Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. F. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci - preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 10.10.2017, vo veci predpísania penále za obdobie júl 2011 až jún 2013 v sume 819,20 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly poistného, t. j. od 28. júna 2014 a od 7. júla 2016 do dňa začatia kontroly.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03.11.2017, ktoré odôvodnil tým, že jeho príjem nedosahoval úrovne, ktorý je uvedený v rozhodnutí.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia

4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem účastníka konania ako osoby samostatne zárobkovo činnej bol za rok 2010 v sume 5.060 €, čím presiahol zákonom stanovenú sumu 3.948,72 €, a za rok 2011 bol v sume 6.430 €, čím presiahol zákonom stanovenú sumu 4.078,68 €. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie číslo XXXXXX-X/XXXX-XXX, zo dňa 18.05.2012 o vzniku povinného poistenia dňa 01.07.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2012 a účastník konania rozhodnutie prevzal a neodvolal sa voči nemu; a rozhodnutie číslo XXXXXX-X/XXXX-XXX, zo dňa 18.12.2013 o zániku povinného poistenia dňa 30.07.2013, ktoré taktiež účastník konania prevzal a neodvolal sa proti nemu, preto obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.

5. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná tieto platiť na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu. V prípade, ak nezaplatia včas, Sociálna poisťovňa im predpíše penále vo

výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného. Keďže účastník odvodové povinnosti riadne a včas neplnil, správny orgán na prvom stupni mu vyrubil penále.

6. Žalovaná na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení poukázala na skutočnosť, že žalovaná je registrovaná v Registri daňových subjektov v období od 18. februára 2017 s prideleným DIČ: XXXXXXXXXX. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne , porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že účastník konania, je ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie júl 2011 až jún 2013 zaplatil po lehote splatnosti.

7. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom neplnenia odvodovej povinnosti a Sociálna poisťovňa je povinná predpísať ich každému, kto porušuje svoje zákonom ustanovené povinnosti. Námietka účastníka konania, na základe ktorej je napadnuté rozhodnutie nezákonné, nie je opodstatnená. Nezákonným by bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré by bolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami, ktorými je viazaná, čo v tomto konkrétnom prípade nebolo splnené.

8. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktoré náležitým spôsobom zistil správny orgán na prvom stupni. Z dôvodu, že účastník konania mal v kontrolovanom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a z dôvodu, že mal za roky 2010 a 2011 preukázateľne vyšší príjem z podnikania, ako je zákonom stanovená suma pre tieto roky, bol v kontrolovanom období povinne poistený a mal platiť odvody.

Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia k žalobe, replika, duplika

9. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.04.2018 domáhal zrušenia rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28. marca 2018 ako aj rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z toho istého dňa. V poradí druhé rozhodnutie bolo uznesením Správneho súdu v Košiciach č. k. -48 vyčlenené na samostatné konanie a je preskúmavané v konaní vedenom pod sp. zn. .

10. Podľa žalobcu základom výpočtu poistného je čistý príjem SZČO počas zdaňovacieho obdobia, ináč nazývaný vymeriavací základ, alebo čiastkový základ. Takto vypočítaný základ sa teda odvíja od výšky rozdielu medzi dosiahnutým čistým príjmom (ziskom) a odpočítaní tých tzv. nevyhnutných nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť za účelom dosiahnutia zisku.

11. Podľa žalobcu je tento stav preukázateľný a to už od roku 2008, že nie je osobou, ktorej príjem by vôbec dosahoval akúkoľvek započítateľnú sumu. Podľa žalobcu to uznala aj žalovaná, ktorá svojím rozhodnutím, niekedy z roku 2013 oznámila, že ho prestáva evidovať vo svojich záznamoch ako poistenca. V rokoch 2008-2013 nevykonával akúkoľvek zárobkovú činnosť, lebo mal nezákonne pozastavený výkon advokácie. Nie je pravdou to, čo uvádza žalovaná v rozhodnutí, že by poistné nakoniec zaplatil. Nezaplatil.

12. Žalobca považuje údaje Finančného riaditeľstva za nepresné, nepravdivé a týkajú sa asi inej osoby, že DIČ uvedený v rozhodnutí je údajom inej osoby, nie žalobcu.

