Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/1/2023

Opravné uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. F. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnej veci – preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 26776-3/2018-BA zo dňa 28. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Opravuje záhlavie rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2023 č.k. -10 tak, že namiesto nesprávne uvedeného čísla preskúmavaného rozhodnutia žalovanej „XXXXX-X/XXXX-XX“ toto po oprave správne znie „XXXXX-X/XXXX-XX“.

II. Opravuje odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2023 č.k. -10 tak, že odôvodnenie po oprave takto znie:

„Odôvodnenie

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 10.10.2017, vo veci predpísania penále za obdobie júl 2015 až jún 2016 v sume 516,62 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03.11.2017, ktoré odôvodnil tým, že jeho príjem nedosahoval úrovne, ktorá je uvedená v rozhodnutí.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietla odvolanie a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Stručné zhrnutie relevantnej časti napadnutého rozhodnutia

4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem účastníka konania ako osoby samostatne zárobkovo činnej bol za rok 2014 v sume 7.382 €, čím presiahol zákonom stanovenú sumu 4.944 € na základe čoho bol v období 07/2015-06/2016 povinne nemocensky poistenou osobou a povinne dôchodkovo poistenou osobou, povinnou platiť poistné a príspevky.

5. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná tieto platiť na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu. V prípade, ak nezaplatia včas, Sociálna poisťovňa im predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného. Keďže účastník odvodové povinnosti riadne a včas neplnil, správny orgán na prvom stupni mu vyrubil penále.

6. Žalovaná na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne , porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie júl 2015 až jún 2016 nezaplatil vôbec.

7. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti a Sociálna poisťovňa je povinná predpísať ich každému, kto porušuje svoje zákonom ustanovené povinnosti. Námietka účastníka konania, na základe ktorej je napadnuté rozhodnutie nezákonné, nie je opodstatnená. Nezákonným by bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré by bolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami, ktorými je viazaná, čo v tomto konkrétnom prípade nebolo splnené.

8. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktoré náležitým spôsobom zistil správny orgán na prvom stupni. Z dôvodu, že účastník konania mal v kontrolovanom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a z dôvodu, že mal za rok 2014 preukázateľne vyšší príjem z podnikania, ako je zákonom ustanovená suma pre tieto roky, bol v kontrolovanom období povinne poistený a mal platiť odvody.

Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia k žalobe, replika, duplika

9. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.04.2018 domáhal zrušenia rozhodnutí žalovanej č. 26775-2/2018-BA zo dňa 28. marca 2018 ako aj rozhodnutia žalovanej č. 26775-3/2018-BA z toho istého dňa. V poradí druhé rozhodnutie bolo uznesením Správneho súdu v Košiciach č.k. -48 vyčlenené na samostatné konanie a je preskúmavané v tomto konaní. V poradí prvé rozhodnutie je preskúmavané v konaní vedenom pod pôvodnou spisovou značkou .

10. Podľa žalobcu základom výpočtu poistného je čistý príjem SZČO počas zdaňovacieho obdobia, ináč nazývaný vymeriavací základ, alebo čiastkový základ. Takto vypočítaný základ sa teda odvíja od výšky rozdielu medzi dosiahnutým čistým príjmom (ziskom) a odpočítaní tých tzv. nevyhnutných nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť za účelom dosiahnutia zisku.

11. Podľa žalobcu je tento preukázateľne a to už od roku 2008, že nie je osobou, ktorej príjem by vôbec dosahoval akúkoľvek započítateľnú sumu. Podľa žalobcu to uznala aj žalovaná, ktorá svojím rozhodnutím, niekedy z roku 2013 oznámila, že ho prestáva evidovať vo svojich záznamoch ako poistenca. V rokoch 2008-2013 nevykonával akúkoľvek zárobkovú činnosť, lebo mal nezákonne pozastavený výkon advokácie. Nie je pravdou to, čo uvádza žalovaná v rozhodnutí, že by poistné nakoniec zaplatil. Nezaplatil.

12. Žalobca považuje údaje Finančného riaditeľstva za nepresné, nepravdivé a týkajú sa asi inej osoby. DIČ uvedený v rozhodnutí je údajom inej osoby, nie žalobcu.

13. Žalobca navrhol rozhodnutia žalovanej zrušiť z dôvodu, že tieto boli vydané na základe nepresne a nepravdivo zisteného skutkového stavu a navrhol priznať nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že novelou sa od 1. júla 2014 zmenila definícia samostatne zárobkovo činnej osoby v tom zmysle, že za samostatne zárobkovo činnú osobu sa podľa považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Legislatívna zmena spočívala v tom, že podmienka registrácie u správcu dane bola nahradená podmienkou dosahovania príjmov uvedených v a a zákona o sociálnom poistení. Žalobca mal v období od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pretože spĺňal obe ustanovené podmienky, t.j vek aj príjmy.

