Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-192-2008.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/192/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ M. Z., bytom H., K S. XXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, 2/ O. Z., bytom H., K S. XXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpených JUDr. M. U., advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana 3141/101, proti žalovaným 1/ Mgr. H. N., bytom H., K S. XXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 2/ N. A., bytom W. nad S., Y. I XX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 3/ O. N., bytom H., G. XXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 4/ M. G., bytom H., S. XXXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpeným Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že sú výlučnými bezpodielovými vlastníkmi parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 2.306 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O.. Uviedli, že z dôvodu finančnej núdze uzavreli s Ing. A. G. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im L.. G. požičal 100.000,- Sk (3.319,39 €) s úrokom 15.000,-Sk (497,91 €) na dobu tri mesiace. Popri zmluve o pôžičke zároveň uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej zobrali na vedomie, že v prípade, že si v dohodnutom čase nesplnia povinnosť požičané peniaze vrátane úroku vrátiť, prejde na Ing. G. vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X. Dňa 15.06.2007 telefonicky skontaktovali Ing. G., s tým, že mu chcú požičané peniaze vrátane úrokov vrátiť, tento sa ale nachádzal mimo územia SR. Následne ho kontaktovali viac krát, nakoniec sa stretli dňa 21.06.2007 v obchodnom dome Max a Ing. G. odovzdali v hotovosti sumu 115.000,-Sk (3.817,30 €). Na základe toho mali za to, že zanikla aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva. Niekedy v marci 2008 však zistili, že o ich pozemok sa zaujímajú cudzie osoby, a tiež zistili, že Ing. G. spornú parcelu č. XXXX/X predal ďalším osobám, konkrétne žalovaným 1/ - 4/. Žalobcovia mali za to, že svoj dlh splnili riadne a včas, a aj napriek tomu Ing. G. vlastníctvo k spornej parcele neoprávnene previedol na tretie osoby. Za tejto situácie mali žalobcovia za to, že je sporná aj platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, nakoľko je v rozpore s § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by mali mať účastníci zmluvného vzťahu rovnaké postavenie, čomu ale obsah tejto zmluvy odporoval, pretože požičaná suma bola zhodnotená úrokom z požičaných peňazí a navyše, ich veriteľ získal hodnotu nepomerne väčšiu. Mali za to, že táto zmluva je tiež absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, pretože hodnota parcely, ktorá bola predmetom zabezpečenia záväzku prevodom práva, má niekoľko násobne vyššiu hodnotu ako suma ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili a navrhli súdu, aby ju zamietol. Mali za to, že tvrdenia žalobcov nie sú pravdivé. Podľa ich vedomostí Ing. G. požičal žalobcom 115.000,-Sk (3.817,30 €), pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. Mali rovnako vedomosť o tom, že Ing. G. trval na zabezpečení tejto pôžičky, pretože o žalobcoch mal vedomosť, že v minulosti si peniaze požičali a mali problém ich vrátiť, pričom predmet zábezpeky vybrali výlučne žalobcovia. Žalovaní zároveň tvrdili, že majú vedomosť o tom, že žalobcovia nikdy Ing. G. požičanú sumu nevrátili, preto, ak sa Ing. G. na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva stal vlastníkom spornej parcely, stal sa ním dôvodne, a ako taký mal potom aj právo svoje vlastnícke právo previesť na ďalšie osoby. Nesúhlasili s dôvodmi neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, mali za to, že rovnosť účastníkov uvedených právnych úkonov nebola narušená, ani jeden z účastníkov týchto zmluvných vzťahov nebol k uzavretiu zmluvy donútený, všetci konali dobrovoľne a plne si uvedomovali, aké