13. Žalobca navrhol rozhodnutia žalovanej zrušiť z dôvodu, že tieto boli vydané na základe nepresne a nepravdivo zisteného skutkového stavu a navrhol priznať nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s účinnosťou od 01.01.2011 do 30.06.2014 nadobúda fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely poistenia v prípade, ak osoba dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3. Žalobca je registrovaný v Registri daňových subjektov od 18. februára 1997 pričom táto registrácia mu naďalej trvá. Z dôvodu, že žalobca v období od júla 2011 do júna 2013 spĺňal obe vyššie uvedené podmienky v zmysle § 5 ZSP, mal na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

15. Vznik povinného poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného pre vznik poistenia SZČO vzniká povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním, dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov. Žalovaná ďalej uviedla príjmy žalobcu, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu s poukazom u ktorých je zrejmé, že žalobca bol v spornom období júl 2011 až jún 2013 osobou povinnou platiť a odvádzať poistné.

16. Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice o vzniku a zániku povinného poistenia, ktoré boli žalobcovi doručované a nadobudli právoplatnosť, a ktoré konečným a záväzným spôsobom upravili status žalobcu.

17. So vznikom povinného poistenia ZSP spája aj vznik odvodovej povinnosti, t. j. riadne a včas uhrádzať poistné v príslušnej sadzbe. Žalovaná uznala, že došlo k chybe vo formulácii, kde v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobca uhradil poistné po lehote, čo nie je pravda, nakoľko poistné neuhradil vôbec, to však podľa žalovanej nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

18. Ak SZČO neodvedie poistné, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 ZSP predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného. Pokiaľ žalobca spochybňuje údaje Finančného riaditeľstva, žalovaná nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré jej poskytujú iné inštitúcie a tieto sú pre ňu záväzné. Žalobca ničím nepreukázal nepravdivosť týchto údajov.

19. Za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa na účely posúdenia vzniku poistenia považuje príjem uvedený v o dani z príjmov, tzn. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Ide o tzv. “hrubý príjem“.

20. Ak je vymeriavací základ na platenie poistného povinne poistenou osobou nižší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 138 ods. 5, resp. povinne poistená osoba vykáže v rozhodujúcom období stratu z podnikania, je táto osoba povinná platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu. V období od júla 2011 do decembra 2011 bol minimálny vymeriavací základ v sume 329,06 € mesačne, v období od januára 2012 do decembra 2012 bol v sume 339,89 € mesačne, v období od januára 2112 do decembra 2012 bol v sume 393,00 € mesačne.

21. Z údajov Finančného riaditeľstva je zrejmé, že žalobca v rozhodujúcom období vykázal čiastkový základ dane nižší ako ustanovený minimálny vymeriavací základ, a preto bol povinný v spornom období platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu.

22. Žalobca v replike zopakoval a zdôraznil svoju doterajšiu argumentáciu, poukázal na skutočnosť, že v rokoch 2009-2013 mal pozastavený výkon advokácie, čoby jediného zdroja svojej obživy a v rozhodnom období nedosahoval žiadne príjmy z výkonu práce. Pôvod jeho príjmov z tohto obdobia treba ešte hľadať v rokoch pred nadobudnutím účinnosti uvedeného rozhodnutia a reálne boli v zásade výlučne len doplatkami dlžných súm doplácaných jednotlivými klientmi žalobcu v priebehu daného času.

23. Žalovanou tvrdené príjmy za obdobie 2009-2017 nie sú ani náhodou presné, sú diametrálne iné, než príjmy, ktoré boli žalobcom dosahované. Za uvedené obdobie dosahoval žalobca celkový príjem z výkonu práce v sumách, ktoré neprekročili ročne výšku 3.400 – 3.600 €. Príjmy uvádzané žalovanom v rozmedzí súm okolo 7.000,- € ročne sú sumami z pohľadu žalobcu absolútne nereálnymi, hraničiacimi až s fantáziou, dokonca až s fantazmagóriou.

24. Žalobca sa ďalej domnieva, že akékoľvek príjmy z výkonu práce by bolo možné vo vzťahu k žalobcovi zo strany žalovanej uplatňovať výlučne za obdobie výkonu práce žalobcu, a teda v súvislosti s už uvedeným treba vziať do úvahy následky SAK o pozastavení výkonu advokácie žalobcu v rokoch 2008-2013, a tak by mali byť brané do úvahy pre účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia akceptované príjmy maximálne od roku 2013.

