Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-57-2022.pdf
PDF · 90.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/57/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E.É. G. XXX/X, XXX XX R. - E. G., zastúpený: Advokátska kancelária AK - AK, s. r. o., so sídlom Na Revíne 10209/37, 831 01 Bratislava, IČO: 55 629 679 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 1.065,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/142/2016 - 168 zo dňa 2.11.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/142/2016 - 168 zo dňa 2.11.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom pre zmeškanie č. k. 35Cb/142/2016 - 168 zo dňa 2.11.2021 rozhodol o podanej žalobe tak, že vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca TAXNIPERS, s.r.o. sa žalobou zo dňa 30.9.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.065,08 Eur s príslušenstvom titulom nevyplatenej časti poistného plnenia. Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2018 žalobca navrhol pripustenie zmeny na strane žalobcu tak, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca, pričom súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.9.2020 pripustil zmenu žalobcu. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 137 písm. a) a § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že v predvolaní na pojednávanie dňa 20.7.2021 (a v priebehu konania viackrát) bol žalobca riadne poučený o skutočnosti, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Na pojednávaní dňa 2.11.2021 súd prvej inštancie konštatoval neprítomnosť žalobcu bez ospravedlnenia tejto neúčasti, pričom zároveň na tomto pojednávaní žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Súd prvej inštancie návrh žalovaného akceptoval, keď konštatoval, že sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 356 písm. b) CSP z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalobcu na vydanie takéhoto rozsudku neboli splnené podmienky podľa § 278 CSP, nakoľko žalobca nebol na pojednávanie riadne a včas predvolaný s poučením o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie nedoručoval žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 2.11.2021, tento termín bol právnemu zástupcovi oznámený na pojednávaní bez toho, aby súd prvej inštancie následne doručoval predvolanie stranám sporu. Žalobca
je toho názoru, že takéto predvolanie nie je v súlade s dikciou ustanovenia § 278 CSP, kedy sa na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyžaduje písomné predvolanie obsahujúce samostatné poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, ktoré upravuje pojem nečinnosť strany sporu, pričom žalobca poukázal na to, že v konaní nebol nečinný, bol aktívny, osobne sa zúčastnil prvého pojednávania, na ďalších pojednávaniach sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a produkoval v konaní dôkazy a tvrdenia. Žalobca preto považuje napadnutý rozsudok za nespravodlivý a v rozpore s právom žalobcu na spravodlivý súdny proces. Spor trvá od roku 2016 a žalobca bol až do vydania platobného rozkazu aktívny, pričom dňa 17.5.2021 sa komplexne vyjadril k procesnej obrane žalovaného a sťažnosťou na prieťahy zo dňa 5.8.2020 sa sám domáhal toho, aby súd vytýčil termín pojednávania vo veci. Z uvedeného je preto zrejmá procesná aktivita žalobcu vo veci. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s výkladom § 278 CSP tak, ako ho vykladá súd prvej inštancie. Procesná kontumácia v zmysle tohto ustanovenia, je podľa žalobcu prípustná iba za prísneho splnenia podmienok, kedy je strana v konaní absolútne procesne pasívna a takto stráca spor len na základe splnenia procesnoprávnych podmienok bez možnosti riadneho preskúmania a rozhodnutia v merite veci po právnej a skutkovej stránke. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/70/2018, na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23.2.2016 a uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 4 Cmo 421/94 zo dňa 11.12.1996, pričom závery a odôvodnenia týchto rozhodnutí citoval vo svojom odvolaní. Na základe uvedeného preto žalobca uzatvára, že súd prvej inštancie nemal splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku, celú vec posúdil len procesne a formalisticky a jeho rozhodnutie nebolo racionálne a ani spravodlivé.
4. K tomuto odvolaniu doručil dňa 7.2.2022 vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že s právnou a skutkovou argumentáciou žalobcu obsiahnutou v predmetnom odvolaní nesúhlasí, pričom sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov obsiahnutých v napádanom rozsudku pre zmeškanie, pre ktoré súd prvej inštancie žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Žalovaný ďalej uviedol, že berie na vedomie uznesenie Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. I. ÚS 233/2019, ktoré prezentoval žalobca v podanom odvolaní, podľa ktorého nie je formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP (per analogiam § 278 CSP) žiadúci, avšak zvýrazňuje skutočnosť' prezentovanú aj samotným Ústavným súdom SR v označenom uznesení, že samotný návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie treba posudzovať aj podľa okolností prejednávanej právnej veci. Zo skutkových okolností predchádzajúcich vydaniu rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.11.2021 a o mieste a čase boli sporové strany informované priamo na pojednávaní konanom dňa 5.10.2021. Na nariadené pojednávanie dňa 2.11.2021 sa dostavil iba poverený zástupca žalovanej, právny zástupca žalobcu sa aj napriek tomu, že o termíne pojednávania bola strana žalobcu riadne upovedomená na predchádzajúcom pojednávaní dňa 5.10.2021, nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd prvej inštancie preto konal v jeho neprítomnosti a vec na návrh žalovaného rozhodol podľa § 278 CSP rozsudkom pre zmeškanie. Tým, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie konané dňa 2.11.2021, ktoré mu bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavil, zostal sám neaktívny, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď' na návrh žalovanej vydal rozsudok pre zmeškanie. Samotným postupom súdu v súlade so zákonom, teda zákonným rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyžaduje vždy osobitné písomné predvolanie obsahujúce samostatné poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Podľa názoru žalovaného nie je nutné doručovať pri každom predvolaní na vytýčené pojednávanie aj poučenie o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie, pretože účinky takéhoto poučenia zostávajú zachované počas celého konania, v ktorom sa takýto úkon zrealizuje. Žalovaný zastáva názor, že bolo by v rozpore s princípmi hospodárnosti konania, ako aj elementárnej logiky, aby súd po tom, ako stranám sporu oznámi v rámci súdneho pojednávania termín ďalšieho prejednania veci, ešte osobitne písomne zasielal žalobcovi aj žalovanému predvolanie na toto pojednávanie s poučením o možnosti rozhodnúť spor kontumačne a to aj vzhľadom na to, že v predmetnom konaní je žalobca zastúpený advokátom, z čoho možno dôvodne predpokladať jeho vedomosť o jednotlivých právach a povinnostiach sporových strán v rámci súdneho procesu, vrátane možných následkov nedostavenia sa na nariadené pojednávanie.
