Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-1696-2023.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Subarea
40Ek/1696/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 4,03 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Andrea Farkašová, so sídlom exekútorského úradu Drieňová 34, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. 35EX 288/23, o sťažnosti povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1696/2023 zo dňa 01.03.2024, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 40Ek/1696/2023 zo dňa 01.03.2024 z a m i e t a.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1696/2023 zo dňa 01.03.2024 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.07.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4,03 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 30C/35/2018 zo dňa 27.03.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 30C/35/2018 zo dňa 10.03.2020. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 02.08.2023.
2. Dňa 12.09.2023 doručil povinný súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie (návrh podaný v zákonnej 15-dňovej lehote), ktorý odôvodnil tým, že voči oprávnenému žiaden dlh nemá. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil saldokonto pre odberateľa E. A. B., ktoré k 17.08.2023 vytlačil oprávnený zo svojho účtu. Povinný zároveň namietal trovy konania ako aj trovy exekúcie oprávneného, ktoré boli nesprávne vyčíslené, pretože reálna výška pohľadávky oprávneného voči povinnému je 0 eur. Z uvedeného dôvodu povinný namietal aj trovy exekútora vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Oprávnený uviedol, že si v exekučnom konaní uplatnil iba taký nárok, ktorý je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktorý mu priznávajú exekučné tituly. Po vydaní súdnych rozhodnutí (exekučných titulov) povinný uhradil dlžnú sumu iba čiastočne, ako to bolo uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie. K potvrdeniu o stave pohľadávok oprávnený uviedol, že potvrdenie sa týka pohľadávok E. A. B. (ZÚ 2000279816), nie F. B. (ZÚ 2000024180). Pohľadávky k spisom č. 8783, 8783/1 a 8783/2 (interné spisové značky oprávneného) sú evidované na F. B., po ktorom povinný prevzal všetky práva a povinnosti. Pohľadávka oprávneného uplatnená v tomto exekučnom konaní je u oprávneného evidovaná pod spisovou značkou 8783/1. Povinným predložené potvrdenie zo dňa 17.08.2023 sa netýka ZÚ 2000024180 (spisy č. 8783, 8783/1 a 8783/2), ale ZÚ 2000279816.
4. Povinný podaním zo dňa 21.09.2023 doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie. V rámci doplnenia návrhu na zastavenie exekúcie povinný doplnil e-mailové podanie oprávneného, ktorého obsahom bol zoznam opravných faktúr s preplatkom, ktoré vystavil oprávnený dňa 01.08.2019 a ktoré oprávnený započítal s faktúrami už splatnými a to aj s tými faktúrami, na podklade ktorých je vedená predmetná exekúcia. Povinný ďalej uviedol, že faktúra č. 317318333 je nezmysel. Faktúra č. 217204688 je za obdobie od 01.01.2017 do 07.12.2017 a na druhej strane vyúčtovanej faktúry č. 217204688 je v tabuľke prehľad faktúr vystavená aj faktúra č. 317318333. Následne oprávnený vystavenými opravnými faktúrami stornoval pôvodnú fakturáciu celého roka 2017, a to opravnou faktúrou č. 3191013280 opravil (stornoval) fakturáciu za obdobie od 01.01.2017 do 07.12.2017 a opravnou faktúrou č. 3191013281 opravil fakturáciu za obdobie od 08.12.2017 do 31.12.2017. Vyúčtovaciu faktúru č. 217204688 na spotrebu 373 m3 vody oprávnený opravil opravnou faktúrou č. 3191013280, kde je storno spotreby 373 m3.
