Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/219/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Dudášovej a sudcov JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Vojtechom Zuzákom, advokátom, so sídlom Galanta, Mierové námestie 4, proti odporcovi: AGROREAL, spol. s.r.o., so sídlom Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 311 04 649, zastúpený: LEGAL ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava, o neplatnosť kúpnych zmlúv, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -299 zo dňa 15. júna 2010, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 238,49 eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnemu zástupcovi odporcu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Galanta na LV č. XXXX, na pozemku parc. č. 182/11, obchodný dom ERIK, súpisné číslo 574, na pozemku parc. č. 182/10, obchodný dom ERIK, súpisné číslo 904, katastrálne územie D., uzavretá medzi Milanom Hatnančíkom - HM UNIVERZAL v konkurze, IČO: 17 762 316, miesto podnikania Kolónia č. 1021/10, Galanta, Milanom Hatnančíkom, rod. Hatnančík, rod. č. XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXXX/XX, D., zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, správca konkurznej podstaty, AK, Krížna 47, Bratislava 1 a kupujúcim AGROREAL, spol. s.r.o., IČO: 31 104 649, Bratislavská 58, Galanta, uzavretá dňa 15.11.2006, evidovaná pod č. V - 4161/06 je neplatná; kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Galanta na LV XXXX, obchodný dom UNIVERZAL, súpisné číslo 918 na pozemku parc. č. 68/1 a obchodný dom UNIVERZAL, súpisné č. 918 na pozemku parc. č. 68/8, k.ú. D. uzavretá medzi Milanom Hatnančíkom - HM UNIVERZAL v konkurze, IČO: 17 762 316, miesto podnikania Kolónia č. 1021/10, Galanta, Milanom Hatnančíkom rod. Hatnančík, rod. č. XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXXX/XX, D., zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, správca konkurznej podstaty, AK, Krížna 47, Bratislava 1 a kupujúcim AGROREAL, spol. s.r.o., IČO: 31 104 649, Bratislavská 58, Galanta uzavretá dňa 20.01.2006, doručená Správe katastra Galanta dňa 26.10.2006, evidovaná pod č. V - 3858/06 je neplatná. O náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania v sume 683,81 eur k rukám jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení , , , a o konkurze a vyrovnaní. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa

vyplýva, že z použitých citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na odporcu došlo v rámci konkurzného konania. Konkurzné konanie je potrebné chápať ako samostatný špecifický a uzavretý druh súdneho konania, ktorého účelom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z majetku úpadcu. Uvedené konanie sa začína na základe súdneho rozhodnutia, pričom konkrétne úkony k dosiahnutiu a naplneniu účelu konkurzného konania vykonáva osobitný subjekt ustanovený a poverený súdom - správca konkurznej podstaty. Jeho činnosť je v priebehu konkurzného konania sledovaná a kontrolovaná príslušným konkurzným súdom, pričom súd mu môže v zmysle príslušných ustanovení zákona dať aj priamy príkaz. Správca konkurznej podstaty ako svoj primárny cieľ vykonáva speňaženie majetku a to za účelom získania finančných prostriedkov, ktoré budú slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu. Speňažovanie konkurznej podstaty sa pritom vykonáva formami, ktoré vyplývajú zo zákonnej normy upravujúcej konkurzné konanie, pričom po vykonaní speňaženia musí správca konkurznej podstaty vypracovať konečnú správu o speňažení majetku úpadcu, ktorá podlieha schváleniu súdom. O schválení konečnej správy rozhoduje konkurzný súd uznesením, pričom v rámci procesu schvaľovania musí preskúmať, akým spôsobom došlo k speňaženiu konkurznej podstaty. Konkurzný súd je tak jediným vecne príslušným orgánom, ktorý je oprávnený skúmať proces speňažovania majetku spadajúceho do konkurznej podstaty. K uvedenému už aj skutočne došlo, nakoľko vo veci konajúci konkurzný súd Krajský súd v Bratislave, v rámci konkurzného konania uznesením č. k. Z - 2 - - 1312 zo dňa 03.08.2007, schválil konečnú správu o speňažení konkurznej podstaty zo dňa 21. 05. 2007. Na základe týchto skutočností podľa názoru súdu prvého stupňa je potrebné vychádzať, teda že pri speňažovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty správca konkurznej podstaty podstupoval podľa záverov konkurzného súdu správne a zákonným spôsobom. Konajúci súd preto z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie nemá oprávnenie postup správcu a to aj čo do jednotlivým ním vykonávaných úkonov preskúmavať. Zmluvu, ktorou došlo v rámci konkurzného konania k prevodu vlastníctva nehnuteľností, nie je tak možné posudzovať konajúcim súdom ani z hľadiska ceny, pretože k vygenerovaniu tejto ceny došlo v súlade so schváleným plánom speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty a navyše táto cena resp. príjem z predaja nehnuteľnosti bol posudzovaný konkurzným súdom pri schvaľovaní konečnej správy. Čo sa týka namietaných formálnych nedostatkov zmluvy spočívajúcich v nesprávnom označení, je potrebné poznamenať, že z obsahu zmluvy ako celku je zrejmé, že ide o úkon správcu konkurznej podstaty robený v rámci speňažovania majetku úpadcu, pričom je podstatný cieľ, ktorý je sledovaný týmto úkonom a to legitímne speňaženie majetku úpadcu za účelom pomerného uspokojenia veriteľov. Z obsahu úkonu je zrejmé a to s prihliadnutím na to, že tento úkon je podpísaný iba správcom konkurznej podstaty, že ide o úkon, ktorým správca realizoval svoje zákonné oprávnenia. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, teda odporcovi priznal plnú náhradu trov konania v celkovej sume 683, 81 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého tento nemá vecnú legitimáciu preskúmavať postup správcu konkurzného konania, keď na toto je oprávnený ako vecne príslušný orgán len konkurzný súd. Ak je právny úkon neplatný, je neplatným bez ohľadu na to, kto a za akých okolností takýto úkon urobil. Nie je preto vôbec zaujímavé, či k uzavretiu neplatného právneho úkonu došlo v rámci konkurzného konania, alebo nie. Pre neplatnosť právneho úkonu nie je rozhodujúce ani to, kto v akej funkcii, či postavení neplatný právny úkon urobil. Napadnuté rozhodnutie tak prakticky vylučuje možnosť domôcť sa nápravy neplatného právneho úkonu a tým aj jeho dôsledkov. Návrhom na začatie konania sa domáhal vyslovenia neplatnosti právnych úkonov z dôvodov uvádzaných v samotnom návrhu, nedomáhal sa teda skúmania procesu speňažovania majetku spadajúceho do konkurznej podstaty a nedomáhal sa ani toho, aby súd preskúmal postup správcu. Právny úkon, ktorým odporca nadobudol nehnuteľnosti je neplatný a vôbec nie je zaujímavé z pohľadu jeho platnosti, že takýto právny úkon vznikol v rámci konkurzu, a že jeho neplatnosť spôsobil samotný správca konkurznej podstaty. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku dôvodmi, ktorými odôvodňoval opodstatnenosť návrhu zaoberal len okrajovo. V plnom rozsahu trvá na tom, že návrh je dôvodný vzhľadom na to, že odporca nadobudol nehnuteľnosti na základe neplatných kúpnych zmlúv, ďalej navrhovateľ v odvolaní opätovne poukázal na tvrdené dôvody neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré ako právny úkon formálne zodpovedajú, avšak v konečnom dôsledku z nich vznikajú práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona,