5. Žalobca sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného vyjadril a zotrval na tom, že nebol na pojednávanie riadne a včas predvolaný s poučením o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie nezasielal žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.11.2021. Žalobca opakoval svoje argumenty už raz uvedené v
podanom odvolaní, poukázal na prehnane formalistický výklad § 278 CSP bez zohľadnenia doterajšieho procesného postupu žalobcu, teda v rozpore s čl. 3 Základných princípov CSP, podľa ktorého výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s princípmi, na ktorých tento kódex spočíva. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ani s tým, že žalobca ostal v konaní neaktívny.
6. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu a s jeho opakovane prezentovanou právnou a skutkovou argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení nesúhlasil, pridržiaval sa dôvodov obsiahnutých vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, ktoré poukázali na opodstatnenosť vydaného rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.2.2016, sp. zn. 3Cdo/127/2013, z ktorého záverov má za to, že nie je nutné doručovať pri každom predvolaní na vytýčené pojednávanie aj poučenie o možnosti rozhodnúť' vec rozsudkom pre zmeškanie, pretože účinky takéhoto poučenia zostávajú zachované počas celého konania, v ktorom sa takýto úkon zrealizuje.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie, oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu voči kontumačnému rozsudku a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
8. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
9. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
10. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
11. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t. j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
14. dvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Podmienky normované v ustanovení § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené kumulatívne, teda kontumačný rozsudok prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v jeho hypotéze, a to druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalobcu na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
kontumačného rozsudku, neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami a napokon návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne v rovnakom čase, čo neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že podmienka riadneho predvolania na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.11.2021 (na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok) spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie splnená nebola, a teda žalobca relevantným spôsobom preukázal absenciu zákonných predpokladov pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom. Žalobca bol poučený o možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 18.1.2021, ktoré bolo zrušené, pričom súd prvej inštancie uviedol, že na nový termín budú sporové strany písomne volané (č. l. 109 súdneho spisu). Následne súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania na deň 8.3.2021, pričom aj v tomto novom predvolaní bol žalobca poučený o možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom. Aj toto pojednávanie bolo neskôr súdom prvej inštancie zrušené. Strany sporu boli predvolané na nové pojednávanie vytýčené na deň 20.7.2021, pričom toto predvolanie tiež obsahovalo poučenie o možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.7.2021 (č. l. 133 až 136 súdneho spisu) odvolaciemu súdu vyplýva, že súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 5.10.2021 s tým, že strany sporu berú termín na vedomie, písomne volaní nebudú. Na ďalšom pojednávaní zo dňa 5.10.2021 (zápisnica o pojednávaní z č. l. 161-163 súdneho spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie aj toto pojednávanie odročil na deň 2.11.2021 s tým, že strany sporu berú termín na vedomie, písomne volaní nebudú. Z ďalšieho obsahu spisu, ani zo zápisnice o pojednávaní sporu odvolaciemu súdu nevyplýva, že by žalobca bol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na vyššie uvedenom pojednávaní uskutočnenom dňa 2.11.2021 v zmysle § 278 CSP.
15. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v Náleze č. k. III. ÚS 339/2021-38 z 12.11.2021, ktorým bol prelomený skorší názor NS SR (sp. zn. 3Cdo/127/2013) na ktorý žalobca poukazoval a podľa ktorého osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie je to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 Civilného sporového poriadku, ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Konštatoval, že pri oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) Civilného sporového poriadku poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Vyslovil názor, že takouto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie.
16. Z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR je potom možné dospieť k záveru, že kontumačný rozsudok môže byť na pojednávaní vydaný iba vtedy, ak je strana sporu na pojednávanie predvolaná písomne. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v prípade, ak je strana predvolaná ústne na pojednávanie a poučenie o následkoch neúčasti na pojednávaní nebolo uvedené v zápisnici z pojednávania, podmienky na vydanie takéhoto rozsudku pre zmeškanie neboli splnené. Takisto požiadavky nastavené Ústavným súdom nemôže splniť predchádzajúce poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, ktoré nebolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, na ktorom bol vydaný kontumačný rozsudok, ale v predvolaní na niektoré z predchádzajúcich pojednávaní (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková j., Tomašovič M a kol., Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Komentár, Praha, C.H.Beck, 2022, s 1126-1127).
17. Odvolací súd preto postupujúc podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).