Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/65/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: WOJAS Slovakia, s. r. o., so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 357 583, právne zast. JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom M. XXX, XXX XX P. A., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 12. 7. 2011, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. zo dňa 12. 7. 2011. Žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe poukázal na to, že prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj bola uložená žalobcovi podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa pokuta vo výške 1.000,- € za nedodržanie povinnosti predávajúceho, a to: poskytovať písomné informácie o vlastnostiach predávaného výrobku v štátnom jazyku a za to, že nebola vybavená reklamácia spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, čím mal porušiť ust. a . Žalobca namietal, že zistené formálne porušenie povinnosti zo strany žalobcu nekorešponduje s výškou uloženej pokuty. Žalobca má za to, že inšpektorát mal pri uložení výšky pokuty zohľadniť aj samotný skutkový stav danej veci a s prihliadnutím na skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom vyjadrení uložiť pokutu v čo najnižšej výške. Reklamačné konanie týkajúce sa obuvi je často krát zo strany zákazníka zneužívané tak, ako podľa názoru žalobcu to bolo aj v danom prípade. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a ak tak neurobí, tak aby odvolací orgán výšku uloženej pokuty primerane znížil. Žalobca poukázal na ust. Správneho poriadku, Správneho poriadku a Správneho poriadku. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia Správneho poriadku jednoznačne upravujú povinnosti správneho orgánu prvostupňového, ako aj odvolacieho v rámci správneho konania. Čo sa týka vykonania dôkazu - výsluchu svedka syna žalobcu, nie je možné sa stotožniť s odôvodnením žalovaného, teda že výsluch tohto svedka prvostupňový správny orgán nepotreboval, pretože mal dostatočne preukázaný objektívny stav veci výpoveďami dvoch nezávislých svedkýň, ktorých dôkaznú silu považoval za silnejšiu, akou by bola výpoveď žalobcovho syna. Takéto tvrdenie naopak porušuje zásadu rovnosti účastníkov konania a žalobca ho považuje za nesprávne.

Žalobca má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v rozpore so zákonným ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď vyhodnotili tvrdenie žalobcu, že inšpektorát v čase kontroly dňa 2. 3. 2011 nepožadoval od povereného zamestnanca prevádzky žalobcu predloženie dokladu - osobitného lístka označeného ako „Návod na použite“, ktorý obsahuje všetky informácie ustanovené v § 12 Zákona o ochrane spotrebiteľa, čoho dôsledkom je konštatovanie, že v čase kontroly sa žiadne osobné lístky s informačnými povinnosťami o predmetných výrobkoch v štátnom jazyku v predajni žalobcu nenachádzali. Žalobca si plní všetky svoje informačné povinnosti a zákonom požadované informácie sú spotrebiteľom vždy poskytnuté v návode na použitie, a to tak, aby spotrebiteľ mal k dispozícii všetky potrebné informácie, na základe ktorých sa môže rozhodnúť, či pristúpi ku kúpe alebo nie, ako zaobchádzať s výrobkom a podobne. A to všetko v zrozumiteľnej forme, aby sa zabránilo tomu, že spotrebiteľ nebude rozumieť cudzojazyčnej informácii, resp. túto si nesprávne zinterpretuje. Žalobca má za to, že tak ako prvostupňový správny orgán ani žalovaný ako odvolací správny orgán nepostupovali v súlade so zákonnými ustanoveniami, následkom čoho bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na posúdenie veci. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia jednoznačne žalobca vidí aj v neprimerane vysokej pokute uloženej inšpektorátom. Odôvodnenie jej výšky, či už inšpektorátom ako aj žalovaným je nedostatočné a veľmi všeobecné. Žalobca má za to, že pri určení výšky pokuty sa má prihliadať na individuálne prvky konkrétneho prípadu, teda aká povinnosť bola porušená a aké následky takéto porušenie pre spotrebiteľa znamená. V konkrétnom prípade spotrebiteľ pri vybavení reklamácie nebol žiadnym spôsobom poškodený. Kúpna cena mu bola vrátená a nie je možné hovoriť o žiadnom neprimerane dlhom vybavení reklamácie. Postup a výška určenia pokuty je len v kompetencii príslušného orgánu, ktorý musí zvážiť všetky okolnosti prípadu, čo však neznamená, že môže ísť o svojvoľné stanovenie výšky pokuty. Postup aj výška uloženej pokuty by mala byť adekvátne zdôvodnená, čo v danom prípade absentuje.

