Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-102-2011.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/102/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. S. X, o vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 09. 2011, č. k. 12Er/2655/2005-37, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 637,32 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náhradu trov exekúcie vo výške 117,77 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 05. 04. 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pazmáňa 49/3 vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu- notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 22. 05. 2005 pod č. N 2318/2005, NZ 22692/2005, NCRLs 22401/2005 na vymoženie sumy 637,32 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 637,32 eura od 26. 01. 2005 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,97 eura, trov notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 81,76 eura, trov právneho zastúpenia vo výške 44,81 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 72,20 eura, súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,60 eura a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 2,99 eura. Uznesením zo dňa 17. 02. 2011 č. k. 12Er/2655/2005-26 vyhlásil exekúciu v časti úroku z omeškania zo sumy 637,32 eura nad 8 % ročne od 26. 01. 2005 do zaplatenia za neprípustnú a exekúciu v tejto časti zastavil. Poukázal na notársku zápisnicu, podľa ktorej právny vzťah medzi účastníkmi vznikol zmluvou o úvere, ktorú účastníci uzavreli dňa 03. 12. 2004, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa článku 6 týchto podmienok sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, v zmysle bodu 4, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený predmetnou zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase spísania zmluvy a aplikoval na ňu ust. § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, ktorý ročne predstavuje 91,25 % je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď úrok z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka iba v takej výške, ako ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. Poukázal, že podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je možné exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Uzavrel, že dojednanie úroku z omeškania ako sankcie za nesplnenie zmluvnej povinnosti vo výške 0,25 % je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá nemôže byť pre spotrebiteľa záväzná ani v už prebiehajúcom exekučnom konaní. V intenciách § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako bezpredmetný zamietol, keďže bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Svoje rozhodnutie o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,77 eura oprel o ust. § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 písm. a), 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že exekútorovi prináleží odmena za celkovo 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura, zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, paušálna odmena za 5 úkonov po 3,32 eura, zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 19,58 eura, cestovné v sume 32,40 eura, spotrebný materiál v sume 2,73 eura, náhrada za stratu času v sume 3,30 eura t.j. v celkovej výške 117,77 eura. O trovách konania rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že predmetná zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom, a preto ju nie je možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, keďže spotrebiteľským úverom sa v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 03. 12. 2004 rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, pričom v definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinného až od 01. 01. 2008. Poukázal, že Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je možné používať ako prameň práva, ale súd musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ohľadne neprimerane vysokých úrokov z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý upravuje úrok z omeškania a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutú výšku úrokov vo výške 0,25 % denne nepovažoval za neprimeranú a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, ako i s ohľadom na jeho ďalšie obchodné riziko. Argumentačne podporil svoje právne závery i citovaním rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 05. 1996 sp. zn. 3 Obdo 3/96 a zo dňa 21. 12. 2004 sp. zn. 1 Obdo 34/2004. Podľa jeho názoru, súd by pri aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže tento by vedel, že sankcie za nesplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené alebo anulované súdom. Takéto konanie potom vedie k oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej voľnosti veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Záverom poukázal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Rovnako tak namietal i súdom priznanú výšku trov exekúcie. V tomto smere poukázal na duplicitné počítanie odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a na ust. § 25 vyhlášky, uvádzajúc, že pod pojem administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou nepochybne patria aj položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné. Úkon označený ako spracovanie vzniknutých trov exekúcie nepovažoval za úkon smerujúci k vymoženiu jeho pohľadávky.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 04. 10. 2005 súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, ul. P. Pázmaňa 51/19, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 19.200,-Sk ( 637,32 eura ) spolu s
0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 24.000,-Sk ( 796,65 eura ) od 22. 01. 2005 do 25. 01. 2005, s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 19.200,-Sk ( 637,32 eura ) od 26. 01. 2005 do zaplatenia, trov notára v sume 2.463,-Sk ( 81,76 eura ), trov exekúcie vo výške 500,-Sk ( 16,60 eura ), trov právneho zastúpenia vo výške 1.350,-Sk ( 44,81 eura ), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.175,-Sk ( 72,20 eura ), ako aj poplatku za zasielanie upomienok vo výške 90,-Sk (2,99 eura). Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 2318/2005, NZ 22692/2005 spísanú dňa 22. 05. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 03. 12. 2004 uznal jeho dlh voči oprávnenému v celkovej výške 23.283,-Sk ( 772,85 eura ) s tým, že táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26. 01. 2005 do zaplatenia.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila ( § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku ).