následky môže uzatvorenie takýchto zmlúv mať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. A. G., F. F., O.. H. O., B. G., H. S., oboznámil podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca 1/ potvrdil, že si od Ing. G. požičal sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €), o tejto pôžičke bola vyhotovená písomná zmluva a na zabezpečenie vrátenia peňazí bola písomne vyhotovená aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva. Požičané peniaze vrátil Ing. G. tak, že mu tri krát pri osobných stretnutiach odovzdal 5.000,-Sk (165,97 €)následne sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €) odovzdal Ing. G. v hotovosti v obchodnom dome Max v Trenčíne 21.06.2007. Pri odovzdaní týchto peňazí boli prítomné ďalšie osoby, jeho manželka, žalovaná 2/ a švagriná B. G. a manželka Ing. G.. Peniaze odovzdal Ing. G. v obálke, do ktorej sa on zbežne pozrel, ako potvrdenie o prevzatí peňazí mu dal kvitanciu, ktorá ním bola aj podpísaná, pričom jeho podpis nebol úradným spôsobom overený. Toto bolo príčinou, pre ktorú príslušná správa katastra potvrdenie o splatení pôžičky neuznala, preto sa opakovane obrátil na Ing. G., ktorý mu povedal, že všetko s ním vybaví F. F. a za tým účelom mu treba kvitanciu odovzdať. Výsledkom bolo, že odovzdal F. kvitanciu, resp. potvrdenie o prevzatí peňazí opatrené podpisom Ing. G., ktorú mal len v jednom vyhotovení, v dôsledku čoho už nemal o zaplatení požičaných peňazí žiaden doklad. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že nemá doklad ani o zaplatení troch súm po 5.000,-Sk (165,97 €). Keď v januári 2008 kvitanciu odovzdal F., aby bol zabezpečený výmaz zabezpečovacieho prevodu práva z evidencie nehnuteľností, mal za to, že sa tak stane, až následne zistil, že vlastníkom parcely sa stal Ing. G..
Žalobca 1/ ďalej upresnil, že peniaze, ktoré si od Ing. G. požičal, potreboval na kúpu auta. Tiež uviedol, že peniaze, ktoré získal pôžičkou od Ing. G., potreboval čiastočne aj na to, že musel vrátiť požičané peniaze od R.. Na vrátenie peňazí Ing. G. si požičali peniaze od švagrinej, bezúročne, bez písomnej zmluvy, v sume 80.000,-Sk (2.655,51 €), ktoré švagrinej už vrátili. Švagriná bola pri tom, keď do obálky dávali jej 80.000,-Sk (2.655,51 €), ku ktorým on doložil 20.000,-Sk (663,88 €).
Žalobkyňa 2/ rovnako potvrdila uzavretie zmluvy o pôžičke s Ing. G., uviedla, že pôžičku si brali za účelom kúpy auta, pretože predajom starého nezískali dosť peňazí na kúpu nového. Vzhľadom na ich finančné pomery nevedeli získať úver z banky. V čase, keď si pôžičku brali, splácali viacero pôžičiek, celkom 13.000,-Sk (431,52 €) mesačne za hypotéku, stavebné sporenie, spotrebný úver, pričom obaja mali mesačný príjem cca 55.000,-Sk (1.825,67 €). Mali teda za to, že požičané peniaze budú môcť v dohodnutom čase vrátiť. Žalobkyňa 2/ pripustila, že vyčítala manželovi, že nemá žiadny doklad o vrátení tri krát 5.000,-Sk (165,97 €), čo bola suma, ktorá predstavovala úroky z pôžičky, pri ich odovzdaní však osobne nebola. Ďalej pripustila, že podcenila riziká spojené so zabezpečovacím prevodom, ale na takomto zabezpečení pôžičky Ing. G. trval a zároveň trval na tom, aby sa peniaze vracali v hotovosti. Odovzdanie sumy 100.000,-Sk (3.319,39 €) prebehlo v obchodnom centre Max v Trenčíne, ona spoločne so sestrou stáli asi 20 metrov od manžela a Ing. G., videla teda, ako manžel odovzdal Ing. G. obálku, ten do nej nazrel a zobral si ju. Mala vedomosť o tom, že v tejto obálke je suma 100.000,-Sk (3.319,39 €), nakoľko predtým doma tam spoločne s manželom za prítomnosti sestry túto sumu vložili. Ona osobne viac krát urgovala Ing. G., aby im zaslal písomné potvrdenie o prevzatí uvedených peňazí s úradne overeným podpisom, bez výsledku. Keď kvitanciu s podpisom Ing. G. vrátili, nevyhotovili si žiadne jej kópie. Peniaze Ing. G. vrátili vďaka tomu, že im sestra, B. G., požičala peniaze. Žalobkyňa 2/ ďalej uviedla, že Ing. G. osobne nepoznala.
