Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-22-2023.pdf
PDF · 145.24 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: M.. V. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R. X, O., zastúpeného: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, Pribinova 20, Bratislava proti žalovaným: 1/ F. G., D.. XX.XX.XXXX, Z. X/X, U. a 2/ R. Z., D.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, U. o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dedičská dohoda schválená uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. XD/XXX/ XXXX - XX zo dňa 13.12.2022 uzavretá medzi žalovaným 1/, žalovanou 2/ a Danou Darovcovou, nar. 26.08.1968, je voči žalobkyni právne neúčinná.
II. Súd priznáva žalobkyni voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaného 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2023 sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neúčinnosti dedičskej dohody schválenej uznesením Okresného súdu Pezinok, č. k. 4D/390/2021 - 86 zo dňa 13.12.2022 uzavretej medzi žalovaným 1/, žalovanou 2/ a W. W., nar. 26.08.1968.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom pre zmeškanie č.k. 39C/233/2016 - 65 zo dňa 30.01.2018 právoplatným dňa 04.04.2018 Okresný súd Pezinok zaviazal W. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dlžníčka alebo povinná“), aby žalobkyni V. O. zaplatila sumu vo výške 4 750,- eur s príslušenstvom. Dlžníčka bola zároveň povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania, o ktorých bolo rozhodnuté samostatným uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39C/233/2016 - 75 zo dňa 10.12.2018 právoplatným dňa 04.04.2019, v rámci ktorého súd určil, že dlžníčka je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 644,10 eur. Nakoľko dlžníčka ani po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie uvedeného rozsudku a uznesenia dlžnú sumu nezaplatila, rozhodla sa žalobkyňa od dlžníčky dlžnú sumu vymáhať v exekučnom konaní. Dlžná suma je tohto času vymáhaná v exekučnom konaní na Exekútorskom úrade v Bratislave, M.. M. A. pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. Zo správ, ktoré zasiela súdna exekútorka žalobkyni vyplýva, že pohľadávka nebola doteraz vymožená ani čiastočne, a to z dôvodu, že dlžníčka nedisponuje žiadnym majetkom (resp. mzdou) a nie je tohto času ani zamestnaná.
3. Na základe lustrácie vo verejne prístupných zdrojoch žalobkyňa zistila, že matka dlžníčky a zároveň matka žalovaných, pani V. G., rod. W., narodená: XX.X.XXXX, zomrela: XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“) bola vlastníčkou nasledovných nehnuteľností: a) byt č. X, nachádzajúci sa na 1. poschodí Rodinného domu so súpisným číslom X, na ulici Z. X/X, XXX XX U., popis stavby: Rodinný dom, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, okres: Pezinok, obec: Limbach, katastrálne územie Limbach a postavenom na pozemku parcely registra „C“: parcelné číslo
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 132 m2, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, okres: Pezinok, obec: Limbach, katastrálne územie Limbach b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu a na príslušenstve o veľkosti 50628 / 100000 (ďalej spolu ako „nehnuteľnosti“), pričom následne žalobkyňa zistila, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe dedičskej dohody schválenej Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.12.2022, sp. zn. 4D/390/2021 - 86, Dnot 118/2022 (ďalej len „Uznesenie“) nadobudol len žalovaný 1/ ako dedič po poručiteľke pod R. XXXX/XXXX v celku 1/1 s povinnosťou vyplatiť žalovanú 2/ ako ustupujúcu dedičku v sume 30.000,- eur. Nevyhnutné je poznamenať, že čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu takmer 120.000,- eur. Dlžníčka však bola rovnako dedičkou zo zákona po poručiteľke v 1. dedičskej skupine, avšak ako vyplýva z Uznesenia, od dedičstva ustúpila bez povinnosti vyplatenia finančného vyrovnania.
