Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-318-2010.pdf
PDF · 124.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/318/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: ARDSYSTÉM, s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 5, Žilina, IČO: 36 397 563, právne zastúpeného: JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom Alexandra Rudnaya 23, Žilina, proti žalovanému: ARMAT, spol. s r.o., so sídlom M. Rázusa č. 7, Žilina, IČO: 36 014 583, právne zastúpeného: Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom Makovického 7, Žilina, o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,5 % denne
zo sumy 385,13 EUR od 16.7.2009 do 31.3.2010 vo výške 497,94 EUR,
zo sumy 434,50 EUR od 16.7.2009 do 8.11.2010 vo výške 1.041,60 EUR,
zo sumy 434,50 EUR od 6.11.2009 do 8.11.2010 vo výške 794,22 EUR
a zo sumy 385,13 EUR od 6.11.2009 do 8.11.2009 vo výške 702,72 EUR a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alžbety Skočdopolovej, advokátky v Žiline nahradiť trovy konania v sume 182,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.717,21 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 16.3.2010 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.639,26 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 434,50 EUR od 16.7.2009 až do zaplatenia , zo sumy 434,50 EUR od 6.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 385,13 EUR od 16.7.2009 až do zaplatenia a zo sumy 385,13 EUR od 6.11.2010 až do zaplatenia, na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,5 % denne zo sumy 434,50 EUR od 16.7.2009 až do zaplatenia, zo sumy 434,50 EUR od 6.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 385,13 EUR od 16.7.2009 až do zaplatenia a zo sumy 385,13 EUR od 6.11.2010 až do zaplatenia, ako i na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých uzatvoril so žalobcom dve zmluvy o úprave vzájomných záväzkových vzťahov, a to Zmluvu č. 1425 z 1.7.2007 v znení Dodatku č. 1 z 1.1.2010 č. 1969 /ďalej už len zmluva č. 1/ a Zmluvu č. 1426 z 1.7.2007 v znení Dodatku č. 1 z 1.1.2010 č. 1968 /ďalej už len zmluva č. 2/. Podľa zmluvy č. 1 poskytol žalobca žalovanému na užívanie plochy na reklamných tabuliach v meste Žilina umiestnené na ul. M. Rázusa o rozmere 2 x 1 m a na Priemyselnej ul. o rozmere 3 x 2 m. Za uvedené plnenie vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20090850 splatnou 15.7.2009 sumu 434,50 EUR za obdobie od 1.7.2009 do 30.9.2009. Ďalej podľa zmluvy č. 1 vystavil faktúru č. 20091288 splatnú 5.11.2009 znejúcu na 434,50 EUR za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2009. Na základe zmluvy č. 2 poskytol žalobca žalovanému do užívania 5 ks informačných tabúľ o rozmere 125X25 cm v meste Žilina. Za uvedené plnenie vystavil žalovanému faktúru č. 20090849
splatnú 15.7.2009 v sume 385,13 EUR za obdobie od 1.7.2009 do 30.9.2009 a faktúru č. 20091287 splatnú 5.11.2009 v sume 385,13 EUR za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2009.
V priebehu konania v štádiu ešte pred vydaním platobného rozkazu v tejto veci zobral žalobca žalobu v časti uplatnenej istiny v sume 385,13 EUR podľa faktúry č. 20090849 späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu úhrady tejto časti žalovanej istiny zo strany žalovaného po začatí konania, konkrétne k 31.3.2010. Vo zvyšnej časti vrátane uplatnenia úroku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. 20090849 za čas od 16.7.2009 do 31.3.2010 v sume 23,22 EUR, ako i v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 0,5 % denne za oneskorenú úhradu faktúry č. 20090849 za čas od 16.7.2009 do 31.3.2010 v sume 497,94 EUR žalobca na žalobe zotrval, ako vyplýva z úkonu čiastočného späťvzatia zo 7.4.2010 /č.l. 20/.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci. Na odôvodnenie odporu žalovaný vzniesol námietku voči uplatnenej zmluvnej pokute, ktorú namietal čo do jej výšky, hoci bola medzi zmluvnými stranami dojednaná, avšak pri jej vyčíslení je nesporné, že ide o 20-násobok priznaného zákonného úroku. Poukazoval na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka a uviedol, že výška zmluvnej pokuty 0,5 % denne z nezaplatených súm je nesporne v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Dojednanie zmluvnej pokuty ako sankcie za nesplnenie zmluvnej pokuty je dojednaním duplicitnej sankcie. Nesplnenie povinnosti uhradiť faktúry v lehote splatnosti je v danom prípade postihnuté zaplatením úroku z omeškania. Zmluvná pokuta vo výške 20-násobku zákonného úroku z omeškania postihuje totožné porušenie povinnosti ako zákonný úrok.
