Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-162-2009.pdf
PDF · 120.5 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/162/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci navrhovateľov v 1/ rade D. P., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 2, Q., v 2/ rade J. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 2, Q., v 3/ rade O. Y., rod. P. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X. XX, R., v 4/ rade R. Y., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 2, Q. proti odporcovi L. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 2, Q., v konaní právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom, Advokátska kandelária Hrežďovič a Hrežďovičová, so sídlom Rudlovská 2, Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania navrhovateľov v 1/, v 2/, v 3/, v 4/ rade a odporcu k domu súpisné číslo X na parcele C-KN č. XXX/X, C-KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2, C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vedený na LV č. XX katastrálne územie Q. tak, že všetky uvedené nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľky v 1/ rade, ktorá je povinná zaplatiť odporcovi titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 11 412,33 Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovatelia v 2/, v 3/ a v 4/ rade sa náhrady za spoluvlastnícky podiel vzdali.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1/ až v 4/ rade trovy konania vo výške 684,50 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet N. súdu P. P. trovy štátu vo výške 791,83 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1/ až v 4/ rade navrhli zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo nehnuteľnostiam evidovaným Q. úradom P. Bystrica, obec Q. vedené na LV č. XX, parcela C-KN č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, C- KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom súpisné číslo X postavený na parcele C-KN č. XXX/X pôvodne podaným návrhom zo dňa XX. XX. XXXX tak, že sa prikazuje do spoluvlastníctva navrhovateľov v 1/ až v 4/ rade, ktorí sú povinní vyplatiť odporcovi náhradu. Na pojednávaní dňa 15. 12. 2011 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že sa podielové spoluvlastníctvo k uvedeným parcelám zrušuje a prikazuje sa do výlučného vlastníctva navrhovateľky v 1/ rade, ktorá je povinná vyplatiť odporcovi náhradu vo výške 11 412,33 Eur s tým, že navrhovatelia v 2/ až v 4/ rade sa vzdávajú náhrady za spoluvlastnícky podiel.
Odporca s návrhom ani so zmeneným návrhom nesúhlasil. Navrhol pri zohľadnení kritérií na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich využitie v budúcnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov, solventnosť účastníkov zrušiť spoluvlastníctvo a prikázať uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý vyplatí ostatných spoluvlastníkov tak ako uvádzal v svojom protinávrhu zo dňa 16. 11. 2009.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, uznesením N. PZ, Z.:N.-XXXX/X-OSV-BB-XXXX zo dňa 19. 07. 2007, sťažnosťou z 22. 07. 2007 D. P., sťažnosťou R. Y. z 22. 07. 2007, uznesením ČVS:ORP-309/2-OVK-BB-2008 z 13. 05. 2008, sťažnosťou z 15. 05. 2008 navrhovateľky v 1/ rade, ambulantnými správami navrhovateľky v 1/ a v 4/ rade, návrhom na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 16. 03. 2009, výpisom z LV č. XX kat. ú. Q., znaleckým posudkom S.. S. I. č. X/XXXX do konania XXD/XXX/XXXX, predloženými pokladničnými dokladmi o zakúpení materiálu, a to bojlera, pri budovaní špajzy a WC, tesnenia, kolená, materiál na opravu kúrenia, rekonštrukciu prízemia, dokladmi o nákupe uhlia a dreva za vykurovanie domu z XX. XX. XXXX, z 12. 11. 2004, zo 16. 05. 2002 a 17. 05. 2002, fotodokumentáciou k predmetnej nehnuteľnosti (č. l. spisu 60 až 84), úradným záznamom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy z 01. 02. 2010, úradným záznamom Obce Q. zo 07. 12. 2006, výzvou z 12. 05. 2008, faktúrou za vodné a stočné, splatnou dňa 10. 05. 2009, splatnou dňa 21. 11. 2009, oznámením Obce Q. z 27. 04. 2009, faktúrou Slovenskej energetiky za obdobie 07. 09. 2008 a 04. 09. 2009, 12. 09. 2007 a 06. 09. 2008, kolaudačným rozhodnutím k rodinnému domu zo 04. 12. 1981, správou z komisie pre ochranu verejného poriadku z 09. 07. 1990, výsluchom svedkov Y. A., L. L., Y. Y., úradným záznamom spísaným na obecnom úrade zo dňa 07. 12. 2006, správou o povesti z Obce Q. na účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom, odbornými vyjadreniami znalca S.. Y. I. č. 1/XXXX, vyjadrením k uvedenému vyjadreniu účastníkov konania, odvolaním z 31. 08. 2011 navrhovateľky v 1/ rade, predvolaním na prejednanie priestupku uvedeného pod č. 2011/06137 OVVS- P/11/543/ZM, rozhodnutím Obvodného úradu Banská Bystrica zo 16. 08. 2011, listom z 23. 09. 2011, správou Obce Q., rozhodnutím MV SR z 30. 11. 2011, rozhodnutím Obvodného úradu Banská Bystrica z 27. 10. 2011.