5. Uznesením sp. zn. 40Ek/1696/2023 zo dňa 01.03.2024 súd exekúciu v časti istiny vo výške 4,03 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. K tvrdeniu povinného, že na základe povinným predloženého saldokonta nemá voči oprávnenému žiadne dlh súd uviedol nasledovné: Nárok oprávneného priznaný exekučným titulom vznikol na základe faktúr vystavených oprávneným za dodávku pitnej vody na základe Zmluvy č. PZ00032961_004 uzatvorenej medzi oprávneným F. B. dňa 24.01.2011. Nakoľko F. B. zomrel, povinný ako jediný dedič nadobudol dedičstvo v celom rozsahu, pričom v nehnuteľnosti s odberným miestom, ktorú zdedil, odoberal naďalej pitnú vodu od oprávneného po smrti poručiteľa bez zmluvy, čím zo strany povinného došlo k neoprávnenému odberu vody. Oprávnený vystavil právnemu predchodcovi povinného jednotlivé faktúry, ktoré ale vznikli na základe zmluvy uzavretej s F. B.. Pokiaľ ide o potvrdenie povinného, že nemá voči oprávnenému žiaden dlh, uvedené potvrdenie je irelevantné, pretože sa netýka faktúr vystavených na základe zmluvy s F. B., o čom svedčí aj číslo odberateľa uvedené na potvrdení, ktoré je odlišné od čísla odberateľa na faktúrach vystavených oprávneným. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného týkajúce sa nesprávneho vyčíslenia trov základného konania súd uviedol, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného týkajúce sa faktúry č. 317318333 súd uviedol, že z obsahu spisu má súd za preukázané, že oprávnený vystavil dňa 01.08.2019 opravnú faktúru č. 3191013278 s preplatkom 444,74 eur, opravnú faktúru č. 3191013279 s preplatkom 29,20 eur, opravnú faktúru č. 3191013280 s preplatkom 30,32 eur a opravnú faktúru č. 3191013282 s preplatkom 325,69 eur. Preplatok vo výške 444,74 eur a preplatok vo výške 29,20 eur, ktorý vznikol povinnému, potom oprávnený započítal aj na tie faktúry, na podklade ktorých bol oprávnenému priznaný nárok exekučným titulom. Pokiaľ ide o nárok oprávneného vymáhaný v predmetnej exekúcii vo výške 4,03 eur, tento vznikol na základe faktúry č. 317318333 vystavenej dňa 08.06.2017. Oprávnený uviedol, že táto faktúra v sume 37,06 eur bola čiastočne uhradená vo výške 33,03 eur na základe opravnej faktúry č. 3191013279. Faktúra č. 317318333 bola zároveň zahrnutá v neskoršej faktúre č. 217204688 vystavenej dňa 21.12.2017. Z e-mailu oprávneného zaslaného povinnému, v ktorom oprávnený uviedol vystavené faktúry a k ním vystavené opravné faktúry vyplýva, že pohľadávka oprávneného na základe faktúry č. 217204688, ktorej súčasťou bola aj faktúra č. 3191013279 zanikla v celom rozsahu na základe započítania s opravnou faktúrou č. 3191013279. Nakoľko jedným zo spôsobov zániku záväzkov okrem splnenia dlhu je aj jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok, resp. ich započítanie dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, súd má za to, že pohľadávka oprávneného v časti istiny vo výške 4,03 eur zanikla v celom rozsahu v dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného.