Žalovaný správny orgán podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré Krajskému súdu v Žiline bolo doručené dňa 29. 9. 2011. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným dôvodom žalobcu uviedol, že v žalobe žalobca uvádzal obdobné argumenty ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný sa s nimi v rámci svojho rozhodnutia vysporiadal a naďalej na nich trvá. Čo sa týka porušenia § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný má za to, že vzhľadom na obsah inšpekčného záznamu je možné preukázateľne tvrdiť, že uvedená povinnosť bola zo strany predávajúceho porušená. Vykonanou kontrolou bolo spoľahlivo zistené, že v súvislosti s 10 druhmi výrobkov boli spotrebiteľom poskytované cudzojazyčné informácie o spôsobe ošetrovania a použitia výrobkov, a to len v cudzojazyčnom znení bez ich prekladu do štátneho jazyka. Žalovaný poukazuje na to, že predmetom uloženia sankcie nie je porušenie § 11 alebo § 12 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ale práve ust. § 13 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že ak je k výrobku pripojená písomná informácia, ktorej obsah možno zaradiť pod informačné povinnosti v zmysle § 11 alebo § 12, musí byť takáto informácia poskytnutá aj v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Uvedená úprava má za cieľ dosiahnuť to, aby spotrebiteľ mal k dispozícii všetky potrebné informácie, na základe ktorých sa môže rozhodnúť, či pristúpi ku kúpe alebo nie, ako zaobchádzať s výrobkom a podobne, a to v zrozumiteľnej forme, aby sa zabránilo tomu, že spotrebiteľ nebude rozumieť cudzojazyčnej informácii, resp. túto si nesprávne zinterpretuje. Z uvedeného dôvodu je dôležité, aby preklad týchto údajov bol zabezpečený rovnocenným spôsobom, ako je to pri informáciách cudzojazyčných, t. j. v prípade ak sú priamo pri výrobku priložené cudzojazyčné informácie pre spotrebiteľa, je potrebné, aby preklad týchto informácií bol spotrebiteľovi poskytovaný rovnakým spôsobom a nie až dodatočne pri zakúpení, ústne atď.. Je nedostatočné, ak je takáto informácia poskytnutá pri zakúpení, resp. dokonca až k zakúpenému výrobku, tak ako to vyplýva z vyjadrenia odvolania žalobcu, nakoľko uvedené informácie musí mať spotrebiteľ už pri ponuke predmetného výrobku. Z inšpekčného záznamu pritom vyplýva, že ich preklad nebol na prevádzke k dispozícii. Tvrdenie žalobcu, že tieto informácie sú spotrebiteľom vždy poskytnuté v návode na použitie, pričom inšpektori si nežiadali predmetnú informáciu predložiť, a preto im nebola daná a nesprávne tak zistili skutkový stav, považuje žalovaný za účelové a za snahu zbaviť sa zodpovednosti nemajúcu reálny základ. Je len logické predpokladať, že v prípade, ak by predávajúci mal k dispozícii potrebné preklady cudzojazyčných textov, tieto by pri vytýkaní informovania len v cudzom jazyku inšpektorom SOI pri kontrole predložil. Žalovaný poukazuje aj na tvrdenie na strane č. 5 inšpekčného záznamu, kde sa uvádza: „Na priloženom doklade o vrátení peňazí sú všetky poskytnuté informácie v poľskom jazyku, tak ako boli aj informačné povinnosti o spôsobe užívania a ošetrovania obuvi. Žiadnou inou náhradnou formou (letáčiky pri pokladni) neboli tieto informačné povinnosti zabezpečené v štátnom

