Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci účastníkov konania: navrhovateľa M. F., D.. X.X.XXXX, N. C. XXXX/X, H., zastúpeného JUDr. Miroslavom Berešom, advokátom so sídlom Kukučínová 184/1, Trebišov, a odporkyne S. F., D.. X.X.XXXX, N. Š.H. XXXX/XX, H., zastúpenej JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so sídlom M.R.Štefánika 3197/32, Trebišov, v konaní o rozvod a úpravu manželov k maloletým deťom O. F., D.. X.XX.XXXX, a W. F., D.. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. -67 zo dňa 7.10.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.

„I. Manželstvo účastníkov konania M. F., D.. X.X.XXXX a S. F., F.. O., D.. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Zveruje maloletého O. F., D.. X.XX.XXXX a maloletého W. F., D.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. sumou 150€ a na maloletého W. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým O. a maloletým W. každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo, viac než 10 rokov, vážne narušené. Akceptovanie stavu, žiadna snaha zo strany jedného či druhého manžela riešiť problémy v manželstve viedli k citovému odcudzeniu sa manžela, čo viedlo následne k nadviazaniu iného vzťahu, ktorý poskytoval manželovi naplnenie, napr. aj v oblasti intímneho života. Manželov spája len starostlivosť a výchova detí. Snaha manželky o obnovu spolužitia a funkčnosť manželstva sa súdu prvej inštancie javí ako účelová, manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom postaveným na formálnej tolerancii. Takýto tolerovaný spôsob života nevytvára ani zdravé rodinné prostredie. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletých detí, ich potreby po duševnej a materiálnej stránke budú zabezpečené, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.

4. V ďalšom skúmal súd majetkové pomery na strane otca aj matky. Otec je O. A. v G. s čistým mesačným príjmom 1.170 eur, ktorý má aj tretiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej dcére U. (X rokov), ktorú má z partnerského vzťahu. Otec uviedol, že pokiaľ sa peniaze minú z jeho príjmu, je schopný si peniaze zarobiť aj inou prácou mimo stáleho pracovného pomeru, tak tomu bolo aj v minulosti (robil S.). Matka maloletých je nezamestnaná, jej príjem tvorí peňažný príspevok na opatrovanie maloletého W. vo výške 608,44 eura mesačne a ďalšie peňažné príspevky vo výške 36,42 eura, 40,48 eura a 20,24 eura. Matka navrhla určiť výživné vo výške 350 eur (150 eur na O. a 200 eur na W.), na ktorej sa rodičia dohodli na informačnom stretnutí u koordinátorky dňa 27.6.2022 v konaní sp.zn. vedenom na Okresnom súde Trebišov.

5. Súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. S týmto súhlasil aj otec maloletých. Domácnosť matky maloletí považujú za svoj domov, matka je doma z dôvodu zabezpečovania opatrovateľskej starostlivosti o syna W.. Nakoľko sa jedná o dvojičky, ktoré sú na seba silno citovo naviazané, je dôležité, aby vyrastali spolu. Súd prvej inštancie ponechal obom rodičom právo zastupovať a spravovať majetok detí, s čím obaja rodičia súhlasili.

6. Styk otca s maloletými deťmi upravil súd prvej inštancie v súlade s dohodou rodičov, a to tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

7. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania odporkyne a vyjadrení účastníkov konania

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že jej manželstvo nie je dostatočne vážne rozvrátené, pretože kvalifikovaný rozvrat nebol dostatočne preukázaný. Poukázala na správu detského psychiatra O.. O., z ktorej vyplýva, že rozvod manželstva nie je v záujme maloletého W., ktorý je postihnutý a vyžaduje si úplnú rodinu. Nesúhlasí s tvrdením o rozvrate manželstva len z dôvodu ojedinelej nevery jej manžela, ktorú mu medzičasom odpustila. Uviedla, že jej manžel neudržiava pomer už dlhšie s treťou osobou a všetok čas trávi s rodinou, len spať chodí k svojej matke. Má za to, že vzťahy medzi manželmi sú dobré, spoločne sa starajú dennodenne o deti, dokonca manžel zotrváva aj v spoločnom byte, kde sa správa ako doma, vykonáva všetky údržby a nevyhnutné opravy v byte a aj upratuje. Závery o nemožnosti obnovenia manželského spolužitia považuje za predčasné. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietne, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené a smerujúce k oddialeniu rozhodnutia o právnom konci ich manželstva, ktoré podľa neho už dávno reálne neexistovalo. Má za to, že ich manželstvo postupne zaniklo odcudzením a ochladnutím citov smerujúc až k vzájomnému odporu medzi nimi. Opätovne poukázal na skutočnosť, že už pred 10 rokmi podal návrh na rozvod, no s prísľubmi manželky, že podstúpi odborné psychologické poradenstvo, zobral návrh

späť. Po ukončení pojednávania a opustení budovy súdu sa mu manželka vysmiala. Následne sa vzdal akýchkoľvek snažení o obnovenie manželského spolužitia, našiel si inú partnerku, s ktorou má vzťah už 9 rokov a má s ňou aj maloletú dcéru U.. Uviedol, že svoju partnerku požiadal o ruku a spoločne plánujú ďalšie dieťa, spoločnú budúcnosť, aj bývanie. Jeho partnerka má veľmi dobrý vzťah s jeho maloletými synmi, a preto nie je problém, aby maloletí synovia ich kedykoľvek navštevovali v ich budúcej spoločnej domácnosti. Zdôraznil, že odporkyňa sa mu vyhráža, že ak nebude k nim chodiť domov, tak synov viac neuvidí, zmení im priezvisko a bude ich huckať voči jeho osobe, aj celej jeho rodine. Opakovane vyvoláva nezmyselné hádky v prítomnosti ich detí, vynucuje si jeho prítomnosť aj na jeho spoločných výletoch s maloletými deťmi. Deti používa už celé roky ako nátlakový prostriedok voči nemu. Uviedol, že maloletí synovia už majú XX rokov a sú s touto situáciou vyrovnaní obaja (aj maloletý W.Á.). Má za to, že konfliktná a neznesiteľná situácia v jeho rodine, ktorú vyvoláva práve odporkyňa, nie je ani v záujme maloletých detí. Po tom, čo sa odsťahoval k svojej matke, sa celá situácia ukľudnila s tým, že maloleté deti sú pri babke na návšteve v pokoji, aj on s nimi je pokojný. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. K vyjadreniu navrhovateľa zaslala repliku odporkyňa, ktorá zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Naďalej má za to, že rozvrat ich manželských vzťahov nie je daný a nie je tak kvalifikovaný, aby bola naplnená litera ustanovenia § 23 Zákona o rodine, aby bolo možné ich manželstvo rozviesť.

11. K replike odporkyne zaslal dupliku navrhovateľ. Nesúhlasí s tvrdeniami odporkyne, ktoré považuje za polopravdy a účelovo vykreslené. Zotrval na tom, že nevidí žiadnu možnosť pre obnovu manželského spolužitia, svojej manželke už neverí, ani jej sľubom (opätovne poukázal na situáciu spred 10 rokov, kedy stiahol prvý návrh na rozvod manželstva). Má za to, že rozvrat ich manželských vzťahov je kvalifikovaný. Zdôraznil, že nezmyselné stresujúce situácie a provokovanie odporkyne je na obtiaž nielen jemu, ale aj ich maloletých deťom a nie je v ich najlepšom záujme.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu ( ).

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manželky odvolací súd dodáva. Manželka nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že súčasťou rodiny sú aj ich maloleté deti, pričom mal. W.Á. si aj vzhľadom na vážny zdravotný stav (V.) vyžaduje úplnú rodinu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správy detskej psychologičky O.. O., ktorá je ošetrujúcim lekárom mal. W.. Obe mal. deti žijú v spoločnej domácnosti s

matkou, kde sa pravidelne zdržiava aj ich otec, ktorý tam je dennodenne a len na noc chodí prespať k svojej matke. Manželovi neveru odpustila, má záujem na obnovení ich manželského spolužitia.

17. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve dlhšiu dobu. Manžel už pred 10 rokmi mal záujem ukončiť manželstvo s odporkyňou, dokonca podal aj návrh na rozvod, no na opakované naliehanie manželky a jej prísľuby, že vyhľadajú odbornú pomoc a budú navštevovať terapie návrh na rozvod zobral späť. Rovno po späťvzatí návrhu a ukončení súdneho konania sa však odporkyňa navrhovateľovi vysmiala, žiadnu odbornú pomoc nevyhľadala, terapie neabsolvovala a v jej správaní a prístupe k manželovi sa nič nezmenilo. Na tieto skutočnosti poukazoval navrhovateľ opakovane, odporkyňa ich pravdivosť nenamietala, preto ich odvolací súd posúdil ako pravdivé. Rovnako v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ má mimomanželskú známosť, nejedná sa len o krátkodobú neveru ako to odporkyňa prezentovala, ale o dlhotrvajúci vzťah, z ktorého sa narodilo aj dieťa, ktoré má toho času X rokov (vo T. 2024 bude mať maloletá X rokov). Manželské spolužitie sa v priebehu konania obnoviť nepodarilo. Manžel nemá citový vzťah k manželke a je rozhodnutý nevrátiť sa do spoločnej domácnosti, má záujem si založiť novú rodinu so svojou partnerkou, s ktorou je vo vzťahu dlhodobo (9 rokov). Navrhovateľ sa s mal. dcérou a jej matkou pravidelne stretáva, má záujem s nimi žiť v jednej domácnosti a fungovať ako kompletná rodina. Svoju partnerku dokonca požiadal o ruku s tým, že spoločne plánujú aj ďalšie dieťa.

18. Podľa zákona číslo Zákon o rodine (ďalej len „“), sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať, Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

20. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.

21. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

22. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných, manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život. Je pravdou, že navrhovateľ dennodenne navštevuje domácnosť odporkyne, ale nie za účelom návštevy a stretnutia sa s odporkyňou, ale výhradne za účelom poskytnutia starostlivosti svojim dvom mal. deťom, s ktorými má vytvorený silný citový vzťah. Uvedené tak nemožno považovať za spoločný rodinný a manželský život manžela a manželky, ale spoločne strávený čas otca s deťmi, príp. s ich starou mamou (matkou otca).

23. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

24. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.

25. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľ odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manželka má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám odporkyne, navrhovateľ sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti a odmieta žiť s odporkyňou, pričom od podania návrhu sa nič nezmenilo na jeho postoji. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že navrhovateľ manželstvo s odporkyňou neformálne ukončil už pred desiatimi rokmi po tom, čo uveril jej sľubom a návrh na rozvod manželstva stiahol, no namiesto snahy o záchranu manželstva, pracovaní na sebe samej a aj na vzájomných vzťahoch ho odporkyňa vysmiala s tým, že na ich manželskom spolužití sa nič nezmenilo, keď tak len k horšiemu. Následne navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť a s odporkyňou zotrvával len vo formálnom manželskom zväzku. Navrhovateľa a odporkyňu spájala výhradne len starostlivosť a výchova ich spoločných mal. detí.

26. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Obzvlášť za situácie, keď navrhovateľ udržiava dlhodobý partnerský vzťah s inou ženou, ktorú požiadal o ruku a plánuje sa s ňou oženiť, pričom s touto partnerkou má aj X-ročné dieťa a plánujú ďalšie. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia spolu vzájomne ani riadne nekomunikujú, keďže navrhovateľ v snahe vyhnúť sa konfliktom a hádkam s odporkyňou spoločnú komunikáciu eliminuje na minimum a obmedzuje sa výhradne na záležitosti týkajúce sa ich spoločných mal. detí.

27. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody medzi manželmi, nezáujem manželky o intímne spolužitie so svojim manželom, konfliktná povaha manželky, jej neochota vyhľadať odbornú pomoc aj napriek predchádzajúcim prísľubom a absencia snahy riešiť pretrvávajúce problémy v manželstve a pracovať na manželskom vzťahu. V dôsledku vyššie uvedeného správania sa odporkyne, navrhovateľ stratil citovú náklonnosť k odporkyni, jeho manželke.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva, ako aj na jej tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo, dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.

29. Odporkyňa v odvolaní nijako nenamietala stanovenú výšku výživného a ani úpravu styku otca s mal. deťmi, preto sa odvolací súd týmito výrokmi podrobnejšie nezaoberal, považujúc ich za vecne správne.

30. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Pokiaľ matka bude bezdôvodne brániť otcovi v styku s mal. deťmi, mal. deti nebude podporovať v

stretnutí s otcom a pripravovať ich na tieto stretnutia, týmto svojím správaním môže vážne ohroziť zdravý fyzický, duševný a sociálny vývin mal. detí, keďže svojim konaním bude cielene narúšať ich vzťah k najbližšej osobe v živote dieťaťa, ktorou je jeho vlastný rodič.

31. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

32. Odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37) jednak na zmenu rozhodnutia o zverení, a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení, ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruku toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

33. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom a nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na stretnutie najmä vtedy, ak ide o zámerné pôsobenie rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého.

34. V prípadoch bránenia styku rodiča s dieťaťom je povinnosťou súdu, aby najprv skúmal podrobným spôsobom motívy odporu rodiča, ktorý vychováva dieťa, k styku dieťaťa s druhým rodičom. Ak je konanie rodiča, ktorý vychováva dieťa, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je tomu aj vtedy, ak je uvedený odpor len prejavom svojvôle a prehliadania významu čiastočnej spoluúčasti druhého rodiča), uváži súd vždy, či nie sú splnené podmienky pre prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti nie je bez významu, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do výchovy, je pokladané právom za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 30.05.1967, sp. zn. , R 96/1967).

35. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je, okrem iného, povinný, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk, a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku so zreteľom na jeho potreby. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravidla priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. V prípade zistenia, že dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s maloletým dieťaťom, súd starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2013, sp. zn. ).

36. Je potrebné tiež skonštatovať, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukazuje navrhovateľ (vyhrážky odporkyne voči navrhovateľovi, že viacej svojich synov neuvidí, že im zmení priezvisko, že ich bude huckať voči proti ich otcovi a celej jeho rodine, príp. podmieňovanie realizácie styku otca s mal. deťmi jej prítomnosťou) by mali obaja rodičia mali v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojich mal. detí, predovšetkým mal. W. (s ohľadom na jeho zdravotný stav) a prejaviť im empatiu, porozumenie a podporu.

37. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

38. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia ( prvá veta Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

39. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. O. a mal. W. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z ich rodičov. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o mal. deti, no predovšetkým na odporkyňu, aby nadradila záujmy a prospech mal. detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

40. Navyše, ani nie za rok, mal. deti dosiahnu plnoletosť, a tak sa budú môcť sami rozhodnúť, kde a s kým budú bývať. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na mimoriadne zložitú situáciu na strane navrhovateľa, nakoľko jeho partnerka a mal. dcéra žijú v D. R., pričom jeho terajším miestom pobytu, ako aj mal. O. a mal. W. je H. (vzdialenosť takmer 400 km). Z tohto dôvodu je na zvážení otca, či sa so svojou partnerkou a mal. dcérou, s ktorými chce vytvoriť stabilnú rodinu, nepresťahuje bližšie k svojim mal. deťom O.Á. a mal. W., aby tým, že navrhovateľ začne nový život so svojou partnerkou nedošlo k tomu, že mal. O. a mal. W. nebudú môcť byť aktívnou súčasťou jeho nového života. Odvolací súd má za to, že je v najlepšom záujme mal. O. a mal. W., aby mali čo najširší a pravidelný kontakt so svojim otcom, ako aj nevlastnými súrodencami, s ktorými si budú môcť byť vzájomným obohatením, čo sa však bude ťažko realizovateľné, ak sa navrhovateľ presťahuje na opačnú stranu Slovenska a na strane navrhovateľa a jeho partnerky nebude vôľa presťahovať sa bližšie k bydlisku mal. O. a mal. W..

41. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. a tiež v závislom výroku o trovách konania.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).