Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-143-2008.pdf
PDF · 117.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/143/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobcu JUDr. Antona Wagnera, Kudlovská 1, Humenné, správca konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo Podhorie, Ihľany, IČO: 00 199 681 proti žalovanej Obci Ihľany, práv. zast. JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom Mnoheľova 840/8, Poprad, o zaplatenie 8 351,59 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8351,59 eur spolu s 8,5% úrokmi z omeškania ročne od 26.9.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 234,54 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 9.10.2008 domáhal na žalovanej titulom nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia, a to kúpnej ceny zaplatenej na základe neplatnej kúpnej zmluvy, sumy 251 600,- Sk ( 8 351,59 eur ) spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 26.9.2008 do zaplatenia a náhrady trov tohto konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2003 č. k. 4K 27/03 bol na základe návrhu dlžníka vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Podhorie Ihľany, so sídlom Ihľany. Týmto uznesením bol súčasne ustanovený za správcu konkurznej podstaty tohto úpadcu. Po vyhlásení konkurzu do konkurznej podstaty úpadcu, okrem iných vecí, pojal aj dom súpisné číslo XXX postavený na parcele Y. katastrálneho územia I., Obec V., zapísaný v tom čase na liste vlastníctva č. XXX ako vlastníctvo úpadcu. Následne prebehlo na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cbi/6/2004 na návrh navrhovateľa Vojenských lesov a majetkov, štátneho podniku, Lesnícka 23, Pliešovce, odštepného závodu Kežmarok, Baštová 18, Kežmarok, konanie o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Právoplatným rozsudkom zo dňa 27.3.2008 sp. zn. 3Cbi/6/2004 - 91 Krajský súd v Košiciach rozhodol, že tento dom nemá byť zaradený do súpisu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu úpadcu. V tomto konaní bolo preukázané, že dom nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.1958 Československý štát zastúpený Vojenskými lesmi a majetkami, n. p., podnikové riaditeľstvo v Kežmarku, neskôr zmenený na štátny podnik, ktorý ho od tejto doby aj nepretržite užíva. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení rozhodnutia vyslovil právny záver, že v konaní nebol zistený žiadny právny dôvod, na základe ktorého by bola mohla žalovaná predmetný dom nadobudnúť do svojho vlastníctva. Nehnuteľnosť nikdy neužívala. Preto nemohla nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním vlastníckeho práva. Nikdy neuzavrela ani žiadnu zmluvu, na základe ktorej by nehnuteľnosť bola mohla nadobudnúť. Do katastra nehnuteľností bola zapísaná ako vlastník bez existencie akéhokoľvek právneho titulu na nadobudnutie vlastníctva, a to na základe ňou vyhotovenej
žiadosti o zápis stavby do katastra nehnuteľností zo dňa 13.2.1998 a ňou vyhotovenej listiny o určení súpisného čísla tejto stavbe zo dňa 10.3.1998 číslo XXX/XXXX. Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, žalobca argumentoval, že keďže žalovaná sa nikdy nestala vlastníčkou domu, nikdy nemohla platne previesť vlastníctvo k domu na iný subjekt. Preto pokiaľ ako predávajúca uzavrela s úpadcom dňa 11.3.2002 kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedla vlastníctvo k domu na úpadcu, táto kúpna zmluvu je podľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalobou sa domáha vrátenia bezdôvodného obohatenia - kúpnej ceny, ktorú úpadca zaplatil žalovanej za predmetný dom na základe neplatnej kúpnej zmluvy. V žalobe poukazoval tiež na súdne konania vedené v súvislosti s týmto domom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C 250/2002 a sp. zn. 3C 12/2003 s tým, že v konaní sp. zn. 3C 12/2003 bolo súdom záväzne právoplatne určené vlastníctvo k domu.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Jej právny zástupca argumentoval, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cbi 6/2004 nebolo rozhodnuté o tom, že by žalovaná v čase predaja domu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2002 nebola jeho vlastníčkou. Predmetom tohto súdneho konania bolo určenie, či dom patrí do konkurznej podstaty úpadcu, pričom žalobcom bol subjekt odlišný od účastníkov tohto konania a žalovaná nebola účastníčkou tohto konania. Z ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako vecného práva je potrebný rozsudok o určení vlastníctva k nehnuteľnosti. Iba takýto rozsudok je záväzným pre žalobcu ako nadobúdateľa vlastníckeho práva. Preto rozsudok vydaný vo veci sp. zn. 3Cbi 6/2004, na ktorý žalobca v konaní poukazuje, nie je pre konanie súdu v danej veci právne záväzný a ani významný. Pre účely konania v danej veci by mohol byť záväzný až rozsudok vydaný vo veci o určenie vlastníctva k domu vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 12/2003. Rozsudkom vydaným v tejto veci dňa 1.3.2010 sp. zn. 3C 12/2003 - 67 súd rozhodol, že vlastníkom domu je právnická osoba - Vojenské lesy a majetky SR štátny podnik so sídlom Lesnícka 23, Pliešovce, IČO: 31 577 920. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia I. je však ako vlastník zapísaný iný subjekt - Slovenská republika. To vedie k legitímnej domnienke, že v súčasnosti zapísaný vlastník domu bol zapísaný na základe iného právneho titulu a že aj rozsudok vydaný vo veci sp. zn. 3C 12/2003 je pre danú vec irelevantný. V priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom. Argumentoval, že úpadca od počiatku vedel, že dom kupuje od nevlastníka, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo skutočností už zistených súdmi a súdmi konštatovaných v odôvodneniach rozhodnutí vydaných vo veciach sp. zn. 3Cbi 6/2004 a sp. zn. 3C 12/2003. Iné posúdenie týchto skutočností v tomto konaní by bolo ústavne nekomformné. Taktiež správca konkurznej podstaty od počiatku považoval za nesporné, že dom nepatrí do majetkovej podstaty úpadcu, čo potvrdil v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cbi 6/2004, v ktorom uznal vlastníctvo žalobcu k domu, ako aj v priebehu tohto konania. Tieto zistenia považuje za podstatné pre posúdenie vedomosti úpadcu o tom, že sa žalovaná na jeho úkor obohacuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že subjektívna premlčacia lehota v danej veci začala plynúť od momentu uzavretia zmluvy, resp. dňom zaplatenia kúpnej ceny, tzn. dňom 14.4.2002, a márne uplynula pred podaním žaloby. Argumentoval tiež, že pokiaľ si žalobca nárok na vrátenie kúpnej ceny uplatňuje za situácie, že kúpnu zmluvu uzavrel aj napriek tomu, že od predávajúceho vedel, že nie je vlastníkom domu a aj napriek tomu zaplatil kúpnu cenu, túto skutočnosť jeho správca sám uznal pred súdom, po 9 rokoch od uzavretia takejto zmluvy, výkon jeho práva je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Za tejto situácie, naviac, dôvodom pre zaplatenie kúpnej ceny nebola kúpna zmluva, ale vôľa kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu aj za situácie, že predávajúci nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Preto aj napriek existencii formálnych znakov bezdôvodného obohatenia, takto prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením, nakoľko tu chýba materiálny znak bezdôvodného obohatenia a jeho samotná podstata. Uloženie povinnosti žalovanej vrátiť kúpnu cenu za tejto situácie by odporovalo zásade materiálneho právneho štátu vyjadrenej v Čl. 1 Ústavy SR a ústavne komformnému výkladu ust. § 451 Občianskeho zákonníka. So skutkovým stavom zisteným v danej veci zákon vôbec nepočíta a vyhovenie takejto žalobe by odporovalo aj Čl. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Poukazoval na zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri zápise práv k predmetnému domu s tvrdením, že okolnosti, za ktorých k celej situácii došlo, zavinil svojim nesprávnym úradným postupom kataster. Preto ak žalobcovi vznikla za daných okolností škoda, má si uplatniť nárok na náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z..
Žalobca na námietku premlčania vznesenú žalovaným reagoval tvrdením, že nespornú vedomosť o vlastníctve vojenských lesov k domu nadobudol až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.3.2008 sp. zn. 3Cbi 6/2004 - 91. Preto má za to, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie
predmetného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia mohla začať plynúť až dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, tzn. dňom 7.4.2008.
V prejednávanej veci sa žalobca titulom nároku na vydanie bezdôvodného domáha vrátenia kúpnej ceny na základe tvrdení, že túto kúpnu cenu zaplatil žalovanej za dom súp. č. XXX v k. ú. I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2002, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu, že žalovaná ako predávajúca nikdy nebola vlastníčkou domu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúce skutočnosti:
Z rozsudku Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 1.3.2010 sp. zn. 3C 12/2003 - 67, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.4.2010 súd zistil, že týmto rozsudkom súd určil, že žalobca označený ako Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920, je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele č. XX/X katastrálneho územia I., Obec V., zapísaného v tom čase na liste vlastníctva č. XXX. Žalovaným, voči ktorému bolo v tomto konaní takto meritórne súdom rozhodnuté, bol správca konkurznej podstaty úpadcu - Poľnohospodárskeho družstva Podhorie Ihľany, so sídlom Ihľany, IČO: 00 199 681. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku súd pri svojom rozhodovaní v celom rozsahu zobral do úvahy výsledky dokazovania vykonaného súdom v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cbi 6/2004 .
Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. I. na základe tohto rozsudku bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k tomuto rodinnému domu v prospech vlastníka Slovenskej republiky - správcu Vojenské lesy a majetky SR- štátny podnik - Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.3.2008 sp. zn. 3Cbi 6/2004 - 91, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 7.4.2008 súd zistil, že týmto rozsudkom súd na návrh žalobcu označeného ako Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik - Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920, určil, že predmetný dom súp. č. XXX nemá byť zaradený do súpisu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu úpadcu Poľnohospodárskeho družstva Podhorie Ihľany, so sídlom Ihľany, IČO: 00 199 681. Ako predbežnú otázku súd v tomto konaní riešil otázku, či úpadca je vlastníkom domu. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich skutočností:
1) uznesením Ľudového súdu v Kežmarku zo dňa 12.12.1959 č. 123/59 bol povolený v pozemkovej knihe kat. územia I. v zápisnici č. 1491 zápis nového majiteľa - Československý štát zastúpený Vojenskými lesmi a majetkami n.p., podnikové riaditeľstvo v Kežmarku na nehnuteľnosti - 1) dom s dvorom, záhradou a sypárňou, miest .č. XX, zapísaný pod Z., sypáreň, miest. číslo XX, zapísaná pod Z., záhrad, miest. číslo XXXa/X, zapísaná pod Z., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.1958
2) dom od tejto doby ( tzn. od roku 1958 ) do rozhodnutia súdu ( 27.3.2008 ) užívali vojenské lesy, v čase rozhodovania súdu Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920
3) podľa výpisu z listu vlastníctva č. X katastrálneho územia I. z 31.5.1999 v roku 1998 ako vlastník nehnuteľnosti - domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XX k. ú. I., Obec V., bola na tento list vlastníctva zapísaná Obec V., a to na základe listiny o určení súpisného čísla XXX, XXX, XXX/XXXX Z XXX/XX POL.V. z. X/XX kúpna zmluva D.
4) podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia I. z 10.5.2002 v roku 2002 ako vlastník nehnuteľnosti - domu súpisné číslo XXX. postaveného na parcele č. XX katastrálneho územia I., Obec V., bolo na tento list vlastníctva zapísané C., a to na základe kúpnej zmluvy D..
Z listiny označenej ako „kúpna zmluva“ datovanej dňom 11.3.2002 súd zistil, že uvedeného dňa žalovaná ako predávajúca uzavrela s Poľnohospodárskym družstvom Podhorie Ihľany ako kupujúcim zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala previesť na kupujúceho vlastníctvo k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo XXX zapísanému na liste vlastníctva č. X, postavenému na parcele č.XX katastrálneho územia I., a kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcej za nehnuteľnosť kúpnu cenu vo výške 251 600,- Sk do 10 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol v prospech kupujúceho povolený Správou katastra v Kežmarku pod č. D.
V danej veci súd na základe skutočností, ktoré vyšli najavo v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach vo veci sp. zn. 3Cbi 4/2006, z ktorých vychádzal aj súd pri svojom rozhodovaní v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 12/2003, ako aj na základe skutočnosti zistených z dôkazov vykonaných v tomto konaní, učinil nasledujúci právny záver o predbežnej otázke, či žalovaná bola vlastníčkou predmetného domu v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy dňa 11.3.2002 a nadväzne na to, či úpadca nadobudol na základe tejto kúpnej zmluvy vlastníctvo domu od žalovanej:
Podľa § 111 ods. 1 tzv. Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.) účinného od 1.1.1951 do 1.4.1964 vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza už samotnou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.
Podľa § 112 Stredného občianskeho zákonníka prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej knihe alebo železničnej knihe zapíše sa do týchto kníh.
Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon nestanovuje inak.
Predmetný dom súpisné č. XXX v katastrálnom území I. nadobudol okamihom uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.1958 Československý štát zastúpený Vojenskými lesmi a majetkami n. p. podnikovým riaditeľstvom v Kežmarku, neskôr pretransformovanými na Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920, odštepný závod Kežmarok, Baštová 18. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol tento nadobúdateľ zapísaný aj do pozemkovej knihy, čo však podľa Stredného občianskeho zákonníka účinného v tom čase nebolo podmienkou nadobudnutia vlastníctva. Kým do účinnosti Stredného občianskeho zákonníka (do 1.1.1951) platila zásada, že prevod vlastníctva sa uskutočnil až zápisom do pozemkovej knihy, účinnosťou Stredného občianskeho zákonníka nastúpila zásada, že k prevodu nehnuteľností dôjde k okamihu, kedy sa zmluva stane skutkom. Dom od roku 1958 štát začal užívať a užíval ho aj v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2002.
V konaní v danej veci, ako aj v konaniach vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cbi 6/2004 a na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 12/2003 nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na ktoré by právo viazalo vznik vlastníctva žalovanej k tomuto domu. Podľa vyššie cit. právnej úpravy Občianskeho zákonníka vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, ktoré predstavujú nadobúdací titul - právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Bez takéhoto právneho dôvodu, len samotným vkladom, prípadne zápisom vlastníctva do katastra nehnuteľnosti, ktorý predstavuje iba právny spôsob nadobudnutia vlastníctva, nebolo možné, aby vlastníctvo žalovaná nadobudla. Keďže žalovaná sa v tomto konaní ani nebránila tvrdením, že by v čase uzavretia kúpnej zmluvy s úpadcom dňa 11.3.2002 bola vlastníčkou predmetného domu, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy nebola vlastníčkou domu.
Podľa zásady rímskeho práva: „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“ nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má. Otázkou aplikácie tejto zásady v prípadoch nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa zaoberal ako Ústavný súd SR v svojich konaniach o sťažnostiach (napr.: uznesenie sp. zn. I. ÚS 50/2010 zo dňa 10.2.2010), tak aj NS SR (rozsudok sp. zn. 3Cdo 144/2010 zo dňa 30.3.2011), ako aj ÚS ČR (Nález sp. zn. II.ÚS 349/2003), na ktorého závery možno vzhľadom na historické súvislosti a obdobnú právnu úpravu relevantnej oblasti v SR a ČR poukázať. Súdy v týchto rozhodnutiach, okrem iných záverov, prijali aj jednotný právny záver, že právny nástupca nemôže platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti , ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.
Preto v danej veci súd prijal záver, že za situácie, že žalovaná nebola nikdy vlastníčkou domu, nemohol úpadca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2002 uzavretej so žalovanou od tejto žalovanej nadobudnúť vlastníctvo k domu a táto kúpna zmluva je pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe neplatnej kúpnej zmluvy, teda bez platného právneho titulu, len samotným vkladom vlastníckeho práva do katastra ani úpadca, rovnako ako žalovaná, nemohol vlastníctvo k domu nadobudnúť.
Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Ust. § 457 Občianskeho zákonníka upravuje zvláštny spôsob vydania predmetu bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnej zmluvy, podľa ktorej si strany navzájom plnili. Nejde pritom o samostatnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorá v prípade neplatnosti zmluvy je obsiahnutá v cit. ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnenie z neplatného právneho úkonu). Ust. § 457 upravuje nielen spôsob ale i rozsah povinnosti účastníkov neplatnej zmluvy k vráteniu vzájomného plnenia, pričom uplatní sa v prípade , keď na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili.
Typicky obojstrannou zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kedy práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a vzájomné podmienené sú aj ich nároky na vrátenie už prijatých plnení v prípade neplatnosti zmluvy. Obe strany sú teda v prípade neplatnej kúpnej zmluvy zároveň oprávneným a povinným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného podľa zmluvy. Ide o synallagmatické práva v zmysle ust. § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Rozdiel oproti ust. § 457 Občianskeho zákonníka je v tom, že kým podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka je synallagmatický vzťah založený zmluvou, v prípade ust. § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo zo zákona.
V prípade kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vzájomne podmienenými plneniami vyplývajúcimi zmluvným stranám zo zmluvy sú zo strany predávajúceho prevod vlastníctva k nehnuteľnosti a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny je teda protiváhou vlastníctva k predávanému predmetu. Ak je kúpna zmluva o prevode nehnuteľností neplatná, v dôsledku čoho k prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti na kupujúceho nedôjde, a to aj napriek tomu, že zaplatil kúpnu
cenu, predávajúci je povinný kúpnu cenu vrátiť. Vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k nehnuteľnosti zostáva predávajúcemu.
V prejednávanej veci mal súd preto za to, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej žalovanou a úpadcom dňa 11.3.2002 vznikol medzi zmluvnými stranami synallagmatický záväzok v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Obe strany si podľa zmluvy plnili. Žalovaná ako predávajúca prevzala kúpnu cenu a úpadca bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Preto obe strany sú povinné si tieto vzájomne plnenia vrátiť spôsobom upraveným v ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Za rozhodujúce súd pritom považoval to, čo si strany podľa zmluvy plnili a čo každá z nich dostala v dobe, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na charaktere synallagmatického záväzku nemôže nič zmeniť okolnosť, že žalovaná v čase rozhodovania súdu v danej veci už žiadne právo z kúpnej zmluvy nemala, nakoľko bolo zistené, že vlastníkom veci bol a je tretí subjekt.
Zmyslom ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zachovanie rovnováhy práv oboch strán neplatnej zmluvy a tak zabránenie neprípustnému obohateniu sa len jednej zmluvnej strany. Preto súd je toho názoru, že aplikácia ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka je opodstatnená vo všetkých prípadoch, kedy synallagmatický vzťah vznikne zo zákona, pričom nie je rozhodujúce, či sa prevod vlastníctva k nehnuteľnosti uskutoční a kupujúci tak vlastníctvo k nehnuteľnosti skutočne nenadobudne. Opačný záver, teda záver, že v prípade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nejde o synallagmatický vzťah podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, by ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka činil v časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy nadbytočným (viď napr. rozsudok NS ČR zo dňa 14.7.2010 sp. zn. 31Cdo 2250 /2009).
Vychádzajúc z uvedenej právneho záveru súd neprihliadol v danej veci na námietku premlčania nároku na vrátenie kúpnej ceny vznesenú žalovanou a žalovanej titulom povinnosti vrátiť bezdôvodné obohatenie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi to, čo získala na kúpnej cene zaplatenej jej úpadcom na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.2003.
V nadväznosti na argumentáciu právneho zástupcu žalovanej súd záverom dodáva, že vzhľadom na súdom vyššie uvedenú právnu argumentáciu súd nepovažuje výkon práva úpadcu v danej veci za výkon, ktorý by odporoval dobrým mravom tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd poznamenáva, že absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú v danej veci účastníci uzavreli v zákonom predpísanej písomnej forme (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá z hľadiska hodnotenia obsahu prejavu ich vôle je rozhodujúca, nastala priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na chovanie zmluvných strán a ich prípadne zavinenie na skutočnostiach, ktoré privodili neplatnosť zmluvy. Rovnako aj vznik bezdôvodného obohatenia v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy je zákonným dôsledkom tejto neplatnosti, a to bez ohľadu chovanie zmluvných strán. V konaní v danej veci nevyšli najavo a žalovanou ani neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by súd viedli k záveru, že plnenie poskytnuté úpadcom žalovanej, ktorého sa v konaní žalobca domáha, má svoj základ v platnom záväzkovo právnom vzťahu účastníkov konania.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V prejednávanej veci súd prijal záver, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením predmetného bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzajúc z ust. § 536 Občianskeho zákonníka mal za to, že povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi predmetné bezdôvodné obohatenie vznikla prvého dňa po tom, čo ju žalobca o plnenie požiadal. Za tento deň súd považoval deň nasledujúci po uplynutí lehoty, v ktorej žalobca písomnou výzvou zo dňa 12.9.2008 žalovanú vyzval na plnenie(do 25.9.2008), tzn. deň 26.9.2008. Žalovaný v konaní nenamietol právnu účinnosť tejto výzvy. Preto súd vyhovel žalobe žalobcu aj v časti týkajúcej sa žalovaného príslušenstva pohľadávky a žalovanú počnúc týmto dňom zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške, ktorá zodpovedá výške úroku z
omeškania stanovenej právnym predpisom (§ 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008).
O náhrade trov tohto konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prislúcha právo na náhradu trov potrebných na účelne uplatnenie práva. Žalobcovi, ktorý mal v konaní v danej veci plný úspech, súd priznal náhradu uplatnených trov konania, a to náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom zn. D., ev. číslo: R. na ceste R. - Y. a späť (2 x 157 km) pri priemernej spotrebe 5,1 l á 100 km, vyčísleného písomným podaním žalobcu datovaným dňom 23.1.2012 nasledovne:
- pojednávanie dňa 13.5.2010 - 314 km x 0,051 l x 1,127 eur + 314 km x 0,183 eur ................75,51 eur
- pojednávanie dňa 13.9.2011 - 314 km x 0,051 l x 1,331 eur + 314 km x 0,183 eur.................78,77 eur
- pojednávanie dňa 19.1.2012 - 314 km x 5,1 l x 1,424 eur + 314 km x 0,183 eur ...................80,26 eur
Spolu: ........................................................................................................................................234,54 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).