6. Proti uvedenému uzneseniu do výroku II podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že je nemorálne, nezákonné, nespravodlivé a arbitrárne, aby platil akékoľvek trovy exekúcie oprávneného v exekučnom konaní zložené z trov exekúcie oprávneného a trov právneho zastúpenia v exekúcii a trov exekučného konania, keď reálny dlh nikdy nebol a aktuálny stav údajného dlhu je 0 eur. Tvrdí, že je nemorálne, nezákonné, nespravodlivé a arbitrárne aby mal platiť akékoľvek trovy súdneho konania 30C/352018 a akékoľvek súdne poplatky a náhrady trov právneho zastúpenia oprávnenému, keď reálny dlh nikdy nebol aktuálny stav údajného dlhu je 0 eur. Trvá na tom, že je spravodlivé a navrhol, aby všetky náklady a všetky trovy súdneho konania 30C/35/2018 = 113,41 eur trovy právneho zastúpenia a trovy oprávneného v exekučnom konaní 66,46 eur a trovy exekučného konania k 02.08.2023 to bolo 10% odmenu exekútora 22,20 eur a náhradu paušálnych výdavkov exekútora vrátane DPH t.j. 36 eur ako aj všetky ďalšie trovy exekúcie, ktoré ešte môže vyčísliť exekútor zaplatil na svoje náklady oprávnený. Napadnutý výrok prekračuje prípustné medze a preto je arbitrárny, ide o neprípustný zásah do jeho práva na súdnu ochranu a ide o neprípustný zásah do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Žiadny zákon SR neposkytuje právnu ochranu špekulatívnemu konaniu právnych zástupcov oprávneného, ktorí konajú za účelom, aby získali náhradu za trovy, ktoré spôsobili bezdôvodne sami sebe, oprávnenému, súdu a súdnemu exekútorovi. Oprávnený a jeho právny zástupca ešte pred vydaním rozsudku Okresným súdom Malacky sp. zn. 30C/35/2018 o dňa 27.03.2019 a pred vydaním uznesenia Okresného súdu Malacky sp. zn. 30C/35/2018 zo dňa 10.03.2020 preukázateľne vedeli, že nemá žiadny reálny dlh voči oprávnenému a celé nedorozumenie vzniklo nesprávnou a zmätočnou fakturáciou nezmyslov oprávneným, nakoľko od smrti jeho otca na odbernom mieste nebola žiadna spotreba vody – žiadna spotreba vodného. Je absolútne klamstvo a ide o nesprávne právne posúdenie veci súdom, ak je v bode 10 uznesenia súdom konštatované, že došlo údajne k neoprávnenému odberu vody. Tvrdí a stav na vodomere pri demontáži vodomeru jeho tvrdenie potvrdzuje, že po smrti jeho otca nebola na odbernom mieste žiadna spotreba vody – oprávnený po smrti otca nedodal ani jeden m3, nedodal ani 1 liter vody. Nedošlo k žiadnemu dodaniu služby ani tovaru = dodávka vody. Oprávnený vystavením opravných faktúr na celú sumu pôvodnej fakturácie potvrdil neoprávnenosť a nesprávnosť pôvodnej fakturácie. Išlo jednoznačne o chybu fakturácie oprávneného. Ide o opravné faktúry = storno pôvodných faktúr. Storno plne ruší vystavené pôvodné faktúry. Nejde o postup podľa § 25 zákona o DPH, lebo nikdy nebola dodaná služba. V súdnom konaní sp. zn. 30C/35/2018 vedenom na Okresnom súde Malacky a v konaní 40 Ek/1696/2023 a v konaní 35EX/288/23 ide vyslovene o špekulatívny prístup oprávneného a jeho právnych zástupcov a exekútorského úradu. Všetci uvedení z dôkazov v spise vidia, že reálny dlh na istine nebol. Oprávnený prostredníctvom svojich právnych zástupcov uviedol úmyselne v konaní 30C/35/2018 Okresný súd Malacky preukázateľne do omylu za účelom získania vlastného finančného prospechu. Povinný predložil súdu mailovú komunikáciu s oprávneným a spôsobe zápočtu jednotlivých faktúr s opravnými faktúrami vystavených oprávneným. Ďalej uviedol, že v minulosti doplnil do spisu návrh povinného na zastavenie exekúcie o informácie a skutočnosti, ktoré sa dostali do jeho dispozičnej sféry dňa 12.09.2023 e-milom od právneho zástupcu oprávneného, teda po jeho podaní návrhu na zastavenie exekúcie, pričom ide o skutočnosti, ktoré ako povinný nemohol uplatniť skôr, lebo ich nemal dispozícii. Oprávnený dňa 01.08.2019 vystavil opravné faktúry na celý rozsah uvedených vystavených faktúr a následne oprávnený jednostranným zápočtom nejakým neštandardným spôsobom opravné faktúry započítal voči vystaveným faktúram. Povinný vôbec netuší a nevie, z akého dôvodu v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol dátum úhrad 23.01.2020. Opravné faktúry vystavil oprávnený dňa 01.08.2019. Povinný uviedol, že žiadne úhrady faktúr nikdy nerobil. Oprávnený vystavením opravných faktúr na celú sumu pôvodnej fakturácie potvrdil neoprávnenosť a nesprávnosť pôvodnej fakturácie. Išlo jednoznačne o chybu fakturácie oprávneného. Nedošlo k žiadnemu dodaniu služby ani tovaru = dodávky vody. Ide v tomto prípade o opravné faktúry = storno pôvodných faktúr. Storno úplne ruší vystavené pôvodné faktúry.