Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-146-2024.pdf
PDF · 105.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/146/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Banská Štiavnica, dieťa matky: B. C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F. B. a otca: C. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXX, XXX XX J. I. G., zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka, so sídlom Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/175/2023-205 zo dňa 22. marca 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (II.) a zameškanom výživnom (III.), ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (VI.) z r u š u j e a v týchto častiach vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo výroku, ktorým konanie o určenie výživného spätne 3 roky od podania návrhu zastavil (IV.) p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.
V ostatných častiach (I. a V.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom po tom, čo maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, rozhodol o vyživovacej povinnosti otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 400,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.11.2023. Zročné výživné za obdobie od 07.11.2023 do 22.03.2024 vo výške 959,84 Eur povolil otcovi splácať v splátkách po 70,- Eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok. Konanie o určenie výživného spätne 3 roky od podania návrhu zastavil. Návrh otca na úpravu styku s maloletou zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 29 ods. 1 CMP, keď konštatoval, že matka vzala späť svoj návrh na určenie výživného spätne, s čím ostatní účastníci súhlasili, a preto konanie v tejto časti zastavil (výrok IV.). Zo zhodných vyjadrení účastníkov ako i výsledkov sociálneho šetrenia považoval za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú, pričom otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, a preto v tejto časti vyhovel návrhu matky a zároveň rozhodol, že maloletú má právo zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.).
Keďže rodičia nedospeli k dohode v otázke vyživovacej povinnosti otca k maloletej, zaoberal sa jej určením, a teda posúdením životnej úrovne rodičov, zisťovaním nákladov na maloleté dieťa a možností a schopností povinného rodiča, v danom prípade otca, kedy za preukázané priemerné, odôvodnené a nevyhnutné výdavky na maloletú považoval sumu 905,50 Eur mesačne zahrňujúc výdavky na doučovanie z anglického jazyka (100,- Eur), stravu (250,- Eur), hygienu (25,- Eur), oblečenie (40,- Eur), obuv (30,- Eur), potreby do školy (12,50,-Eur), bývanie (225,- Eur), poplatky v súvislosti so školou (14,- Eur desiata, 30,- Eur cestovné, 9,- Eur toner do tlačiarne), fitnesscentrum (100,- Eur), návštevy lekárov (70,- Eur). Za priemerný mesačný zárobok otca považoval sumu 1.338,15 Eur, kedy jeho priemerné mesačné výdavky predstavovali sumu 480,38 Eur s tým, že otec je zároveň spoluvlastníkom nevyužívaného bytu v K., ktorý by mohol prenajímať a tiež sa venuje včelárstvu, z ktorého by taktiež mohol mať príjem, a preto okresný súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť aj vyšší príjem. Zároveň považoval za preukázané, že životná úroveň rodičov je takmer rovnaká. Žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka zabezpečuje akúkoľvek starostlivosť o dieťa a uhrádza všetky výdavky s tým spojené. Výšku vyživovacej povinnosti otca určil na sumu 400,- Eur mesačne, kedy zohľadnil i prídavok na dieťa, ktorý matka poberá a vyčíslené odôvodnené a preukázané výdavky na maloletú. Pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča, t.j. otca, vzal do úvahy skutočnosť, že okrem dosahovania pravidelného príjmu má možnosť zabezpečiť príjem aj z prípadného prenájmu nehnuteľnosti alebo predaja medu, kedy otec nepreukázal, že by vedľajší príjem z objektívnych dôvodov nevedel