Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/146/2011

Potvrdené rozhodnutím 19Co/51/2012
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu MUDr. J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, V. proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/146/2011-39 zo dňa 24.01.2012 takto jednohlasne rozhodol: O d m i e t a odvolanie."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu T.. J. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, V., proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 27.9.2011 na tunajší súd žalobu o ochranu osobnosti voči žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave, pobočka Prešove, Levočská 3. Podaním z 8.11.2011 upresnil označenie žalovaného tak, že ide o Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe výzvy žalovaného sa dňa 17.6.2011 zúčastnil jednania za účelom prerokovania námietok dohliadaného subjektu (Nemocnica A. Leňa n. o. Humenné) k protokolu o vykonanom dohľade ohľadom úmrtia pacientky R. J., naposledy bytom U. XX, okres V.. Uvedeného jednania sa zúčastnili zamestnanci žalovaného T.. C. R. a T.. Z. K.. Za Nemocnicu A. Leňa Humenné n. o. bol mimo žalobcu prítomný riaditeľ nemocnice a hlavná kontrolórka.

Na tomto jednaní bol žalobca zamestnancom žalovaného T.. R. opakovane hrubo urážaný tvrdením, že svojím neodborným postupom v liečbe p. J. túto zabil, lebo ju neoperoval. Žalobca však tvrdil, že pacientka nebola operovaná, lebo z odborného hľadiska si jej zdravotný stav takýto postup nevyžadoval, pričom operačný postup by viedol k jej smrti, čo napokon potvrdila aj pitva. V podanej žalobe žalobca uviedol, že výroky T.. R. zasiahli do jeho osobnostných práv tým, že pred riaditeľom Nemocnice a inou osobou neoprávnene spochybnil jeho odbornosť ako lekára a primára chirurgického oddelenia, keď tvrdil, že svojím neodborným postupom zabil pacientku.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť písomne sa žalobcovi ospravedlniť za nepravdivé tvrdenia jeho zamestnanca T.. R. na jednaní dňa XX.X.XXXX v Prešove a zároveň mu uložil povinnosť uhradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 7 000 eur.

Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že vykonal dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle

Z. z., pričom dohliadaným subjektom bola Nemocnica A. Leňa n. o. Humenné. Účelom výkonu dohľadu je zistiť, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne a dohľad bol vykonaný zamestnancami žalovaného. Zistenia z vykonaného dohľadu boli zhrnuté v protokole, ktorý bol dohliadanému subjektu doručený a ten voči nemu vzniesol písomné námietky. Na deň 17.6.2011 bolo zvolané jednanie za účelom prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu a to na pobočke v Prešove. Žalovaný vykonal dohľad na základe podnetu syna nebohej pacientky R. J. za obdobie od 8.2.2011 do 10.2.2011. Výsledkom dohľadu a prerokovania námietok bolo uloženie pokuty vo výške 9 958 eur dohliadanému subjektu a to v správnom konaní.

Žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe žiada, aby žalovaný prostredníctvom svojho zamestnávateľa preukázal svoje tvrdenie o neodbornom postupe žalobcu a zabití pacientky. Podľa vyjadrenia žalovaného, predmetom súdneho sporu o ochranu osobnosti je preukazovanie skutočnosti, že do niektorej zložky osobnosti fyzickej osoby bolo zasiahnuté v rozpore s platným právom a následné poskytnutie ochrany dotknutej osobe proti takýmto zásahom. Predmetom súdneho sporu o ochranu osobnosti nie je preukazovanie pravdivosti, resp. nepravdivosti tvrdení zasahujúcich do osobnosti fyzickej osoby. Zistenie žalovaného, že v prípade úmrtia pacientky R. J. došlo zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nie zo strany jeho zamestnanca, k porušeniu právnych predpisov, konkrétne k porušeniu je výsledkom výkonu dohľadu, konania sui generis, výkon ktorého žalovanému zveril zákon.

Pokiaľ ide o samotný petit podanej žaloby, žalovaný namietal, že žalobca neuvádza, do ktorej konkrétnej zložky osobnosti tvrdenie zamestnanca žalovaného zasiahlo, ani v akej miere. Žalobca nekonkretizuje, v rámci ktorej zložky svojej osobnosti sa cíti byť tvrdeniami zamestnanca žalovaného dotknutý, ani neuvádza, ktorým zasiahnutým zložkám svojej osobnosti žiada súdnou cestou poskytnúť ochranu.