jazyku.“, z čoho vyplýva, že zo strany inšpektorov bolo skúmané aj, či predmetné informácie nie sú zabezpečené iným spôsobom. S inšpekčným záznamom bol pritom zástupca žalobcu oboznámený a na znak súhlasu s jeho obsahom bol aj podpísaný, pričom vo vysvetlivke k nemu neuviedol žiadne výhrady, ale len nasledujúce, že bude informovať majiteľa, nedostatky odstránia, zatiaľ nedal žiadny preklad formou letáčikov. V tejto súvislosti bolo zo strany správneho orgánu vydané aj opatrenie na mieste v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) bod 1., ktorým bol do doby vykonania nápravy zakázaný predaj predmetných 10 druhov výrobkov, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky, ako aj opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d), ktorým bolo nariadené odstránenie zisteného nedostatku a zabezpečenie prekladov informácií o spôsobe ošetrovania a užívania obuvi. Vo vzťahu k týmto opatreniam mal žalobca možnosť podať opravný prostriedok formou námietok, avšak ten túto možnosť nevyužil a s uvedenými opatreniami sa tým pádom stotožnil. Žalovaný správny orgán dodáva, že v odvolaní predložený návod na použitie síce obsahuje informácie v zmysle § 11 o použití, resp. o spôsobe údržby, avšak pri jeho porovnaní s cudzojazyčným materiálom tvoriacim prílohu č. 1 k inšpekčného záznamu, je zrejmé, že sa nejedná o preklad týchto cudzojazyčných

informácií tak, ako je to potrebné podľa § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade bolo rozhodujúci stav zistený na prevádzke v čase kontroly, nakoľko nie je možné spoľahlivo preukázať, či takto dodatočne predložené informácie boli skutočne aj v čase kontroly k dispozícii pre spotrebiteľa.

Vo vzťahu k porušeniu povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej lehote, žalovaný uviedol, že je nesporné, že reklamácia bola zo strany spotrebiteľa uplatnená dňa 13. 12. 2010, ktorý je kľúčový pre určenie začiatku plynutia lehoty na vybavenie reklamácie. Poukázal na vybavenie reklamácie v zmysle § 2 písm. m) zákona, rozumie sa ním ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Zo zistení uvedených v inšpekčnom zázname vyplýva, že reklamácia bola vybavená dňa 19. 1. 2011, kedy bola spotrebiteľovi vrátená kúpna cena výrobku. S prihliadnutím na dátum uplatnenia reklamácie je zrejmé, že na to, aby bola dodržaná požiadavka na vybavenie reklamácie do 30 dní, musel by predávajúci túto reklamáciu vybaviť do 12. 1. 2011. S prihliadnutím na obsah reklamačného lístka, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ sa dňa 13. 1. 2011 dostavil na prevádzku a predávajúci ešte nemal výrobok k dispozícii a reklamáciu nevybavil žiadnym iným spôsobom, je tvrdenie žalobcu o tom, že reklamácia bola vybavená v stanovenej lehote preukázateľne nepravdivé. K uvedenému podotkol, že v zmysle § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie právo od zmluvy odstúpiť alebo právo na výmenu za nový výrobok. Skutočnosť, že žalobca kupujúcemu následne vrátil kúpnu cenu výrobku, je len zákonitým následkom toho, že nebola z jeho strany dodržaná lehota na vybavenie reklamácie. Skutočnosť, že výrobky boli zasielané do Poľska tiež nie je dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti. Čo sa týka výsluchu svedka, ktorý mal byť v danom prípade syn žalobcu, žalovaný uvádza, že si nie je vedomý svojho pochybenia v tomto smere a ani nemá vedomosť o akú osobu sa jedná. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobcom je spoločnosť WOJAS Slovakia, s. r. o., t. j. právnická osoba a zo žaloby tak nie je zrejmé, akú osobu tak žalobca zamýšľal vypočuť. Z inšpekčného záznamu vyplýva, že pri kontrole bola prítomná pani P. E., ktorá sa ku kontrole vyjadrila v podanej vysvetlivke. Následné písomnosti doručené v správnom konaní boli podané už zo strany právneho zástupcu žalobcu. Vypočutie svedka pritom v rámci vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania a ani v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca nepožadoval.

Krajský súd v Žiline vyzval písomným podaním zo dňa 9. 9. 2011 právneho zástupcu žalobcu a aj žalovaného v zmysle , aby sa v lehote 15 dní vyjadrili, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s poučením, že ak sa v lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania námietky nemajú. Uvedenú písomnú výzvu žalovaný správny orgán prevzal dňa 19. 9. 2011, v stanovenej lehote sa nevyjadril, či súhlasí s rozhodnutím veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania, preto súd aplikoval fikciu predpokladu, že k prejednaniu veci bez nariadenia nemá žalovaný správny orgán námietky. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 30. 9. 2011, ktoré súdu bolo doručené dňa 6. 10. 2011 vyjadril súhlas s tým, aby súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd splnené podmienky a na to, aby rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne, sú súladné so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, vo veci bol správne zistený skutkový stav a na daný skutkový stav bol správne aplikovaný hmotnoprávny predpis, a preto žaloba žalobcu bola zamietnutá pri aplikácii ust. ako nedôvodná z nasledovných dôvodov:

Podľa o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim pod bodom 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.