4. Pre upresnenie žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť, žalovaná 2/ finančné vyrovnanie vo výške 30.000,- eur a dlžníčka sa vzdala povinnosti výplaty. Všetky zistené informácie žalobkyňa oznámila súdnemu exekútorovi, ktorý má v správe predmetnú pohľadávku. K danej veci bola povinná predvolaná na dve osobné stretnutia v exekútorskom úrade, kde dňa 02.05.2023 o 10:00 prisľúbila, že sa dohodne so žalovanými ako súrodencami a nájde riešenie, aby sa pohľadávka žalobkyni vyplatila a to vo výške istiny s príslušenstvom. K vyššie uvedenému však neprišlo a dlžníčka je naďalej pasívna. Žalobkyňa s cieľom mimosúdne sa dohodnúť, zaslala žalovaným predžalobnú výzvu, v zmysle ktorej ich vyzvala na úhradu pohľadávky a na poskytnutie súčinnosti, avšak od žalovaných nedostala žiadnu odpoveď. Žalobkyňa mala za to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a to tak, že vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Uvedené tvrdenie podoprela exekútorskými správami, v ktorých súdna exekútorka žalobkyni potvrdila tú skutočnosť, že dlžníčka nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť pohľadávku žalobkyne.
5. Žalobkyňa dodala, že nadobudnutie dedičstva, respektíve odstupujúceho podielu by pre žalobkyňu tak znamenalo existenciu možnosti uspokojiť jej pohľadávku. Pokiaľ ide o existenciu úmyslu dlžníka ako aj druhej strany o tomto úmysle žalobkyňa uviedla, že medzi žalovanými a dlžníčkou je pomer príbuzenský a to taký, že ide o súrodencov. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že ide o osoby blízke v zmysle ust. § 116 OZ. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Zároveň však žalobkyňa uviedla, že dlžníčka mala trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičského konania, na uvedený trvalý pobyt súdna exekútorka doručovala písomnosti, preto poručiteľka musela mať vedomosť o exekučných konaniach dlžníčky. O exekučných konaniach museli mať vedomosť aj žalovaní, keďže dospeli k dedičkej dohode bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania pre dlžníčku. V rámci návrhov na doplnenie dokazovania navrhla žalobkyňa výsluch strán sporu a výsluch dlžníčky.
6. Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že o pohľadávke V. O. voči jeho sestre W. W. nemal žiadnu vedomosť. So sestrou W. W. sú v kontakte, ale o existencii danej pohľadávky sa nikdy nezmienila. Po doručení „výhražného" listu (Predžalobná výzva) od M.. V. O. bol nemilo prekvapený a šokovaný. So sestrou mal nejeden dôverný rozhovor, ale nikdy nič nespomenula. Žalobkyňa v žalobe uviedla špekulatívne tvrdenie, že poručiteľka (matka žalovaných) a žalovaný 1/ o exekučných konaniach museli mať vedomosť, nakoľko exekučné listy boli doručované na adresu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dedičského konania a zároveň trvalou adresu sestry W. W.. K tomu uviedol, že na danej adrese žalovaný 1/ nebýva a nemal žiadnu vedomosť o exekučných listoch. Rovnako žalobkyňa uviedla, že o exekučných konaniach žalovaní museli mať vedomosť keďže dospeli k dedičskej dohode bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania pre dlžnícku. K danej skutočnosti však prišlo z úplne iného dôvodu. Toto tvrdenie žalobkyne je čisto hypotetické. Žalovaný 1/ mal za to, že keby on, sestra R. Z. a mama vedeli o exekučných konaniach a chceli tak ukrátiť uspokojenie pohľadávky M.. O., rovnako aj dlžníčka W. W. by mala záujem ukrátiť p. V. O. (veriteľku) o uspokojenie pohľadávky, riešili by delenie majetku ešte za života ich mamy (poručiteľky) darovacou zmluvou. Nakoľko ale všetci traja súrodenci pristúpili k dedeniu, o čom