Pokiaľ ide o samotnú výšku uplatneného nároku, 7 000 eur, žalovaný namieta, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že došlo k zníženiu dôstojnosti jeho osoby alebo jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere a že ide o takú intenzitu zásahu, kde by bolo potrebné priznať aj nemajetkovú ujmu. Žalovaný uvádza, že pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle taxatívne stanovené kritériá, z ktorých súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Žalobca nepreukázal, že zásah do jeho osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie jeho dôstojnosti, alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Žalobca pritom musí uvedené skutočnosti súdu preukázať a to konkrétnymi výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol, v čom konkrétne spočíva zníženie jeho vážnosti v pohľade jeho zamestnávateľa, ani v čom sa odráža skutočnosť, že došlo k zníženiu jeho vážnosti v značnej miere a teda nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na nariadenom pojednávaní žalovaný doplnil svoje vyjadrenie v tom, že namieta tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pre daný spor, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v danom konaní.

Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, žalobca uviedol, že dohliadaným subjektom bola Nemocnica A. Leňa v Humennom, ktorá bola pozvaná na ústne prerokovanie protokolu. Na toto ústne prerokovanie žalobca nebol žalovaným prizvaný, zúčastnil sa tam na základe splnomocnenia štatutárneho zástupcu Nemocnice A. Leňa Humenné. Teda žalovaný priamo nekontaktoval žalobcu, aby sa zúčastnil jednania, na ktorom malo dôjsť k útokom na jeho osobu.

Pokiaľ ide o nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, žalovaný namietal, že ak jeho pracovník predniesol nejaké výroky na ústnom prerokovaní námietok, tak za tieto jeho výroky žalovaný nezodpovedá. Nejde o legitímne výroky žalovaného, ktoré by boli zachytené v protokole o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s písomným stanoviskom žalovaného a s listinnými dôkazmi, najmä s pracovnou zmluvou T.. C. R., s jeho pracovnou náplňou, so zápisnicou č. XXX/XXXX zo 17.6.2011, s protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade a s pitevným nálezom neb. R. J.. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje v Nemocnici A. Leňa Humenné n. o. ako primár chirurgického oddelenia a pracoval tam aj v čase smrti pacientky R. J.. Na základe podnetu jej syna žalovaný vykonal dohľad nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke. Podľa podnetu syn nebohej pacientky namietal len skutočnosť, že pacientka nebola prijatá na oddelenie už večer dňa 8.2.2011, ale až ráno 9.2.2011. Teda podľa žalobcu, žalovaný vykonal dohľad aj nad rámec podnetu. Na základe dohľadu bol vypracovaný protokol č. XXX/XXXX zo 4.5.2011, ku ktorému poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vzniesol námietky. Námietky boli prerokované dňa 17.6.2011 v Prešove a na ich prerokovaní sa zúčastnil tak žalobca, ako aj riaditeľ nemocnica a hlavná kontrolórka. Za žalovaného boli prítomní T.. C. R. a T.. Z. K.. Dohliadaný subjekt mal výhrady voči protokolu a samotný žalobca argumentoval dokonca pitevnou správou, ktorú vyhotovil patológ, ktorý pracuje pre žalovaného. Z pitevného nálezu vyplýva, že operácia by pacientke v takom stave, v akom bola už nepomohla a nebola ani možná. Zamestnanec žalovaného T.. C. R. však útočil slovne na žalobcu a vyjadril sa tak, že žalobca zabil 48 ročnú pacientku, mladú ženu, matku tým, že ju neoperoval. Žaloba viackrát T.. R. žiadal, aby naňho neútočil a dával si pozor na to, čo rozpráva. T.. C. R. však viac krát útočným spôsobom tvrdil, že žalobca postupoval pri liečbe pacientky neodborne, lebo ju neoperoval a tým ju vlastne zabil. Žalobcu sa tieto výroky dotkli, pretože na jednaní bol osobne prítomný riaditeľ nemocnice, v ktorej žalobca pracuje a ak by takéto výroky akceptoval, mohol voči žalobcovi vyvodiť pracovno právny postih. Žalobca tvrdil, že T.. C. R. ho obvinil zo skutočnosti, ktorá nemá reálny základ. Jeho výroky boli nepravdivé v tom, že pacientka bola zabitá nie konaním žalobcu tým, že ju neoperoval. Konkrétna pacientka nebola prijatá na oddelenie chirurgie už večer dňa 8.2.2011, ale až následne dňa 9.2.2011. Žalobca nepopieral, že zrejme k jej prijatiu na oddelenie malo dôjsť už 8.2.2011, ale keď bola prijatá 9.2.2011 on celý deň operoval a bol na sále až do 16.00 hod.. Medzitým ju na oddelení videli štyria lekári a ani jeden nedospel k záveru, že má byť operovaná. Žalobca osobne videl pacientku až po 16.00 hod. a okamžite nariadil jej prevoz na oddelenie ARO. Na tomto oddelení aj zomrela. Žalobca sa cítil byť dotknutým tvrdením T.. C. R., že zabil pacientku tým, že ju neoperoval, pretože pacientku videl podľa jeho tvrdenia už v takom stave, že ju nemohol operovať a operácia by jej ani nepomohla. Teda žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti z dôvodu, že pracovník žalovaného sa vyjadroval urážlivým spôsobom a prednášal výroky, ktoré nie sú pravdivé.