Žalovaný 1/ uviedol, že spoločne so svojimi bratmi a ďalším príbuznými vedú firmu, prostredníctvom ktorej kupujú a predávajú nehnuteľnosti. Keď jeho brat Martin zistil, že je v ponuke predaj spornej parcely za výhodných podmienok, rozhodol sa spoločne s ďalším žalovanými túto parcelu kúpiť, všetky formality vybavoval brat, on prispel na kúpnu cenu zhruba sumou 60.000,-Sk (1.991,64 €).
Žalovaný 2/ N. A. sa dostal ku kúpe parcely č. XXXX/X zhruba tak, ako žalovaný 1/, mal za to, že ide o výhodnú kúpu, ponúkaná bola nízka kúpna cena. Kúpna cena bola 240.000,-Sk (7.966,54 €), on zaplatil 60.000,-Sk (1.991,64 €), čo sa stalo niekedy v roku 2008.
Žalovaný 3/ uviedol, že Ing. G. poznal dlhšiu dobu, keď mu ponúkol kúpu spornej parcely za 240.000,- Sk (7.966,54 €), zdalo sa mu to výhodné, nakoľko táto parcela mohla mať hodnotu zhruba dvojnásobnú. S ďalšími žalovanými zaplatili Ing. G. 240.000,-Sk (7.966,54 €), na ktorej sa podieľali rovnakým dielom. Následne dali inzerát na predaj tejto parcely, mali záujem ju predať za asi 1.000.000,-Sk (33.193,92 €).
Žalovaný 4/ uviedol, že sa k vlastníctvu podielu na spornej parcele dostal rovnako ako ostatní žalovaní, 60.000,-Sk (1.991,64 €) ako podiel na kúpnej cene odovzdal žalovanému 3/, ktorý všetko vybavoval a celú kúpnu cenu odovzdal Ing. G..
Svedok Ing. A. G. uviedol, že žalobca 1/, s ktorým sa zbežne poznal, ho požiadal o pôžičku 115.000,- Sk (3.817,30 €). Z rečí o ňom vedel, že s platením má problémy, preto pristúpil k požičaniu peňazí s podmienkou zabezpečenia pôžičky, na základe čoho mu žalobca 1/ priniesol doklady o vlastníctve parc. č. XXXX/X a znalecký posudok na hodnotu tohto pozemku, kde bola uvedená hodnota pozemku len o málo vyššia, ako požičaná suma peňazí. V roku 2007, v marci, teda uzavreli písomné zmluvy o pôžičke a o zabezpečení záväzku prevodom práva. Keď mu žalobca 1/ odovzdal podpísané písomné zmluvy, on mu v hotovosti odovzdal požičiavané peniaze. Svedok tvrdil, že pôžička bola dohodnutá bez úrokov, ak sa v jej texte nejaké úroky spomínajú, tak nedopatrením, keďže text zmluvy odpisoval podľa vzoru. Ďalej tvrdil, že doposiaľ mu žalobcovia z požičaných peňazí nevrátili ani korunu. Dodatočne zistil, že žalobca 1/ je pri plnení svojich finančných záväzkov nespoľahlivý, od ďalšej osoby L. R. si požičal tiež nejaké peniaze, ktoré chcel zabezpečiť rovnakým pozemkom. R., keďže nedostala požičané peniaze späť, dala návrh na zápis ťarchy na sporný pozemok v jej prospech, toto sa ale nestalo, nakoľko k rovnakému pozemku bolo skôr do evidencie nehnuteľností zaznamenané zabezpečenie záväzku v jeho prospech. Svedok poprel, že by mu žalobca 1/ tri krát odovzdal po 5.000,-Sk (165,97 €), zároveň tvrdil, že sa nestretol so žalobcami v obchodnom dome Max, a nikdy sa s nimi nestretol za tým účelom, aby mu odovzdali sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €). Naopak, po uplynutí doby splatnosti pôžičky sa