zabezpečiť. Otec, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, by sa mal podľa názoru okresného súdu podieľať na výžive vo väčšom finančnom rozsahu, pretože matka svojou osobnou starostlivosťou čiastočne nahrádza finančné plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade však po zohľadnení možností a schopností otca určil vyživovaciu povinnosť vo výške necelej polovice odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa, ktorou sumou je otec podľa názoru súdu schopný bez ujmy vlastnej výživy prispievať na maloleté dieťa. Zameškané výživné v sume 959,84 Eur za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu povolil otcovi splácať v splátkach po 70,- Eur mesačne popri bežnom výživnom, až do úplného zaplatenia výšky zročného výživného pod hrozbou straty výhody splátok (výrok III.) Pokiaľ otec v konaní navrhoval úpravu styku s maloletou, okresný súd konštatoval, že maloletá A. vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť v konaní jasne prezentovala svoj názor, že striktnú úpravu stretávania s otcom si momentálne nevie predstaviť, na ktorý názor maloletej v konaní prihliadol. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťah otca s maloletou nebol od začiatku prirodzený, nakoľko maloletá otca prvýkrát navštívila keď mala 11 rokov, do ktorého veku maloletej otec dcéru navštevoval u matky, kde aktívne dcére neprejavoval náklonnosť. Maloletá A. pociťuje výrazný deficit záujmu otca, ako aj citové strádanie. Otec v konaní taktiež neuviedol, akým spôsobom sa o dcéru momentálne, ale aj v minulosti zaujímal (okrem spoločne strávených dovoleniek) a akým spôsobom sa snaží vzťah s dcérou udržiavať. V konaní zároveň nemal za preukázané, že by matka akýmkoľvek spôsobom dcéru proti otcovi manipulovala, a preto návrh otca na úpravu styku zamietol (výrok V.). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto rozsudku, a to vo výrokoch o zastupovaní a správe majetku maloletej, o vyživovacej povinnosti otca a o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletou, podal v zákonnej lehote odvolanie otec žiadajúc odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že obaja rodičia budú maloletú A. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, kedy povinnosť otca platiť výživné na maloletú navrhol určiť vo výške 300,- Eur mesačne od 07.11.2023 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, s povinnosťou úhrady zameškaného výživného v splátkach po 70,-Eur mesačne spolu s bežným výživným a úpravou styku každú tretiu sobotu a nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., každoročne v tretom kalendárnom týždni v mesiaci august od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod., každoročne dňa 23.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod. a od 29.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.. Alternatívne otec navrhol napadnuté výroky zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal procesný postup okresného súdu, ktorý považoval za nespravodlivý a zasahujúci do rovnosti účastníkov konania tým, že na pojednávania vo veci dňa 14.02.2024 a dňa 22.03.2024 bola prítomná maloletá A., z ktorého dôvodu otec nemohol riadne vo veci vyjadriť všetko, čo chcel. Jej prítomnosť zároveň nebola vhodná ani z morálneho a výchovného hľadiska a konajúca sudkyňa nevylúčila osobu maloletej z pojednávaní, resp. neodoprela maloletej prístup na pojednávania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zároveň namietal, že sudkyňa v závere pojednávania len oboznámila obsah výsluchu s maloletou A., ktorý obsah zápisnice z výsluchu nebol prečítaný a zvukový záznam
