Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1803-2024.pdf
PDF · 78.2 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1803/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Janka Prisenžňáková, LL.M., advokát, so sídlom Hlavná 585/297, 029 44 Rabča, IČO: 42 387 159, proti povinnému: D. D., nar.: X.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.08.2024 od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 157,90 Eur, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 13.06.2024 (ďalej len ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vo výroku Ia. a II. právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2024 a vo výroku Ib. vykonateľnosť dňa 16.07.2024.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod č. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených.
8. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený. Oprávneným v exekučnom konaní je osoba, ktorá je oprávnená z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať aj ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.
13. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka – A. B., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C.. Okresný súd Námestovo schválil rodičovskú dohodu uzavretú na súde dňa 13.06.2024, podľa ktorej bol povinný, ako otec maloletého dieťaťa, zaviazaný k povinnosti platenia bežného výživného na maloletú D. D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 270 Eur mesačne vždy do 8. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (v tomto konaní označená ako oprávnená), a zaplatenia zameškaného výživného v celkovej výške 557,90 Eur taktiež k rukám matky maloletej.
14. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca – rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.
15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).
16. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol v časti A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia – oprávnení - ako oprávnená uvedená matka maloletého dieťaťa, ktorá však nebola
oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Rodič tohto dieťaťa (v tomto prípade matka maloletej D.), ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je tak v exekučnom konaní uvedený ako zákonný zástupca maloletého oprávneného a nie ako samotný oprávnený.
17. Nedostatok oprávnenia fyzickej osoby, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako oprávnený, vymáhať pohľadávku na výživnom patriacom dieťaťu vo vlastnom mene, vedie k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá bráni vymáhateľnosti povinným nesplnenej povinnosti z exekučného titulu. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti - aktívna, pasívna. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 13/2016 zo dňa 29.03.2017).
18. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
19. Súd v základnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, uložil jednému z rodičov dieťaťa povinnosť na úhradu výživného – v exekučnom konaní je tento rodič povinným, ktorý má povinnosť plniť dieťaťu – v exekučnom konaní oprávnenému, pričom rodič (zákonný zástupca dieťaťa), ktorému sa má výživné platiť, je určený za faktického poberateľa výživného, takže je platobným miestom. V prípade, že návrh na vykonanie exekúcie vo veci vymáhania výživného podá rodič vo vlastnom mene a nie ako jeho zákonný zástupca v mene dieťaťa, tak je tu dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199d ods.1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
27. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a súčasne konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.