teda zákon obchádzajú. Zmluvy boli uzavreté v rozpore s ustanoveniami , pretože obchádzajú zákon a priečia sa dobrým mravom. Rovnako boli uzavreté v rozpore s ustanovením , v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca písomne vyjadril a v tomto vyjadrení poukázal na to, že odvolanie je opreté o argumenty, ktoré spochybňujú predaj nehnuteľností realizovaných v konkurznom konaní. To znamená, že navrhovateľ sa uvádzaním týchto dôvodov domáha preskúmania zákonnosti konkurzného konania v časti predaja nehnuteľností z konkurznej podstaty. Garantom zákonnosti konkurzného konania bol konkurzný súd, t.j. Krajský súd v Bratislave. Všetky nedostatky predmetného konkurzného konania boli teda riešené, týmto súdom. Konkurzné konanie bolo právoplatne skončené dňa 10.06.2008 a to potom, ako bol rozdelený výťažok z predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty veriteľom. Naviac argumenty, ktoré navrhovateľ uvádza v tomto konaní, a ktoré majú byť dôvodom neplatnosti právnych úkonov - popísaných zmlúv o prevode nehnuteľností, navrhovateľ ako úpadca uvádzal počas celého konkurzného konania a v rámci konkurzu o nich rozhodovali jednak Krajský súd v Bratislave a jednak Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku navrhovateľom podaných opravných prostriedkov, či iných podaní. Konkurzný súd a s konečnou platnosťou Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto argumenty navrhovateľa ako úpadcu neuznal. Okresný súd Galanta nie je súdom príslušným na posudzovanie zákonnosti už dávno právoplatne ukončeného konkurzného konania. Okresný súd Galanta nie je konkurzným súdom a teda nie je ani oprávnený vykonávať dohľad nad činnosťou správcu konkurznej podstaty JUDr. Dušana Repáka a dohľad nad predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Krajský súd v Bratislave ako konkurzný súd porušenie povinnosti správcu, či nezákonnosť predaja nehnuteľností z konkurzu podľa v konkurznom spise uvedených informácií nekonštatoval.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) po doplnení dokazovania výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a navrhovateľa preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je treba považovať za správny, i keď z iného než súdom prvého stupňa uvádzaného dôvodu.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie neplatnosti navrhovateľom popísaných kúpnych zmlúv o prevode v konaní bližšie špecifikovaných nehnuteľností. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, no vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie aj omyl súdu pri aplikácii správneho ustanovenia právneho predpisu na správne zistený skutkový stav.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že napriek argumentácii súdu prvého stupňa viažucej sa na popísané dôvody zamietnutia návrhu navrhovateľa, sa navrhovateľovi v prvom rade nepodarilo preukázať naliehavý právny záujem na žiadanom určení.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa ) je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o aký prípad však v tejto konkrétnej veci nešlo) a bez existencie takéhoto predpokladu je vylúčené zaoberanie sa žalobou vecne. Z obsahu návrhu v prejednávanej veci

a tiež podaní a prednesov navrhovateľa potom vyplýva, že v danom prípade nie je možné usudzovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (resp. dvoch určení neplatnosti dvoch konkrétnych právnych úkonov), čo v danom prípade predstavuje nedostatok základného procesného predpokladu každej tzv. určovacej žaloby. K tejto otázke súd prvého stupňa vychádzajúc z obsahu spisu nevenoval pozornosť a uvedený nedostatok napravil odvolací súd (ktorý v tomto smere urobil aj príslušný dotaz a poskytol účastníkom možnosť argumentovať), pričom ani použitá argumentácia navrhovateľa v spojitosti s okolnosťami daného prípadu neboli spôsobilé odvolací súd presvedčiť o tom, že by návrh o neplatnosť oboch napádaných zmlúv mala predstavovať procesne prípustný spôsob ochrany jeho práva.

Podľa už vyššie citovaného ustanovenia sa totiž zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, z čoho však je možné vyvodiť, že spravidla sa možno domáhať aj prípadnej neplatnosti právnych úkonov (v príslušnom ustanovení citovaného predpisu priamo neuvedenej) a to výnimočne práve vtedy, kedy je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď predpokladaný, alebo ak potreba návrhu o neplatnosť právneho úkonu vyplýva z právneho predpisu.

