Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Tv-3-2009.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tv/3/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom 19. januára 2012 v Prešove podľa § 241 ods. 1 písm. k/ Tr. por. takto,
rozhodol:
Obžalovaný mjr. E.. A. G., F.. X.X.XXXX R. C. J., Q. T. C. Č.. XXX/XX, P., H. T. E. A. Č.. XX, Z.. P. - Z., bývalý profesionálny vojak služobne zaradený k VÚ XXXX T.
je vinný, že
dňa 10.1.2009 okolo 15.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. XXX C., L..Č.. P.- XXX M., po štátnej ceste III/547009 v smere od obce R. A. C. Z. E. A., Z.. P. - Z. a na rovnom úseku cesty pred miernou ľavotočivou zákrutou, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 zák. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení noviel, predchádzal po ľavej strane v protismernej časti vozovky pred ním idúce osobné motorové vozidlo zn. T. XXX, L.. Č..: P. - XXX T., ktoré viedol H. M. a pri jazde vedľa neho začal prechádzať do pravého jazdného pruhu, predchádzané vozidlo vytlačil vpravo mimo vozovku, kde narazilo do tenkého stromového porastu a prevrátilo sa cez strechu, pritom sám zišiel celým vozidlom mimo vozovku a po prejdení asi 95 metrov sa s vozidlom vrátil späť na cestu, pokračoval v jazde, čím vodičovi druhého vozidla H. M. spôsobil kompresívnu zlomeninu predného stĺpca VII. hrudného stavca, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti jej koncovej časti s menším posunom úlomkov a pomliaždenie a odreniny čela vľavo a tváre vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva do 26 týždňov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
č í m s p á c h a l
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 37 písm. h/ Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu stanovuje skúšobná doba na 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti R. W. H., I.. J.. O.: XX XXX XXX, J. J. E. Č.. XX, XXX XX T., škodu vo výške 2889,98 €.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenému H. M., F.. XX.X.XXXX, T. E. A. Č..XXX, škodu vo výške 2275, 14 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por., súd poškodeného H. M., F.. XX.X.XXXX, T. E. A. Č..XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného E. M., F.. XX.X.XXXX, T. E. A. Č.. XXX odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na občiansko - súdne konane
odôvodnenie:
Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry v H. podal dňa 15.7.2009 obžalobu na mjr. E.. A. G. - profesionálneho vojaka služobne zaradeného k VÚ XXXX T. a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že dňa 10.1.2009 okolo 15.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW XXX C., L.. Č.. P.- XXX M., po štátnej ceste III/547009 v smere od obce R. A. do obce E. A., Z.. P. - Z. a na rovnom úseku cesty pred miernou ľavotočivou zákrutou, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 zák. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení noviel, predchádzal po ľavej strane v protismernej časti vozovky pred ním idúce osobné motorové vozidlo zn. BMW XXX, L.. Č..: P. - XXX T., ktoré viedol H. M. a pri jazde vedľa neho začal prechádzať do pravého jazdného pruhu, predchádzané vozidlo vytlačil vpravo mimo vozovku, kde narazilo do tenkého stromového porastu a prevrátilo sa cez strechu, pritom sám zišiel celým vozidlom mimo vozovku a po prejdení asi 95 metrov sa s vozidlom vrátil späť na cestu, pokračoval v jazde, nezastavil a nepresvedčil sa o následkoch dopravnej nehody, na ktorej mal účasť, aby poskytol pomoc vodičovi druhého vozidla H. M., ktorý pri dopravnej nehode utrpel kompresívnu zlomeninu predného stĺpca VII. hrudného stavca, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti jej koncovej časti s menším posunom úlomkov a pomliaždenie a odreniny čela vľavo a tváre vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti do 26 týždňov.
