Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-48-2022.pdf
PDF · 204.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: 3 Energy, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou 2196, Krásno nad Kysucou 023 02, IČO: 45 293 619, zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 30.015,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30.015,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 30.015,16 eur od 02.07.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.10.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 30.015,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 02.07.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Výskum a inovácie v zastúpení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako sprostredkovateľským orgánom pre tento operačný program a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou ako poskytovateľom uzatvorilo dňa 21.06.2017 v rámci operačného programu so žalovaným ako Prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej tiež „ Zmluvu o poskytnutí NFP“ v príslušnom gramatickom tvare), ku ktorej bol uzatvorený Dodatok č. 1 až Dodatok č. 7. Na základe čl. 3 ods. 3.1 písmeno c) Zmluvy o poskytnutí NFP sa žalobca zaviazal za podmienok stanovených Zmluvou a jej prílohami a ostatnými právnymi dokumentmi, na ktoré Zmluva o poskytnutí NFP odkazuje, poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok (ďalej tiež „NFP“) maximálne do výšky 3.396.033,85 eur, čo predstavuje 55% z celkových oprávnených výdavkov vo výške 6.174.607,- eur podľa odseku 3.1 písmeno b) tohto článku Zmluvy. K organizačným zmenám na strane poskytovateľa žalobca uviedol, že na základe schválenia revízie operačného programu a jeho zlúčenia s operačným programom Integrovaná infraštruktúra v roku 2019, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a sprostredkovateľským orgánom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou zo dňa 18. decembra 2019, je nástupníckym operačným programom po zanikajúcom operačnom programe Výskum a inovácie. V zmysle § 54 ods. 11 v spojení s § 55 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli práva a povinnosti zo Zmluvy
o poskytnutí NFP z poskytovateľa zanikajúceho operačného programu na poskytovateľa nástupníckeho operačného programu, bez potreby vykonania osobitného úkonu týkajúceho sa tejto zmeny.
2. Predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP v zmysle jej čl. 2 označeného ako „Predmet a Účel Zmluvy“ odsek 2.1 je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom NFP. Žalovaný sa v právnom postavení prijímateľa príspevku v čl. 2 odsek 2.4 Zmluvy zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve a to tak, aby bol dosiahnutý účel projektu a Projekt realizovať riadne a včas. Žalobca v žalobe poukázal na povinnosti žalovaného vymedzené v čl. 2 ods. 2.6 Zmluvy, v zmysle ktorého zmluvného ustanovenia je NFP tvorený prostriedkami EÚ, v dôsledku čoho musia byť finančné prostriedky tvoriace NFP vynaložené o.i. hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Poskytovateľ je oprávnený prijať osobitné pravidlá a postupy na preverovanie splnenia podmienok podľa písmena a) až c) tohto odseku vo vzťahu k výdavkom v rámci Projektu. Ak prijímateľ poruší zásadu alebo pravidlá podľa písmena a) až c) tohto odseku, je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade s čl. 10 VZP. Žalovaný ako prijímateľ v Zmluve zobral na vedomie, že NFP je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR (článok 3 ods. 3.6 Zmluvy), pričom na kontrolu a audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v Zmluve, v právnych predpisoch SR a právnych aktoch EÚ. Podľa čl. 12 Kontrola/Audit ods. 1 písmeno a) Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej tiež „VZP“), ktoré sú ako príloha č. 1 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, platí, že oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu sú najmä poskytovateľ a ním poverené osoby. Žalobca v podanej žalobe poukázal na čl. 12 odsek 2 VZP a v ňom vymedzený pojem kontroly Projektu, ktorým sa rozumie o.i. súhrn činností poskytovateľa a ním prizvaných osôb, ktorými sa overuje plnenie podmienok poskytnutia NFP v súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP, súlad nárokovaných finančných prostriedkov/deklarovaných výdavkov a ostatných údajov predložených zo strany prijímateľa a súvisiacej dokumentácie s právnymi predpismi SR a právnymi aktmi EÚ, dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytnutého NFP. Žalobca uviedol postup a oprávnenia poskytovateľa príspevku v prípade, ak sú kontrolou identifikované nedostatky, a to od doručenia návrhu správy z kontroly, proti ktorému je prijímateľ oprávnený podať námietky až po ich vyhodnotenie poskytovateľom príspevku. Žalobca poukázal na definíciu oprávnených výdavkov čl. 14 ods. 1 VZP, podľa ktorého ustanovenia oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na Realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený v čl. 2 Zmluvy, a ktoré spĺňajú podmienky Zmluvy, ktoré sú v súlade s princípmi hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti (čl. 14 ods. 1písm. g) Všeobecných zmluvných podmienok).
3. Vo vzťahu k právnemu základu žalobca poukázal na zákonnú úpravu č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého bol vykonávaný audit povinnej osobe Ministerstvo dopravy a výstavby SR, a to v súlade s čl. 127/1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a podľa čl. 30 Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014 na úrovni povinnej osoby (systémový audit). Na základe záverov a opatrení uskutočneného vládneho auditu bola vykonaná opätovná kontrola hospodárnosti výdavkov vyplývajúcich z verejného obstarávania žalovaného na predmet zákazky „Periférne vybavenie výrobnej haly“ súvisiaceho s poskytnutým NFP. Dňa 17.01.2022 bol žalovanému v nadväznosti na opätovnú kontrolu doručený Návrh správy z opätovnej kontroly zo dňa 12.01.2022 v kontexte uzatvorenej Kúpnej zmluvy žalovaným zo dňa 15.07.2019, kde na strane predávajúceho vystupovala spoločnosť A., B. a na strane kupujúceho žalovaný. Predmetom Kúpnej zmluvy bola dodávka „C. D. E. F. B. G.“ vrátane dodania zariadenia do miesta umiestnenia, jeho upevnenia a zapojenia do existujúcich rozvodov médií. Celková cena predmetu kúpnej zmluvy bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 126.395,- eur bez DPH. Z návrhu správy opätovnej kontroly vyplýva, že za účelom stanovenia primeranosti výdavkov v čase a mieste obstarania predmetu zákazky bol vykonaný poskytovateľom vlastný prieskum trhu a zistená priemerná cena obstarávaného zariadenia vo výške 71.815,20 eur bez DPH. Následne kontrolujúci orgán objednal vypracovanie znaleckého posudku u znaleckej organizácie B., B. (znalec H. I. J., G., od 05.05.2022 B. K., B.). Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.05.2021 bola znalcom B., B. stanovená všeobecná hodnota obstaraného zariadenia ku dňu 25.09.2019 vo výške 71.822,- eur bez DPH.
4. Na základe vykonaného prieskumu trhu a znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty žalovaným obstaraného zariadenia bolo v Návrhu správy z opätovnej kontroly verejného obstarávania konštatované, že nákup zariadenia vykonaný žalovaným na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2019 nie je hospodárnym a efektívne vynaloženým výdavkom Projektu. Žalovaný postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2.6 Zmluvy. Ako celkové oprávnené výdavky na nákup predmetného zariadenia boli poskytovateľom
vzhľadom na závery z kontroly uznané výdavky vo výške 71.822,- eur, pričom výdavky vo výške 54.573,- eur sú označené za neoprávnené výdavky (55% zo sumy 54.573,- eur), čomu zodpovedá žalobcom uplatnená suma na vrátenie príspevku vo výške 30.015,16 eur. Žalobca uviedol, že listom zo dňa 28.02.2022 žalovaný namietal voči Návrhu správy z opätovnej kontroly VO argumentujúc tým, že žalovaný postupoval v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní a k stanoveniu trhovej ceny predmetu kúpy predložil svoj Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný spoločnosťou C. B., v zmysle ktorého posudku č. XX/XXXX bola všeobecná hodnota obstarávaného zariadenia znalcom stanovená vo výške 126.395,- eur bez DPH.
5. Vzhľadom na to, že poskytovateľovi NFP bolo zo strany dodávateľa predmetu kúpy ako aj spoločnosti L. H., B. odmietnuté poskytnutie cenovej ponuky pre účely vypracovania znaleckého posudku, námietky žalovaného neboli poskytovateľom akceptované. Žalobca poukázal na odmietavý postoj týchto subjektov voči znaleckej organizácii žalobcu, a to napriek tomu, že ponukové podklady uvedené subjekty poskytli spracovateľovi znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného na základe objednávky žalovaného. Vzhľadom na to, že došlo k úhrade výdavkov na nákup predmetného sporného zariadenia, žalovaný bol upozornený na postup poskytovateľa NFP v podobe výzvy žalovanému prostredníctvom Žiadosti o vrátenie časti nenávratného finančného príspevku poskytnutého nad rámec uznaných oprávnených výdavkov.
6. Dňa 14.04.2022 bola žalovanému doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, v zmysle ktorej bol žalovaný vyzvaný na vrátenie sumy vo výške 30.015,16 eur na poskytovateľom označený účet v lehote do 01.07.2022. Žalovaný uvedené finančné prostriedky nevrátil a nedošlo ani k vysporiadaniu nezrovnalosti zmluvne upravenou formou splátkového kalendára alebo dohody o odklade plnenia. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ustanovenia Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorých prijímateľ príspevku zobral na vedomie oprávnenie poskytovateľa vykonávať opakovanú kontrolu počas celej doby účinnosti Zmluvy a oprávnenie poskytovateľa uplatniť v plnej výške voči prijímateľovi prípadné sankcie za nedodržanie postupov stanovených v Zákone o verejnom obstarávaní, a v zmysle ktorých je prijímateľ povinný vyčíslené NFP alebo jeho časť vrátiť poskytovateľovi v súlade s čl. 10 VZP, a to aj v prípade, ak nedôjde k aplikácii postupu podľa § 41 Zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov č. 292/2014 Z.z. (ďalej tiež zákon o príspevku z EŠIF). Žalobca poukázal na čl. 10 VZP upravujúci podmienky, za ktorých vzniká záväzok prijímateľa príspevku vrátiť NFP alebo jeho časť.