z výsluchu nebol prehraný a s ohľadom na namietaný postup súdu sa tak otec nemal možnosť k obsahu vyjadrenia maloletej dcéry vyjadriť. Pokiaľ okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že len matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, v tomto rozsahu okresný súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko podľa názoru otca zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov nemožno druhému rodičovi uprieť právo zastupovať a spravovať jeho majetok. Doplnil, že rodičovské práva k maloletej A. ostali otcovi zachované – neboli súdom odňaté ani obmedzené. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti určenia výživného, podľa názoru odvolateľa, logicky a presvedčivo neodôvodňuje potrebu určeného výživného v sume 400,- Eur mesačne, nakoľko zistené nevyhnutné výdavky na dieťa vo výške 905,50 Eur, ako ani úvahy okresného súdu o možnosti otca dosahovať iné príjmy ako zo mzdy - z včelárstva a nájmu bytu, súd zrozumiteľným spôsobom neodôvodnil. Namietal, že okresný súd vo veci nesprávne zistil skutočný stav. Rozporoval vyčíslené mesačné výdavky na stravu (250,- Eur), opodstatnenosť výdavkov na farbu do tlačiarne (14,- Eur), výdavky na cestovné a poplatky do špecializovaných ambulancií, výdavky na angličtinu (100,- Eur). Nezisťoval, či návštevy fitnescentra a súkromného fyzioterapeuta má alebo nemá maloletá odporučené lekárom a v tomto ohľade sa obmedzil len na vyjadrenia matky. Nezisťoval zamestnávateľov matky, a to skutočnú výšku príjmov, ani platcu mzdy za „privyrobenie si“. K možnosti prenajímať garsónku doplnil, že nie je jej jediným vlastníkom, kedy jeho matka, ako spoluvlastníčka s prenájmom garsónky nesúhlasí. Čo sa týka príjmov z predaja medu, doplnil, že vlastní len osem rodín včelstva, ktoré produkujú med z repky olejnej, a teda sa jedná o nepredajný artikel na súčasnom trhu. Považoval včelárenie za svoje hobby, a nie zárobkový podnik a vyprodukovaný med určený na osobnú spotrebu a rozdávanie, z ktorého dôvodu nie je schopný s medom na tejto komodite finančne profitovať. Odôvodnenie vyživovacej povinnosti otca nepovažoval za presvedčivé i z toho dôvodu, že okresný súd neuviedol, z akého potenciálneho príjmu otca vychádzal, ako i neprihliadol na rodinné prídavky a daňový bonus, ktoré poberá matka maloletej. Mal za to, že primerané výživné na maloletú je 300,- Eur mesačne, ktoré zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ich majetkové a osobné pomery, ako aj vek a dôvodné potreby dieťaťa, ktorá suma výživného by zároveň zodpovedala i orientačným tabuľkám vydaným MS SR. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na úpravu styku dcéry s otcom považoval za predčasné a založené len na aktuálnom prianí maloletej vyslovenom na výsluchu dňa 27.02.2024. Namietal, že okresný súd pre nápravu vzťahu otca s dcérou nič neurobil, neodkázal rodičov a maloleté dieťa na psychologické služby poradenstva na referáte kolízneho opatrovníka, nezapojil rodičov do rodičovskej terapie prostredníctvom organizácií na to určených, nenariadil prípadné znalecké dokazovanie. Do augusta 2023 sa s matkou a maloletou dcérou pravidelne stretával, kedy matka prestala reagovať na správy otca a maloletej sa pokazil mobilný telefón. Ako posledný kontakt s dcérou uviedol návštevu v L. dňa 29.12.2023, v priebehu ktorej mala maloletá voči otcovi odstup a bola odmeraná. Z jej vyjadrovania na súde cítil naučené vety a frázy, ktoré otec už počul od jej matky. Hoci okresný súd prijal záver, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by matka akýmkoľvek spôsobom dcéru proti otcovi manipulovala, pre ktorý prijatý záver okresný súd podľa názoru otca neuviedol žiadny argument. Mal za to, že maloletú dcéru rešpekt voči matke zväzuje v pravdivom vyjadrení vzťahu k otcovi, nakoľko prestala s otcom komunikovať a zatajuje sa mu od vtedy, ako aj matka.
4. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania zotrval na písomných aj ústnych vyjadreniach vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu majúc za to, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného otcovi je v aktuálnej situácii rodiny najvhodnejšie, a preto sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím okresného súdu.