V prejednávanej veci však navrhovateľ nemohol mať žiaden naliehavý právny záujem na určení neplatnosti popísaných kúpnych zmlúv a to predovšetkým preto, že v danom prípade bolo možné ochranu jeho právneho postavenia (a istoty takéhoto postavenia) uplatniť iným návrhom priamo zodpovedajúcim požiadavke ust. , pričom rozhodnutie o takomto návrhu by znamenalo aj vyriešenie otázky platnosti týchto zmlúv. Tu je potrebné vychádzať z tých záverov ustálenej súdnej praxe, podľa ktorých naliehavý právny záujem nie je a ani nemôže byť daný v tých prípadoch, v ktorých sa predmetom tzv. určovacej žaloby resp. určovacieho návrhu má stať požiadavka na vyriešenie takej právnej otázky, ktorá má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže stať predmetom iného (samostatného) určenia. Ak totiž navrhovateľovi v tejto konkrétnej veci nič nebránilo v podaní návrhu o určenie, že on sám je aj naďalej (v dôsledku tvrdenej neplatnosti zmlúv) vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet ich prevodu napádanými zmluvami alebo naopak odporca resp. iná aktuálne v katastri zapísaná osoba takýmto vlastníkom nie je (pretože práve pre neplatnosť zmluvy vlastnícke právo platne nenadobudla), na vyššie uvedený pomer otázky predbežnej a následnej bolo treba prihliadať v prípade návrhu v prejednávanej veci (o neplatnosť zmluvy) a v danom prípade prípustného návrhu o určenie vlastníctva (bez ohľadu na to, či by sa ním malo domáhať pozitívne alebo naopak negatívne určenie, teda existencie alebo naopak neexistencie vlastníckeho práva konkrétnej osoby). Úmyslom navrhovateľa tak nemohlo byť len privodiť jednoduchý fakt konštatovania neplatnosti zmluvy, ale sa tu pravdepodobne sledoval jeho záujem dostať nehnuteľnosti späť do svojho vlastníctva, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z jeho prednesu z pojednávania odvolacieho súdu.

Určovacie žaloby tak majú zásadne preventívny charakter a slúžia len na odvrátenie stavu ohrozenia práva, keď v prejednávanej veci nebola splnená ani táto podmienka, pretože podľa tvrdení navrhovateľa na základe zmlúv ním považovaných za neplatné už malo dôjsť k porušeniu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda práva vlastniť majetok, čo bol rovnako dôvod pre ktorý návrhu na určenie neplatnosti oboch právnych úkonov chýbal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a právne tak malo dôjsť k zamietnutiu návrhu hneď na prvom pojednávaní (teda bez potreby zaoberania sa vecnou opodstatnenosťou návrhu, teda otázkami platnosti ním spochybňovaných právnych úkonov).

Súd prvého stupňa sa síce uvádzaným vyššie neriadil, avšak návrh napriek tomu zamietol (čo aj z iného

- teda vecného dôvodu), jeho rozsudok tak bolo potrebné považovať za vecne správny a odvolací súd ho preto podľa potvrdil.

Navrhovateľ sa v odvolacom konaní domáhal aj pripustenia dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v prípade, ak by bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Dovolanie žiadal pripustiť na otázku: „Či pri určení neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených v návrhu a v odvolaní je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa?“

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vysloví vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd je v danom prípade názoru, že návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania nebolo možné vyhovieť, nakoľko v danej prejednávanej veci nejde o rozhodnutie zásadného právneho významu, právna otázka v ňom riešená vychádza zo záverov ustálenej súdnej praxe. Napokon dovolacia otázka ani nebola navrhovateľom určitým spôsobom formulovaná.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a V odvolacom konaní odporcovi vznikli trovy právneho zastúpenia za právne služby advokáta a to za dva úkony (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a účasť na pojednávaní odvolacieho súdu, a vyhlášky č. ), každý v sume 58,69 eur (vychádzajúc z neoceniteľnosti predmetu konania podľa vyhlášky č. ), cestovné náhrady advokáta v súvislosti s cestou z miesta výkonu jeho podnikania do sídla odvolacieho súdu na trase Bratislava - Trnava a späť v sume 15,26 eur (pri dĺžke trasy 53 km za jednu cestu, základnej náhrady za km 0,183 eur, spotreby pohonných hmôt 7,2 l/100 km, ceny benzínu 1,457 eur/l), náhrada za stratu času v sume 50,84 eur (4 x 12,71 eur za 4 pol hodiny, vyhlášky č. 655/2004), pričom súčet jednotlivých takýchto položiek predstavuje sumu 198, eur, a celkové trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní spolu s 20% DPH sumu 238,49 eur, ktorú odvolací súd uložil neúspešnému navrhovateľovi zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu (platobné miesto podľa ) a to v zákonnej lehote troch dní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.