7. Podľa čl. 10 ods. 1 písmeno e) VZP sa prijímateľ zaviazal vrátiť NFP alebo jeho časť, ak prijímateľ porušil pravidlá a postupy Verejného obstarávania a toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania alebo pravidlá a postupy vzťahujúce sa na obstarávanie služieb, tovarov a stavebných prác, ak takéto obstarávanie nespadá pod zákon o verejnom obstarávaní. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. g) VZP sa prijímateľ zaviazal vrátiť NFP alebo jeho časť aj v iných prípadoch, napr. ak to ustanovuje Zmluva o poskytnutí NFP. Čl. 10 ods. 4 VZP upravuje lehotu na vrátenie NFP a postupy poskytovateľa, ak prijímateľ túto povinnosť nesplní. V rámci zmluvne upravených postupov poskytovateľa NFP je upravená možnosť poskytovateľa postupovať podľa osobitného predpisu (s odkazom na vtedajšiu procesnú úpravu - Občiansky súdny poriadok) a uplatnenie pohľadávky na vrátenie časti NFP uvedenej v Žiadosti o vrátenie na príslušnom orgáne (napríklad na súde). Žalobca ďalej poukázal na čl. 12 ods. 9 VZP, v zmysle ktorých je upravené právo poskytovateľa na vykonávanie aj opakovanej kontroly/auditu tých istých skutočností s vymedzením viazanosti osôb vykonávajúcich kontrolu iba platnými právnymi predpismi a Zmluvou o poskytnutí NFP s tým, že povinnosť prijímateľa vrátiť NFP alebo jeho časť nie je dotknutá výsledkom predchádzajúcej kontroly/auditu. Žalobca súčasne poukázal na svoju zodpovednosť za finančné riadenie operačného programu a zodpovednosť za poskytnutie NFP iba subjektom spĺňajúcim kritériá na jeho poskytnutie a v prípade zistenia nesplnenia týchto kritérií u subjektov, ktorým už bol poskytnutý NFP, žalobca zdôrazňuje svoju povinnosť vykonať všetky kroky potrebné k vráteniu neoprávnene vyplateného NFP a jeho odvod voči rozpočtu EÚ.
8. Žalobca svoje právo na vrátenie NFP odvíja od čl. 10 VZP ako právo, ktoré vzniklo z porušenia zmluvných povinností prijímateľa definovaných v Zmluve o poskytnutí NFP. Napriek predsúdnej výzve žalobcu zo dňa 30.08.2022 na vrátenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania, ktorá bola žalovanému doručená dňa 07.09.2022 s lehotou na úhradu dlžnej sumy do 15.09.2022, žalovaný k úhrade nepristúpil a nedošlo ani k vysporiadaniu nezrovnalosti spôsobom zmluvou predpokladaným, formou splátkového kalendára alebo dohody o odklade plnenia. V odpovedi na výzvu žalobcu žalovaný
odmietol svoje porušenie povinnosti v procese verejného obstarávania a namieta existenciu dôvodov na vrátenie požadovaných finančných prostriedkov.
9. Žalobca ako dôkaz k žalobe pripojil v kópii Zmluvu o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu pre operačný program Výskum a inovácie sprostredkovateľským orgánom zo dňa 17.08.2015 (č. l. 8 – 15), Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 26.10.2018 (č. l. 16), Dohodu o plnomocenstve uzavretú medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou zo dňa 23.09.2015 (č. l. 18 – 24), Dodatok č. 1, 2, 3, 4, 5 k Dohode o plnomocenstve (č. l. 25 – 32), Zmluvu o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu pre operačný program Integrovaná infraštruktúra sprostredkovateľským orgánom zo dňa 18.12.2019 (č. l. 33 – 42), Dohodu o plnomocenstve na vykonávanie časti úloh sprostredkovateľského orgánu v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra (č. l. 44 – 51), Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.06.2017 (č. l. 52 – 63), Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č. l. 64 – 92), prílohu č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP (č. l. 93 – 96), podrobný rozpočet projektu (č. l. 97 – 165), zaslanie návrhu správy z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 12.01.2022 spolu s doručenkou (č. l. 166), návrh správy z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 12.01.2022 (č. l. 167 - 168), námietky voči návrhu správy z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 28.02.2022 (č. l. 169 – 170), zaslanie správy z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 05.04.2022 spolu s doručenkou (č. l. 171), správu z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 05.04.2022 (č. l. 172 – 173), znalecký posudok č. XX/XXXX znaleckej organizácie B., B. (č. l. 174 – 202), znalecký posudok č. XX/XXXX spracovateľa C., B. (č. l. 203 – 218), zaslanie správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 12.04.2022 (č. l. 219), identifikáciu hlásenia správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 07.04.2022 (č. l. 221 – 223), žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov (č. l. 224 – 225), zaslanie správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 14.04.2022 spolu s doručenkou (č. l. 226), predsúdnu výzvu zo dňa 30.08.2022 spolu s doručenkou (č. l. 227 – 228).
10. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 07.10.2022, proti ktorému podal žalovaný včasný a vecne odôvodnený odpor.
11. V podanom odpore žalovaný potvrdil uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí NFP, ku ktorej boli následne uzavreté Dodatky č. 1 až 8, a predmetom ktorej je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí NFP. Žalovaný potvrdil skutočnosť, že dňa 15.07.2019 žalovaný uzatvoril Kúpnu zmluvu so spoločnosťou A., B., H.: XX XXX XXX v rámci verejného obstarávania, ktorej predmetom bol Elektrický mostový žeriav, 5 ton x 27 m so žeriavovou dráhou dĺžky 36,16 m. Okrem predmetu kúpy a jeho ceny boli v Kúpnej zmluve dohodnuté ďalšie tzv. netechnické kritériá, akými sú napríklad záručná doba 24 mesiacov, dodávka a montáž do 30 dní od doručenia objednávky, reklamácia do 48 hodín s obhliadkou a ďalšie. Predávajúci bol žalovaným vybraný na základe prieskumu trhu, ktorého účelom bolo stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky v súlade s § 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej tiež „zákon o VO“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci uvedeného prieskumu boli oslovené tri subjekty, pričom zo získaných cenových ponúk, ktoré spĺňali technické požiadavky stanovené v rámci opisu predmetnej zákazky, bola žalovaným stanovená predpokladaná hodnota zákazky na sumu 128.056,67 eur (aritmetický priemer predložených cenových ponúk). Na základe uvedeného prieskumu trhu a stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, bol žalobcom zvolený postup verejného obstarávania v súlade s § 5 ods. 3 v spojení s § 108 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. podlimitná zákazka bez využitia elektronického trhoviska. Žalovaný trvá na tom, že pri vyhlásení VO postupoval v súlade s § 20 ods. 1 zákona o VO, verejné obstarávanie realizoval elektronicky, prostredníctvom systému EVO, ktorého správcom je Úrad pre verejné obstarávanie. Dňa 08.02.2019 žalovaný vyhlásil VO zverejnením výzvy na podklade ponúk vo Vestníku VO č. 28/2019. Následne vyhodnotil ponuku spoločnosti A., B. ako úspešnú v súlade s § 56 zákona o VO a uzavrel s ňou Kúpnu zmluvu, nakoľko jediným kritériom na vyhodnotenie poskytnutých cenových ponúk bola v súlade s výzvou na predkladanie ponúk v nadväznosti na časť súťažných podkladov najnižšia cena za predmet obstarávania (v eur bez DPH) a súčasne spoločnosť A., B. splnila požiadavky žalovaného na predmet zákazky, ako aj podmienky stanovené žalobcom.
12. Podľa tvrdení žalovaného zákonnosť a transparentnosť všetkých uvedených postupov v rámci verejného obstarávania bola potvrdená aj v rámci druhej ex ante kontroly zo dňa 13.05.2019 a následnej ex post kontroly zo dňa 22.07.2019, pričom kúpna cena žeriavu bola uznaná ako
oprávnený výdavok projektu. Žalovaný potvrdil doručenie správy z opätovnej kontroly VO, ktorej záverom je konštatovanie neoprávneného výdavku projektu s oznámením, že bude žalovanému zaslaná Žiadosť o vrátenie časti poskytnutého NFP. Žalovaný poukázal na námietky proti Návrhu správy, v ktorých preukazoval zákonnosť a transparentnosť svojho postupu v rámci VO. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty žeriavu ku dňu 25.09.2019 vypracovaný spoločnosťou C., B., ktorým znalec stanovil hodnotu žeriavu s prihliadnutím na všetky kritériá a podmienky predmetu verejného obstarávania vo výške 126.395,- eur bez DPH, pričom uvedená zistená cena zodpovedá cene, za ktorú žalovaný obstaral žeriav v zmysle postupu verejného obstarávania. Žalovaný má za to, že v prípade znaleckého posudku objednaného žalovaným ide o nestranný profesionálne vypracovaný znalecký úkon. Žalovaný poukazuje na vzájomnú rovnocennosť znaleckých posudkov strán. Žalovaný rovnako potvrdil doručenie správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie NFP zo dňa 14.04.2022 s uloženou lehotou na zaplatenie v rozsahu 60 dní od doručenia Žiadosti, t. j. do 01.07.2022. Žalovaný potvrdil, že žalobcom požadovanú sumu neuhradil, vychádzajúc z presvedčenia, že žalovaný v procese VO postupoval v súlade s platným právnym poriadkom SR. Podľa vyjadrenia žalovaného o námietke žalovaného proti Návrhu správy o zistenej nezrovnalosti rozhodoval identický subjekt ako ten, ktorý Návrh správy vydal. Žalovaný rovnako potvrdil doručenie predsúdnej výzvy zo dňa 30.08.2022, ktorú žalovaný prevzal dňa 07.09.2022.