15. Vznik povinného poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného pre vznik poistenia SZČO vzniká povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného poistenia sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaní, dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov. Žalovaný ďalej uviedol príjmy žalobcu, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ktoré je zrejmé že žalobca bol v spornom období júl 2015 až jún 2016 osobou povinnou platiť a odvádzať poistné.

16. Žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2015 pričom o tejto skutočnosti žalobcu informovala listom č. 49367-6/2015-KEM, zo dňa 21. augusta 2015. Z dôvodu nedosiahnutia ustanovenej hranice príjmu za rok 2015 žalobcovi zaniklo povinné povinné poistenie dňa 30. júna 2016, čo mu bolo oznámené listom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3402922216-GC24/16, zo dňa 23. augusta 2016. Žalobca aj napriek možnosti vzniesť proti vyššie uvedeným oznámeniam námietky, tieto nepodal.

17. So vznikom povinného poistenia ZSP spája aj vznik odvodovej povinnosti, t.j. riadne a včas uhrádzať poistné v príslušnej sadzbe. Ak SZČO neodvedie poistné, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 ZSP predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného. Pokiaľ žalobca spochybňuje údaje Finančného riaditeľstvá, žalovaná nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré jej poskytujú iné inštitúcie a tieto sú pre ňu záväzné. Žalobca ničím nepreukázal nepravdivosť týchto údajov.

18. Za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa na účely posúdenia vzniku poistenia považuje príjem uvedený v o dani z príjmov, tzn. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Ide o tzv. “hrubý príjem“.

19. Ak je vymeriavací základ na platenie poistného povinne poistenou osobou nižší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 138 ods. 5, resp. povinne poistená vykáže v rozhodujúcom období stratu z podnikania, je táto osoba povinná platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu. V období od júla 2015 do decembra 2015 bol minimálny vymeriavací základ v sume 412 € mesačne, v období od januára 2016 do júna 2016 bol v sume 429 € mesačne.

20. Z údajov Finančného riaditeľstva je zrejmé, že žalobca v rozhodujúcom období vykázal čiastkový základ dane nižší ako ustanovený minimálny vymeriavací základ, a preto bol povinný v spornom období platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu.

21. Žalobca v replike zopakoval a zdôraznil svoju doterajšiu argumentáciu, poukázal na skutočnosť, že v rokoch 2009-2013 mal pozastavený výkon advokácie, čoby jediného zdroja svojej obživy a v rozhodnom období nedosahoval žiadne príjmy z výkonu práce. Pôvod jeho príjmov z tohto obdobia treba ešte hľadať v rokoch pred nadobudnutím účinnosti uvedeného rozhodnutia a reálne boli v zásade výlučne len doplatkami dlžných súm doplácaných jednotlivými klientmi žalobcu v priebehu daného času.

22. Žalovanou tvrdené príjmy za obdobie 2009-2017 nie sú ani náhodou presné, sú diametrálne iné, než príjmy, ktoré boli žalobcom dosahované. Za uvedené obdobie dosahoval žalobca celkový príjem z výkonu práce v sumách, ktoré neprekročili ročne výšku 3.400 – 3.600 €. Príjmy uvádzané žalovanom v rozmedzí súm okolo 7.000 € ročne sú sumami z pohľadu žalobcu absolútne nereálnymi, hraničiacimi až s fantáziou, dokonca až s fantazmagóriou.

23. Žalobca sa ďalej domnieva, že akékoľvek príjmy z výkonu práce by bolo možné vo vzťahu k žalobcovi zo strany žalovanej uplatňovať výlučne za obdobie výkonu práce žalobcu, a teda v súvislosti s už uvedeným treba vziať do úvahy následky SAK o pozastavení výkonu advokácie žalobcu v rokoch 2008-2013 a tak by mali byť do úvahy pre účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia akceptované príjmy maximálne od roku 2013.

24. Žalovaná v duplike zopakovala, že predmetom tohto konania je predpísanie penále a nie existencia povinného poistenia, ktorá bola v minulosti právoplatne vyriešená, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia správnych súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, ako aj vo veci záväznosti údajov poskytovaných Finančným riaditeľstvom, ktorými je Sociálna poisťovňa viazaná.

Právne posúdenie, citácia právnych predpisov

25. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach -205 , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vykonal pojednávanie v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej a v neprítomnosti žalobcu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

26. Podľa § 5 ZSP samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

27. Podľa § 141 ods. 1 ZSP fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 142 ods. 1 ZSP poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta ZSP poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

30. Podľa § 240 ods. 1 ZSP fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 240 ods 2 ZSP predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

32. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Žalobca v žalobe a v priebehu celého konania spochybňuje svoju odvodovú povinnosť. Nosným dôvodom zamietnutia žaloby je fakt, že v tomto konaní súd preskúmaval rozhodnutie o predpísaní penále, a nie existenciu, či neexistenciu jeho odvodovej povinnosti. V tomto smere sa súd v plnej miere stotožnil s predostretou argumentáciou žalovanej a jej poukazom na konštantnú judikatúru správnych a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne zaväzuje súd v tom, že nemôže preskúmavať správne rozhodnutia, ktorých záväznosť je týmto časom daná a týkajú sa vzniku či zániku odvodovej povinnosti žalobcu.