Z návrhu navrhovateľov, písomných vyjadrení navrhovateľov a ich výpovedí bolo zistené, že sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností s tým, že navrhovateľka v 1/ rade vlastní spoluvlastnícky podiel v 1, navrhovateľ v 2/ rade, v 3/ rade, v 4/ rade v podiely vo výške X/XX a odporca podiel X/XX.
V predmetnom rodinnom dome býva navrhovateľka v 1/ rade a navrhovateľka v 4/ rade a odporca so svojou manželkou. Odporca užíva podľa uvedenia navrhovateľov nehnuteľnosť v časti prevyšujúcej jeho spoluvlastnícky podiel. Dom je v zanedbanom stave, vyžaduje si opravy na financovanie ktorých sa odporca odmieta podieľať. K ostatným spoluvlastníkom sa správa násilne, čo bolo viackrát riešené aj prostredníctvom polície. Odporcovi zaslali list zo dňa 16. 03. 2009 a navrhli mu odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. Na uvedený list odporca nereagoval. Navrhovateľka v 1/ rade uviedla, že ide o dvojposchodový dom s manzardou, ktorý má pivničné priestory, v ktorých sa nachádza izba, kuchyňa, kotolňa. Na prvom poschodí býva ona s dcérou navrhovateľkou v 4/ rade a vnučkou. Prízemie využíva odporca a druhé poschodie je manzarda, kde je povala a jedna izbička. Odporca býva v dome asi 16 rokov, predtým býval v R. u svojej družky. Keďže tam boli problémy prišiel bývať na Q. do rodinného domu a nepýtal sa otca, či tu môže bývať. Problémy boli z toho, že družka požívala alkohol. Za života manžela bolo tak, že s nehnuteľnosťou sa nebude hýbať, ani do nej investovať. Vzťahy nie sú dobré, odporca svoju družku bije. Keď sa jej zastala, obrátilo sa to proti nej. V dome nie je pohoda. Nemôžu užívať dvor, pretože odporca tam chová prasce, ovce, a to rovno pod oknami. Pokiaľ aj niečo urobil, nič poriadne nedokončil. Keď bolo treba opraviť žľaby, zaplatila ich, tiež vaňu do jeho kúpeľne. V kotolni bez súhlasu ostatných si urobil špajzu. Nedá sa s ním dohodnúť na riadnom užívaní. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca sa k nej správa arogantne, násilnícky, slovne aj fyzicky ju napáda a nešetrí vulgárnymi slovami na jej osobu. Osočuje ju hanlivo aj pred cudzími ľuďmi, obviňuje z krádeži, podvodov s pozemkami i dokonca ju viní za smrť otca. Urážkami nešetril ani v prítomnosti polície. Vyzýva ju, aby vypadla z domu, že tam nič nemá, všetko patrí otcovi a nikdy nič nemala. Keď ju bráni dcéra, navrhovateľka v 4/ rade, napáda aj ju aj jej dcéru. Odporca je arogantný, násilný a panovačný typ, o všetkom chce rozhodovať, nevie sa kontrolovať a pri konflikte používa hrubú silu. Nechce s ním žiť pod jednou strechou, pretože v ňom nemá žiadnu oporu, ale naopak obavy o svoj život. Jeho manželka je alkoholička a naopak, aby sa snažila ukľudniť situáciu v dome, aby nažívali v zhode, klamstvami voči
jej osobe podnecuje v odporcovi hnev, ktorý na ňu potom útočí. Jej syn vedie neusporiadaný život, často sa s manželkou háda, bijú sa kvôli alkoholu. Vodí do domu osoby s kriminálnou minulosťou. Uviedla, že má za to, že s manželom najviac práve pomohli jemu a má za to, že nie je dôvod, pre ktorý by mala ona odísť zo svojho domu, vedie slušný a bezúhonný život. Dom postavila s nebohým manželom. Má svoj vek, vo svojom dome chcem mať pokoj a užívať si dôchodok v kruhu ľudí, ktorí sa k nej správajú slušne a pomáhajú jej, t. j. navrhovateľov v 2/ až v 4/ rade. V spoločnej domácnosti žije s dcérou a so svojou vnučkou navrhovateľkou v 4/ rade už päť rokov v úplnej zhode a tolerancii.
Inú nehnuteľnosť nevlastní.
Čo sa týka reálneho rozdelenia domu, musela by sa prerobiť elektrina, voda, kúrenie, vybudovať samostatný vchod, čo by bolo náročné finančne a ona to nie je ochotná znášať. Taktiež z hľadiska podielov by to bolo nespravodlivé. Problém by sa nevyriešil, pretože v dome sú spoločné priestory - kotolňa, kde má odporca špajzu, kúpeľňu a WC, spoločná povala a dvor, do ktorého sa vchádza cez pozemok vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky v 3/ rade.
Dom potrebuje investície, je hrdzavá strecha, miestami deravá, vyteká im spodná voda, je potrebné utesniť okná, z nedokončeného oporného múru padajú skaly do susednej záhrady. Odporca sa vyjadril, že do domu nebude investovať, lebo už investoval dosť. Všetko však robil bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Čo sa týka odporcu, je živnostník, jeho partnerka na dôchodku, majú teda príjem, mali vlastné bývanie v O.. Odpredala byt a teda mali aj finančné prostriedky. Ona sa na uvedenom dome narobila a nikdy si nemyslela, že sa to takto skončí. Pokiaľ odporca uvádza, že s ňou chce žiť a starať sa o ňu nevie si to predstaviť vzhľadom na jeho správanie.
Navrhovateľ v 2/ rade uviedol, že je synom navrhovateľky v 1/ rade, ostatní účastníci sú jeho súrodenci. Nevlastní inú nehnuteľnosť. V minulosti mal snahu dohodnúť sa s odporcom mimosúdnou cestou na kúpe jeho podielu. Navrhol mu, že odkúpi jeho podiel, na čo odporca nereagoval. Nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli dve samostatné stavby. Vyžadovalo by si to finančné náklady, ktoré nie je ochotný znášať. Nesúhlasí s tým, aby nehnuteľnosti boli prikázané do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 1/ rade a odporcu, keďže správanie odporcu voči matke nezodpovedá tomu, že by mal skutočný záujem zotrvať v spoločnom vlastníctve. O matku neprejavuje záujem ako syn, neprejavil, keď bola hospitalizovaná záujem o jej zdravotný stav. Dom potrebuje opravy. Pokiaľ odporca predložil dôkazy o investíciách tieto neodrážajú skutočnosť o rekonštrukcii domu z roku 2006 až 2008, na ničom sa nedohodli. Nakúpený materiál použil pre vlastné potreby na vybudovanie špajze. On sa vždy podieľal na údržbe domu, prispieval na elektrickú energiu a vodu rodičom aj keď v dome istý čas nebýval.
Navrhovateľka v 3/ rade uviedla, že s odporcom bola snaha viackrát sa dohodnúť, z jeho strany nebol záujem. Tak ako sa nerozpráva o opravách a úpravách, pokiaľ nejaké práce uskutočnil, bolo to bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Náklady, ktoré vznikli pri úpravách za života ich otca sa delili na všetkých. Pokiaľ má odporca doklady, len z dôvodu, že nákup uskutočnil, ale poskladali sa všetci, ktorí v dome bývali. Pokiaľ urobil, tzv. rekonštrukcie urobil to pre vlastné bývanie a zabral väčšiu časť domu ako je jeho čiastka. Ako navrhovatelia tiež vykonávali a financovali práce na dome. Do väčších opráv sa nepúšťali, ale maľovalo sa, opravovalo sa elektrické vedenie, zateplilo schodisko, úpravy okolo domu, odvodňovanie kotolne, vykurovanie spoločných priestorov, ktoré je roky v réžii navrhovateľov. Uviedla, že býva so svojím manželom a deťmi v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je jej manžel. Ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, okrem uvedenej. Patrí jej pozemok susediaci s pozemkom, na ktorom stojí rodičovský dom, ktorú nemôže užívať, pretože jej v tom bráni odporca. Uviedla, že nie je možné spoločné užívanie domu, matka má zhoršený zdravotný stav, občas vyžadujúci opateru. Odporca s manželkou nikdy nejavili záujem jej pomôcť. Verbálne ju napádajú, osočujú a tieto útoky nesvedčia o dobrých vzťahoch. Jediným zo spoluvlastníkov, ktorý nie je ochotný rešpektovať ostatných je práve odporca.
Navrhovateľka v 4/ rade uviedla, že bola snaha dohodnúť sa s odporcom mimosúdnou cestou, na dohodu nereagoval. Uviedla, že je živiteľkou rodiny, nevlastní inú nehnuteľnosť a nemá možnosť iného bývania. Odporca tvrdí, že disponuje hotovosťou, ktorá predstavuje čiastku podielu navrhovateľov. Pokiaľ pripočítajú k tomu čiastku na výplatu jeho spoluvlastníckeho podielu má za to, že si môže jednoduchšie zabezpečiť nové bývanie, je živnostník, manželka poberá starobný dôchodok. Nesúhlasila s tým, aby zostal v podielovom spoluvlastníctve s matkou navrhovateľkou v 1/ rade, keďže je agresívnej, násilníckej,
panovačnej povahy. Nerešpektuje spoluvlastnícke ani vlastnícke práva a narušuje aj susedské vzťahy. Neváha použiť hrubú silu, čo už viackrát urobil. O matku nejaví žiadny záujem, nezdraví sa jej, nadáva jej, obviňuje ju z krádeží, po dome vylepuje nezmyselné plagáty s textom nekradnúť. Uvádza, aby matka vypadla z domu, že jej tam nič nepatrí, všetko je otcove. Za posledné štyri roky bola navrhovateľka v 1/ rade trikrát hospitalizovaná, ani raz neprejavil záujem o jej zdravotný stav. Útokmi na jej osobu ho zhoršuje. Nerešpektuje ani jej vek, keďže matka už potrebuje kľud a pokoj. Jeho manželka požíva alkoholické nápoje a svojím správaním situáciu v dome zhoršuje. Rozdelenie stavby by bolo finančne náročné, čo nie je ochotná znášať a nikdy by sa tým nevyriešili spory, ktoré existujú. Taktiež poukázala na nutnú rekonštrukciu domu, na hrdzavú deravú strechu s tým, že odporca sa vyjadril, že do domu investovať nebude, lebo investoval dosť. Pokiaľ investoval tak pre svoje vlastné potreby. K investíciám, ktoré odporca uvádzal sa pripojila k vyjadreniam navrhovateľov.
Z písomných vyjadrení a výpovede odporcu bolo zistené, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, ale nie so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva po zrušení. Navrhovateľka v 1/ rade ich matka je majoritným spoluvlastníkom nehnuteľností, vlastní podiel vo veľkosti 1. Druhým najväčším spoluvlastníkom je on odporca v podiele X/XX . a zvyšní súrodenci majú podiel X/XX. V dome na prvom podlaží býva matka navrhovateľka v 1/ rade s navrhovateľkou v 4/ rade, ktorá je jeho nevlastnou sestrou. Užívajú kuchyňu, tri izby a manzardu, sociálne zariadenia a špajzu. Dvor a záhradu využívajú výlučne oni, zamedzujú mu tam prístup, čo v záujme zachovania pokoja v domu rešpektuje. Je pravdou, že v rohu parcely č. XXX má chliev, kde chová zajace. On s manželkou užíva spodnú časť, prízemné podlažie a to kuchyňu, jednu izbu a sociálne zariadenie. Spodnú časť domu prebudoval z pivničných priestorov a sociálne zariadenie prerobil z pivnice na kúpeľňu a WC. Tieto časti domu užíva aj navrhovateľka v 1/ a v 4/ rade kotolňu a sklad. Podielovými spoluvlastníkmi so súrodencami sa stali dedením po smrti otca L. P., zomrelého dňa XX. XX. XXXX.
Navrhovatelia v 2/ a v 3/ rade v dome nebývajú, neužívajú pozemky a nezabezpečujú ani základnú údržbu a opravu nehnuteľností. Pokiaľ si navrhovateľ v 2/ rade uvádza trvalé bydlisko na Q. 2, v dome nebýva, býva v P. P. so svojou družkou. Navrhovateľka v 3/ rade býva v Obci R. s manželom a svojou rodinou v rodinnom dome, ktorý si postavili a teda navrhovatelia v 2/ a v 3/ rade majú zabezpečené bývanie, nie sú žiadnym spôsobom na užívaní uvedených nehnuteľností zainteresovaní, sú len formálnymi spoluvlastníkmi.
Opravu a údržbu rodinného domu počas existencie spoluvlastníctva a od dávnej minulosti zabezpečoval výlučne sám z vlastných finančných prostriedkov a nikto zo súrodencov neprispel ani prácou. V dome býva od svojho narodenia celý svoj život v súčasnej dobe s manželkou. Problémy nikdy neboli, vznikli až v roku 2004, kedy sa do domu nasťahovala navrhovateľka v 4/ rade. V roku 2004 bolo spolužitie s matkou normálne, pomáhali si, navštevovali sa avšak po príchode navrhovateľky v 4/ rade začali vznikať nedorozumenia, hádky, pretože sa začala správať panovačne, o všetkom chcela rozhodovať. Toto vyústilo do súčasného rozdelenia užívania domu.
V posledných rokoch investoval sám do domu, prebudoval prízemie, čím vytvoril samostatný byt. V posledných šiestich rokoch vymenil žľaby, odkvapové rúry pri oprave strechy, vybudoval betónovú platňu slúžiacu ako parkovacia plocha. Zjednodušil a skvalitnil sa tým prístup do kotolne. Dvakrát natrel strechu, kúpil pec na ústredné kúrenie, čím sa zvýšil štandard bývania. Prebudoval podkrovnú izbu, kde vybudoval podlahu a strop.
Navrhol, že vyplatí navrhovateľov v 2/ až v 4/ rade sumou 6340,16 Eur. Spoluvlastníctvo s navrhovateľkou v 1/ rade by zostalo zachované. Má za to, že do úvahy neprichádza iné riešenie, keďže matka dom stavala, celý život v ňom býva, je vo vyššom veku a bolo by nespravodlivé ani vhodné požadovať od nej, aby sa z domu vysťahovala. Ostatní majú bytovú otázku vyriešenú, okrem navrhovateľky v 4/ rade, ktorá si však dokáže túto otázku vyriešiť.
Keďže je s navrhovateľkou najväčším spoluvlastníkom a ich vzťahy boli normálne a môžu byť aj v budúcnosti navrhol prikázať spoluvlastnícke podiely navrhovateľov v 2/, v 3/ a v 4/ rade do jeho vlastníctva s povinnosťou výplaty každému vo výške 6340,16 Eur. Uvedenými prostriedkami disponuje.
Poukázal, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X záhrada, na ktorú by v podstate keby sa vyhovelo návrhu nemal prístup, pretože je v teréne začlenená medzi ostatné parcely a dá sa k nej prechádzať len cez nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve.
Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že pred smrťou otca zabezpečoval na zimu drevo a uhlie, na čo prispievali rodičia, až od roku 2005 po nasťahovaní do domu začala tieto veci zabezpečovať navrhovateľka v 4/ rade, a to z toho dôvodu, že kotolňa, ktorú vybudoval slúži na vykurovanie poschodia domu, ktorú užíva s matkou. Tým preukazoval, že navrhovatelia v 2/ až v 4/ rade sa v minulosti finančne nepodieľali ani organizačne na prácach ani prácou na opravách, úpravách a údržbe rodinného domu, čiastočne len navrhovateľka v 1/ rade s jeho otcom. Zároveň predložil listinné dôkazy, a to doklady o nákupe jednotlivých vecí a materiálu za uvedené obdobie.
Navrhovatelia uviedli, že záhradu, a to parcelu č. XXX využíval odporca na chov oviec priamo pod ich oknami. Na uvedenej parcele má v rohu postavenú klietku pre zajace. Na parcele č. XXX/X má postavený chliev, v ktorom v roku XXXX choval tri ošípané, kurín, kde chová hydinu, čím výkalmi a zápachom znepríjemňuje bývanie. Nie je pravdou, že nemôže užívať záhrady, naopak on je ten, čo užíva ich väčšiu časť a robí na pozemkoch neporiadok. Pokiaľ odporca poukazoval na navrhovateľku v 4/ rade, problém má aj s ostatnými súrodencami. Keď sa navrhovatelia v 2/ a v 3/ rade postavili na obranu sestry a matky v čase, keď chcel odmontovať pec na ústredné kúrenie osopil sa aj na nich. Zároveň neakceptoval výzvu navrhovateľky v 3/ rade, aby vypratal jej nehnuteľnosti. V roku 2008 odoprel im prístup na parcelu XXX/ X k skládke uhlia.
Na základe návrhu odporcu, aby sa vyjadril znalec, či je možná reálna deľba nehnuteľností tak, aby bolo vytvorené samostatné bývanie pre odporcu a samostatné bývanie pre navrhovateľku v 1/ rade, a to vertikálnym spôsobom bola nariadená ohliadka na mieste samom, kde znalec uviedol, že na základe predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. S. I. na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu, ktorého súčasťou je nákres prízemia, podkrovia a suterénu však nekorešponduje s reálnym stavom, reálna deľba je možná.
Z toho dôvodu potom bolo podané odborné vyjadrenie č. X/XXXX, a to na možnosť reálnej deľby domovej nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné č. X v Obci Q..
Zo záveru uvedeného odborného vyjadrenia, ktoré bolo podané na základe zadovážených podkladov vizuálnej ohliadky a zamerania skutkového stavu bolo uvedené, že reálna deľba je možná len za predpokladu vykonania nových stavebných prác na základe stavebného povolenia, kde znalec rozobral možné riešenia s tým, že to predpokladá dohodu pravidiel o rozvode vody, kanalizácie, UK, prístupu k čistiacim dvierkam komína, ohľadom podkrovia pre úpravu, údržbu, uskladnenie a k uvedenému je potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu v stupni realizačný projekt stavby. Reálna deľba pozemku je možná len za predpokladu vykonania nového prerozdelenia hraníc parciel.
K možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti a pozemkov navrhovatelia v 1/ až v 4/ rade uviedli, že nesúhlasia s takýmto riešením spoluvlastníckych vzťahov, keďže situácia nerieši agresívne správanie odporcu. Zároveň z dôvodu, že nie sú ochotní znášať náklady s tým spojené a v podstate zostáva tam vecné bremeno, čo by bol ďalší problém.
Odporca uviedol, že sa stotožňuje s odborným vyjadrením a v zmysle neho je možné vytvoriť samostatné bytové jednotky s poukazom na technické údaje uvedené znalcom, ku ktorým sa nevyjadruje.
