Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-19-2016.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, C., zast. D. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, F., o zaplatenie 1.478,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.07.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.478,35 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 24.02.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 2.680,32 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas žalobca dňa 07.08.2013 listom – predžalobná upomienky vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.478,35 Eur.
2. Súd rozsudkom č.k. 27Csp/19/2016-69 zo dňa 04.02.2019 rozhodol tak, že po pripustení vstupu nového – súčasného žalobcu do konania žalovanú výrokom č. I zaviazal zaplatiť žalobcovi suku 853,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 853,02 Eur od 23.08.2013 do zaplatenia. Výrokom č. II súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom č. III priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 15,40%.
3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/124/2019-86 zo dňa 23.02.2023 rozsudok v časti prvého a tretieho výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nedostatočne venoval otázke preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, a to minimálne v rozsahu, či sa toto oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Zo súdneho spisu síce vyplýva, že podľa podacieho hárku č. G. došlo k podaniu zásielky adresovanej žalovanej na pošte, avšak podací hárok nie je dôkazom o tom, že predmetom doručenia malo byť práve oznámenie o postúpení pohľadávky, a kedy oznámenie bolo aj doručovanou zásielkou, nepreukazuje, že sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, pretože podací hárok preukazuje len odoslanie tejto zásielky. Z ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, bolo
v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením je oznámené postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky z 30.09.2016 dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Na nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že postupca (Consumer Finance Holding a.s.) podľa podacieho hárku EPH007851051 doručoval žalovanej zásielku označenú ako RF179795413SK, z podacieho hárku však nevyplýva, čo bolo obsahom tohto podania a podací hárok navyše nepreukazuje, že sa uvedená zásielka (žalobcom tvrdené oznámenie o postúpení pohľadávky) aj skutočne dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podací hárok preukazuje len odoslanie tejto zásielky, a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená neotvorená zásielka adresovaná na miesto bydliska žalovanej po jej neúspešnom doručovaní. Dôkazné bremeno doručenia preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky v konaní zaťažuje žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky môže teda žalobca uniesť preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení uplatnenej pohľadávky žalovanej. Keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanej, súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Súd prvej inštancie mal od žalobcu vyžadovať predloženie dôkazu o doručení zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníkovi alebo oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi s náležitým preukázaním, že sa jeden z predmetných dokumentov dostal do dispozičnej sféry žalovanej.
4. Podaním doručeným súdu dňa 19.04.2023 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej zasielané formou doporučenej zásielky na adresu C. XXX, C. doporučene dňa 30.09.2016 pod číslom zásielky RF179795413SK, čo súdu preukázal podacím hárkom zo dňa 03.10.2016. Žalovaná doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky nenamieta práve naopak vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2019 túto skutočnosť potvrdzuje. Predmetná listina bola žalovanej doručená dňa 05.10.2016. Je teda nepochybné, že žalovaná bola riadne upovedomená o postúpení pohľadávky na nového veriteľa.
5. Súd žalovanú vyzval, aby odstránila rozpor v skutkovom tvrdení, že na pojednávaní dňa 04.02:2019 a vo svojom vyjadrení zo dňa 06.09.2023 uvádza, že jej oznámenie o postúpení pohľadávky doručené nebolo a v podanom odvolaní uviedla: „veriteľ zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky cez Slovenskú poštu dňa 03.10.2016 doručené 05.10.2016.“
6. Podaním doručeným súdu dňa 08.09.2023 žalovaná okrem iného uviedla, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiadny doklad výzvu pred zosplatnením + doručenku s jej podpisom. Ďalej uviedla, že jej taktiež nebolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom. Jej takéto Oznámenie od právneho predchodcu neprišlo.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2023, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaná. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 21.11.2023 a žiadal konať vo svojej neprítomnosti. Žalovaná ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov podaním doručeným súdu dňa 24.11.2023 a žiadala konať vo svojej neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Žiadosť a Zmluva o poskytnutí pôžičky, predžalobná upomienka, doručenka, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok, keď zistil tento skutkový a právny stav:
9. Dňa 24.02.2012 uzavreli pôvodný žalobca ako pôvodný veriteľ a žalovaná Zmluvu o poskytnutie pôžičky, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.600 Eur. Výška mesačnej spátky bola 57,46 Eur, ročná úroková sadzba 32%, RPMN 32%, sadzba poistenia 2,9%, termín konečnej splatnosti
02ú2016, celková suma pôžičky 2680,32 Eur, počet mesačných splátok 48, mesačná výška poistného 1,68 Eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.080,32 Eur.
10. Z Predžalobnej upomienky zo dňa 07.08.2013 súd zistil, že pôvodný žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkovú istinu 2.028,35 Eur má uhradiť obratom, najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Podľa doručenky upomienku žalovaná prevzala dňa 19.08.2013.
11. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na úver uhradila 746,98 Eur.
12. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 súd zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zo Zmluvy na nového veriteľa – žalobcu. K oznámeniu bol pripojenú podací hárok, z ktorého súdu zistil, že dňa 03.10.2016 pôvodný žalobca doručoval nejakú zásielku pod podacím číslom H. na adresu C. XXX, C..