pokúšal žalobcom telefonovať, bez výsledku. Preto postupoval známym spôsobom, získal vlastníctvo k spornej parcele a následne ju predal. Keď to zistili príbuzní žalobcov, oslovili ho s tým, že pôžičku zaplatia, nechceli prísť o rodinný pozemok, ale keďže parcela už bola predaná, ponúkané peniaze nemohol prijať. Predmetný pozemok predal žalovaným za 240.000,-Sk (7.966,54 €), žalovaní kúpnu cenu zaplatili. Rozdiel medzi požičanou sumou 115.000,-Sk (3.817,30 €) a získanou sumou 240.000,-Sk (7.966,54 €) si ponechal a žalobcom ho nevyplatil.
Svedok F. F. uviedol, že pozná Ing. G., z jeho rečí mal vedomosť o tom, že žalobcom požičal 115.000,- Sk (3.817,30 €), ktoré boli zabezpečené pozemkom. Z jeho rozprávania vedel i to, že žalobcovia Ing. G. požičané peniaze nevrátili. Niekedy v lete 2008 ho navštívil H. S., známy príbuzných žalobcov, prišiel sa pýtať, čo by sa vo veci dalo robiť. Na to mu povedal, že pokiaľ sa požičané peniaze nevrátia, urobiť sa nedá nič, príležitostne v čase neprítomnosti Ing. G. volal žalobcovi 1/ a urgoval vrátenie pôžičky, bez výsledku. Pokiaľ ide o kvitanciu, svedok uviedol, že v súvislosti so spornou pôžičkou ho nikto nepožiadal o nič, čo by súviselo s overovaním podpisu Ing. G.. Pokiaľ ide o predaj spornej parcely, mal vedomosť o tom, že sa predala za 240.000,-Sk (7.966,54 €).
Svedok O.. H. O. uviedol, že niekedy koncom školského roka 2007 ho požiadal žalobca 1/, aby na Správu katastra Trenčín odniesol listinu označenú ako kvitancia, nakoľko na tento úrad často chodil. Listinu si neprečítal, nevie, čo bolo jej obsahom, ale pracovníčka úradu mu listinu vrátila s tým, že podpisy na listine nie sú úradne overené, preto ju vzal späť a vrátil žalobcovi 1/.
Svedkyňa B. G., sestra žalobkyne 2/, uviedla, že sestra ju požiadala o pôžičku 80.000,-Sk (2.655,51 €). Keďže má so sestrou dobré vzťahy a mala úspory, peniaze jej požičala. Hoci vedela, že sestrina rodina nie je úplne v priaznivej situácii, verila, že peniaze sa jej vrátia. Peniaze mala doma v hotovosti, hoci mala zriadený účet v banke. Pracovala v zahraničí, preto sa jej podarilo získať úspory, hoci zarábala v eurách, tieto postupne zamieňala za slovenské koruny. Pôžičku poskytla v slovenských korunách, stretli sa so žalobcami u nich doma, spoločne peniaze prerátali, švagor doložil 20.000,-Sk (663,88 €). O tejto pôžičke nevyhotovili žiadnu písomnú zmluvu, ale aj napriek dôvere k sestrinej rodine išlo spoločne so žalobcami do Maxu, aby videla, že dôjde k odovzdaniu peňazí. Toto prebehlo asi tak, že sa žalobca 1/ stretol s Ing. G. v Maxe, ona stála so sestrou asi 20 metrov obďaleč a videla, ako žalobca 1/ odovzdal Ing. G. obálku, ten ju otvoril, zbežne do nej pozrel, peniaze z obálky nevyberal a nerátal ich, potom odovzdal žalobcovi 1/ nejaký papier. Požičanú sumu jej sestra už vrátila. Ing. G. nikdy pred tým ani potom nevidela, nepoznala ho, to, že ide o Ing. G. jej bolo povedané až neskôr.