13. Žalovaný namieta nezákonnosť procesného postupu žalobcu, pričom poukazuje na postup v zmysle ustanovenia § 41a ods. 2, 3 zákona č. 292/2014 Z. z., zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo povinnosťou žalobcu podať podnet správnemu orgánu na konanie , a to do 90 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti uvedenej v Žiadosti o vrátenie, ktorá žalobcovi márne uplynula dňa 29.09.2022. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o pomoci“), v zmysle ktorého ustanovenia, ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov VO, môže vyzvať prostredníctvom Žiadosti o vrátenie prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci, ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona o VO. Príslušným orgánom je Úrad pre verejné obstarávanie. V zmysle § 27a ods. 3 zákona o pomoci platí, že ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov VO, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5 príslušného zákonného ustanovenia. Súčasne podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. Žalovaný opiera svoju právnu argumentáciu o bod 38 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 244/2019 – 10, v rámci ktorého ústavný súd rozlišuje tri fázy kontroly čerpania finančných prostriedkov poskytnutých prijímateľovi, a to fázu na výzvu príjemcu na vrátenie poskytnutých prostriedkov (§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z.) a v prípade, ak príjemca dobrovoľne finančné prostriedky nevráti, poskytovateľ musí podať podnet na ďalšie konanie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý opätovne zisťuje, či došlo v procese verejného obstarávania k pochybeniam vytýkaným poskytovateľom a následne nastupuje tretia fáza, keď po uložení pokuty z titulu porušenia pravidiel verejného obstarávania môže poskytovateľ v správnom konaní vydať rozhodnutie o povinnosti prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok v celku alebo jeho časť. Žalovaný vo väzbe na označené rozhodnutie ústavného súdu má za to, že výzva adresovaná prijímateľovi podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci, s ktorou prijímateľ prejaví nesúhlas, zakladá spor medzi riadiacim orgánom a prijímateľom, ktorého riešenie spadá do pôsobnosti orgánu verejnej správy na úseku verejného obstarávania, ktorým je Úrad pre verejné obstarávanie. Žalovaný má za to, že len táto zložka štátneho mechanizmu je kompetentná autoritatívne posúdiť, či skutočne k porušeniu pravidiel a postupov VO došlo. Správy o zistenej nezrovnalosti alebo Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov nie sú individuálne správne akty, ukladajúce povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale podkladový materiál, ktorý má predbežnú povahu. Žalovaný má za to, že Správa o zistenej nezrovnalosti a rovnako Žiadosť o vrátenie finančného príspevku nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. Postup žalobcu označuje za nesprávny, a to s poukazom na už uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, nakoľko podľa názoru žalovaného mal žalobca podať podnet na ďalšie konanie na Úrade verejného obstarávania, ktorý mal opätovne zisťovať a nezávisle posúdiť, či došlo v prípade žalovaného k porušeniu postupov a pravidiel verejného
obstarávania. Žalovaný má za to, že ustanovenia Zmluvy, ktoré žalobca cituje v podanej žalobe, sa vzťahujú na prípad, kedy žalovanému vznikla povinnosť vrátiť časť NFP na základe právoplatného autoritatívneho rozhodnutia, alebo ak na podklade právoplatného rozhodnutia žalovaný porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania. V posudzovanej právnej veci však predmetné správne akty, t. j. Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančného príspevku sú aktami predbežnej povahy, neukladajú žalovanému žiadnu povinnosť, nie je možný ich nútený výkon, ale slúžia len ako podkladový materiál a nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalovaného. Články v Zmluve o poskytnutí NFP sa teda vzťahujú na situáciu, v ktorej bolo o porušení určitých povinností žalovaným právoplatne rozhodnuté. Žalovaný namieta závery znaleckého posudku zabezpečeného žalobcom, v zmysle ktorého nebola vykonaná samostatná obhliadka zariadenia znalcom priamo na mieste. Namieta, že fotodokumentácia, poskytnutá žalobcom ako objednávateľom znaleckého posudku, sa skladá zo štyroch fotografií nízkeho rozlíšenia, znalec nezohľadňuje tzv. netechnické podmienky, ktoré podľa názoru žalovaného zvyšujú celkovú hodnotu celého predmetu verejného obstarávania – žeriavu, keď nebola zohľadnená ani požadovaná doba dodania predmetu kúpy. Žalovaný má za to, že na účely odborného znaleckého posudku nebol riadne zistený stav posudzovanej veci. Rovnako namietol znalecký posudok aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca si dal dodatočne vypracovať cenovú ponuku jednou zo spoločností M. B.. B. N., z ktorej vychádzal, pričom cena v znaleckom posudku je nepomerne nižšia celkovo o sumu 27.750,- eur v porovnaní s cenou, za akú totožná spoločnosť ponúkla predmet kúpy žalovanému. Žalovaný primárne poukázal na rozdiel v cene za dodávku žeriava s identifikačnými znakmi 5 ton/27m, zdvih 5/0,8m/min vo výške 6.080,- eur a v cene za dodávku žeriavovej dráhy vo výške 16.720,- eur. Žalovaný spochybňuje závery a relevantnosť znaleckého posudku žalobcu. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.
14. Žalovaný ako dôkaz k podanému odporu pripojil vo fotokópii zaslanie správy z druhej ex ante kontroly zo dňa 13.05.2019 (č. l. 248), správu z kontroly verejného obstarávania zo dňa 13.05.2019 (č. l. 249 – 250), správu z kontroly verejného obstarávania zo dňa 22.07.2019 (č. l. 251 - 253), cenovú ponuku spoločnosti M. B.. B. N. zo dňa 08.02.2022 (č. l. 254 – 255).
15. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 09.12.2022 poprel dôvodnosť podaného odporu s poukazom na závery vládneho auditu zo dňa 04.02.2020, na základe ktorého bola vykonaná opätovná kontrola hospodárnosti výdavkov vyplývajúcich z verejného obstarávania a dňa 17.01.2022 žalovanému v nadväznosti na vykonanú kontrolu doručený Návrh správy z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 12.01.2022. Žalobca poukázal na zistené nezrovnalosti a povinnosť žalovaného vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade s čl. 10 VZP v prípade, ak finančné prostriedky neboli vynaložené spôsobom vyplývajúcim z čl. 2 ods. 2.6 Zmluvy o poskytnutí NFP, na oprávnenie vykonávať opakované kontroly, ktoré môžu byť odlišné od zistení predchádzajúcich kontrol/auditov. Na podporu právnej argumentácie žalobca označil viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, a to rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/57/2017 zo dňa 19.09.2017, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoPr/15/2018 zo dňa 19.06.2019, v rámci ktorých rozhodnutí súdy posudzovali povahu právneho vzťahu vzniknutého na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ako typickej obchodnej zmluvy, ktorá má povahu súkromnoprávnej zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže uzatvorenie zmluvy na poskytnutie finančných prostriedkov predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách a zmluva odkazuje na predpisy verejného práva. V súvislosti s označenými rozhodnutiami súdov žalobca zdôrazňuje svoju povinnosť sprísnenej kontroly nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami a oprávnenie kontrolovať aj opakovane oprávnenosť výdavkov alebo výkonu činností potrebných z iných relevantných dôvodov. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 2022 A. O. B. G. F. N. P., a to vo vzťahu k vykonávaným kontrolám aj nezávislými orgánmi, k oprávneniu opakovane preskúmavať ten istý postup verejného obstarávania. Vo vzťahu k žalovaným namietanej legitimite postupu žalobcu pri uplatnení si nároku na vrátenie finančného príspevku žalobca poukázal na obsah Zmluvy o poskytnutí NFP, ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a nie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, o ktorý žalovaný opiera svoju argumentáciu v podanom odpore. Žalobca z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 52/2019-11 zo dňa 31.01.2019 poukázal na bod 47 tohto rozhodnutia, z ktorého cituje: „Najvyšší súd Slovenskej republiky pri tejto argumentácii zdôrazňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom ako prijímateľom a žalovaným v rade 2/ ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší tak, ako žalovaný tvrdí a pre tradičné právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah
s prvkami súkromného práva, ako aj práva verejného, t. j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly, auditu, použitia, vymáhania, resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o NFP, ale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva je vymedzená zákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§ 12 ods. 1 a § 15 ods. 1 a 4 zákona č. 528/2008 Z. z.).“ V nadväznosti na označené ust. Zmluvy o poskytnutí NFP, a to čl. 2 ods. 2.6 , ktorý upravuje podmienky vrátenia NFP alebo jeho časti, v spojení s čl. 10 VZP a ust. § 42 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré upravuje postup poskytovateľa v prípade, ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť a neuzavrie s poskytovateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia podľa § 45 a v situácii, ak poskytovateľ nepostupuje podľa § 41 ods. 2 alebo ods. 4 alebo § 41a ods. 2, žalobca poukazuje na zákonom upravenú možnosť postupovať podľa osobitného predpisu, kedy poskytovateľ je povinný postupovať podľa osobitného predpisu do 90 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti uvedenej v žiadosti o vrátenie. Žalobca zdôrazňuje, že v zmysle kapitoly 3.5.2 Vysporiadanie finančných vzťahov Príručky pre prijímateľa pre dopytovo-orientované projekty operačného programu Integrovaná infraštruktúra v gescii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa vysporiadanie finančných vzťahov vykonáva podľa ust. § 42 zákona č. 292/2014 Z. z. vzájomným započítaním pohľadávky z príspevku voči pohľadávke prijímateľa podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo jeho časti a vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. To znamená, že na základe Zmluvy o poskytnutí NFP (čl. 10 VZP) sa vrátenie finančných prostriedkov EÚ a ŠR na spolufinancovanie, ktoré boli poskytnuté prijímateľovi na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, uskutočňuje o.i. aj v prípade, ak prijímateľ vyčerpal poskytnuté prostriedky NFP v rozpore s podmienkami Zmluvy o poskytnutí NFP, resp. prijímateľ porušil alebo nesplnil povinnosti stanovené v Zmluve o poskytnutí NFP a porušenie týchto povinností, resp. nesplnenie týchto povinností je spojené s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov. Žalobca svoj nárok opiera o § 33 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. Právny vzťah založený Zmluvou o poskytnutí NFP označuje žalobca za súkromnoprávny, uzatvorený v režime obchodného práva a prípadné nároky z neho považuje za uplatniteľné v civilnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/118/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 219/2015 – 20). Žalobca ďalej dôvodnosť svojho nároku opiera o čl. 14 ods. 3 VZP a čl. 10 VZP s konštatovaním, že žalovaný porušil podmienky oprávnenosti výdavkov uvedené v čl. 14 ods. 1 VZP, v dôsledku čoho mu na základe čl. 10 ods. 1 VZP v spojení s čl. 14 ods. 3 VZP, ako aj v spojení so Správou o zistenej nezrovnalosti a Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov vznikla povinnosť poskytovateľom vyčíslené finančné prostriedky vrátiť.
