Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Saz/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD. v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná v rozhodnutí: Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná žalobcom: Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Z., N. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, vo veci správnej žaloby podľa o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-7999-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 a o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, č. PPZ-HCP-BA12-7999-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023, ktorým žalovaný zaistil žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná v rozhodnutí: Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná žalobcom: Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Z., N. XX, XXX XX Z..

II. N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná v rozhodnutí: Turecká republika, štátna príslušnosť uvádzaná žalobcom: Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, bezodkladne prepustil zo zaistenia, toho času miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Z., N. XX, Z..

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 25.10.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 15.11.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA12-7999-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 o zaistení žalobcu, zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania. administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7999-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 zaistil žalobcu dňa 08.10.2023 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov) na účel výkonu administratívneho vyhostenia; v súlade s zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.01.2024 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ÚPZC).

3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bola dňa 08.10.2023 v čase o 04:30 hod. zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Preseľany nad Ipľom. Nakoľko žalobca nevedel ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, hliadka ho predviedla dňa 08.10.2023 o 10:00 hod. na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky (ďalej aj OCP PZ Nové Zámky) k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.

4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Vzhľadom na to, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt žalovaný vydal dňa 08.10.2023 podľa § 82 odsek 1 písmeno b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-7999-010/2023-AV (ďalej aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení), pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie a bol zároveň vylúčený odkladný účinok.

5. Žalobcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadril k podkladom i k spôsobu jej zaistenia, prípadne aby navrhol ich doplnenie, no žalobca túto možnosť nevyužil.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobcu je nepochybné, že nemohol konať podľa § 89 odsek 1 písmená a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca nevie a nechce preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.

7. Dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.01.2024 žalovaný odôvodnil tým, že stanovená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia účastníka konania je jej spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.

8. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prípade žalobcu, ktorý je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako:

- overenie totožnosti žalobcu (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR") na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobca;

- ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru;

- v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza;

- následne ak sú na základe zaslaných žiadosti vybavené požadované doklady pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď);

- ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobkyne ÚPZC.

9. Žalovaný s poukazom na povinnosti podľa § 90 odsek 1 písmeno d/ zákona o pobyte cudzincov ďalej uviedol, že v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma.

10. Mal za to, že zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor) je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej

republiky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu.

11. Záverom konštatoval, že počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru žalobcovi neupiera a plne ich rešpektuje. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov, žalovaný konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii. súdne konanie

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- BA12-7999-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) správnu žalobu zo dňa 25.10.2023, ktorá bola doručená správnemu súdu 15.11.2023. Žiadal toto rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil a priznať mu plnú náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že samostatným rozhodnutím žalovaného bola zaistená aj manželka žalobcu Z. O..

13. V žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, žalovaný dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom štátnej príslušnosti žalobcu a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľne pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Ďalej žalobca uviedol, že podľa 88 ods. 1 písm. b) o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „”) je policajt oprávnený zaistiť' štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, a že podľa ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť' len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. Zároveň uviedol, že podľa zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť' obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať' aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

14. Ďalej žalobca uviedol, že jeho manželka Z. O. je tehotná, v 8. mesiaci tehotenstva. Táto skutočnosť bola zrejmá z osobného stretnutia právneho zástupcu so žalobcom a jeho manželkou v zariadení pre cudzincov, pričom rovnako by mala byt' zrejmá aj žalovanému. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobcu nie je vôbec zrejmé, že by sa žalovaný zaoberal možnými prekážkami vyhostenia žalobcu a jeho manželky a teda zrealizovania samotného účelu zaistenia práve pre prekážku vysokého štádia tehotenstva manželky žalobcu a následne ich držania v zaistení. Pokiaľ nie je prípustné či fakticky možné zrealizovať' účel zaistenia - administratívne vyhostenie cudzinca, takéto neúčelné a neefektívne obmedzovanie osobnej slobody cudzinca je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. Rozhodnutie o zaistení žalobcu a jeho manželky je odôvodnené formalisticky citáciou avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody manželky žalobcu ako zraniteľnej osoby v zmysle 88 ods. 8 a 2 ods. 7 . Žalovaný je v každom prejedávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv zraniteľných osôb majúcimi prednosť' pred . Zaistenie žalobcu a zaistenie jeho manželky nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhuje, aby správne súdy posudzovali zaistenie žalobcu a jeho manželky vo vzájomných súvislostiach.