34. Vyrubiť penále je možné len v prípade ak povinný subjekt má odvodovú povinnosť zároveň odvody včas nezaplatil. Že odvody neboli riadne a včas zaplatené nebolo sporné, nakoľko to potvrdil samotný žalobca. V konaní mal ďalej súd preukázanú aj odvodovú povinnosť žalobcu, a to oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 21.08.2015 o tom, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2015, ktoré prevzal do vlastných rúk dňa 06.09.2015 a, voči

ktorému nepodal námietky. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, čo znamená, že týmito rozhodnutiami bol upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní.

35. Vyššie uvedené potvrdzuje aj judikatúra správnych súdov ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ku ktorej na doplnenie súd cituje rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23.02.2022 „Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o vzniku a o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava „prvým“ rozhodnutím dňa 19.09.2017, č. 108-68/2017-TT a „druhým“ rozhodnutím č. 108-69/2017-TT tiež dňa 19.09.2017, ktorými deklarovala, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo 01.07.2008 a zaniklo dňa 31.01.2012. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Otázka vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu, preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutí o vzniku a o zániku poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutia súdom. Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť“ K uvedenému súd dodáva, že sa de facto jedná totožný skutkový a právny stav, ako je to v prípade žalobcovom.

36. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k (ne)existencii odvodovej povinnosti (rovnako vo vzťahu k výške jeho príjmov) je v tomto smere v celom rozsahu s poukazom na vyššie uvedené irelevantná. Navzdory tomu, súd dodáva, že pokiaľ žalobca uvádza, že jeho príjmy neboli na úrovni údajov zistených Sociálnou poisťovňou, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Nepredložil o tejto veci jediný doklad, ktorým by uvedené spochybnil, nepredložil účtovníctvo, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, nepredložil nič, všetko zostalo len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia.

37. Keďže žalobca len tvrdil a nič nepredložil, súd nevzhliadol žiadny dôvod, aby si jeho príjmy z daňového priznania akýmkoľvek spôsobom overoval, k čomu zásadným spôsobom prispel aj fakt, že žalobca spochybnil svoje vlastné daňové identifikačné číslo, ktoré podľa neho patrí inej osobe. Daňové identifikačné číslo 1025620838 súd overil na stránkach Finančného riaditeľstva s výsledkom, že patrí žalobcovi.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcu, aby nahradil tejto dôvodne vynaložené trovy konania.“

odôvodnenie:

1. Správny súd v Košiciach z vlastnej činnosti zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku zo dňa 22. 11. 2023 č.k. -10 obsahuje zrejmé nesprávnosti, a to v záhlaví v čísle preskúmavaného rozhodnutia a v odsekoch 1., 4., 6., 8., 9., 14., 15., 16., 17., 20., 29. a 34 odôvodnenia, a to vo vzťahu k chybnému obdobiu, za ktoré bolo vyrubené penále.

2. Zrejmá nesprávnosť bola spôsobená tým, že v prejednávanej veci, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, a vo veci, ktorá bola prejednávaná pod pôvodnou spisovou značkou, došlo v jeden deň k vyhláseniu dvoch rozsudkov, ktoré boli riadne a správne zákonným sudcom písomne odôvodnené a následne elektronicky zaslané asistentke senátu na ich vloženie do súdneho registra prostredníctvom tzv. tvorby rozhodnutia.

3. Momentálnym mechanickým zlyhaním asistentky senátu bolo spôsobené, že táto vložila do tvorby rozhodnutia časti odôvodnenia, ktoré nezodpovedajú preskúmavanému rozhodnutiu, ale rozhodnutiu, ktoré bolo prejednávané pod pôvodnou spisovou značkou. Spisová značka, IČS, ECLI, výrok a poučenie, boli do tvorby rozhodnutia zadané správne, pričom tieto časti rozhodnutia vrátane záhlavia rozsudku

(správne číslo preskúmavaného rozhodnutia), boli bezchybne uvedené aj v skrátenom rozsudku, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu.

4. Mechanicky zlyhal aj konajúci sudca, ktorý pred elektronickým podpisom rozsudku, tento dôkladne neskontroloval a nesprávne vyhotovený rozsudok elektronicky nedbalo podpísal.

5. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov, správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v ustanovení .

6. V prejednávanej veci jednoznačne pochybil súd, zlyhal ľudský faktor. Svoje pochybenie nijako neospravedlňuje a nezľahčuje, pričom ho napráva týmto opravným uznesením.

7. Hoc sa zrejmá nesprávnosť týka len vyššie uvedených odsekov, súd z dôvodu prehľadnosti opravuje celé odôvodnenie. Tento postup zvolil aj s poukazom na opravné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 02.10.2015, kde najvyšší súd opravoval rozsudok v obdobnom prípade pochybenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).