Odporca k zmenenému petitu žaloby, ktorý bol pripustený na pojednávaní dňa 15. 12. 2011 uviedol, že s dôvodmi zrušenia spoluvlastníctva nesúhlasí, keďže nie je pravdou, že by vyvolával konflikty a že by sa odmietal podieľať na zveľaďovaní spoločného majetku. V podstate celý život prežil v nehnuteľnosti o ktorú sa riadne staral, či už pri opravách alebo údržbe domu, na čo predložil listinné dôkazy. Financoval ich výlučne sám a nikto zo spoluvlastníkov neprispel, tak ako už uviedol, ani prácou ani finančne. Poukázal na to, že je odkázaný na bývanie v predmetnom dome, investoval tu výlučné prostriedky z BSM na vytvorenie samostatnej bytovej jednotky na prízemí, čiže dom zhodnotil a preto navrhol, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí ostatných spoluvlastníkov a následne sa zriadí vecné bremeno v prospech navrhovateľky v 1/ rade vo forme práva doživotného bývania v predmetnom dome a doživotného užívania nehnuteľností. Nemá
záujem matku z domu vysťahovať. Pri zohľadnení kritérií pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorými sú doterajší spôsob využívania nehnuteľností, ich využitie v budúcnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov, solventnosť účastníkov by bolo zákonné a spravodlivé, aby boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva.
Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla matka s otcom, je väčšinová podielová spoluvlastníčka, poukázali na správanie odporcu, ktoré vyúsťuje do rôznych konaní. Zároveň poukázali na okolnosti, že manželka odporcu požíva alkoholické nápoje. Zároveň poukázali, že najväčšie spory sú medzi navrhovateľkou v 1/ rade a odporcom a teda riešenie, ktoré navrhol nerieši podstatu sporu, pre ktorú aj bola podaná žaloba a to spory už vyššie uvádzané. Pokiaľ odporca tvrdí, že investoval, investoval výlučne do toho, čo užíva. Navrhovateľka v 1/ rade uviedla, že nemôže s odporcom a ani nechce s ním bývať v jednom dome, pretože je to násilník.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia v 1/ až v 4/ rade podali návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že dohoda medzi spoluvlastníkmi nie je možná.
V konaní nebolo taktiež sporné, že navrhovatelia v 1/ až v 4/ rade a odporca sú spoluvlastníkmi nehnuteľností vedený na LV č. XX., katastrálne územie Q., parcela C-KN č. XXX záhrady o výmere XXX m2, C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom súpisné číslo 2 postavený na parcele C-KN č. XXX/ X. Navrhovateľka v 1/ rade je podielovou spoluvlastníčkou v 1, navrhovatelia v 2/, v 3/ a v 4/ rade v podieloch X/XX a odporca v podiele X/XX.
Navrhovatelia v 1/ až v 4/ rade a odporca na pojednávaní dňa 13. 01. 2011 zhodne uviedli, že všeobecná hodnota nehnuteľností, a to rodinného domu s pozemkami je 59 749 Eur (1 800 000,-- Sk), tak ako bolo určené znalcom S.. S. I.. Z tejto hodnoty potom aj súd pri vyporiadaní vychádzal.
T. v danom konaní v zmysle platnej judikatúry musel dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, keďže sú pre neho záväzné. V danom smere súd nie je viazaný návrhom účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.
Zo záverov odborného stanoviska bolo zistené, že reálna deľba je možná, avšak za predpokladu vykonania nových stavebných prác na základe stavebného povolenia. Zároveň však z uvedeného odborného vyjadrenia vyplynulo, že klasická reálna deľba - vertikálna v prípade daného rodinného domu nie je reálna. V prípade realizácie nových stavebných prác je však možné rozdelenie horizontálne s čím je však vždy spojené vecné bremeno, a to spoločná starostlivosť o ležaté a zvislé rozvody, základu, strechu a fasádu. Bolo by potrebné vybudovať nový vstup, schodište v zadnej časti domu alebo na ľavej strane domu. Zároveň uviedol jednotlivé možnosti deľby.
Súd na základe vykonaných dôkazov, a to odborného vyjadrenia znalca, ohliadky na mieste samom i vyjadrení účastníkov konania ustálil, že reálna deľba nehnuteľnosti, a to rodinného domu a pozemkov nie je možná, pretože pri reálnom rozdelení stavby sa v súčasnosti ráta len s vertikálnym a nie s horizontálnym rozdelením, kde znalec uviedol, že v danom prípade prichádza do úvahy len horizontálne
rozdelenie z pohľadu možného užívania avšak spojené s nákladmi na prestavbu a zriadením vecného bremena.
Vzhľadom na stanovisko, že reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné súd rozhodoval o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd zrušil spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1/ až v 4/ rade a odporcu k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal v celosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky v 1/ rade pričom prihliadol na veľkosť podielov, kde navrhovateľka v 1/ rade je jeho podielová spoluvlastníčka v 1. Navrhovateľka v 1/ rade súhlasila s tým, aby vec bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Súd mal za to, že sú u nej splnené i predpoklady na účelné využitie veci, keďže je odkázaná na bývanie v predmetnom rodinnom dome, ktorý postavila spolu so svojím nebohým manželom. Je na dôchodku a súd považoval i za spravodlivé, že vzhľadom na vzťahy ktoré medzi účastníkmi konania existujú, bude výlučnou vlastníčkou. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ sa vykonala údržba na dome, podieľala sa na nej aj navrhovateľka v 1/ rade. Pokiaľ odporca preukazoval, že do nehnuteľnosti investoval, súd poukazuje na to, že pokiaľ sa vykonávala výmena odkvapových rúr, išlo o bežnú údržbu a opravu rodinného domu a pokiaľ odporca vystaval v prízemí rodinného domu kúpeľňu s príslušenstvom v podstate urobil to z dôvodu, aby mohol uvedené prízemie užívať už vzhľadom na vznikajúce nezhody.
Súd mal za to, že zrušenie spoluvlastníctva vyrieši nezhody, ktoré vznikajú hlavne medzi navrhovateľkou v 1/ rade a odporcom jej synom, o čom svedčia v konaní predložené dôkazy, a to vzájomné sťažnosti riešené prostredníctvom OR PZ P. P. a iné priestupkové konania vyplývajúce z nezhôd medzi účastníkmi konania. Pokiaľ odporca poukazoval, že súd má prihliadnuť najmä na výšku podielov, súd poukazuje na to, že veľkosť spoluvlastníckych podielov, nie je jediným a rozhodujúcim kritériom pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov. Aj výsluchom svedkov Y. A. a L. L. bolo zistené, že medzi účastníkmi konania sú nezhody a že medzi nimi navzájom vznikajú hádky konkrétne dôvody neuviedli. Svedok L. uviedol, že odporca choval ošípané asi päť metrov od okna jeho spálne, obťažoval ho hlukom i pachom.
Odporca navrhoval, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s tým, že pre navrhovateľku v 1/ rade by bolo zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného bývania. Súd uvedené nepovažoval za vhodné vzhľadom i na vyjadrenie navrhovateľky v 1/ rade, ktorá so synom nemá záujem žiť pod jednou strechou vzhľadom na nezhody, ktoré vyplynuli v konaní a nie je predpoklad, že by uvedený návrh zo strany odporcu vyriešil problémy a vzťahy medzi ním a jeho matkou.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná hodnota nehnuteľností a teda nebola sporná ani výška spoluvlastníckeho podielu. Súd potom rozhodol tak, že navrhovateľka v 1/ rade je povinná vyplatiť odporcu z jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 11 412,33 Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovatelia v 2/, v 3/ a v 4/ rade sa náhrady spoluvlastníckeho podielu vzdali.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľom v 1/ až v 4/ rade trovy konania, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 684,50 Eur. Iné trovy konania si neuplatnili. Súd priznal navrhovateľom trovy konania, keďže návrhu vyhovel a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom aký bol navrhnutý s tým, že odporca sa bránil neúspešne a navrhoval aj iný spôsobom vyporiadania.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd vo veci požiadal znalca o odborné vyjadrenie na posúdenie otázky, či je možná reálna deľba nehnuteľností. Keďže ide o odbornú otázku, ktorú nie je oprávnený posúdiť súd znalec podal odborné vyjadrenie č. X/XXXX. Uznesením č. k. 20C/162/2009-257 zo dňa 05. 10. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2011 a priznal mu vo výške 791,83 Eur odmenu. Súd potom podľa výsledku konania uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica trovy štátu vo výške 791,83 Eur. Uvedená odmena bola hradená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.
Banská Bystrica 19. 01. 2012
JUDr. Libuša Záthurecká sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská