Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: FURMAN, s.r.o., so sídlom Myslavská 58, 040 16 Košice, IČO: 36 856 134, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 11.340,57 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -168 zo dňa 02.03.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -168 zo dňa 02.03.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , a (ďalej len „“), , o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), čl. I o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a , , (ďalej len „“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.10.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 11.340,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 11.340,57 eura od 13.04.2018 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že 25.01.2018 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil poistenec žalovaného, a pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Iveco EuroCargo A. EČV: B.. Žalovaný zaevidoval poistnú udalosť pod č. 8013517478. V rámci šetrenia posúdil žalovaný škodu ako totálnu škodu a všeobecnú hodnotu vozidla určil na 34.705,03 eura s DPH, od ktorej odpočítal hodnotu predajných zvyškov v sume 14.250,- eur s DPH určených internetovým prieskumom trhu. Žalobcovi bola následne uhradená suma 17.045,66 eura, o čom žalovaný žalobcu upovedomil listom zo 16.03.2018. Na základe námietok žalobcu, žalovaný opätovne prehodnotil poistnú udalosť a všeobecnú hodnotu vozidla určil na 63.879,78 eura a listom z 03.04.2018 žalobcovi oznámil doplatenie 25.566,29 eura. Ani s takto určenou všeobecnou hodnotou motorového vozidla žalobca nesúhlasil, pretože zvyšky boli odpočítané

v nesprávnej výške, a preto si nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval C. D. B.. Znalec v posudku určil hodnotu použiteľných zvyškov ku dňu dopravnej nehody na sumu 2.073,17 eura bez DPH – zvyšky boli nakoniec odpredané za 2.480,- eur s DPH. Keďže žalovaný určil zvyšky v hodnote 11.875,- eur od tejto sumy odpočítal žalobca znalcom určenú hodnotu zvyškov v sume 2.073,17 eur a od žalovaného požadoval 9.801,83 eura. Uplatnil si aj náklad na vypracovanie znaleckého posudku č. 78/2018 v sume 158,74 eura. Poškodené motorové vozidlo bolo nutné zabezpečiť proti vytekajúcim kvapalinám, a preto bolo odparkované na zabezpečenom parkovisku do dňa jeho odpredaja, t.j. do 31.07.2018, za čo žalobca musel uhradiť 1.600,- eur. Žalovaný mu ale nahradil len 220,- eur, preto požadoval aj rozdiel týchto súm, t.j. 1.380,- eur.

3. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobcovi musela byť výška škody známa najneskôr doručením oznámenia o totálnej škode z 12.03.2018, pričom o tom, kto za škodu zodpovedá sa žalobca dozvedel 25.01.2018, a preto ak žaloba bola podaná 01.10.2020 bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzniesol vo vzťahu k celému žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca k uvedeným námietkam zaujal stanovisko s tým, že nárok voči žalovanému uplatnil riadne a včas 24.01.2020 v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Konanie bolo vedené pod sp. zn. . V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor a žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Zo strany Okresného súdu Banská Bystrica bolo ale žalobcovi doručené 30.09.2020 upovedomenie o zastavení konania z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Žalobca (jeho právny zástupca) prevzal odpor s vyjadrením 28.05.2020, ale na doručenke súdu bol uvedený dátum 27.05.2020. Aj napriek záujmu pokračovať v konaní na príslušnom súde tento stav už nebolo možné procesne zvrátiť. Po doručení upovedomenia (30.09.2020) bola podaná žaloba 01.10.2020. Na pojednávaní žalobca doplnil, že pravdepodobne administratívnou chybou mal Okresný súd Banská Bystrica vykázanie doručenia výzvy o deň skôr než právny zástupca žalobcu. Vznesenú námietku žalovaného považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný s vyjadreniami žalobcu nesúhlasil, pričom uviedol, že jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnym dôkazom preukazujúcim nesprávnosť postupu Okresného súdu Banská Bystrica.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval premlčanie nároku žalobcu. Uviedol, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie lehota uvedená v a žalovaný namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení , ani keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Následne súd prvej inštancie posúdil otázku premlčania podľa za účelom určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. Uviedol, že v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba podľa súdu prvej inštancie vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobca) zabezpečí dostatok dôkazov, alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Poškodený sa podľa konajúceho súdu dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte. Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že žalobca sa o osobe škodcu dozvedel 25.01.2018, kedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej poistenec žalovaného spôsobil škodu na motorovom vozidle Iveco EuroCargo EČV: B.. Najneskôr takú vedomosť z predložených listinných dôkazov žalobca nadobudol 12.02.2018, kedy si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, a to tlačivom na to určeným datovaným 12.02.2018, v ktorom uviedol