Podaním zo dňa 9.11.2010 /č.l. 28/ v spojení s podaním druhého čiastočného späťvzatia žaloby z 9.11.2010 /č.l. 30/ žalobca upresnil vymedzenie doby, za ktorú uplatňuje úrok z omeškania, ako i zmluvnú pokutu pri základe 385,13 EUR zodpovedajúcom cene vyúčtovanej faktúrou č. 20091287, ktorá bola splatná 5.11.2009, vo väzbe na čo len v dôsledku chyby v písaní pri tomto základe uplatnil žalobca úrok z omeškania a zmluvnú pokutu namiesto správneho vymedzenia počiatku tejto doby dňom 6.11.2009 nesprávnym údajom v dôsledku chyby v písaní dňom 6.11.2010.
Pred otvorením prvého pojednávania vo veci zobral žalobca žalobu späť v časti uplatnenej istiny v sume 1.254,13 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 385,13 EUR od 16.7.2009 do 31.3.2010, zo sumy 434,50 EUR od 16.7.2009 až do zaplatenia, zo sumy 434,50 EUR od 6.11.2009 až do zaplatenia a zo sumy 385,13 EUR od 6.11.2009 až do zaplatenia, na základe ktorého dispozitívneho úkonu súd samostatným uznesením č.k. 19Cb 318/2010-51 zo dňa 15.6.2011 rozhodol o čiastočnom zastavení konania v uvedenej časti, ako vyplýva z článku I. výroku označeného uznesenia. Zároveň žalobca navrhol, aby mu bola priznaná zmluvná pokuta 0,5 % denne zo sumy 385,13 EUR od 16.7.2009 do 31.3.2010 vo výške 497,94 EUR, zo sumy 434,50 EUR od 16.7.2009 až do zaplatenia 8.11.2010 vo výške 1.041,60 EUR, zo sumy 434,50 EUR od 6.11.2009 až do zaplatenia 8.11.2010 vo výške 794,22 EUR a zo sumy 385,13 EUR od 6.11.2009 až do zaplatenia 8.11.2010 vo výške 702,72 EUR. V uvedenej časti súd na základe aplikácie § 95 OSP rozhodol o pripustení navrhovanej zmeny žaloby tak, ako vyplýva z článku III. výroku uznesenia č.k. 19Cb 318/2010-51 zo dňa 15.6.2011. Na tomto mieste odôvodnenia rozhodnutia súd uvádza , že zrejmú nesprávnosť uvedenú v článku I. a III. výroku uznesenia č.k. 19Cb 318/2010-51 zo dňa 15.6.2011 pokiaľ ide o - vymedzenie časti konania , v ktorej súd konanie zastavuje / článok I. výroku označeného uznesenia a o
- vymedzenie počiatku doby, za ktorú je uplatnená zmluvná pokuta v sume 702,72 EUR a ktorá doba má byť správne vymedzená intervalom od 6.11.2009 do 8.11.2010 a nie do 8.11.2009 / článok III. výroku označeného uznesenia /, odstránil súd samostatným opravným uznesením.
