Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-579-1999.pdf
PDF · 111.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27C/579/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Hviezdica 66 Košice v likvidácii, ul. Čsl. armády č. 14, Košice, IČO: 17 080 258, zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému: JUDr. Ing. Karol Mihal, súdny exekútor, Hraničná 2, Košice, zast.: JUDr. Adriana Krajníková, advokátka, Kuzmányho 57, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 6.190,66 s prísl.
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 186.500,- Sk s 20% úrokom z omeškania od 16.2.1999 do zaplatenia, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný ako súdny exekútor na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 8229/1996-55 z 23.6.1997 uskutočnil exekúciu finančných prostriedkov a z jeho účtu si poukázal na svoj účet sumu 186.500,- Sk a neprávom prevzaté finančné prostriedky mu odmietol vrátiť napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. Er 550/98, Ex 200/98 z 15.2.1999 (právoplatným 15.2.1999) bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená a exekútorovi (žalovanému) bola priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 950,80 Sk, ktoré mu mala zaplatiť oprávnená Správa finančnej kontroly Košice. Pred začatím pojednávania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 186.500,- Sk za obdobie od 16.2.1999 do 11.3.1999 a vo výške prevyšujúcej 17,6 % ročne za obdobie od 12.3.1999 do zaplatenia.
Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 27 C 579/1999-203 z 17. februára 2006 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 47.138,-Sk na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Košice II dopĺňacím rozsudkom č.k. 27 C 579/1999-26 z 14. júna 2007 zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 186.500,- Sk za obdobie od 16.2.1999 do 11.3.1999 a vo výške prevyšujúcej 17,6 % ročne za obdobie od 12.3.1999 do zaplatenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co 53/2007-284 z 28. novembra 2007 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
186.500,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 12.3.1999 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 77.234,- Sk, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť JUDr. Pavlovi Šopákovi, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 4Cdo 138/2008 z 25. februára 2010, na základe dovolania podaného žalovaným proti rozsudku odvolacieho súdu, zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co 53/2007-284 z 28. novembra 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku plne stotožnil s názorom odvolacieho súdu, pokiaľ uplatnený nárok právne posúdil podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Vytkol však odvolaciemu súdu, že pokiaľ skutkovo a právne posudzoval otázku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, odvolacie konanie neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu a v súlade a čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú právo na súdnu ochranu, zabezpečeného a vykonávaného aj jednotlivými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41, § 123, § 115 O.s.p. a pod.), zmyslom ktorého je umožniť každému reálny prístup k súdu. Konštatoval, že ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú, a v danom konaní odvolací súd svojím procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, lebo žalovaný sa až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver než súd prvého stupňa z takých skutkových okolností, ktoré súd prvého stupňa ani neposudzoval, pretože žalobu zamietol z dôvodu, že sa nejedná o občianskoprávny ale verejnoprávny vzťah, pričom odvolací súd vyvodil svoj právny záver na tom, že žalovaný svojím konaním porušil zákon predovšetkým § 50 a § 201 Exekučného poriadku, keď ďalej vykonával exekúciu a nepočkal na právoplatné rozhodnutie o námietkach proti exekúcii, k novým právnym záverom sa účastníci konania, ktorí neboli prítomní na odvolacom pojednávaní, nemali možnosť vyjadriť, preto odvolací súd porušením uvedenej zásady občianskeho súdneho konania odoprel žalovanému prieskum správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli posúdené ako rozhodujúce.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11 Co 145/2010-327 z 20. decembra 2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v znení dopĺňacieho rozsudku, okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, lebo na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval zákon č. 58/1969 Zb. a ustanovenie § 420 ods. 1 a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a vec neposúdil podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30.6.2004 (ďalej len „cit. EP"). Vychádzajúc z nesprávneho názoru, že v danom prípade ide o nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku nesprávne vyhodnotil a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že v danom prípade by prichádzal do úvahy ako zodpovednostný subjekt štát v prípade preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
V posudzovanom prípade žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom žalovaného pri výkone exekučnej činnosti, a nie v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím exekučného súdu, prípadne jeho nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní, preto v danom prípade neprichádza od úvahy zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (účinného do 30.6.2004).