presné identifikačné údaje vinníka dopravnej nehody a aj názov poisťovne, v ktorej mal vinník poistenú zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, t.j. žalovaného.

5. V danom spore žalovaný nárok pozostával z troch častí, a to z nesprávne určenej hodnoty zvyškov motorového vozidla, z nákladov na znalecký posudok a z nákladov na parkovanie motorového vozidla, preto súd prvej inštancie posudzoval každý zvlášť. Uzavrel, že o určení hodnoty zvyškov v sume 11.875,- bez DPH sa žalobca dozvedel 22.03.2018, kedy mu bol podľa jeho tvrdení doručený list žalovaného zo 16.03.2018, ktorým jej tento oznámil skončenie šetrenia poistnej udalosti s presne určenou hodnotou zvyškov (v oznámení je uvedená suma 14.250,- eur, t.j. suma s DPH). Rovnaká suma je uvedená aj v oznámení o poistnom plnení z 03.04.2018. Žalobca sa tak o výške škody, t.j. odpočítanej hodnote zvyškov dozvedel 22.03.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie o poistnom plnení zo 16.03.2018. Súd prvej inštancie následne uviedol, že z predložených listinných dôkazov nedokáže určiť presný deň, kedy sa žalobca oboznámil so znaleckým posudkom č. 78/2018 znalca C. B., ktorý určil hodnotu zvyškov motorového vozidla na sumu 2.073,17 eura bez DPH, avšak vychádzajúc z faktúry znalca bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené 12.06.2018 s dátumom splatnosti 15.06.2018, pričom príjmový doklad je vystavený dňa 13.06.2018, t.j. v tento deň sa žalobca už preukázateľne musel dozvedieť o výške škody spočívajúcej v nesprávne určenej hodnote použiteľných zvyškov, ako aj o sume za znalecký posudok, ktorý náklad súvisí so vzniknutou škodou. Táto listina predstavuje konečnú výšku škody, avšak z hľadiska posúdenia premlčania z hľadiska zvyškov motorového vozidla nie je táto listina smerodajná. Smerodajným je podľa súdu prvej inštancie v tomto smere dátum 22.03.2018, kedy žalobca nadobudol vedomosť o hodnote zvyškov určených žalovaným. Hoci bola táto suma prvotne nadhodnotená a konečná škoda bola vyčíslená nižšou sumou, treba zohľadniť, že škoda už bola objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca dozvedel o škode z hľadiska premlčania s tým, že túto sumu mohol následne podľa znaleckého posudku spresniť. Čo sa týka nákladov na parkovanie súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o nájme nebytového priestoru bola uzavretá 22.02.2018, pričom sa účastníci zmluvy (žalobca a BGP, s.r.o.) dohodli na cene za deň prenájmu 10,- eur bez DPH. Následne účastníci zmluvy (žalobca a BGP, s.r.o.) uzavreli 31.07.2018 dohodu o ukončení nájmu nebytových priestorov s tým, že 31.07.2018 je posledným dňom prenájmu. Faktúra č. 20190001 bola vystavená až 17.07.2019 na sumu 1.600,- eur bez DPH za obdobie nájmu 22.02.2018 až 31.07.2018. Faktúra pri určení vedomosti žalobcu o škode ale nebola podľa súdu smerodajná, pretože o výške škody sa žalobca dozvedel 31.07.2018, kedy presne vedel určiť výšku škody, pretože poznal sadzbu za deň nájmu a 31.07.2018 aj presný počet dní nájmu, t.j. 22.02.2018 – 31.07.2018. Sumarizujúc uvedené mal súd prvej inštancie za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť 22.03.2018 (hodnota zvyškov), 13.06.2018 (suma za znalecký posudok), 31.07.2018 (parkovanie) a pri vedomosti o osobe škodcu 25.01.2018, a teda ak bol nárok uplatnený až 01.10.2020 je potom premlčaný. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní malo za následok, že súd prvej inštancie nemohol oprávnenej osobe právo priznať. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania konajúci súd pristúpil k tomu, že prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie a viedol k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. V nadväznosti na uvedené, súd prvej inštancie dodal, že ak sa teda žalobca dozvedel o škode 22.03.2018, 13.06.2018, 31.07.2018 a o osobe, ktorá za škodu zodpovedá 25.01.2018 a nárok uplatnila žalobou až 01.10.2020 je tento nárok celkom zjavne premlčaný, pretože k premlčaniu došlo 22.03.2020 – s posunom na 27.04.2020 (t.j. lehoty, ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona – čl. I ), 13.06.2020 a 31.07.2020 – po uplynutí dvoch rokov, od kedy sa žalobca dozvedel o škode a o osobe škodcu (na zvyšné lehoty sa predĺženie už neaplikuje, pretože účelom zákona bolo, aby nedošlo k premlčaniu v danom rozhodnom čase a nie, aby došlo k predlžovaniu všetkých lehôt plošne o čas uvedený v bode 13. napadnutého rozsudku a aj keby došlo k takmer mesačnému predĺženiu bol by nárok premlčaný tak či tak). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom dodal, že bolo ďalej právne irelevantné zaoberať sa inými námietkami strán sporu, ako námietkami týkajúcimi sa posúdenia premlčania.