Žalovaný v priebehu konania doplnil svoju procesnú obranu poukazom na ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 369 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a tvrdil, že žaloba je vo veci podaná predčasne, nakoľko v zmluvách uzatvorených medzi účastníkmi nebola dojednaná žiadna lehota, na základe ktorej by sa mohla zmluvná pokuta uplatňovať. Žalovaný neeviduje od žalobcu žiaden doklad, žiadnu výzvu ani upomienku, ktorou by bol vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za predčasnú. Žalovaný ďalej tvrdil, že dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty
v zmluvách uzatvorených medzi účastníkmi je nezrozumiteľné, nie je presné, nie je jasné, pretože neobsahuje dojednanie o výške zmluvnej pokuty. Zmluvy obsahujú len percentuálnu výšku zmluvnej pokuty a vymedzenie konania, na základe ktorého sa môže zmluvná pokuta uplatňovať. V zmluvách nie je uvedená dlžná suma alebo spôsob jej určenia. Vo väzbe na uvedené žalovaný tvrdí, že dojednanie o zmluvnej pokute v zmluvách uzatvorených medzi účastníkmi je pre nejasnosť a nezrozumiteľnosť neplatné. Pre prípad, že by súd tohto názoru nebol, navrhol žalovaný znížiť uplatnenú zmluvnú pokutu s odkazom na ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka. Tvrdil neprimeranosť uplatnenej zmluvnej pokuty.
Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca poukazom na skutočnosť, že už samotnou žalobou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute v zmluvách uzatvorených medzi účastníkmi považuje za dostatočne určité a zrozumiteľné. Návrh na zníženie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného hodnotí ako nedôvodný s odkazom na význam zabezpečovanej povinnosti, ktorým bolo zabezpečenie splnenia povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého plnenia. Žalobca zdôraznil, že žalovaný uhradil svoje peňažné záväzky z titulu ceny zmluvného plnenia až po viac ako roku od termínu ich splatnosti. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluvách uzatvorených medzi účastníkmi bola oboma účastníkmi prijatá po náležitej úvahe bola dohodnutá v písomnej forme prvýkrát v zmluve z roku 2007 a potom opakovane i v druhej zmluve. Žalovaný si bol vedomý, čo podpisuje, pričom vedel, že výška zmluvnej pokuty je odvislá od jeho správania a mal možnosť výšku tejto sankcie ovplyvniť. Tým, že nereagoval na urgencie žalobcu o zaplatenie ceny zmluvného plnenia, sám spôsobil, že bola sankcia voči nemu uplatnená. K úhrade svojich záväzkov pristúpil až po začatí konania, z ktorého dôvodu žalobca vychádza zo záveru, že pokiaľ by nepodal žalobný návrh, neboli by jeho pohľadávky žalovaným zaplatené.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov cestou ich procesných zástupcov a oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o úprave vzájomných záväzkových vzťahov č. 1425 z 1.7.2007 v znení Dodatku č. 1 z 1.1.2010, Zmluvou o úprave vzájomných záväzkových vzťahov č. 1426 z 1.7.2007 v znení Dodatku č. 1 z 1.1.2010, súborom daňových dokladov - faktúr, ktoré sú prílohou žaloby na č.l. 16, 17, 10, 11 a celým spisovým materiálom, pričom zistil následovný skutkový stav:
Dňa 1.7.2007 uzatvoril žalobca ako spoločník č. 1 so žalovaným ako spoločníkom č. 2 zmluvu o úprave záväzkových vzťahov, ktorej písomné vyhotovenie vrátane dodatku č. 1, ktorý bol k tejto zmluve uzatvorený 1.1.2010, je súčasťou spisu na č.l. 6 až 9. V článku 3.9 zmluvy č. 1 si zmluvné strany dohodli, že spoločník č. 2 zaplatí spoločníkovi č. 1 za možnosť prezentácie svojej firmy tak, ako je uvedené v tejto zmluve sumy 15.000,- Sk za plochu rozmeru 2 x 1 m a 29.000,- Sk za plochu o rozmere 3 x 2 m, teda celkom 44.000,- Sk plus 19 % DPH, čo celkom predstavuje 52.360,- Sk za obdobie jedného roka. Faktúry za prenájom budú vystavované štvrťročne dopredu so splatnosťou 14 dní. Pokiaľ spoločník 2 neuhradí akúkoľvek dlžnú čiastku spoločníkovi 1 v lehote splatnosti, je povinný zaplatiť spoločníkovi 1 zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Pokiaľ spoločník 2 je v omeškaní s platbou viac ako jeden mesiac, považuje sa to za závažné porušenie zmluvy a spoločník 1 je oprávnený od zmluvy odstúpiť bez akýchkoľvek záväzkov. Povinnosť spoločníka 2 zaplatiť vyčerpané služby trvá. Na základe uvedenej zmluvy vystavil žalobca faktúru č. 20090850 splatnú 15.7.2009 znejúcu na 434,50 EUR za prenájom 2 ks plôch v období od 1.7.2009 do 30.9.2009, splatnú 15.7.2009. Uvedená faktúra bola žalovaným zaplatená dňom 8.11.2010, ako to vyplynulo z predloženého listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 47 a z nesporného vyjadrenia sa účastníkov. Podľa zmluvy č. 1 bola ďalej vystavená faktúra č. 20091288 splatná 5.11.2009, znejúca na 434,50 EUR za prenájom 2 ks plôch za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2009, ktorá faktúra bola zaplatená dňa 8.11.2010, ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalobcu z č.l. 49 a z nesporného tvrdenia účastníkov.
Dňa 1.7.2007 ďalej uzatvoril žalobca ako spoločník č. 1 so žalovaným ako so spoločníkom č. 2 Zmluvu o úprave záväzkových vzťahov, ktorá je vrátane dodatku č. 1, ktorý bol k tejto zmluve uzatvorený 1.1.2010, súčasťou spisu v písomnom vyhotovení na č.l. 12 až 15. Podľa článku 3.9 tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že spoločník č. 2 zaplatí spoločníkovi 1 za možnosť prezentácie svojej firmy tak, ako je uvedené v tejto zmluve sumu 7.800,- Sk za kus 125 x 25 cm bez DPH za obdobie jedného roka, celkovo 39.000,- Sk bez DPH + 19 % DPH, čo predstavuje spolu sumu 46.410,- Sk za obdobie jedného roka. Faktúry
za prenájom budú vystavované štvrťročne vopred so splatnosťou 14 dní. Pokiaľ spoločník 2 neuhradí akúkoľvek dlžnú čiastku spoločníkovi 1 v lehote splatnosti, je povinný zaplatiť spoločníkovi 1 zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Pokiaľ spoločník 2 je v omeškaní s platbou viac ako jeden mesiac, považuje sa to za závažné porušenie zmluvy a spoločník 1 je oprávnený od zmluvy odstúpiť bez akýchkoľvek záväzkov. Povinnosť spoločníka 2 zaplatiť vyčerpané služby trvá. Na základe uvedenej zmluvy č. 2 vystavil žalobca faktúru č. 20090849 splatnú 15.7.2009, znejúcu na 385,13 EUR, ktorú žalovaný zaplatil dňa 31.3.2010, ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 21. Faktúra č. 20090849 bola vystavená žalobcom za prenájom 5 ks informačných tabúľ za obdobie od 1.7.2009 do 30.9.2009. Ďalej na základe zmluvy č. 2 vystavil žalobca na žalovaného faktúru č. 20091287 splatnú 5.11.2009, znejúcu na 385,13 EUR za prenájom 5 ks informačných tabúľ za čas od 1.10.2009 do 31.12.2009. Uvedená faktúra č. 20091287 bola zaplatená dňa 8.11.2010, ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalobcu, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 48.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 301 Obchodného zákonníka: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a následujúce.
Podľa § 369 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka: Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od po a/ doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom /ďalej len „doklad“/.