K samotnej námietke žalovaného o tom, že žalobca má preukazovať, že došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v značnej miere, tak uviedol, že nevie akým spôsobom by to mal preukazovať. Podľa jeho tvrdenia došlo k zásahu do ochrany jeho dobrého mena už len tým, že výroky T.. R. odzneli na rokovaní za prítomnosti priameho nadriadeného žalobcu a ďalšej pracovníčky. Teda na podanej žalobe trval.

Z protokolu č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade zo 4.5.2011 vyplýva, že žalovaný vykonal dohľad u dohliadaného subjektu Nemocnica A. Leňa Humenné n. o.. Predmetom bola správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke R. J. v období od 8.2.2011 do 10.2.2011. V protokole sú uvedené zistené skutočnosti pri výkone dohľadu, základná príčina smrti a zistené nedostatky pri výkone dohľadu. Bolo konštatované, že zisteným nedostatkom bol porušený a to v tohto zákona.

Podľa zápisnice č. XXX/XXXX o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo 17.6.2011 boli prítomný za dohliadaný subjekt T.. T. X., T.. J. U. a N.. T. I.. Za žalovaného boli prítomný T.. C. R. a T.. Z. K.. V zápisnici sú zaznamenané stanoviská zúčastnených strán.

Podľa pracovnej zmluvy T.. C. R., tento je zamestnancom žalovaného ako samostatný odborný referent - špecialista oddelenia dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podrobný opis jeho pracovnej činnosti je uvedený v jeho pracovnej náplni.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba nie je dôvodná pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného pre daný spor.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Žalobca podal žalobu o ochranu osobnosti, pričom za žalovaného označil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, hoci z písomného vyhotovenia žaloby, i jeho výpovede pred súdom vyplýva, že zásah do jeho osobnostných práv nespôsobil úrad, ale zamestnanec tohto úradu svojím verbálnym prejavom na pracovnom rokovaní.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa ustanovenia , zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle a nasl. nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.

Podľa , účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

V konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, kto má v danom spore vystupovať ako žalovaný, resp. kto má v konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Teda, kto je nositeľom hmotného práva, ktoré je v spore uplatňované. Žalobca v konaní za žalovaného označil zamestnávateľa, hoci vo svojich vyjadreniach tvrdil, že sa cíti byť dotknutý výrokmi zamestnanca. Súd má za to, že konkrétny zamestnávateľ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je zodpovedný za výroky svojho zamestnanca, ktoré by mohli spôsobiť nárok na ochranu osobnosti dotknutého subjektu. V konkrétnom prípade žalobca podal žalobu ako fyzická osoba, hoci výroky, ktorými sa cíti byť dotknutý boli prednesené na ústnom prerokovaní námietok dohliadajúceho subjektu, ktorým bola Nemocnica A. Leňa n. o. Humenné. V protokole o vykonanom dohľade nie je nesprávny postup pri liečbe pacientky vytýkaný žalobcovi, ale jeho zamestnávateľovi, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného teda vyplýva, že samotným prerokovaním námietok nebolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, lebo námietky sa týkali činnosti právnickej osoby a vykonávateľom dohľadu bola rovnako právnická osoba.

Žalobca ako fyzická osoba podal žalobu s tvrdením, že do jeho osobnostných práv zasiahla iná fyzická osoba a to svojím verbálnym prejavom. Podľa názoru súdu táto fyzická osoba mala byť v konaní žalovaným a iba v takom prípade by súd mohol posudzovať, či k zásahu skutočne došlo, či je potrebné poskytnúť ochranu práv žalobcu a či je na mieste priznanie nemajetkovej ujmy.

Keďže žalobca podal žalobu voči žalovanému, ktorý nemá v konaní vecnú pasívnu legitimáciu, súd žalobu zamietol.

Súd nevykonal dokazovanie, ktoré žalobca navrhol v žalobe a na nariadenom pojednávaní, lebo by bolo nehospodárne. Výsluchom svedkov by sa nemohol zvrátiť výsledok sporu, ktorý bol zamietnutý pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie.

Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, ale právo na náhradu trov konania si neuplatnil a preto mu náhrada trov nemohla byť priznaná, v súlade s ustanovením . Súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).