Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-86-2009.pdf
PDF · 97.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/86/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Karmelitou Horváthovou v právnej veci žalobcu: ČSAD Ostrava, a.s., so sídlom Vítkovická 3083/1, 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava, IČO: 45192057, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Brož, Sedlatý s.r.o., so sídlom Vinohradská 2828/151, 130 00 Praha 3, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Trnava, a.s, so sídlom Nitrianska 5, 917 02 Trnava, IČO: 36249840, o zaplatenie 28.387,50 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 28.387,50 Kč, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania žalobcu Mgr. Jiřímu Brožovi, advokátovi, za súdny poplatok zaplatený za žalobu v sume 63,- eur a za trovy právneho zastupovania žalobcu advokátom Mgr. Jiřímu Brožovi v sume 8.788,- Kč, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou si uplatňoval proti žalovanému zaplatenie istiny 28.387,50 Kč ako i náhradu trov konania, a to na základe tej skutočnosti, že žalobca ako vlastník Ústrednej autobusovej stanice v Ostrave a Autobusovej stanice v Novom Jičíne uzatvoril na rok 2005 so žalovaným zmluvu o užívaní týchto autobusových staníc č. SAN42001/2005. Na základe tejto zmluvy umožnil žalovanému používať odjazdové a príjazdové státie na autobusových staniciach v určenom čase ako aj poskytovanie ďalších služieb napr. ústnej a telefonickej informácie ohľadom platných cestovných poriadkov, vyvesenie cestovných poriadkov na odjazdovom státí a iné. Žalovaný predmetnou zmluvou zaisťoval prevádzku medzinárodnej autobusovej linky č. 102703000151 na linke Ostrava - Nový Jičín - Vsetín - Trenčín - Piešťany - Bratislava. Žalobca ďalej poukázal na to, že pre ďalšie roky 2006 - 2008 zmluva uzatvorená nebola, žalovaný však v rovnakom rozsahu i naďalej užíval obidve autobusové stanice až do 30.11.2008, kedy oznámil žalobcovi ukončenie prevádzky predmetnej linky. Vzhľadom na dobu využívania služieb žalobcu tento vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby podľa Cenníka za užívanie príjazdových a odjazdových státí na UAN v Ostrave, AN v Novom Jičíne, AN v Olomouci, platného od 01.01.2007. Žalobca preukazoval, že v cenníku je stanovená cena za príjazd alebo odjazd pre Medzinárodnú verejnú linkovú osobnú dopravu SR vo výške 197,- Kč a z tejto čiastky bol odvodený mesačný paušál, ktorý s pripočítaním DPH vo výške 19% činil čiastku 28.387,50 Kč. Predmetné vyúčtovanie bolo doručené žalovanému faktúrou č. 3030780263 zo dňa 31.05.2007 splatnou dňa 10.06.2007, žalovaný túto faktúru dňa 15.06.2007 žalobcovi vrátil ako bezpredmetnú s odôvodnením, že v tomto období už nebola uzatvorená zmluva o užívaní autobusových staníc. Žalobca trval na žalobe s tým, že užívaním obidvoch staníc žalovaným aj v období, keď nebola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o užívaní staníc, žalovaný užíval tieto stanice, nezaplatil za toto užívanie a teda žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Žalobca predložil všetky súvisiace listinné dôkazy vrátane zákona č. 111/1994 o cestnej doprave. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu a náhradu trov za právne zastupovanie žalobcu advokátom.