Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-247-2011.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/247/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: Home Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147 proti odporkyni: U. W. nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX o zaplatenie 157,11 Euro s prísl., sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á navrhovateľke zaplatiť 97,96 Euro, všetko v mesačných splátkach po 20 Euro, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 30. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Dňa 7.9.2011 navrhovateľka súdu doručila návrh a žiadala, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť jej 150,63 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne za čas od 22.11.2008 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzatvorila dňa 28.4.2008 úverovú zmluvu č. 3804211317. Na základe tejto zmluvy poskytla úver odporkyni v sume 178,92 Euro, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 26,99 Euro v 8 mesačných splátkach, teda spolu mala zaplatiť 215,91 Euro. Keďže odporkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami dňa 21.11.2008 jej zaslala výzvu na splatenie celého dlhu v sume 157,11 Euro. Odporkyňa po zosplatnení úveru nezaplatila žiadnu sumu, preto dlh predstavuje 157,11 Euro.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila a vec žiadala prejednať v jej neprítomnosti.
Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že zmluvu o úvere podpísala ona, na základe ktorej navrhovateľka jej poskytla úver v sume 5390 Sk. Ona z tejto sumy zaplatila navrhovateľke 80,96 Euro, následne splátka nevykonala, pretože stratila zamestnanie. Dodala, že keď zmluvu podpisovala, bola v domnení , že je to kúpa na splátky a nie úverová zmluva, z toho dôvodu si nevšimla, aká úroková sadzba je uvedená v tejto zmluve. Nemala vôbec časový priestor na to, aby si zmluvu, prípadne obchodné podmienky si prečítala. Namietala, že úroková sadzba uvedená v zmluve je nedôvodne príliš vysoká . Žiadala, aby jej súd povolil splátky ,pretože v súčasnosti jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, ktorý poberá v sume 212 Euro.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne, oboznámením obsahu úverovej zmluvy zo dňa 28.4.2008, splátkový kalendár, obchodné podmienky poskytnutia úveru navrhovateľkou, výzva zo dňa 21.11.2008 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 28.4.2008 odporkyňa ako dlžníčka uzatvorila zmluvu o úvere s navrhovateľkou, na základe ktorej zmluvy tento veriteľ odporkyni poskytol úver v sume 178,92 Euro ( 5390,- Sk), ktorý úver sa zaviazala odporkyňa veriteľovi zaplatiť v 8 splátkach po 26,98 Euro ( 813,- Sk), spolu teda mala zaplatiť 215,84 Euro ( 6502,39,- Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 45,29 % a RPMN vo výške 71,8 %. Odporkyňa doteraz spolu zaplatila 80,96 Euro. Listom zo dňa 21.11.2008 navrhovateľka vyzvala odporkyňu, aby okamžite uhradila zostávajúcu časť úveru so zmluvnou pokutou, spolu sumu 157,11 Euro.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 2 OZ zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § -u 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Navrhovateľka svoju uplatnenú pohľadávku vyvodzuje práve z tejto spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto v rámci svojej povinnosti skúmať obsah spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu zabezpečenia ochrany spotrebiteľa a rovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, zisťoval, či spotrebiteľská zmluva z ktorej uplatnená pohľadávka vznikla, je v súlade s dobrými mravmi.
Právny úkon je neplatný, ak sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Dobré mravy v právnych vzťahov sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov ).
Z obsahu úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.4.2008 (súčasťou ktorej sa stali aj obchodné podmienky o spotrebiteľskom úvere) vyplýva, že táto obsahuje viacero takých dojednaní, ktoré jednoznačne a vážne znevýhodňujú postavenie spotrebiteľa. Konkrétne ide o tieto ustanovenia:
Hlava V. § 1: „v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto ÚZ a týchto ÚP povinný platiť (ďalej iba splátka), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak“. Hlava V. § 8: „zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí, spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí : na záväzky klienta spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ“. Hlava VI. § 2: „klient je oprávnený splatiť predčasnou splátkou celý úver pred lehotou splatnosti a súčasne je spoločnosť oprávnená vyúčtovať klientovi a klient je na základe tohto vyúčtovania povinný spoločnosti uhradiť poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky. Spoločnosť je oprávnená poplatok za predčasné splatenie znížiť s tým, že aktuálna výška poplatku bude oznámená na webových stránkach spoločnosti a klient s týmto oznámením takto súhlasí“.