Podľa § 120 ods. 1, ods. 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť dôvodnosti vystavenia daňových dokladov - faktúr a momentov ich úhrad pokiaľ ide o faktúru č. 20090850 splatnú 15.7.2009 znejúcu na 434,50 EUR, ktorá bola uhradená dňa 8.11.2010, faktúru č. 20091288 splatnú 5.11.2009 znejúcu na 434,50 EUR, ktorá bola uhradená dňa 8.11.2010, faktúru č. 20090849 splatnú 15.7.2009 znejúcu
na 385,13 EUR, ktorá bola uhradená dňa 31.3.2010 a faktúru č. 20091287 splatnú 5.11.2009 znejúcu na 385,13 EUR, ktorá bola uhradená dňa 8.11.2010. Z uvedených skutkových okolností preto súd pri svojom rozhodnutí vychádzal ako zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov, ktoré si osvojil v zmysle § 120 ods. 3 OSP.
Pri vyhodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti tvrdenia žalobcu o existencii platného zmluvného základu uplatnenej zmluvnej pokuty vychádzal súd zo znenia článku III. bod 3.9 zmluvy č. 1 a z článku III. bod 3.9 zmluvy č. 2. Obe označené zmluvné dojednania sú s výnimkou konkrétne určenej ceny vymedzeného predmetu plnenia totožné. Viažu zaplatenie za prenájom na vystavenie faktúry so štvrťročnou frekvenciou vopred so splatnosťou 14 dní. Uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle týchto zmluvných dojednaní prichádza do úvahy zo strany žalobcu voči žalovanému v prípade, ak tento neuhradí akúkoľvek dlžnú čiastku žalobcovi v lehote splatnosti, pričom z oboch zmluvných dojednaní vyplýva jednoznačne dohodnutá zmluvná pokuta stanovená percentuálnou sadzbou 0,5 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Pre prípad, že bude žalovaný v omeškaní s platbou viac ako jeden mesiac, si zmluvné strany dohodli, že je takéto správanie sa žalovaného závažným porušením zmluvy a žalobca je v tom prípade oprávnený od zmluvy odstúpiť bez akýchkoľvek záväzkov s tým, že povinnosť žalovaného zaplatiť vyčerpané služby trvá. Námietka žalovaného, podľa ktorej je označené zmluvné dojednanie nejasné a nezrozumiteľné, a preto neplatné, nie je dôvodná. Pri tomto závere vychádzal súd z citovaného obsahu zmluvných článkov III. bod 3.9 zmlúv č. 1 a 2, ktoré zrozumiteľne a určito vymedzujú spôsob určenia zmluvnej pokuty v súlade s požiadavkou platnej dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súhrn determinantov predstavovaných dojednanou percentuálnou sadzbou 0,5 % denne vymedzením, že sa jedná o dennú zmluvnú pokutu a vymedzením základu, z ktorého sa má zmluvná pokuta uplatňovať označením, že sa jedná o dlžnú čiastku, pričom je nepochybné, že sa jedná o dlžnú čiastku zodpovedajúcu v lehote splatnosti nezaplatenej pohľadávke žalobcu podľa tej ktorej zmluvy, umožňujú zmluvnú pokutu kvantifikovať a tým zabezpečujú naplnenie zákonnej požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti dohody o zmluvnej pokute.
