Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-237-2011.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/237/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: Q. M., A.. XX.XX.XXXX, A. W., S. Š. XX, F., zastúpený opatrovníčkou M. A., X. S. E. X. Q. A. S., v konaní o zaplatenie 669,55 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.8.2011 navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 669,55 EUR a 14%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 347,71 EUR od 13.4.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.4.2007 uzavretej medzi postupcom (Všeobecná úverová banka, a.s.) a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej poukázal na to, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 7.4.2005 zmluvu k úverovému účtu na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver vo výške 50.000,- Sk, pričom žalobca má za to, že táto zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež poukázal na to, že jeho pohľadávka ku dňu jeho postúpenia predstavovala sumu 1.763,62 EUR a táto suma pozostávala z istiny v sume 1.441,77 EUR, riadneho úroku v sume 146,30 EUR, úroku z omeškania v sume 1,28 EUR a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 174,27 EUR. Žalobca poukázal aj na to, že za dátum rozhodujúci pre určenie úrokovej sadzby úroku z omeškania považuje deň 15.9.2006 t.j. deň nasledujúci po dátume splatnosti tak, ako je uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu t.j. postupcu, pričom žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 13.4.2007 t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Keďže súčasný pobyt žalovaného nie je súdu známy, bol mu postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník, ktorý na pojednávaní dňa 27.1.2012 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia predpisu.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba). V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).
Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, preto bolo potrebné skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca resp. jeho právny predchodca mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska požiadať o splnenie dlhu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol právo vykonať po prvý raz minimálne 15.9.2006, tak ako to vyplýva zo samotnej žaloby a od tohto dátumu už uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota dňom 15.9.2009. Pokiaľ by súd teoreticky vychádzal aj z počiatku omeškania, ktorý uplatňuje žalobca v petite žaloby t.j. odo dňa 13.4.2007, tak aj od tohto dátumu už uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota, pričom tieto lehoty by uplynuli už aj pri teoretickej aplikácii Obchodného zákonníka, teda štvorročnej premlčacej lehoty. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto súd náhradu trov účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.