Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-278-2003.pdf
PDF · 88.72 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/278/2003
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Bratislava, Pribinova 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Trnavská cesta 70, Bratislava, proti povinnej F. U., bytom A. B. XX, XXX XX A. B. o vymoženie 9 520,- Sk s prísl., takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Lucii Žužovej, Okružná 5, Michalovce trovy exekúcie vo výške 37,40 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 30.10.2003 u súdnej exekútorky návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriča, notára so sídlom v Partizánskom, č. N 1790/2003, NZ 59831/2003 zo dňa 15.07.2003.
Súd poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 20.01.2004, č. 5702 000173 súdnu exekútorku JUDr. Luciu Žužovú, so sídlom exekútorského úradu Michalovce, Okružná 5.
Uznesením zo dňa 03.11.2009, č.k. 19 Er/278/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2009 a vykonateľnosť dňa 18.11.2009, súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava. Zároveň súd v tomto uznesení vyslovil, že o trovách pôvodnej súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej rozhodne samostatným uznesením po doručení vyúčtovania trov.
Dňa 04.10.2011 došlo na tunajší súd stanovisko súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorým reagoval na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2001 sp. zn. III.ÚS 322/2010.
Súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 28.03.2003 Zmluvu o úvere č. 8190246, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná ( ako dlžník ), splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa predloženého osvedčeného odpisu notárskej zápisnice zo dňa 15.07.2003 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú zápisnicu podpísal Mgr. Bruno
Žlnay, na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 14 474,-Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 24.06.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinná, prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya, na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, uznala uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr. Bruno Žlnay v mene povinnej súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 22.07.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného zistil, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval.
Súd taktiež poukazuje na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinná uzatvorila, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinnú, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinnej.
Zmluvné strany si v zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a teda podľa § 323 Obchodného zákonníka; ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávky veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval ( trval).
Podľa ust. 574 ods. OZ; dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka; t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo a dlh uznať a taktiež nemohla splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinnej
urobila v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.
Na základe uvedeného súd skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom.
Súd zistil, že predmetná notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinnej. Na základe súdnej praxe je možné dôjsť k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť spísaná s povinnou osobou, ako aj s oprávnenou osobou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu a teda notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 OZ je absolútne neplatná a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby mohla byť spôsobilým exekučným titulom.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie osoby konajúcej na základe substitučnej plnej moci v mene povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určila pravdepodobne táto osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinnej sama, bez toho, aby povinná udelila plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bola povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť a nemala ani vedomosť, že jej začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia, sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
V danom konaní súd teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú neplatné a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto súd v danej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Podľa § 238 Exekučného poriadku v platnom znení, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005 , exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V danom prípade súd zistil, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Exekučný súd je oprávnený v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak ex offo zistí na to dôvody, v danom prípade neexistencie zákonných podmienok pre vedenie exekúcie.
Keďže v danom prípade je nesporné, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie - materiálne nevykonateľný exekučný titul, súd v zmysle citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu z uvedeného dôvodu aj bez návrhu zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdna exekútorka žiadala priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 132,94 eur .
Podľa § 27a vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení zmien a doplnkov v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení do 30.04.2008), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 prvej vety cit. vyhl., základná hodinová sadzba podľa § 1 písm. a) je 6,64 ,- eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32,- eur ( 100,- Sk).
Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného a každé zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 cit. vyhl.).
V zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnej exekútorke patrí odmena a náhrada hotových výdavkov pozostávajúca z týchto položiek: 1) § 14 ods. 2 vyhl.
- vstup na portál oprávneného 35 min. 1 začatá hod. x 6,64 eur, 2) § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhl.
- získanie poverenia 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní 3,32 eur
- zisťovanie majetku povinnej 1 x 3,32 eur ( Soc. poisťovňa) 3.) § 22 vyhlášky
- poštovné 2 x 1,60 eur, spolu 3,20 eur
- vstup na kataster portál 8,30 eur 4.) DPH 19 % zo sumy 31,40 eur 6,- eur.
Trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 37,40,- eur. Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 132,94,- eur. Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu podľa počtu hodín za prevzatie a štúdium návrhu, prevzatie, štúdium a evidenciu poverenia, 5 x prevzatie a štúdium oznámenia zo Sociálnej poisťovne, prevzatie a štúdium uznesenia, spracovanie a vyčíslenie trov exekúcie a predloženie vyčíslenia trov exekúcie súdu, pretože tieto úkony súd považuje za administratívne úkony vykonávané podľa kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí odmena. Súd ďalej nepriznal odmenu za prípravu a spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a prípravu a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, prípravu a spracovanie príkazu na zač. exekúcie, prípravu a spracovanie exekučného príkazu, nakoľko priznaním odmeny za tieto úkony by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti, keďže sú odmenené paušálnou odmenou podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky. Paušálnu odmenu možno priznať len za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 15 ods. 1 vyhl. pod písm. a) až j), pričom pod písm. a) je to získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže je samozrejmé, že k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, teda k udeleniu poverenia nedochádza bez presne vymedzeného postupu v Exekučnom poriadku. Slovné spojenie získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie na súd. To isté platí aj pre úkony príprava a spracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie, príprava a spracovanie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie. Ide o úkony, ktoré v sebe zahŕňajú aj vyhotovenie písomnosti a zároveň doručenie predmetnej písomnosti.
Paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a §15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. súd priznal exekútorke len za úkony, ktorými je získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie rozhodnutia v exekučnom konaní, 1 x zisťovanie v špecifikácii trov označené ako zisťovanie majetku povinnej, pretože v exekučnom spise sa nachádza len jedna žiadosť o súčinnosť adresovaná Sociálnej poisťovni.
Súdnej exekútorke neboli priznané hotové výdavky označené v špecifikácii trov exekúcie ako poštovné, spotrebný materiál a kopírovanie v plnej výške, pretože jej náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí, keďže v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Poštovné náklady súd priznal v sume 3,20 eur, ktoré sú preukázané originálmi dvoch doručeniek, pričom na fotokópie doručeniek súd neprihliadal, pretože z nich je zrejmé, že týmito zásielkami boli doručované viaceré písomnosti tomu istému adresátovi, za ktoré si môže exekútor uplatniť náhradu v tom exekučnom konaní, kde predloží originály týchto doručeniek.
Paušálna náhrada za úkony, náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty. Vychádzajúc z judikatúry súdneho dvora ES vo vzťahu k určeniu základu dane pri dodaní tovaru a služby sú v zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v ustanoveniach § 22 ods.1 až 4 transponované články 73,78 a 79 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Od DPH sú oslobodené len univerzálne poštové služby, ktoré nevykonáva exekútor. Náhrada za stratu času, poštovné a cestovné náhrady podliehajú v zmysle zákona o DPH zdaniteľnému plneniu, preto súd priznal exekútorke DPH vo výške 19 % zo sumy 31,40,- eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005, súd zastavil exekúciu z dôvodu, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. V danom prípade súd vinu na zastavení exekúcie pripisuje oprávnenému, ktorý predložil exekučnému súdu materiálne nevykonateľný exekučný titul, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v každom jej štádiu a z tohto dôvodu je povinný aj znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005 a preto súd zaviazal oprávneného na ich úhradu vo výške 37,40 eur vylúčenej súdnej exekútorke JUDr. Lucii Žužovej.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s výkonom exekúcie žiadne trovy nevznikli. Súdnemu exekútorovi vzniká právo na náhradu trov udelením poverenia, v danom prípade súd síce pripustil zmenu avšak originál exekučného spisu vrátane originálu poverenia novému poverenému súdnemu exekútorovi doručený nebol, teda súdny exekútor nemal na základe čoho exekúciu v predmetnej veci vykonávať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Humenné.