Pokiaľ žalovaný namietal, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko zo zmluvy nevyplýva lehota pre uplatnenie zmluvnej pokuty, vyhodnotil súd túto námietku žalovaného v rámci jeho procesnej obrany ako nedôvodnú. Z ustanovenia § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v pomeroch obchodno-právnych vzťahov vyplýva, že dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve s tým, že pokiaľ čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Práve vo väzbe na ustanovenie § 340 ods. 2 OSP vyhodnotil súd námietku predčasnosti žaloby vznesenú žalovaným ako nedôvodnú. Hmotno-právna úprava zmluvnej pokuty neviaže možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty na jej písomné uplatnenie voči povinnej zmluvnej strane. Súd v tejto časti vychádzal zo záveru, že už momentom doručenia žaloby v tejto veci spolu s platobným rozkazom, ktorý bol vydaný žalovanému, ako to vyplýva z č.l. 26 spisu, nastali účinky výzvy žalobcu adresovanej žalovanému v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahu k jeho právu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka je aplikovateľné práve v prípade, ak nie je v zmluve dojednaný čas plnenia zmluvného záväzku, čo bol i prípad uplatnenej zmluvnej pokuty. Poukaz žalovaného na ustanovenie § 369 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka v zmysle prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 24.1.2012 považuje súd za irelevantný, nakoľko označená právna úprava sa týka splatnosti sankcie vyplývajúcej zo zákona - úroku z omeškania.
Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom v tomto konaní vyplývala z článkov III. bod 3.9 zmlúv č. 1 a 2 uzatvorených medzi účastníkmi. Na základe týchto zmlúv žalobca dôvodne vystavil v súlade s dohodou medzi účastníkmi faktúry špecifikované v článku I. písomného vyhotovenia žaloby, ktoré boli splatné v roku 2009. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný zaplatil tieto faktúry viac ako jeden mesiac po lehote ich splatnosti, pričom omeškanie sa žalovaného so zaplatením jeho záväzkov v zmysle zmluvy č. 1 a 2 po dobu viac ako jeden mesiac po splatnosti týchto záväzkov, je v zmysle dohody zmluvných strán považované za závažné porušenie zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok V. bod 5.1 zmlúv , podľa ktorého znenia, ktoré je totožné v texte oboch zmlúv, zmluvné strany súhlasne konštatujú, že si zmluvu pozorne prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu ju dobrovoľne a bez nátlaku dňa 1.7.2007 podpísali. Už len z uvedeného dôvodu omeškania sa žalovaného so zaplatením jeho splatných záväzkov
voči žalobcovi vyplývajúcich zo zmlúv č. 1 a 2 po dobu viac ako jedného mesiaca vyplýva jednoznačný záver súdu, podľa ktorého nie je možné uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle žaloby zo strany žalobcu hodnotiť ako výkon práva žalobcu, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíval by preto právnu ochranu s odkazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti zároveň súd zdôrazňuje, že zmluvná pokuta uplatnená v tomto konaní zo strany žalobcu bola medzi zmluvnými stranami dojednaná bez vylúčenia jej objektívneho princípu, na ktorom je založená. Výsledky vykonaného dokazovania nesvedčia záveru, podľa ktorého by existovali nejaké prekážky, ktoré by žalovanému bránili v rámci kontraktačného procesu pri uzatváraní oboch zmlúv prejaviť vôľu v tom smere, aby zmluvná pokuta dojednaná nebola alebo aby bola viazaná na zavinenie. Naopak žalovaný ako vyplýva z citovaného dojednania článku V. bod 5.1 zmluvy dobrovoľne, bez nátlaku 1.7.2007 na znak súhlasu podpísal.