15. Podľa žalobcu sa žalovaný sa dopustil závažného procesného pochybenia ustanovením žalobcovi tlmočníka, ktorému žalobca nerozumel, čo malo za následok nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným, keďže žalobca podľa jeho tvrdení nie je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ale Sýrskej arabskej republiky. Uvedené bolo potvrdené aj pred zástupcom žalobcu (Centrom), kedy žalobca nerozumel tlmočníkovi z tureckého a kurdského jazyka, z ktorého dôvodu bol prizvaný súdny tlmočník z arabského jazyka Ing. P. V., ktorý pretlmočil tvrdenia žalobcu o jeho príslušnosti s tým, že žalobca uviedol, že pochádza so Sýrie a z mesta C. a zo Sýrie utiekli spolu so svojou manželkou pred vojnou. Žalobca tiež mal cit. „... do útvaru policajného zaistenia zaslal kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje jeho pôvod.“ Dôkazom o uvedenom procesnom pochybení žalovaného je aj to, že v napadnutom rozhodnutí nie je žalovaným

pribratý tlmočník označený menom a priezviskom, čo je podľa žalobcu povinná náležitosť rozhodnutia, aby bol tlmočník stotožniteľným a overiteľným. Uvedené pochybenie tlmočenia je vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný neskúmal prekážky vyhostenia žalobcu vo vzťahu k správnej krajine a preto ani nemohol správne vyhodnotiť účelnosť jej zaistenia. Žalobca je nevyhostiteľný do jeho domovskej krajiny Sýrie z dôvodu dlhodobo tam prebiehajúceho vojenského konfliktu [Uznesenie Európskeho parlamentu z 11.03.2021 o sýrskom konflikte - 10 rokov po povstaní (2021/2576(RSP)) (2021/C 474/14).], kvôli ktorému Slovenská republika nevyhosťuje cudzích štátnych príslušníkov na územie Sýrie a umožňuje im zotrvanie na území Slovenskej republiky, kvôli čomu policajné útvary SR aj prestali zaisťovať sýrskych štátnych príslušníkov pre ich nevyhostiteľnosť, s výnimkou tzv. dublinských transferov. Žalobca podotkol, že žalovaný svoje rozhodnutie o zaistení založil iba na splnení formálneho zákonného predpokladu pre zaistenie a to na existencii rozhodnutia o vyhostení a na súlade so , avšak absentuje jeho odôvodnenie z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia žalobcu, ako aj z pohľadu skúmania existencie prekážok vyhostenia a súladu napadnutého rozhodnutia s čl. 3 Európskeho dohovoru.

16. Žalobca ďalej uvádza, reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto odporca musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. Nakoľko v rozhodnutí o zaistení navrhovateľa ako aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určenie krajiny, kam má byt' navrhovateľ vyhostený, absentuje, logicky nie je ani možné skúmať základná podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť', včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného, je z pohľadu odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR SP. zn. ). Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu. Pre formálne nedostatky rozhodnutia o zaistení aj rozhodnutia o vyhostení (absencia stanovenia krajiny vyhostenia a skúmania prekážok vyhostenia) žalobca nie je schopný reálnej obrany voči budúcim postupom policajných orgánov voči nemu, keďže nevie, voči vyhosteniu do akej konkrétnej krajiny sa má brániť. Zároveň logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia, ktorou je vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia, ako sú efektívnosť, včasnosť.

17. Ďalej žalobca mal za to, že zo spisového materiálu, ktorého obsahom je aj administratívny spis žalovaného vyplýva, že vo vzťahu k vyhostiteľnosti sťažovateľa žalovaný v rozhodnutí o vyhostení len skonštatoval, že v zmysle 81 preskúmal prekážky administratívneho vyhostenia s tým, že žalobcu nie je možné vyhostiť' do krajiny pôvodu, preto podľa 77 ods. 1 v rozhodnutí o vyhostení neurčil krajinu, do ktorej má byt' žalobca vyhostený. V ďalšom sa však nezaoberal s tým, v akých podmienkach sa bude žalobca nachádzať v prípade vyhostenia do tretích krajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia žalobcu z týchto krajín do krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR SP. zn. z 17.10.2016). Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byt' naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný (NSSR sp. zn. ).