Podľa predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.

Podľa výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.

Podľa predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.

Podľa ak sa informácie uvedené v a 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka (). Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách.

Podľa ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Podľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave rozhodnutím č. zo dňa 28. 3. 2011 uložila žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona vo výške 1.000,- € pre porušenie povinnosti predávajúceho

- poskytovať písomné informácie o vlastnostiach predávaného výrobku v štátnom jazyku - dňa 3. 2. 2011 v prevádzke Obuv Wojas, Obchodné centrum Polus City Center, Vajnorská 100, Bratislava, inšpektori SOI zistili v priamej ponuke pre spotrebiteľa 10 druhov výrobkov (obuvi) v celkovej hodnote 3.079,20 €, pri ktorých chýbali informácie o vlastnostiach daných výrobkov v štátnom jazyku,

- vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia - pri kontrole uskutočnenej dňa 3. 2. 2011 v prevádzke Obuv Wojas, Obchodné centrum Polus City Center, Vajnorská 100, Bratislava, inšpektori SOI zistili, že reklamácia spotrebiteľky p. T. z I., týkajúca sa kvalitatívnych nedostatkov výrobku (dámske topánky WMD art. č. 1525-51-38 v hodnote 59,90 €), uplatnená dňa 13. 12. 2010, nebola vybavená v zákonnej lehote najneskôr do 30 dní od jej uplatnenia, čím došlo k porušeniu a o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že u žalobcu v jeho prevádzke Obuv Wojas, Obchodné centrum Polus City Center v Bratislave bola vykonaná dňa 3. 2. 2011 kontrola, ktorá bola zameraná na šetrenie podnetu spotrebiteľky a na dodržiavania ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri výkone kontroly bolo zistené, že u 10 druhov výrobkov, ktoré sú špecifikované v odôvodnení rozhodnutia v celkovej hodnote 3.079,20 € chýbali informácie o vlastnostiach výrobku, o spôsobe ošetrovania a užívania v štátnom jazyku, tieto informácie boli uvedené len v cudzojazyčnej mutácii, čím bol porušený § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa ponúkal na predaj spotrebiteľom výrobok, pri ktorom boli uvedené písomné informácie v zmysle § 11 ods. 1 len v cudzojazyčnej mutácii, t. j. neobsahovali žiadne údaje v štátnom jazyku. Preukázateľne porušil ust. § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej v rámci kontroly bolo zistené, že reklamácia spotrebiteľky pani T. uplatnená dňa 13. 12. 2010 zameraná na kvalitatívne nedostatky výrobku dámske topánky WMD art. č. 1525-51-38 v hodnote 59,90 € nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote 30 dní od jej uplatnenia, čím došlo k porušeniu § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v rámci správneho konania uvádzal, že informácie o vlastnostiach, o spôsobe ošetrovania a užívania predávaných výrobkov v štátnom jazyku sa vždy prikladajú pri zakúpení akéhokoľvek druhu obuvi na osobitnom lístku označenom ako „Návod na použitie“, ktorý obsahuje poučenie o spôsobe užívania a ošetrovania obuvi. Vo vzťahu k reklamácii uviedol, že reklamácia bola vybavená v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia. Prvostupňový správny orgán uviedol, že v čase kontroly inšpektormi sa v kontrolovanej prevádzke nenachádzali žiadne osobitné lístky s informačnými povinnosťami o predmetných výrobkoch (obuv) v štátnom jazyku, resp. boli zabezpečené informačné povinnosti len v poľskom jazyku, čo preukazuje doklad, ktorý tvorí prílohu inšpekčného záznamu z kontroly. Vo vzťahu k nevybaveniu reklamácie v 30-dňovej lehote žalobca žiadnym písomným dokladom nepreukázal, že reklamáciu spotrebiteľky vybavil v zákonom stanovenej lehote. Pri určovaní výšky pokuty zohľadnil charakter a závažnosť zisteného proti právneho konania ktoré spočívali v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na vybavenie jeho reklamácie v zákonom stanovenej lehote a tiež nesplnením zákonom požadovaných písomných informačných povinností v štátnom jazyku, bol znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaný mu Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Bez jednoznačných a zrozumiteľných písomných informácií o vlastnostiach výrobku v štátnom jazyku môže dôjsť k ujme na majetku, prípadne na zdraví spotrebiteľa z dôvodu nesprávneho použitia výrobku, resp. jeho údržby. V danom prípade správny orgán zohľadnil hlavne rozsah a množstvo výrobkov nezodpovedajúcich požiadavke zákona (10 druhov obuvi v celkovej hodnote 3.079,20 €). Ďalej poukázal na objektívnu zodpovednosť žalobcu dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov.

Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, v ktorom namietal, že zistenia správneho orgánu sú nesprávne, čo viedlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Reklamáciu spotrebiteľky vybavili odstúpením od zmluvy a vrátením kúpnej ceny za reklamovaný výrobok, čo potvrdila spotrebiteľka v predajni dňa 19. 1. 2011 svojím podpisom. Ďalej namietal, že zákon, konkrétne § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa nijakým

spôsobom nedefinuje ako má vyzerať písomné oznámenie a kde má byť umiestnené. Poukázal na to, že svoju zákonnú povinnosť si splnili v plnom rozsahu. Príslušný personál v každej jednotlivej predajni zabezpečuje, aby každý zákazník dostal podrobné informácie o danom výrobku, či už ústne v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa a v každom jednotlivom prípade personál prikladá k zakúpenému výrobku osobitný lístok označený ako návod na použitie, ktorý obsahuje všetky informácie ustanovené v § 12 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán v čase kontroly nepožadoval od povereného zamestnanca prevádzky predloženie takého dokladu, čoho dôsledkom je konštatovanie, že v čase kontroly sa žiadne osobitné lístky s informačnými povinnosťami o predmetných výrobkoch v štátnom jazyku v predajni nenachádzali. Ďalej poukázal na to, že žiadal rozhodnutie zrušiť, prípadne aby odvolací orgán pokutu primerane znížil.

Druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12. 7. 2011 pod č. prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka porušenia § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa mal za to, že vzhľadom na obsah inšpekčného záznamu je možné preukázateľne tvrdiť, že uvedená povinnosť bola zo strany predávajúceho porušená. Bolo spoľahlivo zistené, že v súvislosti s 10 druhmi výrobkov boli spotrebiteľom poskytované cudzojazyčné informácie o spôsobe ošetrenia a použitia výrobkov bez ich prekladu do štátneho jazyku. Odvolací orgán pritom poukázal na to, že predmetom uloženia sankcie nie je porušenie § 11 alebo § 12, ale práve ust. § 13 zákona, z ktorého vyplýva, že ak je k výrobku pripojená písomná informácia, ktorej obsah možno zaradiť pod informačnú povinnosť v zmysle § 11 a § 12 musí byť takáto informácia poskytnutá aj v kodifikovanej forme štátneho jazyka. Tvrdenie účastníka konania, že informácie sú spotrebiteľom vždy poskytnuté v návode na použitie, pričom inšpektori si nežiadali predmetnú informáciu predložiť, a preto im nebola daná a nesprávne zistili skutkový stav, tak odvolací správny orgán toto považoval za účelové a za snahu zbaviť sa zodpovednosť nemajúci reálny základ. Poukázal na to, že je len logické predpokladať, že v prípade, ak by predávajúci mal k dispozícii cudzojazyčné preklady, tieto by pri vytýkaní informovania len v cudzom jazyku inšpektormi boli predložené. Zároveň poukázal aj na inšpekčný záznam, že žiadne iné náhradné informácie letáčiky pri pokladni neboli, tieto povinnosti zabezpečené v štátnom jazyku, čo bolo skúmané inšpektormi, pričom odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.

Vo vzťahu k nevybavenej reklamácii v zákonom stanovenej lehote poukázal na ust. § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie právo od zmluvy odstúpiť, alebo má právo na výmenu za nový výrobok. Skutočnosť, že predávajúci vrátil kúpnu cenu výrobku je len zákonitým dôsledkom toho, že nebola z jeho strany dodržaná lehota na vybavenie reklamácie. Postup predávajúceho možno vnímať pozitívne, avšak nejedná sa o takú skutočnosť, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za porušenie zákona, ale len o rešpektovanie práv spotrebiteľa, ktoré mu zákon priznáva. Žiadny právny predpis účastníkovi konania neurčuje, že výrobky musí na posúdenie zasielať do Poľska, nakoľko aj v rámci Slovenskej republiky existujú subjekty oprávnené na odborné posúdenie.