Žalobcom uplatnená zmluvná pokuta podľa článku III. bod 3.9 oboch zmlúv bola medzi účastníkmi dohodnutá za účelom zabezpečenia splnenia základnej zmluvnej povinnosti žalovaného spočívajúcej vo včasnom zaplatení jeho záväzkov voči žalobcovi. Išlo teda o dojednanie zmluvnej pokuty s primeraným účelom zabezpečenia základnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Ak mal byť tento primárny účel naplnený, musí zmluvná pokuta predstavovať citeľnú majetkovú ujmu, pretože uvedený účel nemôže byť zabezpečený len symbolickou hrozbou, ktorá by v pomeroch žalovaného mala minimálny význam a nemotivovala by ho ku splneniu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Pokiaľ sa teda žalovaný v konaní domáhal aplikácie moderačného oprávnenia súdu vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute súd skonštatoval, že v pomeroch prejednávanej veci pre zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty daný priestor nie je. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka vytvára zákonný rámec pre úvahu súdu o naplnení podmienok pre zníženie zmluvnej pokuty. Práve vzhľadom na túto úpravu nie je možné, aby dojednaná zmluvná pokuta v obchodno-právnych vzťahoch bola vyhodnotená ako neplatné - absolútne neplatné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor jej výšky s dobrými mravmi. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty za splnenia ostatných zákonných podmienok zakladá za predpokladu návrhu účastníka aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka. Zmluvnú pokutu je možné podľa § 301 Obchodného zákonníka znížiť, ak je neprimeraná prihliadajúc pritom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Uvedené podmienky zníženia zmluvnej pokuty sú usporiadané kumulatívne. Minimálne už vzhľadom k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti - povinnosti žalovaného včas - v lehote splatnosti zaplatiť svoje záväzky zo zmluvy č. 1 a 2 nebol pre zníženie zmluvnej pokuty uplatnenej v tomto konaní zo strany žalobcu právny dôvod. Zmluvná pokuta zabezpečuje základnú najvýznamnejšiu a teda najdôležitejšiu zmluvnú povinnosť žalovaného zaplatiť včas svoje záväzky. Na základe uvedeného konštatovania nebolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu znížiť, nakoľko podmienky zníženia v zmysle § 301 Obchodného zákonníka sú usporiadané tak, ako je uvedené vyššie, kumulatívne. Súd naviac zdôrazňuje, že žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu v sadzbe 0,5 % denne z dlžnej sumy nehodnotí ani ako neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, nakoľko uvedená sadzba zmluvnej pokuty nie je v obchodno-právnych vzťahoch nijak výnimočná, o čom má súd vedomosť z inej svojej rozhodovacej činnosti /§ 121 OSP/. Zároveň pri hodnotení neprimeranosti zmluvnej pokuty je potrebné zobrať do úvahy, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je daná len jej celkovou výškou v prípade, že výška tejto zmluvnej pokuty závisí od doby, po ktorú dlžník neplní svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Opačný názor by predstavoval neoprávnené zvýhodnenie tej zmluvnej strany, ktorá je v omeškaní so splnením zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná a zvyšovanie výhodnosti jej pozície pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, ktorá neprimeranosť by bola priamo úmerná dĺžke neplnenia zabezpečovanej zmluvnej povinnosti /čím dlhšie by zmluvná strana svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou neplnila, tým väčšia by bola pravdepodobnosť, že zmluvná pokuta bude vyhodnotená ako neprimeraná, čo logicky popiera účel zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorý má smerovať k posilneniu motivácie zmluvnej strany, ktorá svoju zmluvnú povinnosť neplní, túto povinnosť splniť/. Na základe tohto záveru je nevyhnutné skonštatovať, že zmluvná strana, ktorá neplní zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, by v zásade nemala byť úspešná so svojimi námietkami o rozpore zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, ak sama mohla zabrániť nárastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by zabezpečenú zmluvnú povinnosť splnila.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne duplicitného uplatnenia sankcie za to isté porušenie zmluvnej povinnosti, keď žalobca uplatnil za omeškanie sa so splnením splatných záväzkov žalovaného jednak