6. K prvej námietke žalobcu, že nárok uplatnil v upomínacom konaní 24.01.2020 tento čas až 30.09.2020, kedy mu bolo oznámené zastavenie konania, nie je časom neplynutia premlčacej doby, súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou neplynutia premlčacej doby je v zmysle riadne pokračovanie v konaní na súde. Keďže uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie splnené nebolo, premlčacia doba plynúť neprestala. Nemožno totiž hovoriť o riadnom pokračovaní v konaní na súde, ak bolo upomínacie konanie zastavené z dôvodu pasivity žalobcu. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Banská Bystrica

upovedomil žalobcu listom z 30.09.2020, že márne uplynula lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a toto sa zo zákona zastavilo. V tomto oznámení vyšší súdny úradník žalobcovi uviedol, že žalobca bol vyzvaný výzvou z 26.05.2020, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhol pokračovanie v konaní, pričom výzva mu bola doručená 27.05.2020. Návrh bol podaný až 12.06.2020, a teda po uplynutí lehoty, čím došlo k zastaveniu konania 12.06.2020. Súd prvej inštancie mal za to, že nepreskúmava správnosť postupu Okresného súdu Banská Bystrica. O údajne administratívnej chybe pri vykazovaní doručenia, kedy mal Okresný súd Banská Bystrica vykázané doručenie výzvy o deň skôr, ako právny zástupca žalobcu, nepredložil žalobca žiadny dôkaz. Ak je teda pravdou to, čo uviedol Okresný súd Banská Bystrica, ide podľa názoru súdu prvej inštancie o pasivitu žalobcu, ktorý riadne v konaní nepokračoval, a teda nedošlo k neplynutiu premlčacej doby počas obdobia upomínacieho konania. Ak bol žalobca presvedčený o administratívnej chybe, mal podľa konajúceho súdu zastavenie konania namietať, pretože hoci nie je prípustný opravný prostriedok proti upovedomeniu, mohol vyšší súdny úradník pri svojom závere pochybiť, t.j. nesprávne určiť lehoty. Žalobca sa ale nijako nebránil, údajnú administratívnu chybu nenamietal, pričom bol zastúpená advokátom, ktorému ako osobe znalej práva muselo byť zrejmé, že môže dôjsť k premlčaniu nároku. V oboch prípadoch tak ide o pasivitu žalobcu, čo má za následok riadne nepokračovanie v začatom upomínacom konaní, a teda premlčacia doba plynula aj počas obdobia upomínacieho konania.