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 657 Obchodného zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
23. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
27. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
28. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade, zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´ za na ´sledok zamietnutie zˇaloby. Postup konaju´ceho su´du, ktory´ opomenie vyriesˇenie kardina´lnej ota´zky, akou je ota´zka existencie vecnej legitima´cie, k zodpovedaniu ktorej je konaju´ci su´d ex offo viazany ´, protirecˇi´ obsahu za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu garantovane´ho cˇl. 46 ods. 1 U´stavy SR, ako aj obsahu pra´va na spravodlive´ su´dne konanie garantovane´ho cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri na ´lez U´S SR, sp. zn. I. U´S 407/2016-37).
29. Akti´vnu vecnu´ legitima´ciu v konani´ je su´d povinny´ sku´matˇ ex offo (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021, publikovane´ v Zbierke stanovi´sk Najvysˇsˇieho su ´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022). V danej veci sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou aj s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu č.k. 14Co/124/2019-86, ktorého závermi je súd v tejto veci viazaný a ktorý uložil súdu prvej inštancie sa v ďalšom konaní dôkladne zaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní najmä s poukazom na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. Medzi pra´vnym predchodcom zˇalobcu a zˇalovanou vznikol uzatvoreni´m zmluvy o poskytnutí pôžičky pra´vny vztˇah, ktory´ je od jeho vzniku nevyhnutne´ posudzovatˇ podlˇa pri´slusˇny´ch, ktore ´ upravuju´ pra´vne vztˇahy spotrebitelˇske´ho charakteru (§ 52 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka, za ´kon cˇ. 129/2010 Z.z. o spotrebitelˇsky´ch u´veroch), kedˇzˇe pra´vny predchodca zˇalobcu pri uzatva ´rani´ zmluvy vystupoval ako veritelˇ s poukazom na predmet podnikania a zˇalovaná vystupovala ako spotrebitelˇ, pretozˇe pri uzatva´rani´ zmluvy nekonala v ra´mci predmetu svojej obchodnej alebo podnikatelˇskej cˇinnosti. 31. V tomto konaní si uplatňuje žalobca pohľadávku voči žalovanej z titulu Zmluvy o pôžičke uzavretej s pôvodným veriteľom ako postúpenú pohľadávku od pôvodného veriteľa – pôvodného žalobcu. Na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie žalobca do konania predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2019, ku ktorému pripojil podací hárok o doručovaní oznámenia žalovanej. Aj po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu žalobca súdu zopakoval, že má za to, že jeho aktívna
vecná legitimácia v spore je daná Oznámením o postúpení pohľadávky a pripojeným podacím hárkom, z ktorého má vyplývať, že Oznámenie bolo žalovanej odoslané dňa 03.10.2019 a bolo jej aj doručené. Žalobca uviedol, že aj samotná žalovaná v podanom odvolaní doručenie oznámenia potvrdila. Súd dopytom na žalovanú, aby odstránila rozpor vo svojich skutkových tvrdeniach zistil, že napriek tomu, že žalovaná v podanom odvolaní použila formuláciu „veriteľ zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky cez Slovenskú poštu dňa 03.10.2016 doručené 05.10.2016“ podaním doručeným súdu dňa 08.09.2023 opätovne uviedla, že jej žiadne Oznámenie o postúpení pohľadávky doručené nebolo, a to nijakým spôsobom. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že žalovaná doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky poprela. Ak aj uvádzala doručenie oznámenia 05.10.2019, tak šlo skôr o predpoklad žalovanej keďže podľa podacieho hárku sa malo odoslanie uskutočniť 03.10.2019. Zhodne so záverom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uvádza, že v prípade postúpenia pohľadávky musí byť postúpenie dlžníkovi (žalovanej) oznámené postupcom (pôvodným žalobcom) alebo preukázané postupníkom (nový žalobca) v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že si žalobca v konaní uplatňuje pohľadávku ako postupník, zaťažuje ho dôkazné bremeno, že podmienka uvedená v § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola splnená. Žalobca k svojmu návrhu na pripustenie vstupu nového žalobcu na miesto pôvodného žalobcu nepriložil Zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Priložil len Oznámenie o postúpení pohľadávky, ku ktorému pripojil len podací hárok. Aj v tejto veci súd prvej inštancie zhodne s právnym záverom odvolacieho súdu v danej veci konštatuje, že podací hárok nepreukazuje jednak či obsahom zásielky bolo skutočne Oznámenie o postúpení pohľadávky, keď uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadnej žalobcom priloženej prílohy a jednak, že sa zásielka dostala do sféry pôsobenia adresáta – žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotný podací hárok tak na preukázanie splnenia podmienky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje, navyše za situácie, kedy žalovaná – dlžník doručenie zásielky vyslovene poprela. Žalobca v konaní teda nepreukázal, že postupca splnil notifikačnú povinnosť voči žalovanej a oznámil je postúpenie pohľadávky, keďže podací hárok doručenie Oznámenia nepreukazuje. Žalobca súdu nepreukázal ani to, že on ako postupník postúpenie pohľadávky žalovanej preukázal. Súd teda dospel k záveru, že v danej veci žalobca nesplnil podmienky § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto nie je oprávnený od žalovanej postúpenú pohľadávku vymáhať. 32. Súd teda žalobu žalobcu zamietol na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatňovanie daného nároku.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a teda bola v konaní plne úspešná žalovaná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho. V súvislosti s týmto konaním však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli a navyše vo svojom podaní doručenom súdu dňa 24.11.2023 výslovne uviedla, že si trovy konania neuplatňuje, súd jej ich náhradu z hľadiska procesnej hospodárnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).