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že žiaden z uplatnených nárokov si voči povinnému nevymyslel a predmetom exekučného konania je len zostatok nezaplatenej pohľadávky. Oprávnený podrobne rozpísal všetky zápočty platieb. Uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vyplýva z príslušnej vyhlášky a bola tiež skontrolovaná konajúcom súdom pred vydaním poverenia. Povinný môže v konaní namietať skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Vychádzajúc z tohto právneho rámca poukázali na to, že povinný vo svojom podaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by
mali predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinného sú veľmi všeobecné. Nesúhlas povinného s právoplatne judikovaným nárokom oprávneného nemá za následok zánik nároku.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
16. Sťažnosť povinného smerujúca k zamietavej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v rozsahu nákladov oprávneného spojených s uplatnením pohľadávky, trov exekučného konania a trov súdneho exekútora) je založená na tvrdení, že oprávnený vystavením opravných faktúr na celú sumu pôvodnej fakturácie potvrdil neoprávnenosť a nesprávnosť pôvodnej fakturácie, ktorá bola predmetom základného konania pred Okresným súdom Malacky. Okresný súd podľa vyjadrenia povinného bol nesprávnou a zmätočnou fakturáciou nezmyslov zo strany oprávneného uvedený pri rozhodovaní a vydaní exekučného titulu do omylu.
17. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu a v súlade s ust. § 61k Exekučného poriadku (rešpektujúc koncentračnú zásadu). Exekučný súd už nijakým
spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
18. Ak zo strany oprávneného po vydaní exekučného titulu došlo k vystaveniu opravných faktúr, ktoré sa týkali rozhodného obdobia - faktúr, ktoré bola predmetnom uplatneného nároku oprávneného v základnom konaní pred Okresným súdom Malacky (faktúra č. 31718333 zo dňa 08.06.2017, ktorej nedoplatok sa stal predmetnom uplatňovaného nároku na vykonanie exekúcie), a teda na základe novo vystavených faktúr mal povinný za to, že na základe preplatku (realizovanom zápočte zo strany oprávneného) nárok uplatnený žalobcom (oprávneným) v pôvodnom konaní neexistoval, zákon mu dával možnosť v súlade s ust. § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku podať žalobu na obnovu konania (sú tu skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci). Ako už súd vyššie uviedol, je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, v ktorom sa právoplatne judikovaný nárok považuje za nesporný. Presahuje rámec exekučného konania skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
19. Súd v sťažnostnom konaní preveril výšku uplatnených trov oprávneného z titulu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 49,97 eur a konštatuje, že tieto sú vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (tarifná odmena 16,60 eur za jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ krátený na polovicu t.j. 8,30 eur x 2 úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. 16,60 eur + 2 x režijný paušál á 12,52 eur (za rok 2023) t.j. spolu 41,64 eur + 20% DPH v sume 8,33 eur).
20. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď II. výrokom napadnutého uznesenia návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný netvrdil a ani nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1696/2023 zo dňa 01.03.2024 ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Pokiaľ ide o trovy sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (vo svojom vyjadrení k sťažnosti si žiadne trovy konania neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách
exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. V tejto súvislosti súd udáva, že Exekučný poriadok neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti povinného neuplatnil, súd mu ho nepriznal. Exekučný poriadok neukladá účastníkovi povinnosť uplatniť si trovy konania, ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).