18. V závere konštatoval, že jeho vyhostením do Sýrie dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru. Vyhostenie do inej tretej krajiny nie je realizovateľné, nakoľko žalobca prechádzal územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, a preto neexistuje ani najmenší predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca jeho zaistenie za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Účel zaistenia, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia, odpadol, keďže nie je možné vyhostiť' žalobcu do žiadnej krajiny.

19. Písomným podaním zo dňa 06.11.2023 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca pred správnym orgánom uvádzal ako krajinu pôvodu Tureckú

republiku a nie Sýrsku arabskú republiku. Ďalej žalovaný uvádza, že i napriek skutočnosti, že žalobca v správnej žalobe uvádza, že zaslal kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje jeho pôvod do útvaru policajného zaistenia pričom žalovanému takýto doklad doručený nebol a bez neho neakceptuje zmenu štátnej príslušnosti žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza, že v konaní o administratívnom vyhostení a zaistení bol ustanovený tlmočník z jazyka tureckého do jazyka slovenského, ktorému žalobca rozumie. Tento fakt potvrdzuje aj zápisnica o podaní vyjadrenia, kde žalobca uvádza, že rozumie tu prítomnému tlmočníkovi. K skutočnosti do ktorej krajiny žalovaný vyhosťuje žalobcu, žalovaný uvádza, že žalobcu vyhostil z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť' a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 16.11.2023.

21. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 27.11.2023. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s a vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa .

právny názor správneho súdu

22. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia [ až (ďalej aj )] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.10.2023, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

23. V súlade s ustanovením a , správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

24. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený dňa 08.10.2023 z dôvodu podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobkyne na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.01.2024 a rozhodol o jej umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

25. Podľa „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak (a) ide o konanie podľa až f) a až k).“

26. Podľa „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“

27. Podľa a „(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“

28. Podľa , zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

29. Podľa , administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

30. Podľa , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

31. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

32. Podľa prvá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

33. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,

34. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

35. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

36. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

37. Podľa čl. 15 ods. 4 Návratovej smernice, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

38. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

39. Podľa č. , nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

40. Podľa (ďalej len „“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“

41. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

42. Podľa druhej vety sú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

43. Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

44. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

46. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

47. Žalobca v konaní namietal účelnosť a efektívnosť jeho zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobcu. Nie je zrejmé ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, s tým že nie je možné skúmať vyhostiteľnosť, nakoľko ani nie je zrejmé, kam mieni žalovaný žalobcu vyhostiť. Tiež sa nezaoberal tou skutočnosťou, že manželka žalobcu je vo vysokom štádiu tehotenstva, teda už v 8. mesiaci tehotenstva. Táto skutočnosť' bola zrejmá z osobného stretnutia právneho zástupcu so žalobcom a jeho manželkou Z. O. v zariadení pre cudzincov, pričom rovnako by mala byt' zrejmá aj žalovanému. Okrem toho sa s ním v zaistení nachádza aj jeho tehotná manželka. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobcu nie je vôbec zrejmé, že by sa žalovaný zaoberal možnými prekážkami vyhostenia žalobcu a jeho tehotnej manželky a teda zrealizovania samotného účelu zaistenia práve pre prekážku vysokého štádia tehotenstva manželky žalobcu a následne ich držania v zaistení.

48. Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že tieto námietky žalobcu sú dôvodné.

49. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, mal správny súd za dôvodnú v prvom rade námietku žalobcu týkajúcu sa nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovaným, uloženej mu cit. , skúmať po celý čas trvania zaistenia či trvá aj jeho účel, t.j. či osoba, ktorej osobná sloboda bola zaistením obmedzená, je aj reálne vyhostiteľnou a teda či neexistujú prekážky jej vyhostenia. V danom prípade v zmysle rozhodnutia o vyhostení žalobcu, má byť tento vyhostený cit., ... do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu ...“, avšak z rozhodnutia žalovaného o zaistení, vydaného na uvedený účel vyhostenia nevyplýva, žeby sa žalovaný bol zaoberal minimálne vo vzťahu ku krajine z ktorej podľa prvotného vyjadrenia žalobcu, žalobca odišiel (keďže uvedenie konkrétnej krajiny na vyhostenie v rozhodnutí o zaistení nie je nevyhnutným, viď ďalej), ktorá bola žalovanému známa a ktorou je Turecká republika, či je to skutočne krajina pôvodu žalobcu (napr. či žalobca je vedený v evidencii obyvateľov tejto krajiny, keďže ako sám uviedol, disponoval aj cestovným pasom s ktorým túto krajinu letecky opustil), a to najmä vzhľadom k jeho odlišnému tvrdeniu v žalobe, kde už uvádza, že krajinou jeho pôvodu je Sýrska arabská republika (správny súd z uvedeného dôvodu ponechal v záhlaví rozsudku ako aj v jeho výrokovej časti obidve skutočnosti o údajnej štátnej príslušnosti žalobcu, keďže správny súd nie je oprávneným túto otázku ustáliť).

50. Čo sa týka námietky až v žalobe uvedeného tvrdenia žalobcu, o krajine jeho pôvodu, ktorou by mala byť Sýrska arabská republika a nie Turecká republika, v súvislosti s ktorou uviedol,

že nerozumel tureckému jazyku na tlmočenie z a do ktorého bol žalovaným do konania pribratý tlmočník, správny súd podotýka, že túto námietku žalobcu považuje za účelovú, málo pravdepodobnú a uveriteľnú, keďže aj z prvotnej zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcom je zrejmým, že žalobca sa voči tlmočeniu z arabského do tureckého jazyka neohradil v tom smere, žeby mu nerozumel, ba uviedol, že prekladu rozumie a dokonca je v zápisnici zachytený aj ním popísaný priebeh skutkového deja jeho odchodu práve z Tureckej republiky do Srbska, letecky na cestovný pas, pričom za krajinu svojho pôvodu označil Tureckú republiku. Uvedené však nevylučuje, že žalobkyňa rozumie nie len tureckému, ale aj arabskému jazyku, v ktorom smere mal žalovaný vykonať zisťovanie (dopyt) na overenie skutočnej krajiny pôvodu žalobcu (napr. aj skrz to, ktorá krajina mu vydala cestovný pas). Avšak ani zo žalovaným predloženého, ako sám žalovaný uvádza „kompletného“ administratívneho spisu, nie je zrejmým, žeby žalovaný aspoň v medziobdobí po vydaní rozhodnutia o zaistení, do doby predloženia administratívneho spisu správnemu súdu, čo je doba viac ako jedného mesiaca (zaistenie z 08.10.2023 a administratívny spis bol správnemu súdu predložený 15.11.2023), teda, žeby skúmal či už podmienky vyhostiteľnosti žalobcu do ktorejkoľvek krajiny či už pôvodu alebo tranzitu alebo, žeby vykonával kroky smerujúce k materiálno technickému zabezpečeniu jeho vyhostiteľnosti (v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, či už dopyty žalovaného do prípadných, do úvahy prichádzajúcich, krajín vyhostenia, ohľadne prijatia žalobcu alebo preukazujúce zabezpečovanie cestovných dokladov pre žalobcu). Inými slovami, žalovaný obmedzil osobnú slobodu žalobcu síce na podklade formálne existujúceho rozhodnutia o jeho vyhostení, avšak po celú doterajšiu dobu tohto obmedzenia jeho osobnej slobody, sa žalovaný vôbec nezaoberal či je toto zaistenie stále účelným a teda vykonateľným a teda potrebným.

