Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Vyd-2-2023.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
16Vyd/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky : A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX, D. a účastníkov konania: 1.) E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. XXX/XXX, D., 2.) A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/XX, D., 3.) A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., 4.) H. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., 5.) Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO : 36 038 351, 6.) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO : 17 335 345, v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka doručila Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 27.10.2023 návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, pre k. ú. D., obec Nitra, okres Nitra, ako pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 296 m2 a stavba so súpisným číslom postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, v podiele 1/1 k celku, teda k podielu zapísanému v časti B1 - C. I. v podiele 1/2 k celku a k podielu zapísanému v časti B2 - C. E. r. A., v podiele 1/2 k celku.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že na liste vlastníctve č. XXXX sú z neznámeho dôvodu ako vlastníci predmetu vydržania uvedení jej právni predchodcovia, nebohí rodičia, pán I. C. a E. C.. Ako titul nadobudnutia je uvedený zápis v PKN vl. č. XXXX-XXX/XX. Tento zápis však nie je správny. Podľa zápisu v PKV č. XXXX pre k. ú. D., bola dňa 24.09.1929 uzatvorená kúpna zmluva, ktorou I. C. a E. C. kúpili pozemky XXXX/X – záhrada a zastavaná plocha o výmere 5 á a 40 m2 a XXXX/X – spoločná studňa o výmere 18 m2. Tento zápis reflektuje na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.1929. Podľa údajov v PKV č. XXXX pre k. ú. D. bol pozemok XXXX/X z PKV č. XXXX odpísaný na PKV č. XXXX a pozemok XXXX/X z PKV č. XXXX na PKV č. XXXX. V roku XXXX zomrela jej matka, E. C., bytom C. J. XX. Podľa uznesenia D79/57 zo dňa 4.10.1957 sa dedil o.i. nehnuteľný majetok, pozemky: XXXX/X z PKV XXXX v 1/2 a XXXX/X z PKV XXXX v 1/8 a to K., L., K. a ja rovným dielom. Zápis sa mal premietnuť na PKV č. XXXX, avšak z neznámeho dôvodu, sa zrejme nepremietol. A rovnako nie je zrejmé, prečo sa nepredeďovala parcela XXXX/X, keďže na nej bol postavený Dom, ktorý predmetom dedenia bol: „po poručiteľke zostala 1/2 domu“. V roku XXXX zomrel jej otec, I. C.. Podľa rozhodnutia
Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 18.4.1978 D XXX/ 78-17 zdedila celý majetok po L. C., t.j. 6/10 domu a celý pozemok pod ním. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že „Na základe tohto rozhodnutia sa v En SO v Nitre zapíše vlastnícke právo na nehnuteľností pre nadobúdateľku“ a zápis sa mal vykonať do PKV č. XXXX pod B36, avšak PKV č. XXXX takýto údaj neobsahuje a súčasne nie je zrejmé, prečo by mal byť zápis vykonaný do PKV č. XXXX, keďže pozemok bol odpísaný do PKV č. XXXX. Na PKV č. XXXX je však v časti A. Majetková podstata pod poradovým číslom 15 odtlačok pečiatky s obsahom „Došlo k zmene čís. M.-17 pri p.č. XXXX/X. Štátne notárstvo v Nitre dňa 16. okt 1978 a nečitateľný podpis“ Z uvedeného je zrejmé, že sa ohľadom dedenia po I. C. na PKV č. XXXX zapisovalo, avšak nie je zrejmé kde sa to v PKV č. XXXX prejavilo, keďže posledný zápis je z roku 1953 a dedičské konanie bolo v roku 1978, resp. prečo tento zápis v PKV č. XXXX absentuje prečo by sa malo zapisovať pri p.č. XXXX/X, keď z nej bola odčlenená parcela č. XXXX/X, ktorú I. C. s manželkou kúpil a bola následne odpísaná na PKV č. XXXX (viď B12).
3. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
4. Podľa § 359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť.
5. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
6. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
7. Podľa § 359c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).
8. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
9. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
10. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
11. Podľa § 359e ods. 3 CMP o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
12. Podľa § 129 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
13. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
14. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
15. Podľa § 865 ods. 1 a 3 OZ, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
16. Konanie o potvrdení vydržania upravené v ôsmej hlave Civilného mimosporového poriadku je novým typom konania, ktorého predmetom je potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 359d ods. 2 CMP stanovuje podstatné náležitosti, ktoré musí návrh na začatie konanie obsahovať, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť navrhovateľom podaného návrhu. Pokiaľ však navrhovateľ opomenie uviesť všetky nevyhnutné náležitosti návrhu, súd nie je schopný pristúpiť k posúdeniu, či navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, a teda zaoberať sa podaným návrhom z hľadiska jeho relevantnosti. V konaní o potvrdení vydržania je totiž uvedenie a preukázanie všetkých podstatných náležitostí návrhu elementárnym predpokladom pre osvedčenie splnenia zákonných požiadaviek vydržania zo strany súdu. V prípade, ak tieto náležitosti v návrhu chýbajú, nemožno ich ničím nahradiť a bránia ďalšiemu postupu v konaní v zmysle § 359f a nasl. CMP. Podanie navrhovateľa neobsahuje všetky podstatné náležitosti návrhu na vydanie potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
17. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
18. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádzala, že na liste vlastníctva pre katastrálne územie D. sú z neznámeho dôvodu uvedení jej rodičia a to I. C. a E. C. (respektíve správne C.). Spochybňovala zápisy v dedičských rozhodnutiach M. (uznesenie), ako aj rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 18.04.1978 D XXX/XX.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť žalobe (návrhu) a určiť, že priamo dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takejto žalobe vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia
príslušného súdu v konaní o dedičstve (uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 11Co/2/2024 zo dňa 03.04.2024).
20. Podľa konštantnej judikatúry nie je možné s úspechom sa domáhať určenia vlastníckeho práva k veci, ak by tým dochádzalo k obchádzaniu dedičského konania (R 3/2015). V posudzovanej veci ide o analogickú situáciu, keď sa navrhovateľka dožaduje pre seba potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, vo vzťahu ktorým by však za preukázania zákonných podmienok vydržania vlastnícke právo svedčilo skôr jej právnym predchodcom. V prípade potvrdenia vydržania vlastníckeho práva by došlo k obídeniu dedičského konania po právnych predchodcov navrhovateľky (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. 8Cdo/218/2020 zo dňa 28. októbra 2021, sp. zn. 7Cdo/139/2023 zo dňa 13. decembra 2023).
21. Navyše, navrhovateľka neosvedčila, odkedy mala mať uvedené nehnuteľnosti v oprávnenej držbe. Ak vlastnícke právo prešlo na právneho predchodcu navrhovateľky ešte za jeho života, predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Navrhovateľka uviedla, že svoj vstup do oprávnenej držby odvíja od smrti svojho právneho predchodcu – otca (rok 1978), odkedy užíva predmetnú nehnuteľnosť. Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako smrť právnych predchodcov navrhovateľa však nie je takýmto titulom, pretože dané nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť predovšetkým na to, že konaním o potvrdení vydržania nie je možné obchádzať dedičské konanie, nakoľko v prípade konania o potvrdení vydržania súd potvrdí vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak má na základe tvrdení navrhovateľa a predložených dokladov za osvedčené kumulatívne splnenie zákonných podmienok, ktorými sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby.
22. Vo vzťahu k splneniu podmienky dobromyseľnosti, tunajší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 17/2016 z 24. apríla 2017, v ktorom tento súd konštatoval: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008).
23. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“
24. V danom prípade tak absentuje aj právny titul, od ktorého navrhovateľka odvodzuje svoju dobromyseľnosť, keďže podľa názoru súdu, za ospravedlniteľný omyl nemožno rozhodne považovať skutočnosť, že navrhovateľka mala za to, že dohodou s dedičmi po poručiteľoch (rodičoch), ktorí sú zapísaní na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D., bola pre ňu celá vec ukončená. Navrhovateľka si mala daný stav preveriť, avšak toto neurobila, preto ani nemôže byť dobromyseľná v tom, že predmet vydržania patrí priamo jej, pokiaľ neprebehlo dedičské konanie. Okrem toho, ako už súd uviedol, pokiaľ sú rodičia navrhovateľky zapísaní ako vlastníci predmetu vydržania, je potrebné iniciovať dedičské
konanie a nie je konanie na potvrdenie vydržania, ktorým by sa malo dedičské konanie obchádzať. Takýto právny stav je celkom zjavne neudržateľný. V konaní tak navrhovateľka nepreukázala existenciu ani len domnelého titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe ktorého by bola v omyle, či už právnom alebo skutkovom o tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria. Delačný princíp dedičstva, nie je pritom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ale princíp, na základe ktorého dedič vstupuje do práv svojho predchodcu okamihom jeho smrti.
25. Na základe vyššie uvádzaných skutočností, dospel súd k záveru, že navrhovateľka na základe ňou predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázala splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Je nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti je potrebné riešiť iniciovaním dedičského konania (resp. dodatočné prejednanie dedičstva), avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP zamietol. Nad rámec uvedeného súd už len poznamenáva, že nevykonal z vlastnej iniciatívy podľa § 359e ods. 1 CMP šetrenia ohľadne totožnosti predmetu vydržania s nehnuteľnosťami, ktoré boli uvedené v pozemnoknižných vložkách XXXX, XXXX a XXXX, keďže takéto šetrenie bolo nadbytočné, vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, predovšetkým z dôvodu, že týmto konaním nemožno obchádzať dedičské konania podľa ustálenej judikatúry.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporovom konaní súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto návrh nebol, preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania z dôvodu právnej istoty tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie podľa § 59 ods. 1 CMP v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)