7. K druhej námietke žalobcu, ktorá sa týkala rozporu s dobrými mravmi, ak žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý uviedol, že dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Následne súd prvej inštancie dodal, že žalovaný uplatnil námietku premlčania pri prvom úkone, ktorý mu patril – vo vyjadrení k žalobe (hoci neskôr navrhoval možný zmier, tento viazal na preukázanie opaku k vznesenej námietke premlčania), pričom podmienky na uplatnenie námietky premlčania vytvoril sám žalobca svojou pasivitou v upomínacom konaní, a preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného nepovažoval súd prvej inštancie za v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie následne poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t.j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým a uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca v upomínacom konaní zastúpený advokátom v súlade so zásadou právo patrí bdelým nepostupoval a teda vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nie je v rozpore s dobrým mravmi. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v spojení 255 ods. 1 s tým, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žiadne trovy v konaní mu nevznikli, v súlade s Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu a to podľa . Mal za to, že svoj nárok si uplatnil riadne a včas žalobou zo dňa 24.01.2020 podanou v zmysle zákona o upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Okresný súd Banská bystrica vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalobca podal dňa 12.06.2020 vyjadrenie k odporu s návrhom na pokračovanie v konaní na príslušnom Okresnom súde Bratislava I. Následne bolo žalobcovi doručené upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica, že konanie bolo zastavené v dôsledku márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Právny zástupca žalobcu prevzal odpor s vyjadrením dňa 28.05.2020 (viď pečiatka advokátskej kancelárie), avšak po telefonickom preverení mal súd vykázané doručenie 27.05.2020. Žalobca mal za to, že návrh na pokračovanie bol podaný riadne a včas. Žalobca jasne a zreteľne prejavil svoju vôľu pokračovať v konaní na príslušnom súde, avšak tento stav už nebolo možné zvrátiť, nakoľko žalobca 3 mesiace od podania vyjadrenia k odporu až do doručenia oznámenia o márnom uplynutí lehoty nemal vedomosť o tom, že došlo k márnemu uplynutiu lehoty a voči oznámeniu o zastavení konania nebol prípustný opravný prostriedok. Žalobca dokonca nemohol ani požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, keďže až do doručenia oznámenia o nej nemal a nemohol mať vedomosť. Žalobca trval tiež na argumentácii,

že vznesenú námietku premlčania je potrebné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž nepochybné, že keby nedošlo k chybe pri doručovaní odporu k platobnému rozkazu, nárok žalobcu by nebol premlčaný. Žalovaný sa snaží využiť situáciu s úmyslom vyhnúť sa plneniu a spôsobiť tak žalobcovi škodu. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že prizná žalobcovi zaplatenie sumy 11.340,57 eur s príslušenstvom a prizná mu voči žalovanému náhradu trov konania.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril dňa 22.04.2021 s tým, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ale sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.12.2020 uviedol, že jeho právny zástupca prevzal odpor s vyjadrením dňa 28.05.2020, avšak na doručenke súdu bol dátum 27.05.2020. Žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za účelové, nepodložené dôkazom, ktorý by preukazoval iný záver, ako je uvedený aj v rozsudku. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody je upravená v , ktorý je predpisom hmotnoprávnym. Lehota uvedená v ust. je teda hmotnoprávna a hmotnoprávna lehota je zachovaná len vtedy, ak bol úkon adresátovi (t.j. súdu) v stanovenej lehote aj reálne doručený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi musela byť výška škody známa najneskôr dňom doručenia Oznámenia o totálnej škode zo dňa 12.03.2018 (t.j. najneskôr dňa 15.03.2020) a najskôr v deň keď sa žalobca dozvedel, kto za škodu zodpovedá (t.j. dňa 25.01.2018), posledným dňom subjektívnej dvojročnej premlčacej doby bol deň 15.03.2020. Nakoľko žaloba bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 01.10.2020, žalobca podľa názoru žalovaného uskutočnil úkon, ktorým je podanie žaloby, až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle . Následne poukazujúc na znenie , , , , , , zákona o upomínacom konaní a čl. I považoval žalovaný vznesenú námietku premlčania za opodstatnenú a dôvodnú. Záverom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle v spojení s po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy ( o poisťovníctve, ).

13. Podľa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

14. Podľa (ďalej len „“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Podľa a o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh.

18. Podľa Čl. I o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Predmetný zákon nadobudol účinnosť 27.03.2020.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie sa správne v prvom rade zaoberal a posudzoval vznesenú námietku premlčania a to s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ( Základných princípov ).

22. Odvolací súd je názoru, že k odôvodneniu napadnutého rozsudku naozaj nie je čo dodať, keďže súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal každým z uplatnených nárokov, vo vzťahu ku ktorým individuálne posudzoval možnosť premlčania nárokov. Súd prvej inštancie plne súladne so zisteným skutkovým stavom posúdil začiatok plynutia premlčacej doby či už vo vzťahu k vedomosti žalobcu o tom, kto za škodu zodpovedá, alebo vo vzťahu k vedomosti o výške škody. K jedinej odvolacej argumentácii žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil, že premlčanie nároku žalobcu je nevyhnutné v zmysle v spojení s , kedy škodu spôsobila fyzická osoba, posudzovať podľa ustanovení . Ďalej súd prvej inštancie správne aplikoval i ustanovenie , ktoré upravuje premlčanie nároku na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto konania. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, ako i argumentácii žalovaného, že napriek tvrdeniu žalobcu o doručení odporu spolu s vyjadrením žalovaného v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 28.05.2020, žalobca uvedenú skutočnosť žiadnym z prostriedkov procesného útoku (dôkazom) nepreukázal. Neurobil tak či už v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z dátumu doručenia odporu žalobcovi dňa 27.05.2020 tak, ako vyplýva z upovedomenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.09.2020. Zároveň je nevyhnutné poznamenať, že pečiatka právneho zástupcu na doručenom podaní je pre účely posúdenia reálneho doručenia a prevzatia v elektronickej schránke právneho zástupcu právne irelevantná a nepodstatná. Keďže žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní v lehote 15 dní, t.j. do 11.06.2020 ( zákona o upomínacom konaní), došlo v zmysle zákona o upomínacom konaní priamo zo zákona k zastaveniu konania. Žalobca tak v zmysle riadne nepokračoval v konaní, keď nepodal včas návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci a išlo teda o také správanie žalobcu, ktoré predstavovalo prekážku v postupe daného súdu. Žalobca nevykonal žiadne právne kroky smerujúce k tomu, aby návrh na pokračovanie v konaní podal včas. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že nemal vedomosť o tom, že došlo k márnemu uplynutiu lehoty, keď žalobca zastúpený právnym zástupcom majúc vedomosť o tom,

že v dohľadnom čase uplynie premlčacia lehota jeho nároku, mohol sa prinajmenšom informovať na upomínacom súde o tom, či jeho návrh na pokračovanie v konaní bol doručený včas a nemusel tak čakať na doručenie upovedomenia. Nemožno preto považovať za dátum uplatnenia jeho nároku na súde deň 24.01.2020, kedy podal návrh na vydanie platobného rozkazu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod číslom R 32/1978. Za riadny dátum uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody je tak nevyhnutné považovať deň 01.10.2020, kedy bola žaloba doručená súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vzhľadom k zistenému skutkovému stavu správne rozhodol, že nárok žalobcu je premlčaný, z dôvodu ktorého i správne a dôvodne žalobu v celom rozsahu, bez ďalšieho skúmania nároku, zamietol.

23. Čo sa týka námietky porušenia dobrých mravov žalovaným pri vznesení námietky premlčania, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 25, s ktorým sa plne stotožňuje.

24. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto podľa , odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).