Podľa § 33 ods. 1 cit. EP exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
V citovaných ustanoveniach je upravená osobitná zodpovednosť exekútora za škodu spôsobenú ním alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Toto ustanovenie sa nedotýkalo zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (účinného do 30.6.2004), preto subjektom zodpovedným za škodu, ktorá vznikla účastníkovi exekučného konania alebo inému subjektu pri výkone alebo v súvislosti s výkonom exekúcie, môže byť popri exekútorovi aj štát. Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup v konaní podľa Exekučného poriadku však bude daná v prípade, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. V prípade, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora, prichádzala do úvahy výlučná zodpovednosť exekútora podľa § 33 ods. 1 cit. EP. Pre záver, či ide o zodpovednosť štátu alebo exekútora, je rozhodujúce posúdenie správnosti, resp. nesprávnosti úradného postupu uvedených subjektov a existencia príčinnej súvislosti tohto postupu so vznikom škody.
Osobitná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti podľa § 33 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.6.2004 bola založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie a táto zodpovednosť vznikla pri súčasnom splnení nasledujúcich predpokladov: 1/ protiprávne konanie exekútora pri výkone exekučnej činnosti, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním exekútora. Vzhľadom na povahu tejto zodpovednosti je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo zavinením exekútora alebo bez jeho zavinenia, lebo pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Exekútor sa mohol svojej zodpovednosti zbaviť (na rozdiel od právneho stavu vyplývajúceho zo znenia § 33 ods. 1 EP účinného od 1.7.2004, ktoré neupravuje možnosť liberácie), iba ak preukázal (v tomto smere je dôkazné bremeno na ňom), že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia" je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody (tzv. liberačné dôvody). Škodou je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania exekútora, pričom protiprávnosť tohto konania musí vyplývať z porušenia zákonom ustanovenej povinnosti.
Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný z úradnej povinnosti sa postarať o jej vykonanie (§ 46 ods. 1 EP) a pri svojej činnosti sa spravovať zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Pri výkone exekučnej činnosti musí rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu, z poverenia ktorého vykonáva exekučnú činnosť a je povinný dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ale na druhej strane je jeho povinnosťou dbať aj o ochranu povinného a práv tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonávanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí (exekúcie). Procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii ako nútenému výkonu práva je inštitút námietok proti exekúcii (ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone), ktoré povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 50 ods. 1 cit. EP) a rozhoduje o nich súd (§ 50 ods. 2 cit. EP). Z ustanovenia § 50 Exekučného poriadku a z povahy námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie vyplýva, že včas podané námietky proti exekúcii majú odkladný účinok, preto kým súd o námietkach nerozhodne, exekútor nemôže vo vykonávaní exekúcie pokračovať a vykonávať žiadne úkony smerujúce k jej vymáhaniu exekvovanej pohľadávky s prísl. niektorým zo spôsobov ustanovených Exekučným poriadkom, keďže až do rozhodnutia súdu o námietkach povinného je sporná prípustnosť samotnej exekúcie. Je preto povinnosťou exekútora po podaní námietok vykonať potrebné šetrenie o skutočnostiach tvrdených v námietkach, príp. zadovážiť listiny a správy, ktorých sa povinný dovoláva, vec predložiť na rozhodnutie exekučnému súdu a nepokračovať vo vykonávaní exekúcie do právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach.
Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z iného (nesprávneho) právneho názoru a vec neposúdil podľa citovaných právnych predpisov a z hľadísk uvedených zásad, nezistil ani skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a jeho výške. Pri vyhodnotení doposiaľ vykonaných dôkazov neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli, nepovažujúc za právne významné, že žalobca ako povinný v exekúcii vykonávanej žalovaným ako povereným súdnym exekútorom pod sp. zn. Er 550/98, Ex 200/98, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie z 27.3.1998 a upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke z 27.3.1998 podal u exekútora Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice 2, dňa 3.4.1998 (včas) námietky proti exekúcii a predbežným trovám exekúcie, o ktorých Okresný súd Košice I právoplatne rozhodol (až) dňa 2.3.1999 (uznesením Er 550/98, Ex 200/98 z 15.2.1999), avšak žalovaný napriek tomu od podania námietok až do rozhodnutia súdu o nich, t.j. v období od 3.4.1998 do 2.3.1999 pokračoval vo vykonávaní exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v období od podania námietok až do právoplatného rozhodnutia súdu o nich, nebol oprávnený pokračovať vo vykonávaní exekúcie a dňa 23.4.1998 uzavrieť so žalobcom tzv. splátkový kalendár o splácaní vymáhanej sumy včítane predbežných trov exekúcie, teda ani vymáhať a prijať od žalobcu plnenie na ním určené trovy exekúcie, ktoré mali len predbežný charakter, preto ich nemožno stotožňovať so skutočnými trovami exekúcie (potrebnými na účelné vymáhanie nároku), na náhradu ktorých žalovanému vznikol nárok (§ 200 ods. 1 EP). V prípade zastavenia exekúcie totiž exekútor nemá nárok na odmenu a predbežné trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, ale za výkon exekučnej činnosti mu patrí náhrada trov exekúcie priznaná súdom pri zastavení exekúcie v súlade s § 200 ods. 1 a § 203 EP a odmena určená podľa ustanovenia § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (predbežné vyčíslenie trov sa tak stáva neaktuálnym). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný napriek včas podaným námietkam proti exekúcii pokračoval v jej vykonávaní a vymáhaní (predbežných) trov exekúcie a nevyčkal na právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom porušením svojich povinností vyplývajúcich mu z citovaných ustanovení, predovšetkým z ustanovení § 50 a § 201 EP.
Z uvedených dôvodov rozsudok v napadnutej časti musel byť zrušený a v rozsahu zrušenia musela byť vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku a jeho výšku z hľadiska uvedených do úvahy prichádzajúcich zákonných ustanovení a zistiť všetky právne významné skutočnosti vykonaním účastníkmi navrhnutých dôkazov (príp. aj iných dôkazov, vykonanie ktorých bude nevyhnutné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku), ktoré sú potrebné pre posúdenie základných predpokladov zodpovednosti žalovaného podľa § 33 ods. 1 citovaného Exekučného poriadku za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zaplatením predbežných trov exekúcie vo výške 6.190,66 € (186.500,- Sk), prípadne okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného. V prípade záveru o preukázaní zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi, súd prvého stupňa zistí tiež výšku škody a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 132 a nasl. a z hľadísk uvedených záverov, v súlade s právnym názorom vysloveným týmto rozhodnutím, ktorým je viazaný, opätovne vo veci rozhodne.
Podľa ustanovenia § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd v zmysle názoru odvolacieho súdu vykonal doplnenie dokazovania v smere posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výšky z hľadiska zákonných ustanovení, zistenia všetkých právne významných skutočností potrebných pre posúdenie základných predpokladov zodpovednosti žalovaného podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zaplatením predbežných trov exekúcie vo výške 6.190,66 € (186.500,- Sk) a okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného, opätovne oboznámil a posúdil listinné dôkazy uvedené v rozsudku č.k. 27 C 579/1999-203 z 17. februára 2006, oboznámil ďalšie listinné dôkazy a podania účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Podľa písomného vyjadrenia žalovaného, doručeného súdu 25.5.2011, tento navrhol aby súd žalobu zamietol, pretože v konaní došlo k zániku záväzku jeho splnením podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K čiastkovému plneniu dlhu došlo počas exekučného konania vykonávaného z exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 53/2007 z 28.
novembra 2007, kedy po ukončení šetrenia poistnej udalosti poukázala Komunálna poisťovňa, a.s. Bratislava plnenie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.4.2008 vo výške 375.618,- Sk (77.324,- Sk trovy právneho zastúpenia + 209.383,65,- Sk úroky z omeškania), dňa 25.4.2008 istinu vo výške 186.500,- Sk a 16.5.2011 poukázal žalovaný priamo veriteľovi časť úroku vo výške 41,79 € poštovým poukazom, na základe čoho oznámil dňa 23.5.2011 žalobcovi, že dlh bol splnený a celý záväzok zanikol.
Podľa písomného vyjadrenie žalobcu, doručeného súdu 13.6.2011 zo strany Komunálnej poisťovne, a.s. došlo k úhrade istiny, trov právneho zastúpenia a príslušenstva.
Súd z oznámenia o poistnom plnení zo strany Komunálnej poisťovne, a.s. z 9.4.2008 zistil, že 4.8.2008 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej poukázali právnemu zástupcovi žalobcu sumu 375.618,- Sk, ktorú tvoria trovy konania 77.234,- Sk a úroky z omeškania k 11.4.2008 vo výške 298.383,65 Sk.
Súd z oznámenia o poistnom plnení zo strany Komunálnej poisťovne, a.s. z 22.4.2008 zistil, že 21.4.2008 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej poukázali právnemu zástupcovi žalobcu sumu 186.500,- Sk ako istinu.
Súd z listu žalovaného adresovaného žalobcovi z 23.3.2011 zistil, že tento oznámil žalobcovi zánik záväzku jeho úhradou v zmysle ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 EP, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 EP, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 EP, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Podľa ustanovenia § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk a najviac 1.000.000,- Sk.
Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako povinný v exekúcii vykonávanej žalovaným ako povereným súdnym exekútorom pod sp. zn. Er 550/98, Ex 200/98, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie z 27.3.1998 a upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke z 27.3.1998 podal u u žalovaného dňa 3.4.1998 (včas) námietky proti exekúcii a predbežným trovám exekúcie, o ktorých Okresný súd Košice I právoplatne rozhodol (až) dňa 2.3.1999 (uznesením Er 550/98, Ex 200/98 z 15.2.1999), avšak žalovaný napriek tomu od podania námietok až do rozhodnutia súdu o nich, t.j. v období od 3.4.1998 do 2.3.1999 pokračoval vo vykonávaní exekúcie.
Z uvedeného dôvodu preto žalovaný v období od podania námietok až do právoplatného rozhodnutia súdu o nich nebol oprávnený pokračovať vo vykonávaní exekúcie a dňa 23.4.1998 uzavrieť so žalobcom tzv. splátkový kalendár o splácaní vymáhanej sumy včítane predbežných trov exekúcie, teda ani vymáhať a prijať od žalobcu plnenie na ním určené trovy exekúcie, ktoré mali len predbežný charakter, preto ich nemožno stotožňovať so skutočnými trovami exekúcie (potrebnými na účelné vymáhanie nároku), na náhradu ktorých žalovanému vznikol nárok (§ 200 ods. 1 EP). V prípade zastavenia exekúcie totiž exekútor nemá nárok na odmenu a predbežné trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, ale za výkon exekučnej činnosti mu patrí náhrada trov exekúcie priznaná súdom pri zastavení exekúcie v súlade s § 200 ods. 1 a § 203 EP a odmena určená podľa ustanovenia § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (predbežné vyčíslenie trov sa tak stáva neaktuálnym).
Pokiaľ žalovaný napriek včas podaným námietkam proti exekúcii pokračoval v jej vykonávaní a vymáhaní (predbežných) trov exekúcie a nevyčkal na právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom porušením svojich povinností vyplývajúcich mu z citovaných ustanovení, predovšetkým z ustanovení § 50 a § 201 EP.
Z uvedených dôvodov sú splnené základné predpoklady zodpovednosti žalovaného podľa § 33 ods. 1 citovaného Exekučného poriadku za škodu (ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie a táto zodpovednosť vznikla pri súčasnom splnení nasledujúcich predpokladov: 1/ protiprávne konanie exekútora pri výkone exekučnej činnosti, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním exekútora), ktorá žalobcovi vznikla zaplatením predbežných trov exekúcie vo výške 6.190,66 € (186.500,- Sk), pričom súd v tomto prípade nezistil žiadne okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného v smere preukázania (v tomto smere je dôkazné bremeno na žalovanom), že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Na základe uvedeného žalobcovi vznikla škoda, ako majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ako exekútora, ktorá vyplýva z porušenia zákonom ustanovenej povinnosti.
Výška škody v tomto prípade teda zodpovedá istine 186.500,- Sk ako vymáhanej pohľadávky a úrokom z omeškania vo výške 298.383,65 Sk a 41,79 €.
Zároveň však vzhľadom k tomu, že k zaplateniu uvedenej škody došlo, súd žalobu žalobcu zamietol, pretože došlo k zániku záväzku jeho splnením v priebehu konania po podaní žaloby.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 prvá veta O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nežiadal a žalobca ako neúspešný v konaní nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.