16. Žalobca popiera opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom podaných v rámci vykonávanej finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z., v prípade ktorých osoba oprávnená, v tomto prípade žalobca, vykonáva finančnú kontrolu preverením opodstatnenosti námietok k zisteným nedostatkom podľa § 20 ods. 4 písm. c) tohto zákona, pričom nejde o výkon verejnej moci ani o opravný prostriedok v konaní. Žalobca označil verejné obstarávanie ako procesný nástroj v zmysle právnych predpisov, ktorého podmienky oprávnenosti výdavkov sú upravené príslušnými už označenými ustanoveniami Zmluvy o poskytnutí NFP a na ňu nadväzujúcou dokumentáciou. V prípade, že výdavok vznikol na základe Zmluvy ako výsledku verejného obstarávania, zákon ani zmluva o poskytnutí NFP neurčujú, že neoprávnenosť takéhoto výdavku musí byť riešená len podaním podnetu na Úrade pre verejné obstarávanie. Povinnosť žalovaného vrátiť NFP žalobca odvíja od porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného a z toho vyplývajúcej zmluvnej povinnosti poskytnutý príspevok alebo jeho čas poskytovateľovi vrátiť bez spojitosti tohto nároku s akýmkoľvek predchádzajúcim autoritatívnym rozhodnutím.
17. Žalobca prílohou svojho vyjadrenia k podanému odporu učinil Príručku pre prijímateľa pre dopytovo- orientované projekty operačného programu Integrovaná infraštruktúra (č. l. 291 – 321).
18. Žalovaný v rámci procesnej obrany argumentuje uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.07.2021, sp. zn. 4Sžfk/30/2020. V nadväznosti na označené uznesenie Najvyššieho súdu SR žalovaný namieta nedodržanie zákonného postupu žalobcu v rámci kontroly predmetného verejného obstarávania, opierajúc svoje stanovisko súčasne o dôvodovú správu zákona o príspevku z EŠIF. Žalovaný poukazuje na textáciu § 42 ods. 7 zákona o príspevku z EŠIF, z ktorého dovodzuje, že zákon primárne predpokladá pri vzniku určitej nezrovnalosti za stanovených podmienok správne konanie. Žalovaný označuje ním uvedené zákonné spôsoby uplatnenia nároku vzhľadom na okolnosti
danej veci za vhodnejšie a hospodárnejšie oproti alternatíve zvolenej žalobcom, ktorá je príslušnou právnou úpravou deklarovaná ako posledná možnosť. Žalovaný poukazuje na obsah Príručky pre prijímateľa, kapitolu 3.5.2, v ktorej je uvedené, že: „ V prípade, ak prijímateľ finančné prostriedky nevráti, ani nedôjde k uzatvoreniu dohody o splátkach, alebo dohody o odklade plnenia, poskytovateľ oznámi porušenie finančnej disciplíny úradu vládneho auditu alebo ÚVO (ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania) alebo postupuje podľa § 41 ods. 3 alebo 4, resp. 41a ods. 2 zákona o príspevku z EŠIF alebo, ak nie je možné postupovať ani jedným z uvedených spôsobov, postupuje podľa osobitného predpisu (napríklad Civilný sporový poriadok)“. Žalovaný má za to, že žalobca nedodržal postup, ktorý sám určuje v príručke. Podľa názoru žalovaného žalobca nezdôvodnil nemožnosť využitia zákonom stanovených postupov, ktoré by zabezpečili efektívnejšie a hospodárnejšie riešenie predmetnej situácie. Žalovaný má za to, že k dnešnému dňu žalovanému nevznikla právna povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok, keďže porušenie podmienok Zmluvy je žalobcom len tvrdené a žalovaný sa snaží brániť svoje práva a preukázať, že z jeho strany k žiadnemu pochybeniu na úseku verejného obstarávania nedošlo. Označuje za vhodné postúpiť danú vec Úradu pre verejné obstarávanie na opätovné a nezávislé preskúmanie. Žalovaný namieta, že doposiaľ nemal možnosť dokázať dodržanie akýchkoľvek podmienok predmetného verejného obstarávania. Žalovaný podporne poukazuje na Usmernenie k nezrovnalostiam a finančným opravám v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu na programové obdobie 2014 – 2020, na správu z opätovnej kontroly verejného obstarávania, ktorá mu bola doručená dňa 11.04.2022 s konštatovaním, že od momentu obdržania informácie o vzniku údajnej nezrovnalosti, žalovanému nebolo doručené akékoľvek autoritatívne rozhodnutie, na základe ktorého by mu vznikla právna povinnosť vrátiť uplatnené finančné prostriedky, a ktoré by mu umožňovalo legitímnu obranu.
19. K právnemu posúdeniu veci súd konštatuje, že s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo- právneho vzťahu, predmet ich záväzkov a vykonanú voľbu práva (čl. 7 bod 7.7 Zmluvy) a v nadväznosti na osobitnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd posúdil právny vzťah medzi procesnými stranami ako obchodno-právny podľa § 262 Obchodného zákonníka. Ust. § 25 ods. 1 z. č. 292/2014 Z.z. predpokladá, že príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá v predmetnej právnej veci bola poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom príspevku dňa 21.06.2017 uzatvorená. Zneniu zákonnej úpravy z. č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zodpovedá obsah Zmluvy o poskytnutí NFP s odkazom na právnu úpravu Obchodného zákonníka v úvode Zmluvy a s odkazom na osobitnú právnu úpravu § 25 z. č. 292/2014 Z. z. v úvodných ustanoveniach Zmluvy. Navyše strany vykonali voľbu práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Následne v nadväznosti na obsah Zmluvy o poskytnutí NFP súd ako relevantný posudzoval obsah Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve osobitne čl. 1, 2, 10 bod 1 písm. g), bod 4 písm. d) umožňujúci voľbu postupu poskytovateľa pri uplatnení a vymáhaní nároku.
20. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je samotné uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku v znení jej Dodatkov č. 1-8 (vo vzťahu k Dodatku č. 8 - doplňujúce skutkové tvrdenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.09.2023) a Všeobecných zmluvných podmienok, ktorými strany upravili svoje základné práva a povinnosti tohto z zmluvného vzťahu a vykonali voľbu práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Medzi stranami je nesporné poskytnutie NFP žalovanému v zmluvne dohodnutom rámci, uzatvorenie Kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2019 žalovaným v procese verejného obstarávania na dohodnutý predmet kúpy a za stanovenú kúpnu cenu vo výške 126 395,- eur bez DPH. Nesporné je doručenie Žiadosti o vrátenie NFP žalovanému dňa 14.04.2022 a doručenie predsúdnej výzvy na vrátenie NFP dňa 07.09.2022 s lehotou na úhradu dlžnej sumy do 15.09.2022.
21. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je legitímnosť žalobcom zvoleného procesného postupu kontroly dodržiavania pravidiel a postupov v rámci verejného obstarávania a pri porušení týchto pravidiel v súvislosti so zvoleným procesným postupom uplatnenia žalovaného práva, a teda právna otázka, či uplatnenie nároku na vrátenie NFP má svoj základ v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo v zákone , resp. či právna úprava umožňuje žalobcovi voľbu postupu uplatnenia žalovaného nároku na vrátenie nenávratného finančného príspevku voči žalovanému prostredníctvom civilného súdu, alebo je tento postup limitovaný zákonom a právomoc všeobecného
súdu v danej veci absentuje. Ďalšou základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je posúdenie otázky, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá zakladá právo žalobcu na vrátenie žalobcom uplatneného finančného príspevku v žalovanej sume.