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní ( § 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označená notárska zápisnica, je práve zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 03. 12. 2004. Touto sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 16.000,- Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť mu uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 8.000,- Sk, t.j. celkovo v čiastke 24.000,- Sk v 5-tich mesačných splátkach po 4.800,- Sk, počnúc dňom 17. 12. 2004. Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Za situácie, že povinný notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na jej spísanie splnomocnil inú osobu, je potrebné skúmať, či pri tomto úkone bol riadne zastúpený. V tomto smere je právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 03. 12. 2004 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného, za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je rovnako tak platným právnym úkonom. V tejto súvislosti je nutné vychádzať z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. I keď pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti, zákon naďalej formuluje všeobecnú povinnosť pre účastníkov, podľa ktorej sú títo povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov ( § 43 Občianskeho zákonníka). Naň nadväzuje následne ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov upraviť si svoje vzájomné práva a povinnosti dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho možno odchýliť. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ, v zmysle § 39 OZ tieto spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Z uvedeného dôvodu preto ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Vo svetle týchto záverov bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa prioritne skúmať platnosť zhora označených právnych úkonov v notárskej zápisnici tvoriacej exekučný titul a až následne v prípade ich platnosti posudzovať jednotlivé ujednania zmluvy o úvere z hľadiska spotrebiteľského práva, čo súd prvého stupňa neučinil. Jeho rozhodnutie takto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.8.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.8.2005), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Stanovenie výšky a spôsobu určenia odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov a náhrady za stratu času sa riadi vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 1.5.2008 (ďalej len vyhláška), nakoľko v danej veci exekučné konanie bolo začaté do 30.4.2008 (§ 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z v platnom znení).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa a) počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Z gramatického a logického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny je potrebné zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Početnosť jednotlivých úkonov exekútora je v tomto smere bez relevancie. Takémuto výkladu zodpovedá aj znenie ust. § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, podľa ktorého odmena sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie taxatívne vymenované v citovanom ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ by základná hodinová sadzba 6,64 eur (200,- Sk) mala patriť za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by zákonodarca použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia, čo však neučinil. Rovnako by v tomto ustanovení výslovne vyjadril svoj úmysel oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky. Preto pri odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, počet hodín účelne vynaložených na exekúciu sa zistí sčítaním časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho sa odmena určí v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky. Súd prvého stupňa v tomto smere nesprávne postupoval, keď odmenil úkony exekučnej činnosti paušálnou sumou 3,32 eura podľa § 15 ods. 1 vyhlášky a aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. V takomto prípade ide totiž o duplicitné priznanie odmeny súdnemu exekútorovi za úkon exekučnej činnosti. Prvostupňový súd si v plnej miere iba osvojil špecifikáciu trov vyhotovenú súdnym exekútorom, pričom sa nezaoberal účelnosťou a realizáciou jednotlivých úkonov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že úkon označený ako spracovanie vzniknutých trov exekúcie v trvaní 30 min. nesúvisí s výkonom exekučnej činnosti. Rovnako náhrada hotových výdavkov za spotrebný materiál je v zmysle § 25 vyhlášky súčasťou administratívnej práce vykonanej v súvislosti s exekučnou činnosťou. Záverom odvolací súd len poznamenáva, že nakoľko trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť účastník konania, určuje vždy exekučný súd, ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť, je jeho povinnosťou dôsledne skúmať ako účelnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak i času vynaloženého na tieto úkony, ako aj náhradu ostatných výdavkov, a to striktne v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení dopadajúcom na danú vec. Bude preto potrebné za týmto účelom vyhodnotiť trovy exekúcie z hľadiska ich účelnosti, ako aj obsahovej, vecnej a časovej náročnosti i v nadväznosti na obsah spisu EX 2885/05.
Nakoľko súd prvého stupňa sa vo veci prioritne vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a z tohto hľadiska ju ani neposudzoval, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 OSP ).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.