svedčí Dohoda dedičov zo dňa 13.12.2022, nikto z nich nemal záujem ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne a ani sa obohatiť na úkor uspokojenia pohľadávky M.. V. O.. Rozhodnutie, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dedičského konania zdedí žalovaný 1/, bolo dohodnuté ešte za života ich mamy, ktorá skoro ovdovela, obe sestry sa vydali a odišli z domu. So súrodencami sa žalovaný 1/ dohodol, že sa o mamu bude starať, a že mu zostane rodičovský byt (predmetná nehnuteľnosť dedičského konania). Týmto vysvetlil a uviedol na pravú mieru, prečo zdedil danú nehnuteľnosť. Podotkol, že zdedením danej nehnuteľností sa neobohatil, nakoľko bola v zlom technickom stave a bola nutná komplet rekonštrukcia, ktorá si vyžadovala nemalé finančné prostriedky, ktoré nemal a musel sa zadlžiť na 20 rokov a zobrať hypotekárny úver. Záverom uviedol, že M.. V. O. (žalobkyňa) bola priateľka M. W., exmanžela dlžníčky. Predmetná žaloba od M.. O. prišla žalovanému 1/ minimálne špekulatívna, zaujatá, účelová, nakoľko sa s vtedajším priateľom M. W. (exmanžel dlžníčky) M.. O. nerozišla v dobrom a ich aktuálny kontakt prebieha len prostredníctvom súdu, kde p. M.. V. O. doručuje žaloby aj na A.. W..
7. Žalovaná 2/ navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že o pohľadávke V. O. voči jeho sestre W. W. nemala žiadnu vedomosť. So sestrou W. W. sú v kontakte, ale o danej pohľadávke jej nikdy nič nepovedala. So súrodencami dospeli k dohode dedičov zo dňa 13.12.2022 po vzájomnej komunikácii a nikto z nich nemal záujem ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne ani sa obohatiť na úkor uspokojenia pohľadávky V. O., nakoľko o pohľadávke nemali žalovaní ani tušenie. Danú žalobu považovala za absurdnú, keďže žalobkyňa bola priateľkou exmanžela W. W.. Mala za to, že danú situáciu si majú vyriešiť žalobkyňa so sestrou W. W..
8. Žalobkyňa v replike k tvrdenej nevedomosti žalovaných o dlhoch dlžníčky - ich sestry voči žalobkyni uviedla, že úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa poukázala na to, že tvrdenia uvádzané žalovaným 1/ ohľadom toho, že o exekúciách dlžníčky nemal vedomosť v tomto smere neobstoja v zmysle požiadavky náležitej starostlivosti, a to kvôli nasledujúcim skutočnostiam: Žalovaný 1/ síce tvrdí, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a z toho dôvodu ani nemal vedomosť o listoch exekútora, avšak predžalobná výzva mu bola zasielaná práve na adresu nehnuteľnosti, v ktorej má aj on samotný nahlásený trvalý pobyt. Uvedenú predžalobnú výzvu si žalovaný 1/ dokonca aj prevzal, takže je očividné, že predmetnú nehnuteľnosť stále navštevuje, resp. aj navštevoval pravidelne a preto z objektívneho hľadiska musel mať vedomosť aj o listoch exekútora. Tvrdeniam žalobkyne ohľadom toho, že žalovaný 1/ musel mať vedomosť o dlhoch dlžníčky nasvedčuje aj skutočnosť, ktorú priamo uviedol vo vyjadrení aj samotný žalovaný 1/, keď tvrdí, že sa spolu so súrodencami dohodli, že on doopatruje matku - poručiteľku. Zo skutočnosti, že žalovaný 1/ sa staral o poručiteľku jednoznačne vyplýva to, že žalovaný 1/ sa musel väčšinu času zdržiavať v predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej bývala poručiteľka a teda musel mať vedomosť o listoch exekútora zasielaných na adresu nehnuteľnosti. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaných a nie žalobkyňu, avšak táto má za to, že doposiaľ žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v tom, že by jednoznačne preukázali tú skutočnosť, že o dlhoch dlžníčky nemali, ako ani nemohli mať vedomosť. Záverom žalobkyňa uviedla, že by bolo absolútne nelogické a absurdné to, že by sa dlžníčka dopredu vzdala svojich práv vyplývajúcich jej z dedičského konania tým, že sa vzdala povinnosti výplaty od žalovaného 1/. Ešte nelogickejšie sa javí skutočnosť, že povinnosť výplaty bola v zmysle dedičskej dohody dojednaná len v prospech žalovanej 2/, čo vrhá dosť značný tieň podozrenia na celé dedičské konanie a z ktorého ostatným nezaujatým osobám objektívne vyplýva snaha dlžníčky o ukrátenie jej veriteľov, žalobkyňu nevynímajúc. V tomto smere si žalobkyňa ešte dovolila podotknúť, že žalovaní vo vyjadreniach sa k tomuto tvrdeniu, resp. skutočnosti vôbec nevyjadrili. Očividne je bežnou praxou, keď v dedičskom konaní jeden súrodenec nadobudne hodnotný majetok a zvyšným súrodencom nie je povinný nič z predmetu dedičského konania vyplatiť (respektíve iba tomu, ktorý má dlhy a sú na neho vedené exekúcie). Žalobkyni sa načrtnutá situácia javí byť mimoriadne podozrivá s ohľadom na všetky
skutkové okolnosti. Žalobkyňa preto zotrvala na všetkých svojich predošlých tvrdeniach a má za to, že dlžníkove právne úkony (dedičská dohoda) ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, nakoľko sa uvedeným úkonom zhoršila možnosť žalobkyne na uspokojenie jej splatnej pohľadávky. Nadobudnutie dedičstva, respektíve odstupujúceho podielu by pre žalobkyňu tak znamenalo existenciu možnosti uspokojiť jej pohľadávku z takto nadobudnutého majetku dlžníčky. K tvrdeniu žalovaných o tom, že žalobkyňa bola bývalá priateľka exmanžela dlžníčky, nepovažujeme za potrebné sa vyjadrovať, keďže máme zato, že s uvedenou vecou nemajú žiaden súvis.
9. Žalovaný 1/ v duplike uviedol, že aj pri náležitej starostlivosti nemal žiadnu vedomosť o dlhu jeho sestry W. W. voči veriteľke. Žalobkyňa prostredníctvom svojej zastupujúcej advokátky tvrdila, že žalovaný 1/ o predmetnom dlhu sestry musel vedieť aj napriek tomu, že v danej nehnuteľnosti nebýval, vzhľadom k skutočnosti, že si na adrese danej nehnuteľnosti prevzal predžalobnú výzvu. Toto tvrdenie považoval žalovaný 1/ za absurdné. Ako dôkaz uviedol, že predžalobná výzva od M.. O. mu bola doručená dňa 17.05.2023, čo bolo už po dedičskom konaní, ktoré prebehlo 13.12.2022. Ako dôkaz dátumu prevzatia danej výzvy priložil fotokópiu podpísaného doručovacieho lístku. Týmto vyvracal teóriu žalobkyne p. M.. O., že musel mať vedomosť o listoch exekútora zasielaných na adresu danej nehnuteľnosti, nakoľko si prevzal jej výzvu. Zopakoval, že Výzva mu bola doručená 17.5.2023, čo bolo po dedičskom konaní, v ktorom som danú nehnuteľnosť zdedil a preto už mal prístup k doručovanej pošte na danej nehnuteľnosti. Všetku poštu, ktorá bola doručovaná na adresu predmetnej nehnuteľnosti preberala jeho mama. Takže ak vôbec chodili takéto listy exekútora na meno sestry W. W. (dlžníčky), nemal o tom žiadnu vedomosť a tvrdenie p. M.. O., že musel mať vedomosť o listoch exekútora je čisto špekulatívne a vymyslené. Rovnako vyvracal tvrdenia žalobkyne, že nakoľko sa so súrodencami dohodli, že doopatruje mamu - poručiteľku, tým pádom sa mal podľa jej dohád v predmetnej nehnuteľnosti zdržiavať väčšinu času, a tým pádom mať vedomosť o exekútorských listoch, je tiež absurdné. Mame nosil nákupy, riešil nutné drobné opravy, ale inak bola sebestačná. Mala nádorové ochorenie, ktoré jej veľmi rýchlo prepuklo a malo rýchly priebeh. Naozaj intenzívnu starostlivosť potrebovala posledné 3 týždne svojho života. Ako už neraz uviedol, o danej pohľadávke nemal žiadnu vedomosť a tvrdenia, ktorými chcela žalobkyňa preukázať, že o daných listoch exekútora mal vedomosť už vyššie vyvrátil. Všetky tvrdenia žalobkyne sú čisto teoretické, hypotetické a špekulatívne. Je smutné, že využíva úmrtie mamy a snaží sa zneplatniť dedičskú dohodu na uspokojenie svojej pohľadávky, s ktorou žalovaný 1/ nemá vôbec nič spoločné a nemal do 17.05.2023 o nej absolútne žiadnu vedomosť.