51. Administratívny spis žalovaného teda neobsahuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, keďže dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení a ani vyjadrenie žalovaného k žalobe neobsahuje žiadne nové informácie o aktivite žalovaného a ďalších zainteresovaných orgánov (napr. orgánov domovskej krajiny žalobkyne) po vydaní rozhodnutia o zaistení. V rozhodnutí žalovaného obsiahnutá identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať poskytuje súdu pre účely preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo dáva správnemu súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia iba do budúcnosti, avšak v aktuálnom konaní súd posudzuje správnu žalobu už v čase, keď je žalobca v zaistení už jeden a pol mesiaca (z pôvodne stanovených troch mesiacov zaistenia). V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení, je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto viedla správny súd k záveru o tom, že zotrvanie žalobcu v zaistení by nebolo legitímne zdôvodnené a vykazovalo by znaky samoúčelnosti, o to viac, že manželka žalobcu, ktorá je zaistená spolu so žalobcom, bola zaistená vo vysokom štádiu tehotenstva (8. mesiaci tehotenstva), čo tiež podstatným spôsobom mení pohľad na celú situáciu zaisteného žalobcu.

52. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

53. Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. sp. zn. , sp. zn. ) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v . Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do

krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

54. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP- BA12-7999-010/2023-AV zo dňa 08.10.2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť žalobca vyhostený. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď v pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. a sp. zn. ).

55. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. zo dňa 10.01.2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.

56. Požiadavka reálneho predpokladu splnenia účelu zaistenia je výslovne obsiahnutá najmä v článku 15 ods. 4 Návratovej smernice. Súdny dvor EÚ vysvetlil požiadavku reálneho predpokladu dosiahnutia účelu zaistenia okrem iného v rozsudku veľkej komory Kadzoev (C-357/09 PPU - Kadzoev, bod 67), v zmysle ktorého „článok 15 ods. sa musí vykladať v tom zmysle, že iba skutočný predpoklad, že môže dôjsť k úspešnému vyhosteniu vzhľadom na lehoty stanovené v odsekoch 5 a 6 toho istého článku, zodpovedá reálnemu predpokladu na vyhostenie a že tento neexistuje, ak sa zdá nepravdepodobné, že príslušný bude s prihliadnutím na uvedené lehoty prijatý v tretej krajine.“

57. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dodáva, že na druhej strane možno dospieť k záveru, že v prípadoch, keď bude už v čase rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé alebo pravdepodobné, že účel zaistenia, t. j. správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca, nebude môcť byť realizovaný, nebolo by možné zbavenie alebo obmedzenie osobnej slobody cudzinca považovať za súladné s ústavným poriadkom, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti ochrany základných práv a podľa súčasného právneho stavu ani s citovanými ustanoveniami návratovej smernice.

58. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené preto považoval za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentuje posúdenie otázky účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, ako aj prípadných prekážok administratívneho vyhostenia. Správny súd poznamenáva, že tak preskúmavané rozhodnutie ani administratívny spis žalovaného neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného k nej. Pokiaľ ide o preskúmavané rozhodnutie, v ňom žalovaný len stroho konštatuje existenciu rozhodnutia o vyhostení a všeobecný popis postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o zaistení, bez konkrétnej väzby na osobu žalobcu.

59. Navyše dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného je aj to, že ten sa vôbec nezaoberal špecifickou situáciu žalobcu, ktorého manželka je takisto zaistená a ktorá je vo vysokom štádiu tehotenstva (8. mesiac tehotenstva) a migrovala so svojím manželom, a to vo vzťahu k zachovaniu

jej práv ako osoby zraniteľnej, ktorej zaistenie môže byť vykonané iba vo výnimočných prípadoch a na čo najkratšiu nevyhnutnú dobu, ktorá skutočnosť nebola posudzovaná vo vzájomných súvislostiach so žalobcom.

60. Správny súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavanej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

61. Na základe uvedených záverov, dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, preto podľa , žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov, súčasne žalovanému nariadil, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

62. Správny súd pre úplnosť dodáva, že námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti, nevykonateľnosti a nezákonnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení z dôvodu rozporu s ustanovením , nakoľko v ňom absentuje určenie krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený sa nezaoberal z dôvodu, že toto rozhodnutie nie je predmetom tohto súdneho prieskumu

63. Podľa „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

64. Podľa „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

65. Podľa a „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

66. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).