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na listinné dôkazy na základe ktorých bol medzi ním a žalobcom zmluvný vzťah o užívaní predmetných autobusových staníc. Nakoľko žalovaný nesúhlasil s rozdielnou úhradou za užívanie staníc v roku 2006 za príjazd alebo odjazd tak, ako to uvádza žalobca v cenníku, t.j. podľa toho či ide o vnútroštátnu verejnú linkovú osobnú dopravu - prímestskú, vnútroštátnu verejnú osobnú dopravu - diaľkovú, medzinárodnú verejnú linkovú osobnú dopravu, medzinárodnú verejnú linkovú osobnú dopravu SR, preto predloženú zmluvu nepodpísal a požiadal žalobcu o predloženie podrobnej kalkulácie cien za poskytované služby na jednotlivých autobusových staniciach. O tomto predložil prípis zo dňa 20.03.2006. Žalovaný ďalej poukázal na to, že obdobná situácia sa zopakovala aj v roku 2007, a pretože žalovaný nesúhlasil s rozdielnou úhradou za užívanie predmetných staníc v roku 2007 podľa toho ako to navrhol žalobca v cenníku zo dňa 29.11.2006, odmietol žalovaný túto zmluvu podpísať. Po podpísaní zmluvy chcel žalovaný prispievať žalobcovi na úhradu príslušných nákladov, avšak tieto náklady by sa mali podľa žalovaného prepočítať na všetky spoje, ktoré cez konkrétnu autobusovú stanicu prechádzajú a až potom by žalobca mohol poskytnúť konkrétnu tzv. komerčnú zľavu a stratu by znášal žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na to, že dopravcovia, ktorí prevádzkujú diaľkové a medzinárodné linky - spoje, sú zo strany žalobcu znevýhodňovaný a prímestské spoje majú poskytované neprimerané výhody v porovnaní s inými dopravcami. Žalovaný bol toho názoru, že pokiaľ žalobca požaduje od žalovaného poplatok za jeden spoj v medzinárodnej verejnej linkovej osobnej doprave SR sumu 197,- Kč, mal by poskytovať vyše štvornásobný až takmer osemnásobný väčší počet služieb. Žalovaný teda žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa všetkými predloženými listinnými dôkazmi z oboch strán účastníkov konania, najmä zmluvou č. SAN42001/2005, Cenníkom na rok 2007, faktúrou č. 3030780263, prípisom žalovaného ohľadom vrátenia faktúry, vypočul v konaní svedka J. Y., vedúceho služieb autobusových staníc ČSAD Ostrava a.s., Česká republika, všetky listinné dôkazy vyhodnotil aj vo vzájomných súvislostiach a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný užíval autobusové stanice žalobcu v Ostrave a Novom Jičíne v rokoch 2006 - 2008 v rovnakom rozsahu ako v roku 2005, teda v dobe kedy medzi obidvoma stranami bola uzatvorená riadna zmluva o užívaní týchto autobusových staníc, zmluva mala číslo SAN42001/2005. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanému umožnené používať odjazdové a príjazdové státia na autobusových staniciach v určenom čase a poskytovanie ďalších služieb napr. ústnych, telefonických informácií o platných cestovných poriadkoch, vyvesenie cestovných poriadkov na odjazdových státiach a podobne. Žalovaný predmetnou zmluvou zaisťoval prevádzku medzinárodnej autobusovej linky č. 102703000151 Ostrava - Nový Jičín - Vsetín - Trenčín - Piešťany - Bratislava. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v konaní, čiže sporná nebola medzi účastníkmi konania. Pre nasledujúce roky 2006 - 2008 zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola, avšak žalovaný v rovnakom rozsahu užíval obe autobusové stanice až do 30.11.2008, kedy žalobcovi oznámil ukončenie prevádzky predmetnej linky. Táto skutočnosť tiež v konaní bola preukázaná a ani žalovaný nemal v tomto smere žiadne námietky.
Spornou medzi účastníkmi konania bola výška úhrady požadovanej žalobcom za užívanie autobusových staníc, stanovenú cenníkom na rok 2007. Jedná sa o čiastku 197,- Kč za jeden spoj autobusovej linky.
Svedok J. Y., vedúci služieb autobusových staníc ČSAD Ostrava, a.s., v konaní uviedol, že má na starosti prevádzku autobusových staníc, ktoré sú v pôsobnosti ČSAD, a.s. Ostrava a v rámci tejto funkcie má na starosti prevádzku aj staníc, ktoré sú predmetom riešenia tejto veci, a to konkrétne Ústrednú autobusovú stanicu Ostrava a Autobusovú stanicu Nový Jičín. Podľa svedka pohľadávka vyplýva z toho dôvodu, že žalovaný užíval autobusovú stanicu približne do roku 2008, využíval ju za účelom prevádzkovania pravidelnej autobusovej prepravy, a teda v danej veci sa jedná o platbu za užívanie dvoch autobusových staníc. Výška náhrady je stanovená podľa počtu autobusových spojov, ktoré sú uvedené v platnom cestovnom poriadku, ktorý má dopravca za povinnosť dodržovať na základe udelenej licencie na prevádzkovanie konkrétnej autobusovej linky. Ide o náhradu za počet spojov v súvislosti s cenníkom, ktorý majiteľ autobusovej stanice vydáva na konkrétny rok, je tam uvedená cena za jeden spoj autobusovej linky, ktorú má dopravca uhradiť ako príspevok na udržovanie a prevádzku autobusovej stanice v súlade so zákonom č. 111/1994 Zb. Svedok potvrdil, že riadne komunikoval s pracovníkmi žalovanému v Trnave, mali dobré vzťahy, a preto nechápe, z akého dôvodu žalovaný neuhradil žalovanú pohľadávku. Svedok poukázal ďalej na to, že ČSAD Ostrava uzatvára každý rok s každým dopravcom zmluvy o užívaní staníc, so všetkými dopravcami, ktorý majú záujem o služby, ktoré sú prostredníctvom autobusových staníc poskytované, ide najmä o styk medzi cestujúcim a dopravcom, keď na týchto staniciach je zaistená bezpečnosť pre nástup a výstup cestujúcich a ďalšie doplnkové služby. Každý dopravca pri uzatváraní zmluvy obdrží cenník na konkrétny rok, obdrží znenie zmluvy a z tohto vyplýva, že pozná cenu za poskytované služby, každý rok ku koncu decembra vykonáva žalobca oboznámenie so zmluvou týchto všetkých prepravcov a prílohou je cenník, dopravný prevádzkový poriadok, sú tam zakotvené i ustanovenia ohľadom pohybu chodcov a podobne. Svedok poukázal na to, že žalobca toleroval prevádzku stanice zo strany žalovaného aj v období, keď nemali medzi sebou zmluvu, bolo to najmä kvôli ľuďom, ktorí tieto služby potrebovali. Svedok poukázal ďalej na to, že žalovaný porušoval ustanovenie licencie na prevádzku, keď na druhej strane používal súkromný majetok aj v období, keď nemal uzatvorenú zmluvu so žalobcom. Svedok poukázal aj na cenník, kde sú uvedené aj sankcie, podstatná je tam uvedená cena pre dopravcu. Vzhľadom k dobrým vzťahom so žalovaným uplatňoval žalobca voči nemu cenu zodpovedajúcu cene, ktorá je vo výške aj v prípade, že je zmluva uzatvorená. Zrejme bola rešpektovaná stále cena z roku 2005, kedy bola naposledy uzatvorená zmluva so žalovaným. Svedok poukázal tiež na to, že do roku 2005 nenamietal žalovaný nič ohľadom výšky náhrady za užívanie predmetu. Ceny zo strany žalobcu boli uplatňované voči všetkým dopravcom rovnako, a to medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Všetci dopravcovia rešpektovali túto stanovenú cenu. Dopravca má platnú licenciu, súčasťou ktorej je cestovný poriadok, ktorý je dopravca povinný dodržovať. Takto sa evidovali jednotlivé cesty vykonané dopravcom. O tomto je založený celoštátny informačný systém. Ak by dopravca nevykonal určitú trasu cesty, tak by musel túto skutočnosť oznámiť vopred žalobcovi. Svedok ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi boli poskytované všetky služby v zmysle zmluvy a v čase, keď nebola uzatvorená zmluva bol vyzvaný dopravca, aby neužíval ďalej autobusové stanice v pôsobnosti ČSAD a.s. Ostrava a tiež mu žalobca oznámil, že mu nebude vyvesený cestovný poriadok, že mu nebude pridelené odjazdové státie, a že žalobca nebude o jeho autobusových linkách informovať ľudí. Žalovaný napriek tomuto všetkému vykonával dopravu naďalej, vchádzal na autobusovú stanicu žalobcu, pristavil tam autobus, avšak ďalej za tieto služby neplatil. Uviedol tiež, že žalobca vypracováva cenník pre svoje potreby a v okruhu svojej pôsobnosti. Čo sa týka diaľkových ciest, cestujúci prichádzajú od určitého smeru, väčšinou na autobus počkajú v čakárni, niekedy využijú služby ako úschovu batožiny, WC a podobne. Jedna z podstatných služieb, ktoré sú započítané do ceny služieb, sú služby informačných kancelárií. Žalobca ich má v Ostrave jednu a celkove ich má deväť vo dvoch krajoch, a to moravskosliezskom a olomouckom. Táto služba pomáha dopravcovi naplniť autobus. Tiež sa podávajú telefonické informácie a podobne. V Ostrave je služba pre diaľkové a medzinárodné linky predajom miesteniek systémom - automatickým miestenkovým systémom prevádzkovaným SVT Praha a žalobca má zakúpený terminál, ktorý musí platiť. Vysvetlil súdu, že v danom prípade sa jedná o trhovú cenu a nie regulovanú za dané služby, žalovaný ani v predchádzajúcom období nepožadoval kalkuláciu cien. V Ostrave je zriadený aj kútik pre matky s deťmi
Súd z listinných dôkazov žalobcu mal za preukázané, že pri spracovávaní cenníku za užívanie autobusových staníc postupoval v súlade s predpismi platnými na území Českej republiky, najmä zákonom číslo 526/1990 Zb. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý zákon vychádza z voľnej tvorby cien a iba v niektorých prípadoch určitým spôsobom ceny reguluje. Ceny za užívanie autobusových staníc nepatria medzi tieto regulované ceny a zákon neukladá povinnosť vykonávať pri ich stanovení kalkuláciu. Žalobca pri stanovení cien vychádzal z cien obvyklých a s prihliadnutím k nákladom na prevádzku a nutnú modernizáciu ním prevádzkovaných autobusových staníc v daných lokalitách. Pri tvorbe cien bolo tiež zhodnotené demografické postavenie jednotlivých lokalít voči zrovnateľným lokalitám v iných miestach na území Českej republiky. Bolo tiež prihliadnuté k situácii v doprave medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. K námietkam žalovaného v súvislosti s neprimeraným rozdielom v cenách u mestskej hromadnej dopravy, kde pre rok 2007 je cena za jeden spoj stanovená vo výške 26,- Kč a v prípade neuzavretých zmlúv 40,- Kč, u medzinárodnej verejnej linkovej osobnej dopravy SR sa jedná o čiastku 197,- Kč v prípade uzatvorenej zmluvy a v prípade neuzatvorenej zmluvy ide o čiastku 333,- Kč. V tejto súvislosti žalobca preukázal a súd sa s týmto vyjadrením stotožnil v tom, že rozdiel vo výške cien u jednotlivých spojov spočíva v rozsahu poskytovaných služieb medzi jednotlivými typmi prepráv, a to:
-mestská hromadná doprava predpokladá iba krátky pobyt cestujúceho v areáli autobusovej stanice bez využitia príslušenstva
-prímestská doprava predpokladá tiež krátky pobyt cestujúceho v areáli autobusovej stanice, cestujúci cestuje na dlhšiu vzdialenosť než v MHD, preto čiastočne využíva aj príslušenstvo autobusovej stanice
-diaľková medzinárodná doprava zvlášť predpokladá dlhší pobyt cestujúceho v areáli autobusovej stanice s využitím celého príslušenstva a služieb, najmä ide o vykurovanú čakáreň, WC, informačnú kanceláriu, predaj miesteniek, úschovu batožiny, kútik pre matky s deťmi, vybavenie cestujúcich a batožiny vykonáva vodič vozidla vrátane uloženia batožiny a ich evidencia v batožinovom priestore vozidla.
V jednotlivých sadzbách bolo prihliadnuté tiež k počtu spojov. O tomto všetkom svedčí prehľad cien za rok 2007, dopravný prevádzkový poriadok autobusových staníc Ostrava a Nový Jičín a tieto skutočnosti sa potvrdili aj výsluchom svedka J. Y..
Súd na základe vyhodnotenia dôkazov žalobcu, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel nepochybne k názoru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď využíval jeho služby bez riadne uzatvorenej zmluvy, teda bez právneho dôvodu za obdobie rokov 2006 až 2008.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danom prípade žalovaný získal majetkový prospech, preto žalobca dôvodne požaduje, aby žalovaný uhradil pohľadávku vo výške najnižšej sadzby pre medzinárodné linky, ktorá výška sadzieb v porovnaní s obdobnými lokalitami bola preukázaná ako správna zo strany žalobcu predloženými dôkazmi. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na výsledok konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, a to za súdny poplatok zaplatený za žalobu v sume 63,- eur a za trovy právneho zastupovania žalobcu advokátom Mgr. Jiřím Brožom, v sume 8.788,- Kč.
Odmena za právnu pomoc advokátom bola priznaná za právne služby, a to náhrada hotových výdavkov na cestu advokáta na súdne pojednávanie na deň 15.01.2010 vo výške 3.019,- Kč, cesta bola vykonaná z Ostravy Česká republika na Okresný súd Trnava osobným motorovým vozidlom Mercedez-Benz, RZ 6T69534. Súdu bola predložená kópia technického preukazu vozidla, celková dĺžka trasy zo sídla právneho zástupcu žalobcu t.j. z Ostravy na Okresný súd Trnava a späť činila 466 km, náhrada pohonných hmôt bola účtovná podľa priemernej ceny pohonných hmôt pre rok 2010 ( 1 liter pohonnej hmoty u motorovej nafty 27,20 Kč pri priemernej spotrebe vozidla podľa technického preukazu činí 9,5 litra / 100 km). Za cestu advokáta na súdne pojednávanie na Okresný súd Trnava dňa 24.03.2010 bola priznaná náhrada vo výške taktiež 3.019,- Kč za tých istých podmienok ako zhora. Tiež bola priznaná náhrada hotových výdavkov advokáta na súdne pojednávanie dňa 25.01.2012, táto bola priznaná vo výške 2.759,- Kč, cesta bola vykonaná právnym zástupcom žalobcu z Frýdlantu nad Ostravicí na Okresný súd Trnava pri použití osobného motorového vozidla značky Opel RZ-5A26871. Súdu bola tiež predložená kópia technického preukazu vozidla, celková dĺžka trasy zo sídla právneho zástupcu žalobcu na Okresný súd Trnava a späť činila 406 km (náhrada pohonných hmôt bola priznaná tak ako bola účtovaná žalobcom podľa priemernej ceny pohonných hmôt pre rok 2012 - za 1 liter pohonnej hmoty - priemerná cena u motorovej nafty 34,70 Kč, priemerná spotreba vozidla činí 6,9 litra/ 100 km), tiež bola započítaná náhrada za diaľničnú známku v Slovenskej republike 285,- Kč, o tomto predložil žalobca doklad o uhradení diaľničnej známky.
Keďže žalobca nepreukázal a nevyčíslil špecifikáciu nákladov konania v súvislosti s odmenou advokáta za vykonané právne služby a za premeškaný čas v súvislosti s poskytnutím právnej služby, súd mu túto časť náhrady nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.