10. Žalovaná 2/ v duplike zopakovala, že o sestrinom dlhu nemala žiadnu vedomosť až do dátumu prevzatia výzvy žalobkyne dňa 17.05.2023, ktorú prevzala v U.. Nemala vedomosť ani o doručovanej pošte na adresu jej mamy, nakoľko býva v U.. Ani pri náležitej starostlivosti nemala žiadnu vedomosť o dlhu svojej sestry W. voči veriteľke.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi a ustálil nasledovný skutkový stav:
12. Rozsudkom č.k. 39C/233/2016 - 65 zo dňa 30.01.2018 právoplatným dňa 04.04.2018 a vykonateľným dňa 08.04.2018 Okresný súd Pezinok zaviazal W. W., aby V. O. zaplatila sumu vo výške 4.750,- eur s príslušenstvom a trovami konania. Uznesením č.k. 39C/233/2016 - 75 zo dňa 10.12.2018 právoplatným dňa 04.04.2019 a vykonateľným dňa 08.04.2019 Okresný súd Pezinok zaviazal W. W., aby V. O. zaplatila náhradu trov konania vo výške 644,10 eur.
13. Uznesením č.k. 4D/390/2021 - 86 zo dňa 13.12.2022 Okresný súd Pezinok v dedičskej veci po poručiteľke V. G., F.. W., D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX schválil dohodu dedičov (žalovaných 1/ a 2/ a W. W.) o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nehnuteľnosti opísané v bode 3. rozsudku vo všeobecnej hodnote 120.609,- eur, pohľadávku voči mBank S.A. vo výške 18,98 eur, pohľadávku voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 11,29 eur a cenné papiere v menovite hodnote 331,90 eur nadobudol žalovaný 1/ s tým, že sa zaviazal vyplatiť ustupujúcej dedičke žalovanej 2/ sumu 30.000,- eur v lehote do 13.12.2024 a bez povinnosti výplaty voči ustupujúcej dedičke W. W..
14. Súdna exekútorka M.. M. A. Správou zo dňa 19.09.2019 oznámila žalobkyni, že povinná nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ihneď. Má vedený účet v banke, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ako aj exekučný príkaz boli banke doručené. Na účte nie je dlhodobo dostatok finančných prostriedkov. Nehnuteľnosť ani motorové vozidlo povinná nevlastní. Povinná nie je zamestnaná, naposledy bola zamestnaná v roku
2015, nepoberá žiadnu formu dôchodku. Doručovanú poštu na žiadnej známej adrese nepreberá, na výzvy nereaguje, telefonáty sú neúspešné. Exekúcia je v konaní.
15. Súdna exekútorka M.. M. A. Správou zo dňa 29.05.2020 oznámila žalobkyni, že povinná nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné ihneď uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Má vedený účet v banke, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ako aj exekučný príkaz boli banke doručené. Na účte nie je dlhodobo dostatok finančných prostriedkov. Nehnuteľnosť ani motorové vozidlo povinná nevlastní. Povinná nie je zamestnaná, naposledy bola zamestnaná v roku 2015, nepoberá žiadnu formu dôchodku. Doručovanú poštu na žiadnej známej adrese nepreberá, na výzvy nereaguje, telefonáty sú neúspešné. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené zverejnením v Obchodnom vestníku v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Exekúcia je v konaní.