5. Matka vo svojich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Doplnila, že maloletá dcéra sa sama dožadovala prítomnosti na pojednávaniach, kedy s ohľadom na jej vek (skoro 15 rokov) zastávala názor, že má právo zúčastňovať sa na všetkom dianí, čo sa jej týka. Otec v prítomnosti dcéry na pojednávaniach nechcel klamať, a preto v podanom odvolaní namieta postup súdu. Pokiaľ otec namietal, že matka si „privyrába“, tak zmluvu matka musela pre problémy s chrbticou ukončiť. V podanom vyjadrení zároveň konkretizovala potrebu špecializovaných vyšetrení maloletej dcéry, ktoré je možné v priebehu konania zistiť, resp. overiť. Pokiaľ otec poukázal na odporúčané tabuľky, mala za to, že nie sú smerodajné, ale len orientačné. Súhlasila s námietkou otca, že poberá daňový bonus na maloleté dieťa, tento však bol zohľadnený v matkou uvedenom príjme, pričom od novembra 2024, kedy dcéra dosiahne vek 15 rokov, klesne na sumu 80,- Eur mesačne. Otec maloletej
chodieval v domácnosti matky maloletú navštevovať raz za týždeň, resp. za dva týždne a počas letného obdobia takmer vôbec - okrem dovoleniek, na ktoré matku s maloletou brával. Rozporovala vyjadrenia otca o vybudovanom pozitívnom vzťahu medzi otcom a maloletou. Maloletá dcéra sa s otcom stretávať dlhšiu dobu nechce. To, že návrh na úpravu práv a povinností nepodala skôr, odôvodnila tým, že otec sa jej opakovane vyhrážal, že ak ho dá na súd, nechá prácu a pôjde robiť na čierno, a na dcéru matka nedostane ani cent. Doplnila, že mobilný telefón dcéry je nefunkčný a je jej potrebné zakúpiť nový, čo môže uskutočniť i otec maloletej. Matka nebráni stretávaniu otca s dcérou ako ani ich telefonickému kontaktu, problém vníma vo veku maloletej, kedy je jej ťažké niečo rozkázať. Vyjadrenia otca ohľadom nemožnosti prenajímať garsónku, ktorú vlastní, považovala za účelové. Trvala na tom, že otec maloletej med predáva, čím rozporovala vyjadrenia odvolateľa, že sa jedná o nepredajný artikel.
6. Otec vo svojich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania zotrval na dôvodoch podaného odvolania žiadajúc, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní v zmysle odvolacieho návrhu. Zároveň namietal postup kolízneho opatrovníka v priebehu konania, ktorý nebol v najlepšom záujme maloletej dcéry. Mal za to, že A. potrebuje pre svoj rozvoj oboch rodičov. K priemerným výdavkom otca doplnil, že žije v domácnosti so svojou matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa, a preto sa podieľa vyššou mierou na nákladoch spojených s bývaním, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru otca matka má byť zodpovedným rodičom a neponechávať rozhodnutia dcéry (i ohľadom styku s otcom) na nej, pretože takáto výchova vo veku adolescenta nie je vhodná.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (II.) a zameškanom výživnom (III.), ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (VI.), podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a v týchto častiach vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým konanie o určenie výživného spätne 3 roky od podania návrhu zastavil (IV.) ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V ostatných častiach (I. a V.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd síce postupovať veľmi prísne, ale na druhej strane musí vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na pamäti, že v konaní starostlivosti o maloletých platí vyhľadávací princíp, preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť len účastníkov konania, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, dopyt na trhu práce a pod.).
10. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd prvej inštancie postupoval správne, keď potom, čo maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, skúmal majetkové pomery na strane otca, prihliadajúc na jeho reálne možnosti a schopnosti. V tomto smere ale nevykonal vo veci dostatočne dokazovanie, na základe čoho potom pri rozhodovaní vychádzal i z bližšie nešpecifikovaného príjmu otca z mimopracovnej činnosti, ktorý by, podľa názoru súdu, mohol dosahovať z prenájmu nehnuteľnosti alebo predaja medu. Zo samotnej skutočnosti, kedy otec podľa názoru súdu prvej inštancie nevyvinul dostatočnú snahu za účelom získania „vedľajšieho“ príjmu, ešte nemožno dospieť k záveru, že otec by mohol popri výkone zamestnania dosiahnuť i iný príjem a v akej konkrétnej výške. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať i iný príjem, z jeho rozhodnutia by malo byť zrejmé i v akej výške je takýto príjem otec schopný dosiahnuť, lebo len potom bude môcť ustáliť, či je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť v konkrétne stanovenej výške, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom ako predčasný zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie s prihliadnutím na rozdielne tvrdenia účastníkov a vyššie uvedený vyhľadávací princíp doplniť dokazovanie a skúmať, či otec má možnosť dosiahnuť príjem z prenájmu nehnuteľnosti, t.j. či na trhu s nehnuteľnosťami je záujem o prenájom nehnuteľností, zodpovedajúcich nehnuteľnosti vo vlastníctve otca a v akej konkrétnej výške nájomného. To isté platí v prípade predaja medu, kde otec bude musieť súdu ozrejmiť, v akom rozsahu sa venuje tejto činnosti (koľko vlastní včelstiev a pod.), aké náklady v súvislosti s touto činnosťou má, lebo len potom bude možné ustáliť, či je schopný vyprodukovať med aj nad bežnú spotrebu, a teda, či popri svojom zamestnaní má možnosť získať príjem z tejto činnosti a v akej konkrétnej výške.
12. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť súd prvej inštancie objektívne vyhodnotiť majetkové pomery na strane otca, a tým i jeho možnosti a schopnosti platiť výživné pre maloletú A. v konkrétnej výške.
13. Pokiaľ otec v ďalšom poukazoval na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o správe majetku maloletej v bežných veciach, túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, pričom v bežných záležitostiach (o ktorých rozhodoval i súd prvej inštancie), týkajúcich sa maloletého dieťaťa, je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, na ktoré je potrebné bezprostredne reagovať zo strany rodiča či už v súvislosti so zabezpečením školských povinností, mimoškolskej činnosti a pod. a bolo by neúčelné, aby v takýchto prípadoch vždy rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti vyžadoval súhlas druhého z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktorý ani nevykonáva zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa. Na druhej strane, pri rozhodovaní o podstatných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (napr. ohľadne majetku maloletého, ale aj tzv. statusotvorných práv – ako je určenie mena a priezviska dieťaťa atď.) je vždy potrebný súhlas obidvoch rodičov, pokiaľ im nebol výkon rodičovských práv pozastavený, obmedzený, resp. nebol niektorý z rodičov výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Pri nezhode rodičov v takomto prípade rozhodne súd na základe návrhu niektorého z rodičov (§ 35 Zákona o rodine).
14. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou dcérou, keď s prihliadnutím na jej vek túto v konaní vypočul a v tomto štádiu konania styk otca neupravil.
15. V Zákone o rodine sa od 01. januára 2016 (zákon č. 175/2015 Z.z.) rozšírili základné zásady rodinného práva a okrem iného ustanovili kritérium „najlepšieho záujmu dieťaťa“, ktoré je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že Čl. 5. Zákona o rodine príkladmi uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu dieťaťa, pričom na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti Zákona o rodine (napr. 23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.) tento pojem nebol doposiaľ definovaný a neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá.
16. Je preto podľa odvolacieho súdu namieste poukázať na to, že čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva dieťaťa označil čl. 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.
17. Dohovor vo svojom čl. 3 reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho,
totiž toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami, a súd teda s prihliadnutím na vek dieťaťa, ktoré sa bez vlastnej viny ocitlo v konfliktnej situácii medzi rodičmi, musí prihliadať i na jeho vyjadrenie. Odvolací súd, prihliadajúc na vyjadrenie samotnej maloletej A., ktorá je vo veku, kedy bezvýhradné nerešpektovanie jej názoru by mohlo mať výrazne negatívny vplyv na ďalší vývoj jej osobnosti, dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je v jej záujme konkrétnym spôsobom upraviť styk otca, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil. Tak, ako je už vyššie uvedené, maloletá sa bez vlastného zavinenia ocitla v konfliktnej situácii medzi rodičmi, a preto je i na samotnom otcovi, aby sa citlivým, primeraným postupom snažil o rozvíjanie vzťahu s maloletou, čo na druhej strane platí i o matke, ktorá by taktiež mala viesť maloletú k postupnému obnoveniu citových väzieb s otcom.
18. Vo výroku, ktorým súd konanie medzi účastníkmi zastavil (IV.) odvolaním nenapadnutom, ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).