoch žalovaný ukladá rovnaké pokuty po zvážení všetkých relevantných

skutočností pre výšku pokuty. Žalovaný zvážil nielen samotnú dĺžku trvania protiprávneho

stavu, ako aj to, že žalobkyňa v uvedenom období nemala vypracovaný program a naplnila

povinnosti vyplývajúce zo Zákona a nevykonávala žiadnu preventívnu činnosť zameranú

proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Krajský súd poukázal, že v podanom rozklade

žalobkyňa namietala len nesprávne zistenie skutkového stavu veci, s čím sa nemožno

stotožniť, keďže skutkový stav bol zistený správne a správne orgány skutkový stav aj správne

právne posúdili.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správny orgán nerozhodol v zákonnej 30 dňovej

lehote, krajský súd uviedol, že táto námietka nemohla spochybniť zákonnosť správnych

rozhodnutí.

3

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že

neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pričom sa

domáhala zmeny v časti preskúmavaného rozhodnutia týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak,

že odvolací súd túto zníži na sumu 1000 €.

Uviedla, že z nevedomosti nesplnila povinnosti vyplývajúce so Zákona, o existencii

ktorých nemala vedomosť. Ako živnostníčka si pri výkone podnikateľskej činnosti počínala

svedomite a poctivo, ako to vyplýva z kontrol vykonaných orgánmi daňového úradu. Zisky

z činnosti realitnej kancelárie ledva pokrývajú náklady na jej chod, a teda pokuta v uloženej

výške má likvidačný charakter. Výška uloženej pokuty v rozhodnom období nepredstavovala

pri podnikateľskej činnosti ani výšku priemerného ročného zisku, pričom žalobkyňa, pokiaľ

vykazovala pravidelný zisk, zamestnávala dve pracovníčky, čo si však už nemôže dovoliť.

Záverom uviedla, že po vykonanej kontrole okamžite splnila všetky podmienky

uložené v Zákone.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril, vlastný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

4

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa vo veciach uvedených v môže súd rozhodnúť

rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení

sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza

rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie

správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd

dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní

pred správnym orgánom.

Podľa o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej

činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, na ukladanie pokút za správne delikty ustanovené právnym

predpisom účinným do 31. augusta 2008, ku ktorým došlo pred 1. septembrom 2008, sa

použijú ustanovenia právneho predpisu účinného do 31. augusta 2008.

Podľa § 3 písm. e/ Zákona povinná osoba je prevádzkovateľ realitnej kancelárie,

zmenárne, záložne.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona identifikácia je zistenie

a) mena, priezviska a rodného čísla alebo dátumu narodenia, druhu a čísla dokladu

totožnosti fyzickej osoby, a ak ide o cudzinca, aj zistenie štátnej príslušnosti; u fyzickej osoby

oprávnenej na podnikanie aj miesta podnikania a identifikačného čísla,

b) názvu, sídla a identifikačného čísla právnickej osoby a údajov v rozsahu podľa

písmena a) fyzickej osoby, ktorá je oprávnená v jej mene konať,

c) mena, priezviska a rodného čísla alebo dátumu narodenia, druhu a čísla dokladu

totožnosti rodiča alebo iného zákonného zástupcu podľa osobitných predpisov, ak ide

o maloletého, ktorý nemá doklad totožnosti,

5

d) identifikačného čísla alebo obdobného kódu, ktorý na vykonávanie obchodu

prostredníctvom technických zariadení pridelila klientovi povinná osoba podľa osobitných

predpisov.

Podľa § 5 ods. 2 Zákona povinná osoba identifikuje každú fyzickú osobu alebo

právnickú osobu, ak zistí, že pripravuje alebo vykonáva

a) neobvyklú obchodnú operáciu,

b) obchodnú operáciu v hodnote najmenej 15 000 EUR,

c) viacero na seba nadväzujúcich obchodných operácií, ktorých hodnota v období 12

po sebe nasledujúcich mesiacov dosiahne najmenej 15 000 EUR.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ Zákona povinná osoba vypracúva a aktualizuje program

vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii, ktorý musí obsahovať najmä prehľad foriem

neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu svojej činnosti, obsah a harmonogram

odbornej prípravy zamestnancov vykonávanej najmenej raz ročne, určenie osoby alebo

organizačného útvaru, ktorí sú zodpovední za ochranu pred legalizáciou a metodiku postupu

pri predchádzaní legalizácii a pri jej odhaľovaní.

Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd

nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy ( ), ale aj jej

správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.

Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta

prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh

sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší ( ).

V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak,

využije tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným

uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej

správnej úvahy (rešpektujúc systém trojdelenia moci), a preto moderácia je prípustná najmä

v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe

skutku a jeho dôsledkom.

6

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu

(diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny

orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku

sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania

a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.

Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola

uložená vo výške 2500 €, maximálne možno pokutu podľa § 13 ods. 1 Zákona uložiť

vo výške do 2 000 000 Sk), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej

úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto odvolací súd

musel konštatovať, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade

so zákonom.

Pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, odvolací súd v námietkach žalobkyne

(likvidačná výška pokuty), nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle § 250j ods. 5

o výške pokuty rozhodnuté inak. Ak v obsahu podaného odvolania žalobkyňa

namietala, že o povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona, je potrebné uviesť, že neznalosť

zákona neospravedlňuje (ignoratia legis non excusat) a odvolací súd sa touto nezaoberal.

Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín

pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru

odvolacieho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu

k spáchanému správnemu deliktu, dĺžke jeho trvania, ako aj objektu správneho deliktu –

záujmu spoločnosti na zabránení legalizácie príjmov z trestnej činnosti a ekonomickej situácii

žalobkyne. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, pričom pokutu uloženú

vo výške 2500 €, t. j. v dolnej polovici sadzby zákonom stanovenej, považoval odvolací súd

za primeranú.

Vo sfére žalobkyne má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu

a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére

páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá

predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä

vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie),

ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.

7

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa stotožnil so záverom krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé

spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa

, v spojení s vety druhej

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal

a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 27. októbra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská