Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-33-2011.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Subarea
19C/33/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO 35 763 469 proti žalovanému Y. L., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom M., U. XX o zaplatenie 980,01 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 648,07 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 28.11.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
U r č u j e s a, že zmluvná podmienka uvedená v bode 4. Dodatku k zmluve o pripojení uzavretej dňa 28.3.2007 žalovaným a T mobile Slovensko a.s. Bratislava je neprijateľnou a z toho dôvodu j e n e p l a t n o u .
Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že Obchodná spoločnosť T- Mobile a.s. Bratislava, ako jeho právny predchodca, uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení telefónnej stanice. Využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete žalovaným mu vznikla voči nemu celková pohľadávka v sume 980,01 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatených poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov a nároku na zmluvnú pokutu v zmysle uzatvoreného dodatku k zmluve. Na úhradu uvedenej pohľadávky žalobca vyzval žalovaného zaslaním pokusu o zmier, avšak bezvýsledne.
Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť a nebolo možné mu ustanoviť opatrovníka, preto mu súd predvolanie na pojednávanie doručoval v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 O.s.p..
Po vykonanom dokazovaní oboznámením Zmluvy pripojení č. 2114833 a dodatku k nej, ako aj pokusom o zmier, Všeobecnými zmluvnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu vzťahujúcimi sa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, faktúr č. 7908631250, č. 7809780383, č. 7808809870, č. 7807851224, č.7806899327, č. 7806056658 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu T- Mobile Slovensko, a.s. mal so žalovaným uzatvorený dvojstranný písomný právny vzťah, na základe ktorého mohol žalovaný využívať mobilný telefón v sieti MT GSM. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len Všeobecné podmienky).
V predmetnej veci si súd oboznámil aj výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava a zistil, že Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N187/2010, Nz 21818/2010 zo dňa 17.6.2010 prebrala spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 20.6.2008 uzavreli aj dodatok k zmluve o pripojení, podľa ktorej došlo k aktivácii programu Vo veľkom 100 na mobilný telefón Nokia 6120. V tomto dodatku sa žalovaný zaviazal k zmluvnej pokute 10.000,- Sk (331,94 Eur), ak dôjde k porušeniu zmluvných podmienok. Medzi ne patrilo aj neplatenie úhrad za poskytnuté telefónne služby. Zároveň sa zaviazal k viazanosti 24 mesiacov.
Z predložených faktúr a pokusu o zmier mal súd za preukázané, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od augusta 2008 do decembra 2008 v celkovej výške 648,07 Eur. Žalovaný bol pokusom o zmier vyzvaný k zaplateniu tejto dlžnej sumy. Zároveň bol upozornený, že v dôsledku porušenia povinnosti stanovených dodatkom k zmluve o pripojení vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na doúčtovanie a zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur.
Súd po právnej stránke posúdil zistený skutkový stav v zmysle týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 43 ods. 1-3 zák. č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká aj odstúpením od zmluvy.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Zo zmluvy o pripojení medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť umožniť mu prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním, a preto mu vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť dohodnutú zmluvnú odplatu a platiť aj za poskytnuté telekomunikačné služby.
Právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, ale za svoje plnenie nedostal zo strany žalovaného dohodnutú zmluvnú odplatu. Žalovaný nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od septembra 2008 do novembra 2008.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje . Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva, teda aj zmluva o pripojení, podľa zák. č. 610/2003 Z.z., ale aj kúpna zmluva podľa § 588 Obč. zákonníka, môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.
Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným dňa 20.6.2008 (spolu s jej Dodatkom) v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.
Podľa § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vzhľadom na toto ustanovenie bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva č. 2114833 zo dňa 20.6.2008 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahovala neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaný neuhradil. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby súd nezistil, že by boli porušené práva žalovaného ako spotrebiteľa. Preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby v sume 648,07 Eur.
Keďže sa žalovaný s plnením uvedeného dlhu vo výške 255,23 Eur dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. l,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. (platného v čase rozhodnom), podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre, bola výška úrokov z omeškania 4,5%. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 9%, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z omeškania.
Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení.
Osobitný zabezpečovacím prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná (konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci mal súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy (tak ako bolo predtým uvedené). Preto aj dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva.
V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Žalovaný sa zaviazal k „viazanosti“ 24 mesiacov a to aj v prípade , ak by si plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne by za ne platil napríklad až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.
Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ , ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku by bol viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb žalobcu a bez ohľadu na výšku nezaplatených služieb. Preto sa takáto zmluvná pokuta javí byť neprimeranou.
Žalobca opiera svoje právo na zaplatenie pokuty aj od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne od zmluvy odstúpil. Žalobca, ako dodávateľ, teda prestal poskytovať preukázateľne žalovanému, ako spotrebiteľovi, služby za zvýhodnené ceny tak, ako to v rámci dojednaného programu dohodol. Aj preto sa zmluvná pokuta javí byť neprimeranou. Takúto podmienku súd preto považoval v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľnú.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté, alebo jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom žalovaným považuje za neprijateľné a určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia hmotnoprávneho charakteru za neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutej zmluvnej pokuty zamietol.
Pokiaľ ide o moderačné právo vyplývajúce z ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka nemohol ho súd v danej veci aplikovať preto, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti občianskoprávneho kódexu. Okrem toho neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania , nepriznal súd s poukazom na predtým uvedené ustanovenia, náhradu trov konania žiadnemu z nich.
Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.