Dňa 26.10.2010 Okresný súd H. oslobodil obvineného spod obžaloby prokurátorky podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku v časti priebehu skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto odsudzujúceho rozsudku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, pričom na druhej strane uznal obžalovaného za vinného pre prečin neposkytnutia pomoci podľa 178 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 10.1.2009 okolo 15.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW XXX C., L..Č.. P.- XXX M., po štátnej ceste III/547009 v smere od obce R. A. C. Z. E. A., Z.. P. - Z. a na rovnom úseku cesty pred miernou ľavotočivou zákrutou, predchádzal po ľavej strane v protismernej časti vozovky pred ním idúce osobné motorové vozidlo zn. BMW XXX, L..Č..: P. - XXX T., ktoré viedol H. M. a pri jazde vedľa neho začal prechádzať do pravého jazdného pruhu, pričom následne predchádzané motorové vozidlo vyšlo vpravo mimo vozovku, kde narazilo do tenkého stromového porastu a prevrátilo sa cez strechu, pritom sám zišiel celým vozidlom mimo vozovku a po prejdení asi 95 metrov sa s vozidlom vrátil späť na cestu, pokračoval v jazde, nezastavil a nepresvedčil sa o následkoch dopravnej nehody, na ktorej mal účasť, aby poskytol pomoc vodičovi druhého vozidla H. M., ktorý pri dopravnej nehode utrpel kompresívnu zlomeninu predného stĺpca VII. Hrudného stavca, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti jej
koncovej časti s menším posunom úlomkov a pomliaždenie a odreniny čela vľavo a tváre vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti do 26 týždňov. Uvedeným rozsudkom bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 1.000 € a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 5 (päť) mesiacov.
Krajský súd v Trenčíne na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorými bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, o uložených trestoch, ako aj o výrokoch o náhrade škody a vrátil okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd vo svojom rozhodnutí mimo iné prikázal prvostupňovému súdu, aby tento vypočul svedka E. T. a to vo vzťahu k hodnovernosti výpovede poškodeného a rovnako v záujme ozrejmiť okolnosti týkajúce sa značky z vozidla obžalovaného, ktorú mal obžalovaný stratiť na mieste činu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom svedkov E. T., D. G. I. E.. D. T. (dňa 10.1.2009 zasahujúceho lekára záchrannej služby, ktorá bola privolaná k poškodenému).
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.4.2010 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutkom, ktoré sú mu v obžalobe kladené za vinu, nevinný.
Na základe vyššie uvedeného súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. G.ya, svedka poškodeného H. M., svedka Mgr. E. G., znalcov E.. W. J., O.. O. U., O.. Š. Ž., výsluchom svedkov E. T., D. G. I. E.. D. T. a čítaním ďalších svedeckých výpovedí (JUDr. R. D., E. T., D. G. I. E. M.), znaleckých posudkov (PPZ-468/KEU-KE-EXP-2009) i prečítaním ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný A. G. na hlavnom pojednávaní ku skutkom uviedol, že spolu s manželkou sa vracali domov, kde v úseku cesty medzi R. I. E. A. obiehal motorové vozidlo poškodeného a to na začiatku malej zákruty pred rovným 500-metrovým úsekom na ktorého konci došlo k výjazdu jeho motorového vozidla z cesty. Na tomto mieste začal svoj predbiehací manéver vyhodením smerovky a následne v čase keď bol s pravými prednými dverami na úrovni ľavých zadných dvier predbiehaného vozidla si všimol, že poškodený, s ktorým sa už dlhšie poznajú začal na svojom motorovom vozidle zrýchľovať. Keďže si myslel, že to je sranda, tak pokračoval v predbiehajúcom manévri a ako sa blížil k ľavotočivej zákrute, tak cítil, že sa musí zaradiť, keďže vyhodnotil, že bude preňho bezpečnejšie dokončiť predbiehajúci manéver a to najmä vzhľadom na stav vozovky (bola pokrytá vyjazdenou tvrdou snehovou prikrývkou) a tú skutočnosť, že auto mal so zadným náhonom tak pridal ešte viac plyn, aby zrýchlil. K vzájomnej polohe vozidiel uviedol, že „cítil“, ako v čase kedy sa rozhodol dokončiť predbiehajúci manéver bol svojimi pravými zadnými dverami na úrovni ľavých predných dverí predbiehaného vozidla. Následne pri zaradzovaní sa zišiel trošku viac ku krajnici a tým mal byť stiahnutý mimo vozovku. Obžalovaný ďalej uviedol, že následne došlo k stretu jeho vozidla s konármi stromov, ktoré mu poškodili pravé bočné zrkadlo (odtrhlo sa) a spätné zrkadlo, pričom mu zároveň rozbili predné sklo a pravé bočné sklo na úrovni spolujazdca. Obžalovaný ďalej mimo iné uviedol, že na cestu sa vrátil pár metrov pred zvodidlami, že boli s manželkou tak v šoku, že zrušili svoju plánovanú účasť na plese, dali si tabletku a išli spať, pričom auto si prezrel až na druhý deň, keďže po tom, čo prišiel domov nemal chuť sa naňho pozerať, že si len povedal, že tam nebude veľká škoda, max. poškodená predná kapota, nárazník a bočné dvere. K celkovým nákladom na opravu uviedol, že to bola škoda okolo 180.000,- Sk.