Z obsahu úverovej zmluvy pritom nevyplýva to, že odporkyňa ako spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy bola informovaná o výške poplatkov platných v čase, keď bola zmluva uzatvorená. Je pravda, že zmluva má odkaz na zmluvné podmienky veriteľa na poskytnutie takéhoto úveru, ale odporkyňa ako priemerný spotrebiteľ však náležite vyhodnotiť tieto rozsiahle zmluvné podmienky vôbec nemohla predovšetkým vzhľadom na ich rozsiahlosť a komplikovane štylizovaný obsah. Treba pritom prioritne mať na zreteli, že zmluva uzavretá medzi veriteľom a odporkyňou je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a to v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ jej obsah nemôže vôbec ovplyvniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Treba pritom zdôrazniť, že v obchodných podmienkach dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.3.2008 vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov je 71,8 % a úroky z úveru boli dohodnuté vo výške 45,29 %. Súd takto dohodnutú výšku úrokov z úveru podrobil kontrole z pohľadu zásady ochrany spotrebiteľa ,ako slabšej strany spotrebiteľskej zmluvy , pričom vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného vo veci č. 1 M Cdo 1/2009 podľa ktorého : „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy „.
Podľa názoru súdu úroky z úveru dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 20,73 % ročne treba považovať za takú výšku úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takáto úroková miera zjavne a podstatne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia tejto zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutý komerčnými bankami bola v čase uzavretia zmluvy 6,17 % (údaj zverejnený na internetovej stránke NBS). Vzhľadom aj na vyše uvedené súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa §- u 39 OZ.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva - zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.4.2008 je v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatný právny úkon ( podľa §-u 39 OZ)
Z absolútne neplatného právneho úkonu pre jej účastníkov vzniká len povinnosť podľa §-u 457 OZ vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. To potom znamená, že odporkyňa je povinná navrhovateľovi vrátiť to, čo na základe neplatnej zmluvy dostala.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa na základe spotrebiteľskej zmluvy dostala úver 178,92 Euro ( 5390,- Sk), Na vyrovnanie svojho tohto dlhu odporkyňa doteraz zaplatila 80,96 Euro, preto s prihliadnutím na ust. § 457 OZ je povinná navrhovateľke zaplatiť ešte 97,96 Euro. Je potrebné uviesť aj to, že odporkyňa žiaden dôkaz neprodukovala v tomto konaní, na základe ktorého ohľadne
výšky doteraz zaplatenej sumy by súd mohol prijať iný záver. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky považoval za dôvodný do výšky 97,96 Euro, preto odporkyňu zaviazal túto navrhovateľke zaplatiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výšku a splatnosť týchto splátok súd určil v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP a to vzhľadom na terajšie majetkové pomery a osobné pomery odporkyne, keď bol toho názoru, že väčšie splátky odporkyňa by nebola schopná vykonať zo svojho terajšieho platu ( rodičovský príspevok v sume 212 Euro).
Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol, pretože z neplatnej zmluvy navrhovateľke právo na iné plnenie nevzniklo (len právo na vrátenie doteraz poskytnutého plnenia). Úroky z omeškania súd navrhovateľke nepriznal z toho dôvodu, že absolútna neplatnosť zmluvy bola konštatovaná len týmto rozhodnutím súdu a preto odporkyňa sa nemohla dostať do omeškania s vrátením plnenia, ktoré nadobudla na základe takejto zmluvy.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch účastníkov konania vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.