Vo vzťahu k výške pokuty poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zohľadnil skutočnosti stanovené zákonom, pričom uložil pokutu 1.000,- €, pričom bol zohľadnený charakter predmetných informácií, možné následky pre spotrebiteľa ako aj množstvo a hodnota výrobkov, pri ktorých boli zistené nedostatky. Odvolací orgán považoval uloženú sankciu o výške stanovenej v napadnutom rozhodnutí za primeranú zisteným nedostatkom. Súčasne uviedol, že v prípade záujmu o dohodu ohľadne splátkového kalendára je nutné sa obrátiť na odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave.

V preskúmavacom konaní nebolo sporné, že v prevádzke žalobcu inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali kontrolu dňa 3. 2. 2011, čo vyplýva z inšpekčného záznamu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Z inšpekčného záznamu vyplývajú dané zistenia, ktoré vyplynuli do porušenia povinnosti, ktorá je špecifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vysporiadal s odvolacou

námietkou žalobcu, že nemal preukázané dodržanie povinnosti stanovenej v § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Keď z inšpekčného záznamu vyplýva zistenie, že v súvislosti s kontrolou špecifikovaných 10 druhov výrobkov - obuvi bolo zistené, že boli spotrebiteľom poskytované cudzojazyčné informácie o spôsobe ošetrovania a použitia výrobkov ( Zasady konserwacji obuwia/ zasady uzytkowania obuwia ), a teda je nesporné, že išlo o písomné informácie, ktoré ale neboli poskytnuté v kodifikovanej podobe štátneho jazyka v zmysle . Správne žalovaný správny orgán zdôraznil, že nešlo o porušenie ust. a 12 , ale o porušenie ust. predmetného zákona, z ktorého aj podľa názoru súdu vyplýva, že ak je k výrobku pripojená písomná informácia, ktorej obsah možno podradiť pod informačné povinnosti v zmysle alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, musí byť takáto informácia poskytnutá aj v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.. Uvedené zistenia vyplývajú zo záveru inšpekčného záznamu z predmetnej kontroly, z ktorého vyplýva, že na predajni bola prítomná P. E., ktorá uviedla, že bude informovať majiteľa, nedostatky odstránia a zatiaľ nedal žalobca do predajne k dispozícii preklady formou letáčikov, preto správne žalovaný vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú. K odvolaniu doložený letáčik - „Návod na použitie“, ktorý je už preukázateľne síce v slovenskom jazyku, ale tento ako vyplýva z inšpekčného záznamu z predmetnej kontroly bol pripojený k inšpekčnému záznamu len v poľskom jazyku. Je teda zrejmé, že v predajni v deň predmetnej kontroly sa nachádzal informačný leták v zmysle a len v poľskom jazyku. V danom prípade teda žalobca nepreukázal, že by takýto informačný leták bol v danej predajni v čase kontroly aj v slovenskom jazyku, a teda kodifikovanej podobe štátneho jazyka v zmysle príslušného ust. citovaného zákona. Predložený informačný leták - „Návod na použitie“ v slovenskom jazyku, ktorý bol dodatočne doložený v odvolaní žalobcu už správne žalovaný správny orgán vyhodnotil ako účelový. Logicky sa zároveň v odôvodnení rozhodnutia žalovaný správny orgán vysporiadal aj s touto argumentáciou predloženia, resp. nepredloženia tohto letáka v zmysle .

Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí a poukazuje na vykonanie dôkazu výsluchu svedka syna žalobcu, že tento výsluch svedka prvostupňový správny orgán nepotreboval, k tomuto správny súd udáva, že z celého obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, že by takýto dôkaz v rámci správneho konania - prvostupňového alebo druhostupňového konania žalobca navrhoval, navyše keď ani nie je zrejmé, či tento mal byť prítomný, resp. bol prítomný v čase predmetnej kontroly v prevádzke žalobcu. Prvostupňový správny orgán sa preto k takémuto dôkazu ani nemohol vyjadrovať. Žalovaný správny orgán zistené skutočnosti odvodzuje od písomne doloženého dokladu - inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly. Táto žalobná námietka žalobcu z tohto dôvodu bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Tak isto je nedôvodná žalobná námietka vo vzťahu k vybaveniu reklamácie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný správny orgán správne rozhodol aj v tejto časti, nakoľko z písomných dokladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise je nesporné, že reklamácia zákazníčky vo vzťahu k tam uvedeným topánkam bola uplatnená dňa 13. 12. 2010, pričom dátum uplatnenia reklamácie nebol medzi účastníkmi konania sporný, žalovaný správny orgán správne poukázal na ust. § 2 písm. m) Zákona o ochrane spotrebiteľa, čo sa rozumie pod vybavením reklamácie. Z administratívneho spisu vyplývali správne zistenia, že reklamácia bola vybavená až dňa 19. 1. 2011, kedy bola spotrebiteľke vrátená kúpna cena výrobku. Krajský súd v Žiline poukazuje na ust. , že teda vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Z obsahu inšpekčného záznamu a aj administratívneho spisu vyplýva, že reklamácia teda mala byť vybavená najneskôr do 12. 1. 2011. Taktiež je preukázané, že spotrebiteľka dňa 13. 1. 2011 si prišla vyzdvihnúť topánky, ale topánky sa v prevádzke žalobcu ešte nenachádzali, nakoľko topánky žalobcovi ešte neprišli. Už z tohto dátumu je jasne zrejmé, že daná reklamácia nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Súd poukazuje na to, že v danom prípade bol žalobca sankcionovaný za nedodržanie tejto lehoty. Správne žalovaný správny orgán poukazoval na to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že táto lehota bola predĺžená v dôsledku odborného posúdenia, ktoré zasielajú do Poľska, správne poukázal na to, že aj v Slovenskej republike existujú subjekty oprávnené odborné posúdenie vykonávať. Žalobca taktiež poukazoval na to, že reklamácia bola vybavená, a to vrátením kúpnej ceny spotrebiteľke. Súd rovnako ako žalovaný správny orgán poukazuje na to, že v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa poslednej vety, že v danom prípade, že po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť, alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Ide tu len o zákonný dôsledok nevybavenia reklamácie v zákonom stanovenej lehote 30 dní, pričom žalobca bol sankcionovaný za nedodržanie lehoty na vybavenie reklamácie.

Súd sa nestotožňuje ani so žalobnou námietkou žalobcu, že ide vo vzťahu k žalobcovi o neprimerane vysokú pokutu vzhľadom k tomu, že uloženie pokuty je vecou správnej úvahy správneho orgánu, ktorá vychádza z ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom pokuta vo výške 1.000,- € bola žalobcovi podľa názoru súdu uložená v zmysle ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Takisto sa nestotožňuje súd ani so žalobnou námietkou žalobcu, že odôvodnenie výšky pokuty je nedostatočné a veľmi všeobecné. Súd v tejto časti poukazuje aj na rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. zo dňa27.10.2011, sp. zn. zo dňa 30.3.2011 z ktorých vyplýva záver, že pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy ( ), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak.

Ak správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší ( ). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Treba poznamenať, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy ( rešpektujúc systém trojdelenia moci ), a preto moderácia je prípustná v prípadoch sankcii, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu ) diskrečná právomoc ), zákonnom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade zo zásadami tohto logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu ( uváženia ) musí byť aj zdôvodnené.

Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca ( pokuta bola uložená vo výške 1.000,-Eur, maximálne možno pokutu podľa uložiť do 2.000,-Sk resp. do 66.387,83 Eur ), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie podľa názoru súdu vo vzťahu k uloženej pokute dostatočne zdôvodnil.

Pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, súd nevzhliadol ani dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle § 250j ods. 5 o.s.p o výške pokuzy rozhodmuté inak.

Pri prekúmaní výšky pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pre ukladanie sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanom prípade podľa názoru sôdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu - porušenie povinnosti stanovenej v . výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, pričom uloženú pokutu vo výške 1.000,- Eur v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, považoval súd za primeranú Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť výchovnú a aj represívnu úlohu a postihovať protiprávne konanie, preto je žiadôce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti všetky žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalovaný správny orgán vrátane prvostupňového správneho orgánu správne zistili skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci správne potom aplikovali ustanovenia . Z uvedených dôvodov bola žaloba podľa zamietnutá.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu náhrada trov konania neprináleží. Žalovanému zo zákona náhrada trov konania nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust.