Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-68-2023.pdf
PDF · 119.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/68/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Slovenský rybársky zväz
- Miestna organizácia Brezno, so sídlom v A., Dr. Clementisa 5, IČO 00 178 209 0603, zastúpeného JUDr. Peter Milec, advokát, advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 20, IČO: 50 285 076, proti žalovanému B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. A., C. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Brlášom, advokátom, advokátska kancelária Nitra, Štefánikova 9, o zaplatenie 109 032,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/52/2022-153 zo dňa 18. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.589,54 eur v súdom určenej lehote (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 89,745 (výrok III.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 109.032,22 eur a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3T/63/2021-620 zo dňa 02. 09. 2021 uznaný za vinného, že v čase od 21.00 hod. dňa 26. 07. 2019 do 14.30 hod. dňa 27. 07. 2019 na úseku rieky Hron v kat. úz. obcí Polomka, Bacúch, Beňuš a Filipovo v rozpore s ust. § 53 písm. a), písm. g) a písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len „zákon o vodách") spôsobil mimoriadne zhoršenie kvality povrchových vôd tým, že do hlavného koryta rieky Hron vypustil usadené sedimenty z prívodného kanála Malej vodnej elektrárne Polomka v kat. úz. obce Polomka v lokalite Petríkovo, následkom čoho došlo na úseku rybárskych revírov: č. 3-1140-4-1 Hron č. 12 a č. 3-1131-6-1-Hron č. 11b k úhynu rýb v množstve a druhovom zložení: 91 ks mihuľa ukrajinská, 194 563 ks čerebľa pestrá, 14 034 ks hlaváč bieloplutvý, 638 ks hlaváč pásoplutvý, 12 120 ks slíž severný, 6 953 ks lipeň tymiánový, 1 084 ks pstruh potočný, 911 ks mrena škvrnitá a 273 ks pstruh dúhový, čím spôsobil žalobcovi škodu v rozsahu 291.331,50 eur, ktorá je tvorená škodou priamou vo výške 109.032,22 eur a škodou nepriamou vo výške 182.299,28 eur, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia, za čo mu bol právoplatne uložený peňažný trest a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. V trestnom konaní bol preukázaný vznik škody, aj kto za ňu zodpovedá. V rámci konania bol znalcom D. E. F., G. vypracovaný znalecký posudok č. 1/2020 zo dňa 18. 02. 2020, ktorý určil hodnotu priamej škody spôsobenej trestným činom na sumu 109.032,22 eur. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 109.032,22 eur a nahradiť trovy konania.
2. Vo veci bol dňa 27. 09. 2022 vydaný platobný rozkaz č. k. 5C/52/2022-46, proti ktorému žalovaný podal včas odpor, v ktorom uviedol, že jedinou nespornou skutočnosťou je predložený rozsudok sp. zn. 3T/63/2021. V trestnom konaní sa žalovaný priznal ku konaniu, ktoré malo za následok havarijné zhoršenie kvality povrchových vôd z nedbanlivosti, ale namietal množstvo uhynutých rýb aj výšku škody. V trestnom konaní predložil znalecký posudok č. 9/2020 vypracovaný znalcom D. G. A. a skutočnosť, že uhynuté ryby neboli vo vlastníctve žalobcu. Žalobcom uplatnená náhrada škody nebola preukázaná z dôvodu rozpornosti znaleckých posudkov a v prípade jej vzniku by škoda mohla vzniknúť výlučne Slovenskej republike, ktorej patria všetky neulovené ryby ako prírodné bohatstvo, resp. prírodné bohatstvo, ku ktorému nemá nikto vlastnícke právo. Pri spôsobenej nehode v malej vodnej elektrárni došlo k úhynu rýb o váhe približne 280 kg, čo však odporuje znaleckému posudku č. 1/2020. Pokiaľ žalobca uhynuté ryby nevylovil, nemohol si ich privlastniť, a teda mu nemohla vzniknúť tvrdená škoda. Žalobu žiadal zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože žalobca nepreukázal vlastníctvo uhynutých rýb, ani akúkoľvek inú spôsobenú škodu, nie sú naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu, keď absentuje preukázanie vzniku škody a príčinná súvislosť s protiprávnym konaním žalovaného.
3. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3T/63/2021-620 zo dňa 02. 09. 2021 bola schválená dohoda o vine a treste a žalovaný bol uznaný za vinného z prečinu porušovania ochrany vôd a ovzdušia podľa § 304 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako uviedol žalobca v žalobe, bol mu uložený peňažný trest a žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
4. Zo znaleckého posudku č. 1/2020 zo dňa 18. 02. 2020, ktorý vypracoval D. E. F., G. vyplýva, že priama škoda na uhynutých rybách a odstraňovaní havárie, predstavovala sumu 109.032,22 eur a nepriama škoda na spoločenskej hodnote, produkcii a reprodukcii rýb mala predstavovať 182.299,28 eur. Žalobca si v konaní uplatnil priamu škodu uvedenú v tomto znaleckom posudku. Podľa znalca bolo odhadnuté množstvo uhynutých rýb v predmetnom úseku rieky Hron spolu 230 668 kusov v celkovej hmotnosti 3 510,15 kg a malo pozostávať z 91 ks mihule ukrajinskej (1,73 kg), 194 563 ks čereble pestrej (778,25 kg), 14 034 ks hlaváča bieloplutvého (364,88 kg), 638 ks hlaváča pásoplutvého (15,95 kg), 12 120 ks slíža severného (339,37 kg), 6 953 ks lipňa tymiánového (1 620,10 kg), 1 084 ks pstruha potočného (149,65 kg), 911 ks mreny škvrnitej (113,91 kg) a 273 ks pstruha dúhového (126,31 kg) - tabuľka č. 1. Hodnota uhynutých rýb bola uvedená v tabuľke č. 2 vo výške 65 301,06 eur, pričom znalec vychádzal z hmotnosti rýb vynásobenej cenou uvedenou vo Vestníku MŽP SR ročník XVIII, čiastka 1a po odpočítaní úlovkov športových rybárov. Škoda na odstraňovaní havárie bola vo výške 43 731,16 eur a pozostávala z platby v kafilérii vo výške 81,-eur, cestovné náhrady 141,33 eur, projekt lipeň 5.000,-eur, brigádnická práca 935,-eur, pstruh potočný dvojročný 1.396,98 eur, pstruh dúhový dvojročný 187,30 eur, lipeň tymiánový jednoročný XX.XXX,-XXX a lipeň tymiánový dvojročný 23.989,55 eur a znalec vychádzal z údajov, že uhynuté ryby boli odovzdané do kafilérie v množstve 270 kg o čom je účtovný doklad. Odstránenie havárie vykonalo 25 brigádnikov (podľa vyjadrenia žalobcu), ktorí odpracovali 125 hodín a cena jednej brigádnickej hodiny je 5,-eur. Znovuzarybnenie sa vykoná násadami pstruha potočného, pstruha dúhového a lipňa tymiánového v priebehu troch rokov.
5. Zo znaleckého posudku č. 9/2020 vypracovaného Ing. Petrom Belešom, PhD. dňa 07. 08. 2020 okresný súd zistil, že na rybárskom revíri č. 3-1140-4-1 Hron č. 12 na obdobie rokov 2018-2020 bol schválený zarybňovací plác 4 000 ks lipňa tymiánového a 150 kg pstruha potočného. Znalec uviedol, že priama škoda na uhynutých rybách predstavuje 10.850,-eur. Ryby sú res nullius a nemožno určiť komu má byť vzniknutá škoda uhradená okrem rýb, ktorými užívateľ zarybnil rybársky revír podľa schváleného zarybňovacieho plánu. Ichtyofauna je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky.
6. Okresný súd z protokolu č. 3 Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru inšpekcie ochrany vôd zo dňa 09. 07. 2020 zistil, že členovia MO SRZ zabezpečili v dňoch 27. 07. 2019 a 28. 07. 2019 zber uhynutých rýb na úseku cca 2,5 km. Vyzbierali 2 015 ks rýb s celkovou hmotnosťou 270 kg v počtoch a hmotnosti uvedenými v bode 22 dôvodov napadnutého rozsudku. V protokole boli uvedené aj závery znaleckého posudku č. 5/2019 vypracovaného D. H. I., G., ktorý ho vypracoval na základe objednávky žalobcu. D. I. v ňom uviedol priamu škodu na uhynutých rybách vo výške 9.966,33 eur, z toho majetková škoda žalobcu 8.966,01 eur a likvidácia uhynutých rýb 866,-eur + náklady na zvýšené zarybnenie za tri roky 2.538,-Eeur.
7. Okresný súd z cenníka pre výpočet náhrady škody na rybách a ostatných vodných organizmoch, zverejnenom na stránke MŽP SR (www.minzp.sk/voda/rybarstvo/cennik-vypocet-nahrady-skody- rybach.html" www.minzp.sk/voda/rybarstvo/cennik-vypocet-nahrady-skody-rybach.html) zistil, že sú v ňom uvedené jednotlivé druhy rýb spolu s ich cenou za kilogram a prípadne aj spoločenskou hodnotou. Pri lipňovi tymiánovom je uvedená cena 24,-eur/kg, pri pstruhovi dúhovom 7,-eur/kg a pstruhovi potočnom 17,-eur/kg.
8. Zo sumárov zarybnenia nachádzajúcich sa v trestnom spise sp. zn. 3T/63/2021 súd zistil celkové náklady žalobcu na zarybnenie v roku 2015 vo výške 15.933,37 eur (z toho na poškodené úseky rybárskych revírov 11.817,37 eur), v roku 2016 vo výške 17.720,87 eur (13.571,64 eur), v roku 2017 vo výške 25.409,14 eur (19.573,84 eur), v roku 2018 vo výške 32.057,31 eur (24.636,93 eur), v roku 2019 vo výške 30.461,99 eur (22.582,74 eur). Zároveň z týchto sumárov okresný súd zistil, že poškodené úseky žalobca zarybňoval podľa plánu pstruhom potočným a lipňom tymiánovým, a to vo väčšom rozsahu ako bol plán zarybňovania a doplnkovo zarybňoval pstruhom dúhovým.
9. Po vykonanom dokazovaní aj ďalšími listinnými dôkazmi (viď body 25 až 28 dôvodov napadnutého rozsudku) okresný súd mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je v súdenej veci daná len sčasti, a to len v súvislosti s úhynom pstruhov potočných, pstruhov dúhových a lipňov tymiánových pri vyššie uvedenej škodovej udalosti. Poukázal na to, že civilný súd je viazaný rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, keď spôsobil mimoriadne zhoršenie kvality povrchových vôd, v dôsledku ktorého došlo k úhynu rýb na úseku rybárskych revírov č. 3-1140-4-1 Hron č. 12 a č. 3-1131-6-1 Hron č. 11b. Podľa zákonnej úpravy rybárske právo patrí štátu, ktorý jeho výkon v rybárskych revíroch bezplatne zveruje iným subjektom. Zákon o rybárstve ani iný právny predpis výslovne nerieši vlastníctvo voľne žijúcich rýb, iba stanovuje, že oprávnený subjekt rybárskeho práva ich do svojho vlastníctva nadobúda ulovením, teda originárnym spôsobom založeným na oprávnení privlastňovať si ryby v medziach tohto zákona. Z toho právnická literatúra vyvodzuje, že na rozdiel od rýb v rybníkoch, nie je vlastníctvo k rybám v tečúcich vodách v zásade možné a neulovené ryby vo vodných tokoch sa pokladajú za veci nepatriace nikomu. Zákon o rybárstve č. 216/2018 Z. z. uvádza iba jednu situáciu, kedy sa užívateľ rybárskeho revíra považuje za vlastníka rýb. Pri mimoriadnych udalostiach upravuje vlastnícke právo užívateľa rybárskeho revíru k určitým rybám, na ktoré tento preukázateľne vynaložil finančné prostriedky v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu. Mimoriadne zhoršenie kvality vôd (ktoré žalovaný spôsobil) predstavuje mimoriadnu udalosť podľa zákona o rybárstve. Žalobca ako užívateľ vyššie uvedených rybárskych revírov bol povinný urobiť opatrenia na záchranu rýb, a ak došlo k ich úhynu, zabezpečiť ich likvidáciu. Zákon mu priznáva vlastnícke právo k rybám, na ktoré preukázateľne vynaložil finančné prostriedky v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu pri uplatnení náhrady škody. Za vzniknuté škody zodpovedá pôvodca zhoršenia alebo ohrozenia kvality vôd. Žalobca ako užívateľ plnil svoju zákonnú povinnosť a zarybňoval predmetné rybárske revíry tromi druhmi rýb, a to pstruhom potočným, pstruhom dúhovým a lipňom tymiánovým, ktoré boli tiež medzi vylovenými uhynutými rybami. Na základe týchto skutočností súd považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za danú pri uplatňovaní si náhrady škody týkajúcej sa týchto druhov rýb. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie si náhrady škody za ostatné druhy uhynutých rýb, ktoré boli vyzbierané a odovzdané do kafilérie (hlaváč pásoplutvý, hlaváč bieloplutvý, čerebľa pestrá, mihuľa ukrajinská, slíž severný, mrena škvrnitá, šťuka severná) v konaní preukázaná nebola, v tomto prípade ide o veci patriace nikomu, a teda, žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v súvislosti s ich úhynom. Súd považoval za preukázané splnenie podmienok vzniku škody, keď sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo jednak k úhynu rýb a žalobcovi vznikli aj náklady na ich likvidáciu a existovala aj príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody, ku ktorej by nebolo došlo, ak by nekonal protiprávne. Pri určení výšky škody na rybách súd vychádzal z množstva skutočne vylovených uhynutých rýb, s ktorými žalobca zarybňoval predmetné revíry a túto škodu súd považoval za preukázanú. Na výpočet škody použil cenník pre výpočet náhrady škody na rybách, ktorý jej zverejnený na stránke MŽP SR a pri výpočte náhrady škody z jeho vychádzali aj znalci v trestnom konaní. Pri určovaní výšky škôd nemohol súd vychádzať z odhadnutého množstva uhynutých rýb uvedeného v znaleckom posudku č. 1/2020, keďže odhadnuté množstvo rýb nie je skutočne preukázateľné množstvo rýb, ktoré uhynuli v dôsledku protiprávnej činnosti žalovaného. Súd mal v konaní preukázanú aj tú skutočnosť, že žalobca na likvidáciu uhynutých rýb vynaložil náklady vo výške 81,- eur, čím mu vznikla škoda aj v súvislosti s týmito nákladmi.
10. Pokiaľ si žalobca uplatnil cestovné náhrady 141,33 eur a náklady za brigádnickú prácu (935,-eur), tieto súd nepovažoval za preukázané. Ani zo znaleckého posudku č. 1/2020 nevyplýva, komu, kedy, v akej výške a z akého dôvodu mal žalobca cestovné náhrady vyplatiť. Pokiaľ ide o brigádnickú prácu, hodnota jednej brigádnickej hodiny mala byť 5,-eur, avšak súd z uznesenia z výročnej členskej schôdze žalobcu zistil, táto suma je určená za neodpracovanú (a nie odpracovanú) brigádnickú hodinu člena a žalobca ani nepreukázal, že takúto sumu niekomu vyplatil a tým mu vznikla škoda. Pokiaľ ide o projekt LIPEŇ, neboli doložené žiadne dôkazy, že sa tento projekt realizoval aj po úhyne rýb a žalobca naň vynaložil finančné prostriedky, ktoré by inak nevynaložil. Z vyjadrenia rybárskeho hospodára vyplýva, že projekt LIPEŇ sa realizoval ešte pred úhynom rýb a financovala ho Rada SRZ a nie samotný žalobca. Čo sa týka predpokladaných nákladov na zarybnenie za tri roky, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku č. 1/2020, tieto by mohli predstavovať škodu iba v prípade, ak by došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na zarybnenie. Po porovnaní zarybňovacích plánov za roky 2018 (rok pred mimoriadnou udalosťou) až 2022 však táto skutočnosť nebola preukázaná, celkové náklady žalobcu na zarybnenie jeho rybárskych revírov boli približne rovnaké a v prípade zasiahnutých rybárskych revírov boli po mimoriadnej udalosti dokonca nižšie (a zarybňoval aj ďalším druhom rýb). Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobcovi ani škoda spočívajúca vo zvýšených nákladoch na zarybňovanie nevznikla. Žalobcovi preto súd priznal náhradu škody vo výške 5.589,54 eur pozostávajúcu z náhrady škody na uhynutých rybách 5.508,54 eur a náhrady nákladov za kafilériu 81,-eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že v trestnom konaní trestný súd považoval za preukázané, že išlo o škodu veľkého rozsahu, teda minimálne vo výške 133.000,- eur, okresný súd uviedol, že škoda, ktorá vznikla, nebola iba škoda vzniknutá žalobcovi, a práve z dôvodu, že výška škody, ktorá mu vznikla nebola jednoznačne preukázaná, nebolo súčasťou návrhu na schválenie dohody o vine a treste aj zaviazanie žalovaného na náhradu škody. Okresný súd uznal, že v dôsledku mimoriadnej udalosti mohlo dôjsť ku škode veľkého rozsahu, keď došlo ku vzniku nielen škody na uhynutých rybách, ale aj škody, napr. na ušlej produkcii, reprodukcii, príp. spoločenskej hodnote uhynutých rýb, avšak škoda, ku ktorej došlo, nevznikla iba žalobcovi.
11. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 420a ods. 1, 2, § 442 ods. 1 OZ, podľa § 2 ods. 2 písm. a), x) a z), § 4 ods. 1,2, § 22 ods. 3, 4, 5 zák. č. 216/2018 Z. z. o rybárstve, podľa § 5 ods. 1, vety prvej a druhej, ods. 5 vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 381/2018 Z. z. a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 89,74 %, preto v tomto rozsahu mu okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
12. Žalobca proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1, veta prvá CSP) z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že trestným rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3T/63/2021 - 620 zo dňa 02. 09. 2021 okresný súd potvrdil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 06. 07. 2021 medzi žalovaným ako obvineným a Okresnou prokuratúrou Brezno, pretože dohoda nebola v rozpore so zákonom. K uzavretiu dohody pritom môže dôjsť len ak (a) obvinený uzná vinu zo spáchania skutku, za ktorý je stíhaný v celom rozsahu a súčasne (b) dôjde k dohode o druhu a výmere trestu. Uznanie viny zo spáchania skutku, za ktorý je obvinený stíhaný, zahŕňa celý skutok vymedzený v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia a následne v takzvanej skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Ak žalovaný v trestnom konaní namietal množstvo uhynutých rýb a výšku spôsobenej škody, je nutné to považovať len za súčasť jeho obrany ako obvineného v trestnom konaní, na ktorú má bezpochyby právo, ktorá je, ale právne irelevantná v prípade, keď sa následne v rámci konania o dohode o vine a treste prizná k samotnému protiprávnemu konaniu. Žalovaný bol vyššie uvedeným trestným rozsudkom uznaný za vinného z prečinu porušovania ochrany vôd a ovzdušia, pričom základným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 304 ods. 3 písm. d) Trestného zákona je spôsobenie škody veľkého rozsahu, teda najmenej 133.000,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v trestnom konaní sám uznal spôsobenie škody žalobcovi ako poškodenému najmenej vo výške 133.000 eur, pretože v opačnom prípade by v rámci dohody o vine a treste nemohol súhlasiť so skutkom a jeho právnou kvalifikáciou. Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku, výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť. V civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty
aj vznik (existencia) škodlivého následku, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na 2 nálezy Ústavného súdu SR, ktoré poskytujú návod k výkladu a aplikácii ustanovenia § 193 CSP, pokiaľ ide o rozsah viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom v časti týkajúcej sa základu nároku na náhradu škody (nález zo dňa 29. 05. 2014 sp. zn. III. ÚS 507/2013, nález zo dňa 23. 11. 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2001). Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že ustanovenie § 193 CSP je v súlade s princípom právnej istoty potrebné vykladať tak, že pokiaľ trestný súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustálil, že následkom spáchania trestného činu je vznik škody v určitej minimálnej výške, je civilný súd povinný takto zistené závery trestného súdu v celom rozsahu rešpektovať. Civilný súd je viazaný minimálnou výškou škody zistenou v trestnom konaní, pričom v civilnom konaní môže zisťovať iba škodu vyššiu, než bola ustálená v odsudzujúcom rozsudku. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie aj žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 písm. b), f) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že žalobcovi mala vzniknúť škoda vo výške 5.508,54 eur. Vodný tok predstavuje neuzatvorený (otvorený) ekosystém, v ktorom dochádza k presunu voľne žijúcich živočíchov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, či ryby, ktoré mal žalobca pri odstraňovaní predmetnej škodovej udalosti vytiahnuť z vodného toku, boli zároveň rybami, na ktoré mal žalobca vynaložiť preukázateľne finančné prostriedky. Žalovaný nespochybnil, že žalobca mal zarybňovací plán, aj že boli vytiahnuté uhynuté ryby, avšak medzi týmito dvomi skutočnosťami chýba kauzálny nexus, keďže predmetné ryby mohli, ale aj nemuseli byť rybami pochádzajúcimi zo zarybňovacieho plánu. Vo vodnom toku, kde dochádza k presunu vodných živočíchov, pričom žalobca ako miestna rybárska organizácia obhospodaruje len určitú konkrétnu časť vodného toku, a nie celý vodný tok - rieku Hron, nastáva situácia, že nie je možné spoľahlivo určiť, či sa jednalo o ryby, ktoré by sa mali považovať za vlastníctvo žalobcu. Ďalej žalovaný namietal, že v prejednávanej veci žalobca odvodzoval svoj nárok od znaleckého posudku číslo 1/2020, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil, žiadne ďalšie dôkazy žalobca neoznačil a ani ich nenavrhol vykonať. Napriek tomu súd doplnil dokazovanie v prospech žalobcu, čím došlo k porušeniu práva rovnosti strán sporu ako aj kontradiktórnosti konania. Ustanovenie § 182 ods. 2 CSP umožňuje súdu vykonať dôkazy v prípade, ak skutkové tvrdenia sú v rozpore so skutočnosťou, pričom v takomto prípade by mal súd prvej inštancie takýto postup náležite odôvodniť. Žalobca si v žalobe uplatnil priamu škodu, ktorú ale žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný podal aj vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Poukázal na to, že odvolanie neobsahuje mandátny certifikát v zmysle zákona č. 272/2016 Z. z. v znení neskorších predpisov (§ 8 ), ktorý by predstavoval kvalifikovaný podpis advokáta ako právneho zástupcu. Tvrdil tiež, že zisťovanie skutočnej výšky škody nepredstavuje rozpor vo vzťahu k záväznosti civilných súdov podľa § 193 CSO. Vo vzťahu k žalobcom citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že tieto nie sú v rozpore s ním citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skutočná výška škody v civilnom konaní podlieha jej prieskumu. Žalobcom citované nálezy Ústavného súdu riešili skutkovo rozdielne situácie, kedy v prvom prípade bol sťažovateľom poškodený a v druhom prípade bol sťažovateľom odsúdený z trestného činu, a teda samotné zistenie výšky náhrady škody bolo potrebné v civilnom konaní riadne preskúmať, čo však civilné súdy nespravili a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili. Žalovaný teda odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Odvolanie žiadal zamietnuť, pokiaľ nebude odmietnuté.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolania prejednal viazaný ich rozsahom a dôvodmi (§ 379 ods. 1, 2 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil z nasledovných dôvodov.
15. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov. Uviedol, ako vec právne posúdil a aké ustanovenia právnych predpisov pri tom použil a aké závery z vykonaného dokazovania vyvodil. Odvolací súd nepovažoval odvolania žalobcu a ani
žalovaného za dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, žalobca v odvolaní poukazoval len na to, že v trestnom konaní medzi obvineným – žalovaným a okresným prokurátorom bola uzavretá dohoda o vine a treste schválená okresným súdom, v ktorej žalovaný uznal, že spôsobil škodu veľkého rozsahu, teda najmenej vo výške 133.000,- eur. Z uvedenej skutočnosti žalobca vyvodzoval, že by mu mala byť priznaná náhrada škody v ním požadovanej výške 109.032,22 eur s príslušenstvom. S týmto tvrdením žalobcu sa však okresný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal, a to v dôvodoch uvedených v bode 43 odôvodnenia rozsudku a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pričom odvolací súd len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že nie je sporným, že úhynom rýb pri vyššie uvedenej mimoriadnej udalosti došlo a ku škode veľkého rozsahu čo okresný súd ani nespochybňoval. Nebolo však v konaní preukázané, že k tejto škode došlo na strane žalobcu. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 3, 4 a 5 zákona o rybárstve ryby, na ktoré užívateľ preukázateľne vynaložil finančné prostriedky v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu sa považujú za vlastníctvo užívateľa pri uplatnení náhrady škody. Pritom za ryby, na ktoré užívateľ preukázateľne vynaložil finančné prostriedky v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu, nie je možné konkretizovať a individualizovať, nie je možné určiť, ktoré konkrétne ryby v súlade so zarybňovacím plánom žalobca do rieky Hron vypustil na ním spravovanom úseku rieky, avšak je možné preukázať, aké finančné prostriedky žalobca preukázateľne vynaložil na ryby v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu a tieto skutočnosti žalobca v konaní preukázal. Zo sumárov zarybnenia nachádzajúcich sa v trestnom spise sp. zn. 3T/63/2021 okresný súd zistil, že poškodené úseky žalobca podľa plánu zarybňoval pstruhom potočných a lipňom tymiánovým a zároveň doplnkovo zarybňoval pstruhom dúhovým. Mal v konaní preukázané v akom množstve, v akej váhe a v akej cene došlo k úhynu týchto druhov rýb pri mimoriadnej udalosti, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda na uhynutých rybách vo výške 5.508,54 eur a vznikli mu náklady za kafilériu vo výške 81,- eur, a teda správne žalobcovi priznal sumu 5.589,54 eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní nebola relevantná tá skutočnosť, či úhynom rýb v dôsledku mimoriadnej udalosti došlo ku škode veľkého rozsahu alebo nie, ale podstatná bola tá skutočnosť, v akej výške zodpovedá žalovaný za ním spôsobenú škodu žalobcovi.
16. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, odvolací súd nezistil, že by odvolanie nebolo podané právnym zástupcom žalobcu bez zaručeného elektronického podpisu, a pokiaľ ide o samotné odvolanie žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že nespochybňuje tú skutočnosť, že ryby v tečúcich vodách migrujú a nie je preto možné určiť, či ryby, k úhynu ktorých došlo, sú práve tie ryby, ktoré použil žalobca na zarybňovanie podľa zarybňovacieho plánu. Z uvedenej skutočnosti však nie je možné vyvodiť tú skutočnosť, že by žalobca nemal nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vynaložením finančných prostriedkov v súvislosti s plnením zarybňovacieho plánu. Odvolací súd v konaní nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že okresný súd zvýhodnil alebo znevýhodnil jednu zo strán vykonaným dokazovaním, vyvodzovanie právnych záverov z vykonaného dokazovania nie je možné stotožniť s vykonaným dokazovaním.
17. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.
18. V odvolacom konaní nebol úspešný ani žalobca, ani žalovaný, a preto o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pomeru úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).