22. Súd vykonal dokazovanie obsahom súkromných znaleckých posudkov a ďalších listín, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu, a ktorých označenie vyplýva z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku.
23. Posúdenie otázky právomoci súdu a legitímnosti procesného postupu žalobcu súvisí s otázkou posúdenia povahy právneho vzťahu procesných strán pri poskytovaní NFP. Zo samotného obsahu Zmluvy a jej označenia muselo byť žalovanému zrejmé, že predmetná Zmluva je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorým momentom vzťah medzi poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom NFP nadobúda charakter súkromnoprávny. Obe zmluvné strany sa zaviazali v Zmluve akceptovať dohodnuté zmluvné podmienky, svoje práva a povinnosti a ich postavenie v záväzkovo- právnom vzťahu je rovnocenné (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014, preskúmaný Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesenie sp. zn. II. ÚS 219/2015-20 zo dňa 01.04.2015). Pokiaľ žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalobca bol povinný pri zistení nezrovnalosti postupovať podľa § 41 ods. 2 Zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pri nevrátení príspevku žalovaným bol poskytovateľ povinný podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie, a to do 90 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti uvedenej v žiadosti o vrátenie (podľa § 41 ods. 2 Zákona o príspevku z EŠIF), súd konštatuje, že momentom uzatvorenia obchodnej zmluvy (v posudzovanej právnej veci Zmluvy o poskytnutí NFP) sa právny vzťah medzi prijímateľom príspevku (žalovaným) a poskytovateľom, ktorý do uvedeného momentu podliehal úprave Zákona o príspevku z EŠIF v rámci rozhodovania poskytovateľa o podanej žiadosti o poskytnutie príspevku, transformoval na vzťah súkromnoprávny, v rámci ktorého si zmluvné strany upravili vzájomné práva a povinnosti. Pre postup žalobcu bol preto právne významný obsah uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí NFP. Ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona o príspevku EŠIF explicitne predpokladá pri vzniku povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť, vysporiadanie finančných vzťahov postupom podľa § 41 – 43 alebo § 45 a za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí podľa § 16 ods. 2. Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí NFP, ktoré tvoria Prílohu č. 1 Zmluvy v ust. článku 10 bod 4 alternatívne upravujú postupy poskytovateľa príspevku v situácii, keď prijímateľ príspevku nevráti príspevok alebo jeho časť v lehote 60 dní od doručenia Žiadosti o vrátenie príspevku, medzi ktorými postupy je pod písm. d) predmetného ustanovenia upravený postup podľa osobitného predpisu s odkazom na „Občiansky súdny poriadok“ a uplatnenie pohľadávky na vrátenie časti NFP uvedenej v Žiadosti o vrátenie príspevku na príslušnom orgáne s odkazom „napr. na súde“. Žalobcom zvolený procesný postup uplatnenia žalovanej pohľadávky súd preto vyhodnotil ako súladný s obsahom Zmluvy a zákonom. Aj v situácii, že v procese rozhodovania o poskytnutí príspevku sa prelínajú dve právne roviny, a to rovina súkromného práva a rovnako rovina verejného práva, najmä v štádiu predkontraktačného procesu, uzatvorením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku tak, ako bolo už judikované viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podrobené aj prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 219/2015 zo dňa 01.04.2015), vznikol medzi žalobcom a žalovaným súkromnoprávny vzťah obchodnoprávnej povahy. Medzi poskytovateľom príspevku a jeho prijímateľom vznikla tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pre ktorej platnosť je nevyhnutné, aby takáto zmluva bola dostatočne určitá, čo v posudzovanej právnej veci bolo obsahom Zmluvy naplnené. Poskytovateľ príspevku nemá v predmetnej právnej veci postavenie orgánu verejnej správy a predmetom súdenej veci nie je preskúmavanie iného autoritatívneho rozhodnutia správneho orgánu alebo postupu žalovaného v rámci verejného obstarávania. Sprostredkovateľský orgán by mal postavenie správneho orgánu len vtedy, pokiaľ by postupoval iným spôsobom ako jednou z alternatív vyplývajúcich z čl. 10 bod 4 VZP. Postup žalobcu mal základ v rámci zmluvne dohodnutých podmienok záväzkového vzťahu. Súčasne súd poznamenáva, že Slovenská republika ako členský štát EÚ je povinná bojovať proti konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Únie a za týmto účelom je povinná využiť všetky dostupné prostriedky aké má k dispozícii na ochranu vlastných finančných záujmov. Členské štáty pritom majú slobodu výberu pokiaľ ide o postupy a spôsoby, akými možno dosiahnuť nápravu stavu, ktorý zapríčinil poškodenie finančných záujmov EÚ. Slovenská republika je povinná využiť všetky účinné konania umožňujúce vrátenie neoprávnene vyplatených alebo použitých
príspevkov z rozpočtu Únie. Ak by takáto prekážka podľa slovenského právneho poriadku existovala, bola by v rozpore s čl. 325 Zmluvy o fungovaní EÚ, teda nebolo by možné ju účinne uplatniť.
24. Primárne súd posudzoval z úradnej činnosti vecnú legitimáciu procesných strán. Na strane žalobcu vystupuje Slovenská republika pri uplatnení pohľadávky z príspevku, ktorý bol poskytnutý z rozpočtových prostriedkov Slovenskej republiky a zo zdrojov Európskej únie, ktorá mala vzniknúť porušením Zmluvy zo strany prijímateľa ako pohľadávka štátu v správe poskytovateľa (§ 3 ods. 1 písm. j) z. č. 292/2014 Z. z.), prostredníctvom konajúceho orgánu, ktorým je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré má postavenie sprostredkovateľského orgánu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z., ktorý koná na základe splnomocnenia riadiaceho orgánu, a to v súlade s obsahom Zmluvy o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu pre operačný program Výskum a inovácie sprostredkovateľským orgánom zo dňa 17.08.2015 (č. l. 8 – 15 súdneho spisu), čl. 4 bod 2, časť V. písm. u). V predmetnej právnej veci tak ide o pohľadávku štátu, ktorá podlieha vo veciach správy majetku štátu zákonnej úprave č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Poskytovateľ ako riadiaci orgán koná v mene štátu vo veciach vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa uvedeného zákona alebo podľa osobitných predpisov ( čl. 7 bod 7.7. Zmluvy o poskytnutí NFP).
25. Podľa § 2 ods. 3 z. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Správu pohľadávky štátu tak vykonáva správca, z ktorého činnosti pohľadávka štátu vznikla (§ 3 ods. 3 písm. a) z. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd má za to, že Slovenská republika ako vlastník žalovanej pohľadávky konajúca Ministerstvom hospodárstva SR je aktívne legitimovaným subjektom v tomto spore.
26. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), j), ods. 2 písm. b), f) zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niekt. zákonov (1) Na účely tohto zákona sa rozumie a) príspevkom finančné prostriedky poskytované z európskych štrukturálnych a investičných fondov a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie; príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa § 25 (ďalej len "zmluva") alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2, j) pohľadávkou z príspevku pohľadávka štátu v správe poskytovateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti na základe poskytovateľom zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa,
(2) Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie b) prijímateľom osoba od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa § 16 ods. 2, ktorej bola schválená žiadosť v konaní podľa tohto zákona, f) poskytovateľom riadiaci orgán alebo Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len "agentúra") pre poskytovanie príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;17) poskytovateľom môže byť sprostredkovateľský orgán, ak ho tým riadiaci orgán poverí,
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd podmienku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil za splnenú, keďže na strane žalobcu vystupuje Slovenská republika, ktorá uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému, konajúca sprostredkovateľským orgánom, ktorým je podľa osobitnej právnej úpravy Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na strane žalovanej vystupuje prijímateľ príspevku, ktorý má postavenie zmluvnej strany Zmluvy o poskytnutí NFP, a z ktorého konania ako účastníka Zmluvy žalobca odvíja svoj žalovaný nárok.
28. Pokiaľ ide o konkrétny obsah práv a povinností účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu, tento je daný najmä obsahom samotnej Zmluvy o poskytnutí NFP v znení jej Dodatkov č. 1-8, Všeobecných zmluvných podmienok a osobitnou právnou úpravou. Povinnosť vrátiť poskytnutý NFP žalovanému
ako prijímateľovi poskytnutého nenávratného finančného príspevku žalobca viaže na podmienky predpokladané Zmluvou, keď z čl. 2.6 písm. b) vyplýva povinnosť prijímateľa vynaložiť finančné prostriedky tvoriace NFP hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Pre prípad porušenia týchto zásad prijímateľom Zmluva zakotvuje povinnosť vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade s čl. 10 VZP. Žalobca označil nákup strojného zariadenia vykonaný žalovaným v rámci procesu verejného obstarávania Kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.2019 za nehospodárny, vykonaný v rozpore s povinnosťami žalovaného podľa čl. 2.6 písm. b) Zmluvy. Pojem oprávnené výdavky zmluvné strany definovali v čl. 14 VZP, ktorými sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnuté na realizáciu aktivít projektu, a ktoré o. i. spĺňajú požiadavku ich súladnosti s princípmi hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti.
29. Sporové strany sa rozchádzajú v otázke oprávnenosti výdavkov vynaložených žalovaným na kúpu sporného strojného zariadenia, na ktorom porušení zmluvnej povinnosti žalobca zakladá svoj žalovaný nárok. K porušeniu povinnosti nakladať so zverenými alebo poskytnutými finančnými prostriedkami, ktorých zdrojom sú prostriedky zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskej únie, hospodárne, účelne a efektívne, žalobca do obsahu spisového materiálu predložil okrem zápisov o zistených nezrovnalostiach dva súkromné znalecké posudky vyhotovené na základe tak objednávky žalobcu ako aj na základe objednávky žalovaného, v rámci ktorých bola posudzovaná oprávnenosť výdavku žalobcu spojeného so zakúpením predmetu kúpy „Elektrického mostového žeriavu“ bližšie špecifikovaného v podanej žalobe, s rozdielnymi zisteniami a závermi znalcov pokiaľ ide o obvyklosť kúpnej ceny, za ktorú žalovaný zakúpil v rámci verejného obstarávania tento predmet kúpy.
30. Tak znaleckým posudkom znaleckej organizácie B., B. č. XX/XXXX zo dňa 27.05.2021 vypracovaným na základe objednávky kontrolného orgánu žalobcu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Bratislava, ako aj znaleckým posudkom spracovateľa C., B. č. XX/XXXX zo dňa 28.02.2022, bolo ich základnou úlohou stanovenie všeobecnej hodnoty strojového zariadenia „Elektrický mostový žeriav jednonosníkový s príslušenstvom“ ku dňu 25.09.2019 (dátum prevzatia predmetu kúpy kupujúcim
- žalovaným), pričom uvedený mostový žeriav je v znaleckých posudkoch zhodne zadefinovaný technickými parametrami a požiadavkou na stanovenie všeobecnej hodnoty tohto strojného zariadenia k určenému dňu 25.09.2019. Znalecký posudok žalovaného okrem technických parametrov rozdielne od znaleckého posudku žalobcu oceňuje súčasne aj tzv. „netechnické parametre“.
31. Znalecký posudok žalobcu, ktorého spracovateľom je znalecká organizácia B. B. v nálezovej časti identifikuje predmetné strojové zariadenie pomocou základných technických parametrov a tzv. ďalších súčastí obstarávaného zariadenia ako je dodanie na miesto realizácie, ktorým je označený výrobný areál zadávateľa a jeho umiestnenie vo výrobnej hale, osadenie zariadenia, to znamená upevnenie na miesto pripravené zadávateľom podľa pokynov uchádzača a zapojenie zariadenia do existujúcich rozvodov médií zadávateľa. Znalecký posudok vychádza z časových údajov roku výroby a zaradenia stroja do prevádzky, ktorým je označený rok 2019 s konštatovaním, že stroj bol obstarný ako úplne nový a do prevádzky zaradený v trvaní cca 2 rokov s konštatovaním, že k dátumu hodnotenia ide o funkčné strojové zariadenie a z pohľadu kompletnosti jeho konštrukcie a pracovnej časti príslušenstva, technológie bol znalcom hodnotený ako výborný. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že s ohľadom na pandemickú situáciu v súvislosti so šírením infekčného ochorenia COVID-19, ako aj vzhľadom na vyhlásený výnimočný stav a opatrenia na zníženie mobility obyvateľstva z neho vyplývajúce, nebola vykonaná znalcom obhliadka zariadenia a znalec vychádzal z fotodokumentácie priloženej ako príloha znaleckého posudku dodanej objednávateľom znaleckého posudku s konštatovaním, že pre vypracovanie znaleckého posudku je poskytnutá fotodokumentácia postačujúca. Znalec pristúpil k stanoveniu všeobecnej hodnoty veci na základe vykonaného prieskumu trhu realizovaného prostredníctvom vyžiadaných cenových ponúk priamo od výrobcov, resp. dodávateľov žeriavov, konkrétne aj od tých, od ktorých žiadala cenové ponuky žalovaná strana, ktorá predmetný stroj obstarala a od víťazného uchádzača zakúpila. V rámci prieskumu trhu boli znalcovi doručené štyri ponuky od výrobcov a dodávateľov žeriavov, avšak bez toho, že by znalcovi, napriek jeho žiadosti, bola sprístupnená ponuka niektorým z pôvodných uchádzačov v procese VO, ktorí poskytli svoje ponuky žalovanému. Na základe doručených ponúk a vykonaného prieskumu trhu znalec určil vstupnú cenu stanovenú ako aritmetický priemer zistených obstarávacích cien strojných zariadení v reálnom čase na otvorenom trhu, ktoré majú rovnaké alebo obdobné technické parametre stanovené v požiadavkách obstarávateľa s konštatovaním, že od spoločností, ktoré boli súčasťou procesu verejného obstarávania a následne z nich bol vybratý víťazný uchádzať žalovaným ako dodávateľ stroja, sa nepodarilo získať ani jednu ponuku, pričom priemerná zistená vstupná cena predmetného zariadenia bola znalcom
určená v celkovej výške 71.821,50 eur. Na základe vykonaného prieskumu trhu, ako aj výpočtu všeobecnej hodnoty strojového zariadenia znalec ustálil túto všeobecnú hodnotu ku dňu 25.09.2019 sumou 86.186,40 eur v úrovni s DPH 20%. Obsahom znaleckého posudku o.i. je znalecká doložka o tom, že znalecký posudok bol vypracovaný znaleckou organizáciou, pričom znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (č. l. 202 súdneho spisu).
32. Pokiaľ ide o znalecký posudok znaleckej organizácie C., B. č. XX/XXXX, ktorého objednávateľom je žalovaný, tento obsahuje identifikáciu strojného zariadenia s konštatovaním, že ide o nové zariadenie, plne funkčné, kompletne odovzdané po skúšobnej prevádzke do užívania dňa 25.09.2019, pričom znalecké posúdenie znalec vykonal na základe obhliadky zo dňa 14.02.2022. Znalec v posudku popisuje technický stav stroja zistený vykonanou ohliadkou s prihliadnutím na základnú amortizáciu strojného zariadenia, s výpočtom technického stavu zariadenia a stanovením východiskovej ceny, ktorú znalec ustálil vo výške 126.395,- eur bez DPH, ktorá je východiskovou hodnotou pre výpočet všeobecnej (trhovej) ceny. Znalecký posudok vymedzuje tak technické parametre posudzovaného strojového zariadenia, ako aj tzv. „netechnické podmienky“, ktoré majú podľa údajov znalca podstatný vplyv na cenu veci, ako je termín dodávky zariadenia, záručná lehota, lehota reklamácie tovaru a začatia prác na ich odstránenie, denný úrok z omeškania s úhradou ceny, pokrytie ďalších zmluvných záväzkov dohodnutou kúpnou cenou tovaru. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec disponoval údajmi o cenových ponukách štyroch dodávateľov, z ktorých znalec určil všeobecnú hodnotu elektrického mostového žeriavu v cene 126.395,- eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 151.674,- eur. Znalecký posudok obsahuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorým je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, pričom súkromný znalecký posudok má všetky zákonom požadované náležitosti.
33. Vzhľadom na to, že neplatí legálna dôkazná teória, čo je odrazom základnej premisy, že žiadny dôkaz nemá určitú legálnu silu v procese hodnotenia dôkazov, súd vykonal hodnotenie všetkých listín a dôkazov z hľadiska posúdenia ich vierohodnosti, spoľahlivosti, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov bez privilegovania ktoréhokoľvek z týchto dôkazov.
34. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany spochybňoval znalecký posudok vypracovaný na základe objednávky žalobcu s dôrazom na skutočnosť, že nebola vykonaná samostatná obhliadka zariadenia znalcom priamo na mieste samom, s konštatovaním, že znalec vychádzal len z fotodokumentácie poskytnutej mu objednávateľom znaleckého posudku, a to zo štyroch fotografií nízkeho rozlíšenia a najmä zo skutočnosti, že znalecký posudok žalobcu nezohľadňuje ani tzv. „netechnické podmienky“, ktoré zvyšujú celkovú hodnotu predmetu verejného obstarávania posudzovanej veci, súd v rámci hodnotenia dôkazov bez toho, že by preskúmaval vecnú správnosť záverov znaleckých posudkov , keďže súd ani nemôže hodnotiť odborné závery znalca, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti, posudzoval úplnosť týchto posudkov vo vzťahu k zadaniu, logickosť odôvodnenia jednotlivých znalcom prijatých záverov a súlad týchto záverov s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi.
35. Žalovaný pochybnosti k záverom znaleckého posudku K. Q. B., B. odôvodnil aj tým, že znalecký posudok vychádzal o.i. z ponuky spoločnosti M. B.. B. N., pričom cena v znaleckom posudku žalobcu je nepomerne nižšia, celkovo o sumu 27.750,- eur v porovnaní s cenou, za akú totožná spoločnosť ponúkla predaj mostového žeriavu žalovanému. Žalovaný v rámci procesnej obrany predložil súdu ponuku spoločnosti M. B.. B. N. na dodávku mostového žeriavu jednonosníkového zo dňa 08.02.2022 (č. l. 254 – 255), z ktorého vyplýva ponuka tovaru (pri výške zdvihu 5 m) v sume 75.400,- eur bez DPH, zatiaľ čo ponúkaná cena v súhrnnom prehľade vstupnej obstarávacej ceny v znaleckom posudku na strane 15 znaleckého posudku spoločnosti B. B. poskytnutej dodávateľom M. B.. B. N. predstavuje sumu 47.650,- eur bez DPH. Cena v znaleckom posudku žalobcu je tak celkovo nižšia od ponúkanej ceny žalovanému vo výške 27.750,- eur, v porovnaní s cenou, akú totožná spoločnosť (M. B.. B. N.) ponúkla strojné zariadenie žalovanému.