Výpoveď obžalovaného mala zo svojej perspektívy potvrdzovať jeho manželka Mgr. E. G.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania, pričom vypovedala o vlastnom priebehu predbiehania v absolútnej zhode s tvrdeniami jej manžela - obžalovaného, s tým, že navyše uvádzala, že počas predbiehania sa na poškodeného nepozerala, ale ho vnímala, že zrýchľuje, pričom uviedla, že si je istá, že v čase zaradzovania vozidla jej manžela boli s vozidlom už pred vozidlom poškodeného, ale nevedela uviesť v akej vzdialenosti boli vzájomne tieto vozidlá, ani v akej vzdialenosti od ľavotočivej zákruty sa ich auto zaradzovalo.
Naproti tomu priebeh skutku tak, ako je uvedený v obžalobe mal potvrdzovať svojou výpoveďou svedok poškodený H. M., ktorý uvádzal, že dňa 10.2009 v čase okolo 15.00 hod. išiel na bratovom (E. M.) na ceste v smere od R. A. F. E. A., kde na tejto ceste predbiehal vozidlo obžalovaného. Keďže na hlavnom pojednávaní svedok ďalej uvádzal, že doňho obžalovaný pri jeho predbiehacom manévri strhol svoje vozidlo, pričom od toho okamihu si už na nič nepamätá, bola za splnenia zákonných podmienok
prečítaná jeho skoršia výpoveď z prípravného konania, keďže sa objavili rozpory medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a jeho skoršou výpoveďou z prípravného konania zo dňa 21.1.2009. V tejto výpovedi poškodený uvádzal, že sa mu zdalo, že s vodičom - A. G. nie je všetko v poriadku, keďže keď ho zbadal na ceste, tento so svojím vozidlom prešiel do ľavého jazdného pruhu a takmer narazil do zvodidiel, ale potom sa vrátil do svojho jazdného pruhu, pričom poškodený na čas znížil svoju rýchlosť a následne ho predbehol a pokračoval v ceste konštantnou rýchlosťou 70-80 km/h. Následne v spätných zrkadlách videl ako obžalovaný zrýchlil a začal sa k nemu približovať dosť veľkou rýchlosťou a v čase keď bol obžalovaný pravými prednými dverami svojho motorového vozidla na úrovni ľavých zadných dverí vozidla poškodeného, tak v ľavom spätnom zrkadle videl ako obžalovaný strhol volant do prava a nasledoval úder do jeho vozidla, pričom stihol ešte zaregistrovať ako sa rozbilo sklo na pravých predných dverách obžalovaného. Čo sa stalo presne ďalej už nevedel povedať, avšak uvádzal, že následkom nárazu stratil kontrolu nad vozidlom, ktoré sa kĺzalo po streche, pričom si následne pamätá ako bol už mimo auta a ako k nemu prichádzajú na pomoc p. G. I. E. T.. K podmienkam na ceste sa vyjadril, že cesta bola čistá, bez snehu so zvyškami posypového materiálu. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, poškodený uviedol, že to čo je uvedené v tejto výpovedi je pravda, že na tejto výpovedi z prípravného konania trvá.
Svedkovia D. G. I. E. T. vo svojich výpovediach k vlastnému priebehu skutkov neuviedli nič, keďže neboli ani priamymi pozorovateľmi vlastného priebehu skutkov. Títo vypovedali len k okolnostiam, za ktorých našli poškodeného po dopravnej nehode. Svedok poškodený E. M. a zástupca poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., rovnako neuvádzali žiadne podstatné okolnosti priebehu skutkov, avšak vypovedali najmä k svojím uplatneným nárokom na náhradu škody v trestnom konaní. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia MUDr. W. J. zotrval vo svojej výpovedi na záveroch znaleckého posudku č. 20/2009, pričom druh a rozsah zranení poškodeného, ako aj dĺžka rekonvalescencie sa odrazila v skutkovej vete odsudzujúcej časti tohto rozsudku (kompresívnu zlomeninu predného stĺpca VII. hrudného stavca, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti jej koncovej časti s menším posunom úlomkov a pomliaždenie a odreniny čela vľavo a tváre vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti do 26 týždňov). Uvedené závery žiadna zo strán nespochybnila.