16. Súdna exekútorka M.. M. A. Správou zo dňa 01.02.2023 oznámila žalobkyni, že povinná nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné ihneď uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Má vedený účet v banke, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke ako aj exekučný príkaz boli banke doručené. Na účte nie je dlhodobo dostatok finančných prostriedkov, je bezobratový. Nehnuteľnosť ani motorové vozidlo povinná nevlastní. Povinná nie je zamestnaná, naposledy bola zamestnaná v roku 2015, nepoberá žiadnu formu dôchodku. Doručovanú poštu na žiadnej známej adrese nepreberá, na výzvy nereaguje, telefonáty sú neúspešné. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené zverejnením v Obchodnom vestníku v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Exekúcia je v konaní. Vymáhaná pohľadávka a trovy exekúcie neboli vymožené ani čiastočne.
17. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.05.2023 vyzvala žalobkyňa žalovaných na úhradu dlžnej sumy dlžníčky W. W. vo výške 12.529,77 eur. Žalovaní výzvu prevzali dňa 17.05.2023.
18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 01.03.2023 pre k.ú. Limbach súd zistil, že Nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného 1/.
19. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že o podlžnosti p. W. nemali žiadnu vedomosť, dozvedeli sa o nej až pol roka po dedičskom konaní, preto navrhol žalobu zamietnuť. K žiadnej dohode s úmyslom ukrátiť žalobkyňu nedošlo, je mu to celé ľúto, ale o dlhu sestry nevedel. Žalovaný 1/ v rámci záverečnej reči uviedol, že o uvedenej skutočnosti nevedeli, nemali o tom ako vedieť, o spôsobe dedenia po mame boli dohodnutí dávno predtým, ešte za života matky, a to z dôvodu, že p. W. aj s p. W. dedila dom po babke v Trnave. V Limbachu ani on ani žalovaná 2/ nebývali, k pošte sa nemali ako dostať, to si riešila ich mama, preto nemali ako o dlhu vedieť. Trval na tom, že o dlhu sa dozvedeli pol roka po dedičskom konaní. Ani by ho nenapadlo, že milenka požičia exmanželke peniaze. Navyše uviedol, že keby o celej situácii vedel, určite by dedičské konanie neprebehlo, tak ako prebehlo, nerobil by zle sám sebe.
20. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, čo povedal žalovaný 1/. Takisto sa o dlhu p. W. dozvedela až po ukončení dedičského konania.
21. Právne súd posúdil prejednávanú vec nasledovne:
22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
23. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
24. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
25. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
26. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
27. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
28. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
29. Odporovacia žaloba je prostriedkom, ktorým sa veriteľ na súde môže domáhať, že právne úkony učinené dlžníkom ktoré z hľadiska veriteľa ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky a ktoré urobil dlžník práve s úmyslom poškodiť veriteľa, budú voči nemu právne neúčinné.
30. Predmetom konania je určenie neúčinnosti dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi dlžníčkou žalobkyne (veriteľky) W. W., žalovaným 1/ (bratom dlžníčky) a žalovanou 2/ (sestrou dlžníčky) podľa § 42a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú uvedené v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka a sú nimi: právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom tieto skutočnosti (pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe), je všetky povinný preukázať žalobca. Teda absencia preukázania čo len jednej z nich má za následok nevyhovenie žalobe o odporovateľnosti právneho úkonu. V neposlednom rade hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti odporovacej žaloby je jej uplatnenie v trojročnej lehote od urobenia odporovaného právneho úkonu.
31. Medzi stranami v konaní nebola sporná existencia právneho úkonu (dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva) ani jeho platnosť. Nespornou tiež bola existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči dlžníčke W. W., ukrátenie veriteľky daným právnym úkonom a status žalovaných a dlžníčky ako blízkych osôb, keďže sú súrodenci. Sporným v konaní bol úmysel dlžníčky W. W. ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaných o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa.
32. Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).
33. Z hľadiska právneho posúdenia veci, účelom ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 102/99).
34. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle už uvedeného § 42a Občianskeho zákonníka predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je teda na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.
35. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže ísť o úkon odplatný alebo bezodplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp. o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovaným) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaní o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedeli alebo museli vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a 117 OZ). V takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.
36. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu konania nenamieta.
37. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je veriteľ, ktorého pohľadávka je voči dlžníkovi vymáhateľná, ak dlžníkov právny úkon skracuje jej uspokojenie. Dlžníkov právny úkon ukracuje pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku tohto úkonu vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pretože ak by tento úkon nebol, mohol by si z majetku dlžníka, hoci len čiastočne svoj nárok uspokojiť. Na základe uvedeného žalobkyňa ako veriteľ dlžníka je aktívne vecne legitimovaná v spore. Pasívna vecná legitimácia je upravená v ustanovení § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, čo sú v danom konaní žalovaní.
38. Základným predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu je splnenie zákonom stanovenej doby, do ktorej môže veriteľ odporovať právnemu úkonu a to úkony urobené v posledných troch rokoch, v ktorej lehote musí byť žaloba podaná na súde, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Zachovanie prekluzívnej lehoty nebolo medzi stranami sporné, keď úkon bol vykonaný 13.12.2022 a žaloba bola na súd podaná dňa 21.06.2023.
39. „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR ako R 2/2022) V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval názorový rozpor v otázke výkladu zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/102/99, ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu jeho uverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí súdov SR (R 44/2001), a v ktorom bolo vyslovené, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
40. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky mal súd za preukázanú listinným dôkazom - Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 39C/233/2016 - 65 zo dňa 30.01.2018 právoplatným dňa 04.04.2018 a vykonateľným dňa 08.04.2018.
41. Ďalšou podmienkou úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie žalobca v postavení veriteľa. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony.
42. Odporovateľným právnym úkonom sú predovšetkým všetky scudzovacie zmluvy (kúpna, darovacia, zámenná, zmluva o postúpení pohľadávky, dohoda o vyporiadaní BSM alebo podielového spoluvlastníctva). Scudzovacím úkonom je i odmietnutie dedičstva alebo vzdanie sa dedičstva v prospech iného dediča v rámci dohody dedičov o dedičstve, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie pohľadávky, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, odpustenia dlhu, zaplatenia dlhu a pod. Všeobecnou podmienkou pri všetkých týchto úkonoch je, že sa týmto úkonom ukrátilo uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.
43. Existencia ukracujúceho právneho úkonu bola takisto preukázaná, keď dedičskou dohodou došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére dlžníka (dlžníčka sa vzdala zákonného dedičského podielu) a vzniknuté zmenšenie majetku malo súčasne za následok, že veriteľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil. Nemožnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku dlžníčky preukazujú listinné dôkazy
- správy exekútorky o stave exekučného konania tvrdiace jej nemajetnosť.
44. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je subjektívna stránka, teda preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanej (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedela alebo musela vedieť. Úmysel dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa sa v prípade osôb blízkych dlžníkovi predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri náležitej starostlivosti nepodarilo, môže sa potom ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu dlžníka nadobudla (pozri rozsudok NS ČR 21Cdo 864/2000, rozsudok KS v Banskej Bystrici 12Co/145/2007).
45. Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu činnosť (aktivitu), aký úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takúto činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula, alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch alebo o úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím napr. darovacej zmluvy nevedela, nakoľko jej dlžník neoznámil svoje dlhy alebo nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo 864/2000). Nepostačuje ani odkaz na vzájomné vzťahy v rodine, nenahrádza dôkaz o vyvinutej náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka (NS ČR sp. zn. 30Cdo 808/2004).
46. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť, ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovateľným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom mohla dozvedieť. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ.