36. K spochybneniu zistených cien znalcom v znaleckom posudku č. XX/XXXX (Znaleckej organizácie B., B. N. Q.) súd konštatuje, že východisková cena určená znalcom ako aritmetický priemer zistených obstarávacích cien strojových zariadení v reálnom čase vychádzala len z ponúk doručených znalcovi v prieskume trhu, nakoľko ani jedna zo spoločností, ktoré sa zúčastnili procesu VO, a z ktorých bol vybratý víťazný uchádzač, súčinnosť znalcovi v podobe ponuky neposkytla. Spoločnosť M. B.. B. N. Q. poskytla ponuku žalovanému dňa 08.02.2022 s platnosťou ponuky do 28.02.2022, zatiaľ čo znalcovi
žalobcu bola táto predložená dňa 24.05.2021 s dobou platnosti do 31.08.2021. Teda aj pri rozdielnych cenách ponúknutých spol. M. B.. B. N. , vzhľadom na časové odlišnosti ponúk a všeobecne známy nárast cien v čase pandemickej situácie, námietku žalovaného k určenej východiskovej cene vyplývajúcej z vykonaného prieskumu trhu vyhodnotil za nedôvodnú.
37. K absencii fyzickej obhliadky strojového zariadenia znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX žalobca poukázal na dôvody, pre ktoré znalec nevykonal fyzickú ohliadku posudzovanej veci, avšak s konštatovaním, že znalec disponoval technickou špecifikáciou, t. j. technickými parametrami strojového zariadenia, ako aj fotodokumentáciou tohto zariadenia, ktorá bola znalcovi prostredníctvom kontrolného orgánu predložená. V rámci návrhov na doplnenie dokazovania požiadal žalobca prostredníctvom e-mailu zo dňa 04.10.2023 znalca H. I. J., G. o vypracovanie odborného vyjadrenia k otázke, či by fyzická obhliadka strojového zariadenia ovplyvnila stanovenie všeobecnej hodnoty tohto zariadenia ku dňu objednania strojového zariadenia, a teda k otázke nevyhnutnosti fyzickej obhliadky strojového zariadenia.
38. K žalobcom nastoleným otázkam znalec v odbornom vyjadrení zo dňa 22.10.2023 (č. l. 377) uviedol, že účelom znaleckého posudku č. XX/XXXX bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nekonkrétneho strojového zariadenia, na základe konkrétne požadovaných parametrov pre účel posúdenia hospodárnosti výdavku v súvislosti s jeho obstaraním. Úlohou znalca preto bolo stanovenie ekonomicky optimálnej obstarávacej ceny pre obstaranie elektrického mostového žeriavu jednonosníkového s požadovanými parametrami a príslušenstvom. Teda základným parametrom pre vypracovanie znaleckého posudku bolo objektivizované stanovenie vstupnej ceny predmetného strojového zariadenia, ktorá zároveň predstavovala obstarávaciu cenu tohto zariadenia, pričom vstupná všeobecná cena bola jediná významná premenná veličina v procese výpočtu všeobecnej hodnoty veci. Znalec uviedol, že vykonanie ohliadky posudzovaného zariadenia nebolo potrebné, nakoľko vypočítaná všeobecná hodnota veci sa vzťahovala na nekonkrétne zariadenie mostového žeriavu s požadovanými parametrami pre účel stanovenia jeho ekonomicky optimálnej obstarávacej ceny v danom čase a v danom mieste. Fotografie plnia úlohu ilustrácie posudzovaného zariadenia.
39. Zásadnou medzi stranami spornou otázkou bolo tiež posúdenie tzv. „netechnických podmienok“ pri uzatváraní kúpnej zmluvy na nákup predmetného strojného zariadenia v procese verejného obstarávania z hľadiska ich vplyvu na výšku kúpnej ceny v spornej Kúpnej zmluve, pričom tieto netechnické podmienky predstavovali 1/ dodávku žeriavu a montáže do 30 dní od doručenia objednávky s odovzdaním do reálnej prevádzky, 2/ záručná lehota 24 mesiacov, 3/ reklamácia do 48 hodín s obhliadkou veci, 4/ začatie prác na odstránenie chýb reklamácie do 7 dní, 5/ denný úrok z omeškania 0,5% z ceny (nedodržanie termínu dodávky), 6/ aby cena pokryla všetky zmluvné záväzky, napríklad inštaláciu, projekty, výkresovú dokumentáciu, statické výpočty, osadenie, montáž, odskúšanie a odovzdanie do prevádzky.
40. K obvyklosti netechnických podmienok stanovených v kúpnej zmluve pri obdobnom type strojového zariadenia v čase objednania strojového zariadenia a k otázke, či zohľadnenie netechnických podmienok stanovených kúpnou zmluvou by ovplyvnilo v znaleckom posudku č. XX/XXXX určenie všeobecnej hodnoty strojového zariadenia oproti stanovenej všeobecnej hodnote strojového zariadenia v posudku č. XX/XXXX, žalobcom oslovený znalec H. J. v odbornom vyjadrení zo dňa 22.10.2023 (č. l. 377) uviedol, že tzv. „netechnické podmienky“ nemajú a ani nesmú mať vplyv na výpočet a stanovenie všeobecnej hodnoty veci, znalecký posudok ním vypracovaný považuje za úplný, kompletný a v celom rozsahu preskúmateľný. Na jeho záveroch v plnom rozsahu trval. Znalec ďalej doplnil, že opis predmetu zákazky pre určenie všeobecnej hodnoty veci vyplýval z prílohy č. 3 – Opis predmetu zákazky súťažných podkladov, v rámci ktorých boli vymedzené požadované parametre na určenie ceny.
41. Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že súťažné podklady neobsahovali tzv. „netechnické podmienky“, a na základe takýchto súťažných podmienok bola predložená aj cenová ponuka víťazného uchádzača, s ktorým napokon žalovaný uzavrel dňa 15.07.2019 Kúpnu zmluvu. Celková cena predmetu kúpnej zmluvy bola stranami dohodnutá vo výške 126.395,- eur bez DPH. Žalovaný tak koncipoval kritériá na vyhodnotenie ponúk na základe najnižšej ceny, ktorá bola stanovená na základe parametrov uvedených v Súťažných podkladoch v tabuľke, v ktorej však ani jednu z položiek ovplyvňujúcich alebo určujúcich cenu hodnoteného zariadenia nepredstavujú v znaleckom posudku č. XX/XXXX označené „netechnické podmienky“.
42. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávne uvedenej právnej úpravy v znaleckom posudku č. XX/XXXX je možné konštatovať, že uvedené pochybenie znalca vzhľadom na obsahovú zhodnosť rozdelenia technických zariadení v časti II pod bodom A vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nemohlo ovplyvniť správnosť záverov znalca k stanoveniu všeobecnej hodnoty veci. Napokon nesprávnosť znalcom prijatých záverov od nesprávne označenej právnej úpravy žalovaný neodvodzoval. Rovnako súd poznamenáva, že aj znalcom nesprávne konštatovanie právnych záverov vo vzťahu k vyhodnoteniu hospodárnosti výdavkov, nespôsobuje nepoužiteľnosť znalcom vypracovaného znaleckého posudku a nebráni súdu, aby na uvedené konštatovanie znalca, ktoré predstavuje právne závery, neprihliadal (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke pod č. 82/2001).
43. Skutočnosť , že na určenie predpokladanej hodnoty zákazky nemali vplyv tzv. „netechnické podmienky“ (zmluvné podmienky) stanovené žalovaným, a teda nemohlo ísť ani o podmienky, ktoré by mali vplyv na cenu obstarávanej veci, mal súd za preukázanú z Rozhodnutia žalovaného o určení predpokladanej hodnoty zákazky zo dňa 06.11.2018 (č.l. 381 súdneho spisu) vr. jej príloh, ktoré tvorí tzv. „Prieskum trhu pre stanovenie PHZ v súlade s § 6 zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (č. l. 382 súdneho spisu) a Výzva na predkladanie ponúk – Cenová ponuka (č.l. 379 súdneho spisu). Obe listiny ako požadovaný spôsob určenia ceny žalovaným pri opise predmetu zákazky žalovaným namietané tzv. netechnické podmienky neobsahujú. Víťazný uchádzač VO, predávajúci – spoločnosť A., B. v rámci prieskumu trhu, teda v čase, kedy nedisponoval návrhom kúpnej zmluvy a tzv. „netechnickými podmienkami“, uviedol dňa 29.10.2018 ponúkanú kúpnu cenu za predmet zákazky vo výške 126.395,- eur bez DPH (Zápisnica z prieskumu trhu na určenie predpokladanej hodnoty zákazky zo dňa 06.11.2018 (č. l. 390 súdneho spisu). Po tom, ako sa víťazný uchádzač oboznámil s návrhom kúpnej zmluvy, a teda aj tzv. netechnickými podmienkami dňa 18.02.2019, uviedol identickú celkovú cenu za predmet zákazy vo výške 126.395,- eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 151.674,- eur (Návrh na plnenie kritérií zo dňa 18.02.2019 č.l. 394 súdneho spisu), z čoho je zrejmé, že tzv. „netechnické podmienky“ neovplyvnili celkovú výšku dohodnutej kúpnej ceny. Navyše právna úprava, ktorá definuje pojem „súťažné podklady“ podľa ust. § 42 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 44 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. vylučuje ako kritérium na vyhodnotenie ponúk v procese verejného obstarávania inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie.