25. Žalovaná v duplike zopakovala, že predmetom tohto konania je predpísanie penále, a nie existencia povinného poistenia, ktorá bola v minulosti právoplatne vyriešená, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia správnych súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, ako aj vo veci záväznosti údajov poskytovaných Finančným riaditeľstvom, ktorými je Sociálna poisťovňa viazaná.

Právne posúdenie, citácia právnych predpisov

26. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach -205 , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vykonal pojednávanie v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej a v neprítomnosti žalobcu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

27. Podľa § 5 ZSP samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 141 ods. 1 ZSP fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 ZSP poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 prvá veta ZSP poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 240 ods. 1 ZSP fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods. 2 ZSP predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Žalobca v žalobe a v priebehu celého konania spochybňuje svoju odvodovú povinnosť. Nosným dôvodom zamietnutia žaloby je fakt, že v tomto konaní súd preskúmaval rozhodnutie o predpísaní penále, a nie existenciu, či neexistenciu jeho odvodovej povinnosti. V tomto smere sa súd v plnej miere stotožnil s predostretou argumentáciou žalovanej a jej poukazom na konštantnú judikatúru správnych a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne zaväzuje súd v tom, že nemôže preskúmavať správne rozhodnutia, ktorých záväznosť je týmto časom daná, týkajú sa vzniku či zániku odvodovej povinnosti žalobcu.

29. Vyrubiť penále je možné len v prípade ak povinný subjekt má odvodovú povinnosť zároveň odvody včas nezaplatil. Že odvody neboli riadne a včas zaplatené nebolo sporné, nakoľko to potvrdil samotný žalobca. V konaní mal ďalej súd preukázanú aj odvodovú povinnosť žalobcu rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 18.05.2012 o tom, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2011, ktoré prevzal do vlastných rúk dňa 06.06.2012, voči ktorému nepodal odvolanie. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú

právne účinky, čo znamená, že týmito rozhodnutiami bol upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní.

30. Vyššie uvedené potvrdzuje aj judikatúra správnych súdov ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ku ktorej na doplnenie súd cituje rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23.02.2022 „Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o vzniku a o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava „prvým“ rozhodnutím dňa 19.09.2017, č. 108-68/2017-TT a „druhým“ rozhodnutím č. 108-69/2017-TT tiež dňa 19.09.2017, ktorými deklarovala, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo 01.07.2008 a zaniklo dňa 31.01.2012. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Otázka vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu, preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutí o vzniku a o zániku poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutia súdom. Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť“ K uvedenému súd dodáva, že sa de facto jedná totožný skutkový a právny stav, ako je to v prípade žalobcovom.

31. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k (ne)existencii odvodovej povinnosti (rovnako vo vzťahu k výške jeho príjmov) je v tomto smere v celom rozsahu s poukazom na vyššie uvedené irelevantná. Navzdory tomu, súd dodáva, že pokiaľ žalobca uvádza, že jeho príjmy neboli na úrovni údajov zistených Sociálnou poisťovňou, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Nepredložil o tejto veci jediný doklad, ktorým by uvedené spochybnil, nepredložil účtovníctvo, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, nepredložil nič, všetko zostalo len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia.

32. Keďže žalobca len tvrdil a nič nepredložil, súd nevzhliadol žiadny dôvod, aby si jeho príjmy z daňového priznania akýmkoľvek spôsobom overoval, k čomu zásadným spôsobom prispel aj fakt, že žalobca spochybnil svoje vlastné daňové identifikačné číslo, ktoré podľa neho patrí inej osobe. Daňové identifikačné číslo 1025620838 súd overil na stránkach Finančného riaditeľstva s výsledkom, že patrí žalobcovi.

33. Pokiaľ žalovaná v rozhodnutí pochybila tým spôsobom, že nesprávne uviedla, že žalobca odvody zaplatil až dodatočne, toto pochybenie je nepodstatné a v žiadnom smere neovplyvňuje správnosť vydaného rozhodnutia o vyrubení penále.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.