V konaní pred súdom vypovedal znalec v odbore Doprava cestná Ing. Š. Ž., ktorý vypovedal v súlade so svojím znaleckým posudkom č. 81/2009, ktorý predložila obhajoba. Znalec v podstate vypovedal, že po preskúmaní všetkých zabezpečených stôp nemožno vylúčiť priebeh nehodového deja tak, ako to popisoval obžalovaný vo svojich výpovediach. Znalec ďalej uviedol, že v danom prípade vzhľadom na absenciu dokázaného priameho kontaktu vozidiel a absenciu určenia rýchlosti (mimo iné i vzhľadom na nezaznamenané stopy na vozovke) nie je možné v danom prípade zosúladiť presný vzájomný časovo priestorový pohyb vozidiel v priebehu nehodového deja, pričom na základe zadokumentovaných stôp možno len popísať pohyb jednotlivých vozidiel len osobitne a nie vo vzájomnej časovej súvislosti. Teda vzhľadom k uvedenému nie je možné určiť, či obe vozidlá opustili spevnenú časť vozovky v jednom čase, alebo či medzi opustením vozovky jednotlivými vozidlami uplynul nejaký časový úsek a aká bola dĺžka tohto časového úseku. Pri hrubom odhade mohlo ísť podľa znalca o úsek ±1 sekunda. Záverom výpovede znalec vypovedal, že tak priebeh nehodového deja ako vypovedal obžalovaný tak aj priebeh nehodového deja ako vypovedal poškodený nemožno vylúčiť, že uvedené závisí aj od techniky jazdy vodičov, avšak k potvrdeniu priebehu nehodového deja ako uvádzal poškodený chýbali napr. zaznamenané úlomky rozbitého skla ešte pred miestom ako vozidlá začali opúšťať spevnenú časť vozovky.
Skutkové tvrdenia uvedené v obžalobe vo vzťahu k technike jazdy obžalovaného ako príčiny dopravnej nehody boli opierané o znalecký posudok č. 25/09 v znení jeho doplnku č. 31/09, ktorý vypracoval znalec z odboru doprava cestná Ing. O. U., ktorý vo svojom znaleckom posudku podrobne popísal výpočty a metódu, ktorá ho viedla k záveru, že obžalovaný svojou technikou jazdy vyvolal náhlu prekážku pre poškodeného, v dôsledku čoho tohto pri predbiehacom manévri vytlačil z vozovky. Na uvedených záveroch znalec zotrval aj na hlavnom pojednávaní, avšak s tým rozdielom, že uviedol, že pri svojich výpočtoch vychádzal za predpokladu, že obe vozidlá (vozidlo obžalovaného i vozidlo poškodeného) opúšťali spevnenú časť vozovky v rovnakom čase. Vo svojej výpovedi zo dňa 25.6.2010 v nadväznosti na výpoveď znalca Ing. Ž. uviedol, že má za to, že tieto znalecké posudky nie sú v rozpore, že sa stotožňuje s názorom Ing. Ž., že časový sled nie je možné v danom prípade zistiť, ale priestorový áno, pričom
časový priebeh by bolo možné zistiť, keby bolo presne známe miesto kde začal predbiehací manéver a aj s akými počiatočnými rýchlosťami oboch vozidiel, čo však uviedol je len v teoretickej rovine.
