Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-24-2023.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Galadík, s.r.o., IČO: 54 691 419, so sídlom v Brezne, Ul. B. Němcovej 13, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. D. E., F. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 64,57 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 2.1.2023, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 65,57 € a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 65,57 € od 5.1.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným ako poistníkom v zmysle § 788 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre životné poistenie Mozaika (ďalej len „poistná zmluva“) dňa 03.07.2019, s účinnosťou od 04.07.2019 na dobu určitú, t.j. do 04.07.2039 t.j. poistná doba 20 rokov. Žalovaný sa zaviazal platiť bežné poistné vo výške 20,83 € v mesačných poistných obdobiach, so splatnosťou vždy 4. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná 04.07.2019. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky a Osobitné dojednania k Všeobecným poistným podmienkam (ďalej len „poistné podmienky“). Dňa 17.12.2021 došlo k zániku Poštovej poisťovne a.s., IČO: 31405410, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť Union poisťovňa a.s., IČO: 31322051, so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava – mestská časť Ružinov. Výzvou zo dňa 16.12.2019 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžného poistného vo výške 20,83 €, ktoré vzniklo za poistného obdobie od 04.12.2019 – 03.01.2020 a bolo splatné dňa 04.12.2019. Zároveň bol žalovaný upozornený na skutočnosť, ak k úhrade dlžného poistného v stanovenej výške nedôjde, poistenie zanikne uplynutím mesačnej lehoty odo dňa doručenia tejto výzvy v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 20.04.2020 žalobca oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy pre neplatenie poistného k 06.04.2020. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo
výške 64,57 € do 30 dní od doručenia predmetného oznámenia. Právny zástupca vyzval – predžalobnou upomienkou zo dňa 19.12.2022 žalovaného na úhradu vymáhaného nároku vyplývajúceho z titulu dlžného poistného. Žalobca pre úplnosť uvádza, že žalovaný aj napriek nespornému nároku žalobcu a jeho snahu o mimosúdne urovnanie, svoju povinnosť ku dňu podania tejto žaloby nesplnil, a to ani z časti. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky na vznik povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu, žalobca žiadal, aby súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Vo svojom opravnom podaní upravil petit tak, že požadoval úhradu žalovanej sumy vo výške 64,57 € s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 7.4.2020.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk, nevyjadrila.
3. Súd vykonal pojednávanie dňa 27.11.2023 v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpisom z obchodného registra spoločnosti Poštová poisťovňa, a.s., zmluvou o životnom poistení G. zo dňa 3.7.2019, poistkou k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, protokolom o sprostredkovaní poistenia, výzvou zo dňa 19.12.2022, oznámením o zániku poistnej zmluvy zo dňa 20.4.2020, výzvou na zaplatenie poistného zo dňa 16.2.2019 a zo dňa 3.2.2020, všeobecnými poistnými podmienkami pre Životné poistenie Mozaika, a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalovaná ako poistník uzavrela so spoločnosťou Poštová poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o životnom poistení Mozaika. Jej predmetom bolo poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie, poistenie kritických chorôb, pričom poistenie bolo uzatvorené na dobu od 4.7.2019 do 4.7.2039. Účastníci zmluvného vzťahu mali dohodnuté mesačné poistné vo výške 20,83 €, splatné 4. deň v mesiaci. Poštová poisťovňa, a.s. bola dňa 17.12.2021 vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so žalobcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom. Prvá splátka bola splatná 04.07.2019. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 16.12.2019 na úhradu dlžného poistného vo výške 20,83€ za obdobie od 4.12.2019 do 3.1.2020. Následne žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 3.2.2020 na úhradu dlžného poistného vo výške 20,83€ za obdobie od 4.1.2020 do 3.2.2020. Či došlo k zaplateniu niektorej z uvedených splátok súdu nebolo ani tvrdené ani preukázané. Žalobca listom zo dňa 20.4.2020 oznámil žalovanej, že došlo k zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného dňa 6.4.2020, pričom dlžné poistenie do zániku poistenia predstavuje suma 64,57 €.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 788 ods. l Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
11. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
12. Podľa § 801 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
13. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Súd sa najskôr zaoberal splnením procesnej podmienky právomoci slovenského súdu vzhľadom na skutočnosť, že v spore je medzinárodný prvok; žalovaná je cudzincom (občanom Rumunskej republiky), ktorá mál podľa registra obyvateľov vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky platné do 19.2.2024. Žalovaná tu teda má bydlisko. Je tak daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci s cudzím prvkom podľa čl. 14 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
17. Súd podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo životné poistenie žalovanej. K zániku poistenia z uzavretej zmluvy malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu dňa 6.4.2020. Z akého konkrétneho dôvodu sa tak stalo, súdu vysvetlené napriek jeho výzve nebolo. Žalobca tiež tvrdil, že 16.12.2019 vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného za obdobie od4.12.2019 do 3.1.2020, avšak akým spôsobom došlo k doručovaniu predmetnej výzvy nebolo ani tvrdené ani preukázané. Súd na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom uplatneného nároku žalobcu vyzval výzvou zo dňa 14.11.2023 (doručenou tak na emailovú adresu právneho zástupcu ako aj do jeho dátovej schránky), avšak žalobca na túto nijakým spôsobom nereagoval.
19. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 22. Žalobca tvrdil zánik poistenia, avšak bližšie okolnosti, v dôsledku akých skutočností k tomu došlo, neuviedol.
23. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
24. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
25. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
26. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. (rozsudok NS SR zo dňa 24.2.2010, sp.zn. 4Cdo/285/2008)
27. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Nakoľko súdu neboli predložené tvrdenia, akým spôsobom došlo k zániku poistenia pre neplatenie poistného, keďže Občiansky zákonník upravuje niekoľko spôsobov vo svojom § 801 ods. 2, súd nevie posúdiť pravdivosť tvrdenia žalobcu o zániku poistenia ku dňu 6.4.2020. K zániku poistenia mohlo dôjsť tak, že a) poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. b) alebo ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Nakoľko súdu neboli predložené žiadne tvrdenia o platobnej disciplíne žalovanej, nevie ustáliť na základe akého zákonného ustanovenia k zániku poistenia došlo, keďže v prejednávanom prípade aj podľa predložených dôkazov sa tak mohlo udiať podľa oboch skutočností. Rovnako aj uplatňovaná suma nedáva odpoveď na túto otázku, nakoľko súdu vôbec nie je jasné, čo tvorí sumu 64,57 €.
28. Nakoľko v zmysle § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a následne aj dôkazné bremeno ohľadom žalobou uplatňovaného nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že úspešnou sporovou stranou sa stala žalovaná, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Nakoľko Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej ani žiadne nevznikli a na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia , súd preto s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu - žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko súd považuje osobitné rozhodovanie o výške náhrady trov konania rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).