Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_8Co-73-2011.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/73/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa ZH Kredit, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, proti odporcovi S. C., E. XXXX/XX, D., o zaplatenie 37,01 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 28.4.2011č. k. 12C 41/2011-39 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vec postúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave. Ďalším výrokom vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia poistného na zdravotnom poistení vo výške 37,01 Eur a keďže toto do dnešného dňa nebolo uhradené žiadal zaplatiť aj poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z.. Tiež poukazoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 zdravotná poisťovňa mu postúpila uvedené pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojené.
Súd prvého stupňa predtým než pristúpil ku konaniu vo veci samej prihliadal na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Zistil, že predmetom konania je nárok na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotných o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nárok navrhovateľa na základe citovaných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z., § 18 ods. 9, § 19 ods. 2, § 23 ods. 1 až ods. 4 považoval za nárok verejnoprávny, o ktorom autoritatívne rozhodovala zdravotná poisťovňa ako predstaviteľ štátnej správy v oblasti zdravotného poistenia. Poukázal na to, že zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosť od 1.11.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 18 oprávnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že okrem iného vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúcich z neodvedených preddavkov na poistené alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. Na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona zákonodarca pamätal v ustanovení § 85h ods., 1 až 3 zákona č. 581/2004 Z. z. nasledovne:
Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004 (ods. 1). Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004 na základe právoplatného rozhodnutia úradu (ods. 2). Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004 ( ods. 3).
Prvostupňový súd uviedol, že o rozhodovaní nárokov vzniknutých za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. je po 1.11.2004 príslušný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2010 sp. zn. 6Rks 1/2010. S ohľadom na uvedené preto konštatoval, že nemá právomoc rozhodovať o nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy. Pokiaľ totiž žalovaná pohľadávka má charakter pohľadávky vyplývajúcej z verejného práva, neprichádza do úvahy, aby sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo odlišne podľa predpisov súkromného práva v rámci občianskeho súdneho konania. Nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Preto konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetom toho súdneho konania je zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň omeškania. Zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 1.1.2005 zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovaniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovaniach“), pričom v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zákona sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného Zákona o zdravotnom poistení. Odvolateľ ďalej poukázal na ustanovenia § 77a ods. 1 až 4 Zákona o zdravotných poisťovaniach a uviedol, že tieto ustanovenia upravujú konanie, ktorým zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok. Týmto postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer ako exekučný titul na vymoženie svojej pohľadávky. Na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa. Pritom zákon o zdravotných poisťovniach rozlišuje zdravotnú poisťovňu a doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť. Na navrhovateľa bola predmetná pohľadávka postúpená z perspektívy DZP, ktorá nemohla byť dokonca považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, nakoľko jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1.7.1999 a teda ku dňu vstupu zákona o zdravotných poisťovniach do platnosti, už dávno nebola ani poisťovňou. Nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 77 ods. 5 zákona o zdravotných poisťovniach. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 18 ods. 1 písm. a/ bodu 3 zákona o zdravotných poisťovniach tak, že Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou. Preto nie je daná pôsobnosť úradu, aby v predmetnej veci konal s doterajšou zdravotnou poisťovňou alebo s obchodnou spoločnosťou. Pokiaľ by aj súd rozhodovanie postúpil úradu, tento ho bude musieť odmietnuť, pretože nebudú splnené podmienky konania. Nemožnosť Úradu rozhodovať o predmete súdneho konania mal potvrdiť aj Úrad vo svojej odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácii navrhovateľovi. Keďže právomoc rozhodovať o predmete konania nebude daná ani Úradu, následne o tom predmete bude rozhodovať opätovne súd, pretože rozhodovanie bude patriť len do právomoci súdu. Zákon o zdravotných poisťovniach pripustil jedinú výnimkou, kedy je oprávnený rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o nárokoch vyplývajúcich zo zákona o zdravotnom poistení a to podľa ustanovenia § 77a ods. 9 zákona tohto, keď začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31.3.2005 začaté správne konania právoplatne neskončené do 30.9.2005 prechádzajú na úrad 1.10.2005.
Predpokladom takéhoto postupu je kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou zdravotnou poisťovňou, neukončenia takýchto konaní, nevydania povolenia v zmysle 4. časti Zákona o zdravotných poisťovniach alebo postupu doterajšej zdravotnej poisťovne v zmysle 8. časti Zákona o zdravotných poisťovniach. Tieto podmienky však neboli naplnené, preto postup úradu nie je v tomto prípade podľa názoru odvolateľa aplikovateľný. Navrhovateľ uzavrel, že zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe Zákona o zdravotnom poistení. Keďže Zákon o zdravotných poisťovniach takúto úpravu retroaktivity neobsahuje, aplikuje sa na tieto konania úprava predchádzajúceho zákona. Navrhovateľ nemôže byť osobou oprávnenou konať pred Úradom, rovnako tak Úrad nemôže konať so odporcom v správnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Prvostupňový súd vec správne právne posúdil a správne rozhodol, ak konanie zastavil a vec postúpil úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania. Súd prvého stupňa prijal záver, že v danom prípade ide o uplatnenie nároku, ktorý má verejnoprávny charakter a o ktorom nemá právomoc rozhodovať. Je potrebné v súvislosti s uplatneným nárokom poukázať na doterajšiu súdnu prax a doterajšie súdne rozhodnutie, pričom je známe aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Rks 1/2010, ktorý sa zaoberal sporom o právomoc v prípade takýchto nárokov.
V danom prípade súkromný subjekt žaluje pohľadávku, o ktorej tvrdí, že ju má na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a že ju odporca nevyplatil, čo preukazuje rozpisom dlžných súm za žalované obdobie. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom a na poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie ide o charakter pohľadávky vyplývajúcej z práva verejného a podľa názoru odvolacieho súdu tento sa nezmení ani tým, že sa pohľadávky postúpia na iný subjekt.
Podľa ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov voči nej účinných do 31.12.2004.
Podľa ustanovenia § 85h ods. 1 citovaného zákona zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.
Ustanovenie § 25a ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ustanovenie § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky spočíva v zmysle týchto ustanovení v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení.
Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky.
Uvedené nároky sú nepochybne nárokmi z práva verejného. Pri vymáhaní nedoplatku na poistnom a poplatku z omeškania za jeho zaplatenie nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom v súkromnoprávnom vzťahu. Tento charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a 3 O. s. p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú zo vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, ako aj iné veci, ak to ustanovuje zákon.
To, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci súd prihliadne vždy z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.
Ak súd zistí, že vec nespadá do právomocí konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená (§ 104 ods. 1 veta druhá O. s. p.).
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že rozhodovanie úradu sa môže vzťahovať len na tie nároky, ktoré uplatňuje priamo poisťovňa. Postúpením pohľadávky z poisťovne na iný subjekt sa nemení charakter ani obsah tejto pohľadávky, lebo vždy ide o nárok z práva verejného a v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. má právomoc rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
So zreteľom na uvedené, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako zákonné a vecne správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 O. s. p., tak že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže konanie bolo zastavené zavinením navrhovateľa, ktorý na ne právo nemá a odporcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.