úrok z omeškania, ako i zmluvnú pokutu, je táto námietka žalovaného hodnotená ako nedôvodná. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom je v tomto prípade založená zmluvným dojednaním vyplývajúcim z článku III. bod 3.9 zmluvy č. 1 a 2, oproti čomu pôvodne uplatnený úrok z omeškania je sankciou za omeškanie sa so splnením peňažného záväzku, ktorý vyplýva priamo z právneho predpisu - § 369 Obchodného zákonníka. Jedná sa teda o uplatnenie kvalitatívne odlišných práv s rozdielnym právnym základom a nejedná sa teda o duplicitné uplatnenie sankcie za jedno a to isté porušenie zmluvnej povinnosti. Podľa názoru súdu je pri tomto konštatovaní relevantné práve rozlíšenie právneho základu uplatnenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. I v tejto súvislosti zdôrazňuje súd poukaz na ustanovenie článku V. bod 5.1 oboch zmlúv, z ktorého vyplýva, že i dojednanie o zmluvnej pokute je prejavom zmluvnej dispozície zúčastnených zmluvných strán. Žalovanému nič nebránilo zmluvy takýmto dojednaním neuzatvoriť alebo navrhnúť iné znenie dojednania o zmluvnej pokute a podobne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia: Účastník úspešný v konaní v celom rozsahu má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca. Pri tomto závere zobral súd do úvahy aj úkony čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré žalobca učinil z dôvodu čiastočných úhrad žalovanej pohľadávky zrealizovaných žalovaným po začatí konania, tak ako vyplývajú z výpisov z účtu žalobcu, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 21 pokiaľ ide o istinu faktúry č. 20090849 v sume 385,13 EUR a z č.l. 47 až 49 pokiaľ ide o istiny faktúr č. 20091287 v sume 385,13 EUR, č. 20091288 v sume 434,50 EUR a č. 20090850 v sume 434,50 EUR, ako i v časti uplatneného úroku vyúčtovaného za dobu určitú v sume 148,20 EUR. V časti, v ktorej zobral žalobca v priebehu konania žalobu čiastočne späť preto vychádzal súd z konštatovania procesného zavinenia na strane žalovaného na späťvzatí žaloby v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá OSP a uvedenú časť zahrnul do úspechu žalobcu. Žalobca má preto právo na náhradu všetkých dôvodne uplatnených trov konania. Žalobcovi vznikli v konaní trovy z titulu súdneho poplatku za žalobu v žalobcom uplatnenej výške v zmysle jeho podania písomnej špecifikácie uplatnených trov konania z 24.1.2012 /č.l. 82/ v sume 182,- EUR a trovy právneho zastúpenia za následovné úkony právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby,
2. písomné podanie žaloby,
3. čiastočné späťvzatie žaloby,
4. druhé čiastočné späťvzatie žaloby v spojení s vyjadrením sa k odporu,
5. účasť na pojednávaní dňa 24.1.2012 pri výške tarifnej odmeny za prvý až štvrtý úkon právnej služby á 320,34 EUR + tarifná odmena za piaty úkon právnej služby v uplatnenej výške 121,17 EUR + 3-krát 7,21 EUR ako režijný paušál za prvý, druhý a tretí úkon právnej služby + 1-krát 7,34 EUR ako režijný paušál za štvrtý úkon právnej služby + 1-krát 7,63 EUR ako režijný paušál za piaty úkon právnej služby + 19 % DPH zo základu predstavovaného tarifnou odmenou a režijným paušálom za prvý, druhý a tretí úkon právnej služby v sume tejto DPH 186,70 EUR + 20 % DPH zo základu predstavovaného tarifnou odmenou a režijným paušálom za štvrtý a piaty úkon právnej služby v sume 91,31 EUR. Trovy právneho zastúpenia vo vyššie uvedenom vyčíslení určil súd podľa § 10 ods. 1, 2 , § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Pri určení výšky tarifnej odmeny za úkony právnej služby č. 3 a 4 - dve čiastočné späťvzatia žaloby zobral súd zároveň do úvahy okrem vyššie označeného ustanovenia § 10 ods. 2 i závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp.zn. 3 MObdo 6/2010 z 12.10.2011 .Zároveň pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia z titulu tarifnej odmeny za piaty úkon právnej služby vychádzal súd z ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá OSP a z navrhnutej výšky tarifnej odmeny v zmysle špecifikácie právneho zástupcu žalobcu z 24.1.2012 v sume 121,17 EUR ako tarifná odmena za piaty úkon právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia potom celkom predstavujú sumu 1.717,21 EUR. Trovy konania i trovy právneho zastúpenia boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.