47. Ako bolo už vyššie uvedené, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, čo je aj daný prípad, ak dlžník realizoval právny úkon s osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V takom prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákonu blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznal. Je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázania (splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Na tento účel musí žalovaná blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala alebo sa o ňom mohla aspoň dozvedieť (pozri uznesenie NS SR z 30. marca 2017 sp. zn. 5Obdo 4/2016).
48. Civilné sporové konanie je založené na prejednávacom princípe, teda je na stranách sporu, aby vyvíjali procesnú aktivitu, navrhovali dôkazy a plnili svoju povinnosť tvrdenia v spojení s dôkaznou povinnosťou. Strany sporu sú teda povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
49. Navrhovanie dôkazov v Civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení, než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je nesporné, že v danej veci sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie
je podstatný. Vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej domnienky, že blízke osoby úmysel dlžníčky ukrátiť jej veriteľku poznali, bolo na žalovaných (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníčky v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.
51. Žalovaní si však nesplnili ani len povinnosť tvrdenia (a teda ani dôkaznú povinnosť, nenavrhli také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žaloby). Nepreukázali (dokonca ani len netvrdili), že by vyvinuli takú aktivitu v dobe uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu, aby úmysel dlžníčky ukrátiť týmto veriteľku poznali, resp. mohli poznať a že takáto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti daného prípadu náležitú starostlivosť. Žalovaní sa bránili tvrdením, že o dlhoch sestry nemali vedomosť a že o spôsobe vyporiadania dedičstva po matke boli dohodnutí ešte pred smrťou matky (dlžníčka sa vzdala zákonného podielu z dôvodu, že za života matky nadobudla nehnuteľnosť dedením po babke). Uvedené tvrdenia nie sú postačujúce pre vyvrátenie domnienky, že úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa poznali, nakoľko žalovaní nevyvinuli žiadnu aktívnu činnosť, na základe ktorej by úmysel dlžníčky mohli rozpoznať (ani len neuviedli, či sa v čase vykonania právneho úkonu aktívne zaujímali o možných dlhoch sestry).
52. Samotné tvrdenia žalovaných ako osôb blízkych dlžníčke, že o jej dlhoch alebo úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím dedičskej dohody nevedeli, nakoľko im ich dlžníčka neoznámila, nie je postačujúce pre ubránenie sa v odporovacej žalobe (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo 864/2000). Rozhodujúca preto nie je skutočnosť, či žalovaní skutočne disponovali vedomosťou o dlhu dlžníčky, ale to, či žalovaní konali tak, teda vyvinuli aktívnu činnosť, aby sa o tomto ukracujúcom úmysle dlžníčky aspoň mohli dozvedieť do okamihu uzatvorenia dedičskej dohody.
53. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaní nepreukázali a neuniesli dôkazné bremeno o tom, že by vyvinuli takú relevantnú aktívnu činnosť, z výsledkov ktorej by mohli ukracujúci úmysel svojej sestry rozpoznať alebo sa aspoň o ňom dozvedieť. Obrana, že o dlhoch svojej sestry nevedeli, nepostačuje v zmysle § 42a OZ na to, aby bolo možné vyhodnotiť za úspešnú ich obranu proti odporovaniu právneho úkonu. Žalovaní teda neuniesli dôkazné bremeno v rovine preukázania, že pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľku.
54. Súd nevyhovel dôkaznému návrhu žalobkyne na výsluch strán sporu a dlžníčky z dôvodu, že skutkové tvrdenia ohľadom ktorých je žalobkyňa nositeľkou dôkazného bremena boli preukázané listinnými dôkazmi, vykonanie dôkazov navrhnutých žalobkyňou by teda boli nadbytočné. Čo sa týka subjektívnej stránky odporovaného právneho úkonu, nositeľmi dôkazného bremena sú žalovaní, ktorí však vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhli.
55. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobkyňa preukázala splnenie všetkých predpokladov pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania, keďže bola vo veci plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.