Svedok H. S. uviedol, že pozná svokru žalobcu 1/, majú priateľský vzťah. Táto mu spomenula meno F., problémy s nejakým pozemkom, sľúbil jej, že sa na vec spýta a pokúsi sa pomôcť. F. aj oslovil, ale s vecou sa nič už nedalo urobiť.
Z listinných dôkazov súd zistil, že t.č. sú vedení ako vlastníci parc. č. XXXX/X, ornej pôdy o výmere 2.306 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. žalovaní 1/ - 4/, každý v podiele jednej štvrtiny. Vlastnícke právo k tejto parcele nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim Ing. A. G., ktorá bola uzavretá dňa 30.04.2008 a ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom Trenčín, Správou katastra Trenčín v konaní sp. zn. V XXXX/XX. Žalovaní nadobudli predmetnú parcelu za kúpnu cenu 240.000,-Sk (7.966,54 €), v zmysle uvedenej zmluvy.
Dňa 21.03.2007 uzavreli Ing. A. G. ako veriteľ a žalobcovia 1/, 2/ ako dlžníci zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkom 115.000,-Sk (3.817,30 €), bezúročne, títo sa zaviazali vrátiť ju najneskôr do 21.06.2007.
Dňa 22.03.2007 podpísali Ing. A. G. ako veriteľ a žalobcovia 1/, 2/ ako dlžníci zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. V bode II tejto zmluvy sa uvádza, že predmetom zabezpečovacieho prevodu bude parc. č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX k.ú. O., z bodu III vyplýva, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva súvisí so zmluvou o pôžičke uzavretou medzi rovnakými účastníkmi dňa 21.03.2007. Z bodu VI tejto zmluvy vyplýva, že zabezpečenie záväzku zmluvou znamená podmienený prevod práva, ktorý je viazaný na stav splnenia hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke vyššie uvedenej, pričom rozväzovacou podmienkou je splatenie celého záväzku dlžníkov voči veriteľovi, v opačnom prípade pripadne uvedená nehnuteľnosti do vlastníctva veriteľov. Z bodu VIII zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje, že v prípade uhradenia záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2007 včas a v celej výške vystaví o tom potvrdenie (kvitanciu) a súčasne požiada o spätný prevod vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia v prospech dlžníkov.
Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. O. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X v podiele 1/1.
Žalobcovia predložili potvrdenie - kvitanciu, z ktorého textu vyplýva, že medzi Ing. G. a nimi došlo 22.03.2007 k uzavretiu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, predmetom ktorej bola parc. č. XXXX/X k.ú. O.. Záložný veriteľ podpísaním tejto kvitancie mal potvrdiť zánik záložného práva k parc. č. XXXX/X, z toho dôvodu, že súvisiaca pohľadávka zanikla jej splnením dňa 21.06.2007. Žalobcovia predložili tento doklad opatrený ich podpismi, ale bez podpisu záložného veriteľa.
Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Trenčín č. T.:P.-XXXX/X-OSV-TN-XXXX bolo zistené, že polícia preverovala trestné oznámenie Ing. L. R., ktoré podala proti M. Z., z toho dôvodu, že uvedenej osobe požičala 4.000 €, ktoré peniaze mala táto osoba vrátiť do 31.08.2006, ku dňu podania trestného oznámenia dňa 09.04.2009 však nezaplatil dlžník celú sumu, zostal dlžný sumu 926 €. Oznamovateľka poukázala na to, že pre prípad nesplatenia dlžnej čiastky mala byť pôžička zabezpečená parc. č. XXXX/ X k. ú. O., táto nehnuteľnosť v prípade nesplatenia mala byť prepísaná na jej osobu, k prepisu nehnuteľnosti nedošlo, pretože rovnakou nehnuteľnosťou sa zaručil žalobca 1/ aj pri inej pôžičke a nehnuteľnosť je už vo vlastníctve Ing. A. G.. Takéto konanie považovala oznamovateľka sa protiprávne. Uznesením zo dňa 29.01.2010 bolo trestné stíhanie v tejto súvislosti pre prečin poškodzovania veriteľa zastavené, pretože skutok, ktorý bol spáchaný, nenaplnil všetky formálne znaky trestného činu a teda konanie M. Z. nie je trestným činom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že M. Z. si vzal druhú pôžičku od Ing. G., aby mohol vyplatiť prvú pôžičku aspoň v časti od Ing. R., v obidvoch prípadoch chcel zabezpečiť požičané peniaze rovnakou nehnuteľnosťou. V rámci tohto trestného stíhania bol vypočutý aj žalobca 1/, ktorý v zásade potvrdil, že od Ing. R. si požičal peniaze, ktoré nebol schopný v dohodnutých termínoch splácať, z peňazí získaných pôžičkou od Ing. G. časť pôžičky R. splatil. Za obidve pôžičky ručil rovnakou nehnuteľnosťou.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
V tomto prípade bez pochybností z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli ako dlžníci s Ing. G. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička 115.000,-Sk (3.817,30 €). Vznikli pochybnosti, či túto sumu tvorila pôžička 100.000,-Sk (3.319,39 €) a úroky 15.000,-Sk (497,91 €), alebo či išlo o bezúročnú pôžičku v sume 115.000,-Sk (3.817,30 €). Ozrejmenie týchto skutočností súd nepovažoval za podstatné, nakoľko podstatnou bola skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ sa ako dlžníci zaviazali vrátiť Ing. G. sumu 115.000,-Sk (3.817,30 €) do 21.06.2007. Spornou však zostala skutočnosť, či si túto povinnosť žalobcovia 1/, 2/ voči Ing. G. splnili. Z vykonaného dokazovania nevyplýva bez pochybností, že by sa tak stalo. Žalobca 1/ tvrdil, že sumu tri krát po 5.000,-Sk (165,97 €) osobne odovzdal Ing. G., nepredložil o tom žiadny doklad, nedosvedčil to žiadny svedok, Ing. G. toto poprel. Rovnako z dokazovania bez pochybností nevyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ zaplatili Ing. G. 100.000,-Sk (3.319,39 €) vyššie popisovaným spôsobom. Ing. G. prevzatie tejto hotovosti poprel, žalobkyňa 2/ a svedkyňa G., ktoré mali byť prítomné pri odovzdávaní tejto hotovosti, boli asi 20 metrov od žalobcu 1/ a Ing. G., keď si odovzdávali obálku, ako ale žalobkyňa 1/ i svedkyňa G. zhodne uviedli, ani jedna z nich osobne Ing. G. nepoznala, nikdy predtým ani potom ho nestretli. Žalobcovia 1/, 2/ nepredložili žiadny ďalší dôkaz okrem vlastných tvrdení a tvrdení svedkyne G., že by sumu 100.000,-Sk (3.817,30 €) v hotovosti odovzdali. Nepredložili žiadny písomný doklad, ktorý by potvrdil prevzatie tejto finančnej čiastky Ing. G., na písomne kvitancii, ktorú v konaní predložili, absentuje podpis Ing. G.. Nebolo preukázané bez pochybností ani to, že žalobca 1/ odovzdal kvitanciu s podpisom Ing. G. svedkovi F., za účelom ďalších vybavovaní, toto svedok F. nepotvrdil. Svedok O. potvrdil iba toľko, že niesol na príslušnú správu katastra listinu, ktorej obsah nepoznal a ktorú správa katastra neprijala pre absenciu úradne overeného podpisu, nevedel o podpis akej osoby sa malo jednať. Za tejto situácie teda mal súd za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že požičanú sumu 115.000,-Sk (3.817,30 €) v dohodnutom čase vrátili veriteľovi Ing. G..
Nebolo sporné, že medzi Ing. G. ako veriteľom a žalobcami 1/, 2/ ako dlžníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej účelom bolo zabezpečiť splnenie záväzku spočívajúceho v prevzatí pôžičky žalobcami 1/, 2/ od Ing. G.. Súd mal za to, že táto zmluva nevykazuje znaky, pre ktoré by mala byť považovaná za neplatný právny úkon. Bola dodržaná jej písomná forma, jej obsah je určitý a zrozumiteľný, žalobcovia 1/, 2/ k uzavretiu tejto zmluvy pristúpil dobrovoľne. Rovnako obsah tejto zmluvy, príp. účel tejto zmluvy nie je taký, aby odporoval zákonu, príp. ho obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní.
Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v tom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie. Pokiaľ dôjde k splneniu zabezpečeného záväzku, má veriteľ povinnosť dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Predmetom prevodu práva môže byť aj vlastnícke právo. Zabezpečenie záväzkov prevodom práva je legitímny inštitút, ktorého cieľom je ochrana veriteľa. Ak Ing. G. ako veriteľ žalobcov 1/, 2/ trval na zabezpečení pôžičky, ktorú poskytuje, takýmto spôsobom, konal v medziach ustanovení Občianskeho zákonníka a v konečnom dôsledku žalobcovia 1/, 2/ k niečomu takému pristúpiť nemuseli. Pochybnosti o vrátení požičaných peňazí potvrdzuje aj vykonané dokazovanie v tom zmysle, že sa najmä žalobca 1/ vyjadroval rôznym spôsobom k tomu, za akým účelom si peniaze požičiava, bolo preukázané, že nešlo výlučne o kúpu auta, ale aj o to, aby aspoň čiastočne splatil žalobca pôžičku, ktorú pred tým získal od inej osoby. Potvrdzujú to aj pochybnosti o finančnej situácii žalobcov v čase, kedy si pôžičku od Ing. G. brali, pochybnosti o schopnosti vrátiť požičané peniaze v dohodnutom čase, teda v lehote troch mesiacov, nakoniec potvrdila svedkyňa G., ktorá tvrdila, že žalobcom požičala sumu 80.000,-Sk (2.655,51 €). Súd však nepovažoval za vierohodnú ani jej výpoveď, nakoľko táto svedkyňa poznajúc finančnú situáciu sestrinej rodiny požičala žalobcom 1/, 2/ vzhľadom k jej zárobkom dosť značnú sumu peňazí, bez toho, že by o tejto pôžičke existoval písomný doklad, navyše, je ťažko pochopiteľné, že v tom čase peniaze zarobené v zahraničí v inej mene, na Slovensku menil na slovenské koruny a neukladala ich na účet v banke, ale doma do zásuvky. Podľa tvrdení tejto svedkyne teda mala doma veľkú finančnú hotovosť, ktorá takmer zodpovedala výške pôžičky od Ing. G., svedkyňa poskytla podľa jej tvrdení sestre pôžičku bez písomného dokladu, bezúročne, bez akéhokoľvek iného zabezpečenia, je preto pozoruhodné, a vyvolávajúce pochybnosti, že žalobcovia 1/, 2/ nezvolili ako možnosť požičať si za oveľa výhodnejších podmienok peniaze od sestry žalobkyne 2/.
Keďže teda žalobcovia nepreukázali, že vrátili spornú pôžičku Ing. G., pretože zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je platným právnym úkonom, súd žalobu zamietol.
Keďže žalovaní 1/ - 4/ boli v konaní úspešnými účastníkmi, súd im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania. Trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).