Za uvedenej dôkaznej situácie súd vyhodnocoval dôveryhodnosť výpovedí jednak obžalovaného a jednak poškodeného a to aj s prihliadnutím na vykonané dôkazy po zrušení veci súdom vyššieho stupňa. A práve tieto nanovo vykonané dôkazy po zrušení veci, nepriamo potvrdzovali závery a úvahy súdu vyššieho stupňa vo vzťahu k hodnoteniu dôveryhodnosti výpovedí obžalovaného a poškodeného. Výpoveď obžalovaného bola vo svetle zistených a preukázaných okolností prípadu dôvodne spochybňovaná najmä tým, že z fotodokumentácie o ohliadke motorového vozidla (fotografie č. 5, 18 a 19) vyplýva, že obžalovaný odišiel z miesta dopravnej nehody až do miesta jeho prechodného bydliska v E. A. aj napriek tomu, že jeho výhľadové možnosti cez predné sklo, ktoré bolo na mieste vodiča popraskané, boli podstatne znížené teda svojím motorovým vozidlom ďalej jazdil aj za cenu ohrozenia seba a svojej manželky, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky v celej trase od miesta nehody až do obce E. A.. Rovnako z úradných záznamov (č. l. 216-218) príslušníkov policajného zboru vyplýva, že obžalovaný umožnil príslušníkom policajného zboru vykonávať úkony smerujúce k objasneniu jeho nehody až 11.1.2009 po 13.00 hod (teda po 20 hodinách po dopravnej nehode), pritom havarované vozidlo obžalovaného bolo vizuálne zistené v oplotenom dvore jeho rodinného domu už deň predtým okolo 20.00 hod. zvnútra obydlia však napriek intenzívnej snahe príslušníkov policajného zboru (i napr. za použitia zvukových signálov atď.) nereagoval až do 13.00 hod. dňa 11.1.2009. Súd teda vyhodnocoval jeho výpoveď s prihliadnutím na uvedené skutkové okolnosti prípadu a jednak na odstup času a procesné štádium trestného stíhania, v ktorom obžalovaný vykonal svoju výpoveď.
Naproti tomu vierohodnosť výpovede poškodeného bola potvrdzovaná jednak samotnou konzistentnosťou okolností, ktoré sám poškodený spontánne uvádzal vo svojej výpovedi, kedy zhodne tak, ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri náraze obžalovaného do vozidla poškodeného videl ako sa rozbilo sklo na pravých predných dverách vozidla obžalovaného. Táto okolnosť bola následne potvrdená aj pri obhliadke vozidla obžalovaného príslušníkmi policajného zboru. A je vylúčené, aby poškodený mohol vidieť rozbitie skla na týchto dverách vozidla obžalovaného za situácie, ako popisoval priebeh nehodového deja obžalovaný, pretože podľa jeho „verzie“ priebehu dopravnej nehody mali obidve vozidlá opúšťať spevnenú časť vozovky prakticky súbežne, kedy poškodený, ktorého vozidlo sa prevracalo cez strechu, už okolnosť rozbitia skla na predných dverách obžalovaného nemohol v žiadnom prípade pozorovať.
Vierohodnosť výpovede poškodeného je potvrdzovaná mimo iné i konkludentne z výpovedí svedkov T. I. G. O. E.. D. T. (dňa 10.1.2009 zasahujúceho lekára záchrannej služby, ktorá bola privolaná k poškodenému), ktorí vypovedali najmä k okolnostiam po dopravnej nehode. Najmä z výpovede svedka T. jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že poškodený nemal záujem poškodiť obžalovanému, práve naopak, keďže mal T. povedať, aby značku (ktorú mal nájsť so svedkom G. a zdvihnúť ju spoločne s ním zo zeme a ukázať poškodenému) zobral preč, sú prítomné indície naznačujúce snahu poškodeného pomôcť obžalovanému. Pokiaľ ide o objasňované okolnosti, kde sa predmetná značka z motorového vozidla obžalovaného, mala nájsť. Uvedenú okolnosť nemal súd za preukázanú bez dôvodných pochybností o mieste nálezu, kedy k predmetnej značke, samotný svedok T. v prípravnom konaní vypovedal len v tom smere, že ju nechal na mieste a v konaní pred súdom vypovedal o tom, ako ju spoločne zodvihli zo zeme so svedkom G. a o jej následnom ukázaní poškodenému, ktorý mu mal uviesť nech ju zoberie preč, pričom svedok G. si na okolnosti nájdenia značky nespomínal, ba dokonca ani v prípravnom konaní ku značke nevypovedal. Tieto pochybnosti súdu o tom, kde sa mala predmetná značka skutočne nájsť sú umocňované aj tým, že svedok T. na hlavnom pojednávaní (opätovne súd dáva do pozornosti, že svedok v prípravnom konaní rovnako o tejto skutočnosti nevypovedal) uviedol, že počul ako poškodený ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že vypil dve pivá, pričom ošetrujúci lekár uviedol, že poškodený mu pri prvotnom zisťovaní na mieste dopravnej nehody uviedol, že vypil dve pol deci ostrého (uvedené je zachytené v lekárskej správe zasahujúceho lekára).
Uvedené okolnosti po dopravnej nehode ani s vedomím, že poškodený mal pred jazdou vypiť dve pol deci ostrého ničím nespochybňujú dôveryhodnosť výpovede poškodeného o skutkových okolnostiach priebehu dopravnej nehody, práve naopak ju umocňujú (absencia snahy poškodiť obžalovanému ohľadne údajnej prosby o zobratie značky z motorového vozidla obžalovaného, preč z miesta dopravnej nehody).
Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, najmä na základe výpovede poškodeného. V tomto kontexte súd poukazuje i na výpoveď znalca v odbore Doprava cestná (znalca „obhajoby“) O.. Š.Q. Ž., ktorý rovnako uviedol, že za predpokladu, že došlo k stretu motorových vozidiel, je verzia priebehu dopravnej nehody tak, ako vypovedal poškodený, technicky možná. Následne súd po právnej stránke posúdil konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, teda porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Súd mal za to, že obžalovaný sa skutku dopustil z nedbanlivosti.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a so svojimi dvomi deťmi. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, taktiež nebol súdne trestaný. Služobne zaradený je u VÚ XXXX T., pričom jeho služobné zhodnotenie nadriadeným bolo ohodnotené: dobré výsledky. Zo záznamu o odmenách a trestoch vyplýva, že mu bola 3-krát uložená odmena, pričom tresty nie sú zaznamenané.
Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona a to vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Tr. zák., kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 1 do 5 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a to, že spáchal viac trestných činov (trest bol ukladaný i vo vzťahu k súdom vyššieho stupňa nezmenenému výroku o vine vo vzťahu k trestnému činu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zákona). Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak prichádzalo pre obžalovaného do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 1 roka do 5 rokov.
Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchaní trestných činov trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov. Pri určovaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy bezohľadné správanie obžalovaného bezprostredne po zavinení dopravnej nehody, kedy napriek viditeľne ťažkej nehode poškodeného tomuto neposkytol adekvátnu pomoc. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ obžalovaný nebol súdne trestaný okrem skutkov, pre ktoré je ukladaný úhrnný trest, mal za to, že výkon tohto trestu nie je nevyhnutný a preto mu výkon tohto trestu za podmienok v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.
Súd zároveň na základe vyššie rozvinutých úvah o účele trestu uložil obžalovanému v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti v trvaní 4 rokov spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.
Takýto trest považuje súd za primeraný jednak vzhľadom na atribúty individuálnej prevencie (aby sa obžalovaný v budúcnosti vyhýbal takémuto konaniu), ale aj ako generálnu prevenciu a to v rovine jednak odradenia iných páchateľov od páchania týchto trestných činov a jednak ako znak morálneho odsúdenia spoločnosti páchateľa.
V konaní si uplatnili náhradu škody riadne a včas H. M., E. M. a R. W. H., I..J.. a to vo vzťahu k spôsobenej škode dopravnou nehodou zavinenou obžalovaným.
Vzhľadom na to, že zo strany poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. bola škoda vo výške 2.889,98 € riadne preukázaná rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému H. M. (č. l. 360), súd zaviazal na jej uhradenie v plnom rozsahu obžalovaného.
Poškodený H. M. si uplatnil náhradu škody spôsobenej mu trestným činom vo výške 12.000,- € (bolestné vo výške 10.000,- € a náhradu za ušlú mzdu a psychickú ujmu vo výške 2.000,- €). Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. W. J. bolo ustálené bodové ohodnotenie zranení, ktoré utrpel poškodený v dôsledku dopravnej nehody na sumu 1.935,75 € (č. l. 101) a ušlá mzda vo výške 339,39 €, bola ustálená z vyjadrenia zamestnávateľa poškodeného Ž. H. (č. l. 214). Následne súd poškodeného H. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že zo strany poškodeného E. M. ním uplatnená náhrada škody vo výške 100.000,- Sk za totálne zničenie vozidla nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom vo vzťahu k ustáleniu výšky škody a na jej preukazovanie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne úvahy súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.