44. Napriek tomu, že žalovaný v doplňujúcom vyjadrení k vykonaným dôkazom zotrvával na námietke nesprávnosti znaleckého posudku predloženého v konaní žalobcom vypracovaného znaleckou organizáciou B., B. č. XX/XXXX a oznámil súdu podanie podnetu Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, závery znaleckého posudku K. Q. B., B. právne relevantným spôsobom nespochybnil. Uvedený záver súdu nemení ani obsah žalovaným predloženej e-mailovej komunikácie s nezávislým znalcom H. G. M., znalcom z odboru Strojárstvo, odhad hodnoty strojových zariadení k nutnosti vykonania osobnej obhliadky zariadenia pre určenie všeobecnej hodnoty stroja (č. l. 428 súdneho spisu) s konštatovaním znalca o nutnosti vykonania obhliadky a napriek obsahu žalovaným predloženého odborného vyjadrenia znaleckej organizácie B. K., B. zo dňa 20.11.2023 (č. l. 433 súdneho spisu), v ktorom sa znalec vyjadril k okolnostiam navyšujúcim kúpnu cenu predmetu kúpy pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
45. Spôsob stanovenia kúpnej ceny v posudzovanej právnej veci vyplýval zo súťažných podkladov v procese verejného obstarávania. Žiaden zo stranami predložených súťažných podkladov (Návrh na plnenie kritérií uchádzača verejného obstarávania, Opis predmetu zákazky vo výzve na predkladanie ponúk), tzv. „netechnické podmienky“, ktoré podľa procesnej obrany žalovaného navýšili v Kúpnej zmluve dohodnutú kúpnu cenu, neobsahujú. Tieto sa nemohli stať určujúcimi parametrami pre stanovenie kúpnej ceny predmetu zákazky v posudzovanej právnej veci, keďže z priebehu verejného obstarávania, t.j. od momentu predkladania cenových ponúk až po samotné uzatvorenie spornej Kúpnej zmluvy, keď predávajúcim ponúknutá kúpna cena bez vedomosti akejkoľvek požiadavky kupujúceho ohľadne tzv. netechnických podmienok zmluvy, sa v nezmenenej podobe dohodla až v Kúpnej zmluve zo dňa 15.07.2019, vo výške plne zodpovedajúcej predávajúcim ponúknutej kúpnej cene v procese verejného obstarávania, t.j. vo výške 126.395,- eur bez DPH. Pokiaľ súťažné podklady neobsahovali v rámci stanovených parametrov na predmet kúpy tzv. „netechnické podmienky“, ich zohľadnenie v znaleckom posudku spracovateľa C., B. č. XX/XXXX nemohlo mať v posudzovanej veci právnu
relevanciu. To však nevylučuje záver, že ich prípadné stanovenie v konkrétnych podmienkach môže ovplyvňovať záujem predávajúcich zúčastniť sa verejného obstarávania a môže mať dopad na konkrétnu výšku takto určenej kúpnej ceny, čo však nie je posudzovaným prípadom. Vzhľadom na stanovenú úlohu znalcov, a to určenie všeobecnej hodnoty posudzovaného strojového zariadenia v danom čase a mieste, súd v nedostatku osobnej ohliadky zariadenia a nesprávne označenej právnej úpravy nevzhliadol dôvodnosť námietok žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Žalovaný ani nešpecifikoval, akým spôsobom sa ním namietané nedostatky znaleckého posudku premietli do prijatých záverov znalca. K právnym záverom znalca súd neprihliadal, čo však nebránilo súdu posudzovať v procese hodnotenia dôkazov ostatné znalcami uvádzané skutočnosti a závery.
46. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prijal záver, že tzv. „netechnické podmienky“, ktoré neboli obsahom Súťažných podkladov, v predmetnej právnej veci nemohli byť ani kritériom pre stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaného zariadenia v danom čase a mieste. Odlišnosť použitých kritérií znalcami (bez hodnotenia vecnej správnosti záverov znaleckých posudkov) však diskvalifikuje relevanciu súkromného znaleckého posudku žalovaného v procese hodnotenia dôkazov a z neho vyplývajúcich skutočností.
47. Pri posúdení otázky, či nákup strojného zariadenia vykonaný prijímateľom príspevku na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2019 bol hospodárnym a efektívne vynaloženým výdavkom projektu, a či žalovaný ako prijímateľ príspevku postupoval v súlade s čl. 2.6 Zmluvy o poskytnutí NFP, súd rovnako zohľadnil metodiku žalobcu pri overovaní hospodárnosti výdavkov, ktorá popisuje komplexný systém overovania hospodárnosti výdavkov, a ktorá hospodárnosťou rozumie minimalizáciu výdavkov nevyhnutných na realizáciu projektu pri rešpektovaní cieľov projektu a pri zachovaní ďalších stanovených podmienok. V procese finančnej kontroly verejného obstarávania je vykonávaná kontrola prostredníctvom pomocných nástrojov na overenie hospodárnosti preskúmaním kompletnej dokumentácie verejného obstarávania, z prieskumu trhu vykonaného poskytovateľom, príp. znaleckým posudkom, pokiaľ po vykonanom prieskume zo strany poskytovateľa existujú pochybnosti o hospodárnosti výdavku, alebo nie je možné vykonať prieskum trhu a existujú pochybnosti o hospodárnosti výdavku. V nadväznosti na ustálenú judikatúru poskytovateľ stanovil akceptovateľnú odchýlku pre overenie hospodárnosti výdavkov na úrovni 20% z ceny predmetu zákazky stanovenej znalcom a v prípade prekročenia stanovenej odchýlky považuje poskytovateľ vzniknutý rozdiel za nehospodárny, a teda neoprávnený. Na základe vykonaného prieskumu trhu a znaleckého posudku znaleckej organizácie B., B. (znalcom H. I. J., G.) č. XX/XXXX zo dňa 27.05.2021 bola znalcom stanovená všeobecná hodnota obstaraného strojného zariadenia ku dňu 25.09.2019 vo výške 71.822,- eur bez DPH, a teda s prihliadnutím na výšku dojednanej kúpnej ceny v Kúpnej zmluve zo dňa 15.07.2019 vo výške 126.395,- eur bez DPH je možné konštatovať, že nákup zariadenia vykonaný žalovaným na základe predmetnej Kúpnej zmluvy nie je hospodárnym a efektívne vynaloženým výdavkom, a teda žalovaný postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2.6 Zmluvy o poskytnutí NFP.
48. Súd tak dospel k záveru, že žalobca v konaní vykonanými dôkazmi preukázal, že zo strany žalovaného došlo k nehospodárnemu a neefektívnemu vynaloženiu výdavkov Projektu a teda prijímateľ príspevku postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2.6 písm. b) Zmluvy o poskytnutí NFP, a preto žalobcovi v súlade s obsahom Zmluvy čl. 2 bod 2.6 poslednej vety vzniklo oprávnenie žiadať žalovaného o vrátenie časti nenávratného finančného príspevku, a to postupom podľa čl. 10 ods. 1 písm. g) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého ustanovenia prijímateľ sa zaväzuje vrátiť NFP alebo jeho časť ak to ustanovuje Zmluva o poskytnutí NFP . Žalovanému, ktorý uzatvoril Zmluvu o poskytnutí NFP, ktorý mu bol nesporne vyplatený, vznikli zmluvné povinnosti vyplývajúce z obsahu Zmluvy a VZP. Ako prijímateľovi príspevku mu vznikla za podmienok stanovených Zmluvou povinnosť vrátiť poskytovateľovi NFP alebo jeho časť uvedený v Žiadosti o vrátenie NFP do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti prijímateľovi a v prípade, ak prijímateľ túto povinnosť nesplní ani nedôjde k uzatvoreniu dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, bol poskytovateľ oprávnený postupovať podľa osobitného predpisu a uplatniť si svoju pohľadávku na vrátenie NFP uvedenej v Žiadosti o vrátenie príspevku na príslušnom orgáne (napríklad na súde).
49. Pokiaľ žalobca svoju Žiadosť o vrátenie nenávratného finančného prostriedku doručil žalovanému dňa 14.04.2022 spolu so Správou o zistenej nezrovnalosti, žalovanému vznikla povinnosť na označený účet v žiadosti vrátiť sumu 30.015,16 eur do 01.07.2022, t. j. do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti prijímateľovi (čl. 10 bod 4 VZP) a ak tak žalovaný neučinil, dostal sa odo dňa 02.07.2022 do omeškania
s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá. Vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky boli v nadväznosti na vykonanú kontrolu žalobcom uznané výdavky vo výške 71.822,- eur z celkovej kúpnej ceny, pričom výdavky vo výške 54.573,- eur boli vyhodnotené ako neoprávneného, z ktorých 55% predstavuje sumu žalovanej pohľadávky vo výške 30.015,16 eur, ktorú žalobca požaduje vrátiť.
50. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
51. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
52. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
53. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
54. Súd tak priznal žalobcovi sumu 30.015,16 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s použitím § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., t. j. vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 02.07.2022 do zaplatenia a súčasne paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe úspechu strán v spore tak, že žalobcovi ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).