Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozhodnutie_6C-156-2010.pdf
PDF · 99.42 KB
No categories available
6C/156/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou v právnej veci navrhovateľa : F. Š. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. X zast. advokátkou JUDr. Darinou Kučerovou so sídlom Železničná 12/12 Považská Bystrica proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenská republika , Župné nám. 13, Bratislava o náhradu škody takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu 28.9.2010 sa domáhal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti odporcovi zaplatenia sumy 37.862,86 eur s prísl. a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že mu vznikla škoda v dôsledku toho, že uznesením ORPZ F. ČVS F. : E.-XXX/ XX bol obvinený a zároveň stíhaný pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odst.1,2 písm. b, Trestného zákona ,nakoľko mal dňa XX.X.XXXX pod hrozbou použitia strelnej zbrane požadovať vyplatenie peňazí od H. X.. Voči predmetnému rozhodnutiu navrhovateľ podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Trestné činy v tom čase mali trestnú sadzbu 5-12 rokov a vyžadovali nutnú obhajobu, vec bola časovo náročná a navrhovateľ bol nútený zvoliť si obhajcu, ktorým bola U.. O. a P.. F., ktorí navrhovateľa zastupovali na základe plnej moci- AK F. W.. Rozsudkom Okresného súdu F. XT XXX/XX bol navrhovateľ uznaný vinným a súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov ako aj prepadnutie veci. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím XTO XX/XXXX zo dňa 1.10.2007 predmetné rozhodnutie zmenil a navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Navrhovateľovi vznikli náklady, ktoré pozostávali z trov obhajoby vo výške 22 156 Sk P.. F. a U.. O. vo výške 58 500 Sk. Mimo uvedenej škody vznikla navrhovateľovi i nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje vo výške 1 000 000 Sk z toho dôvodu, že mesto F. je veľmi malé, navrhovateľ bol známy so svojím predmetom podnikania a síce svadobkou , záložňou musel podnikanie ukončiť, čím mu vznikla škoda tým, že mal veľmi nízke príjmy počas trestného stíhania a z toho dôvodu musel zrušiť životné poistenie, v dôsledku čoho mu vznikla škoda 60 000 Sk. V dôsledku trestného stíhania sa navrhovateľovi veľmi zhoršil zdravotný stav. Do trestného stíhania žil životom bezproblémového človeka, nikdy nemal žiaden problém so zákonom ani s trestnou činnosťou. Zakladal si na cti, požíval úctu ľudí, trestným stíhaním trpela psychicky celá rodina, čo sa odzrkadlilo aj na rodinných vzťahov, zdraviu jeho rodičov, stratou klientely, priateľov , zažíval pohŕdanie, nedôveru okolia. Má za to, že žiadna suma mu roky trestného stíhania nevráti ani vzťahy sa už nikdy nevrátia, no má za to, že má právo na zadosťučinenie určitou satisfakciou. Dňa 18.9.2009 vyzval listom odporcu na plnenie, ktorý sa v 6 mesačnej lehote nevyjadril a do podania žaloby nič neplnil. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok podľa zákona 58 /69 Zb., 514/2003 Z.z. , nakoľko sa na danú vec predmetné zákony o zodpovednosti škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vzťahujú s poukazom na ustanovenie § 27 odst. 2 zák. č. 514/2003 Zb., ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2004 podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi.
Ďalej svoj nárok opiera o § 442 odst. 1 , § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v prípade, že by súd bol toho názoru, že nie je možné poskytovať v zmysle týchto ustanovení uplatňuje si nárok nemajetkovej ujmy podľa príslušných článkov dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to konkrétne v zmysle článku 5 odst. 5 Dohovoru.
Odporca zastáva názor, že vzhľadom na to, že k vzneseniu obvinenia navrhovateľa došlo pred 1.7.2004 , kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z. právne posúdenie navrhovateľa spadá pod zákon č. 58/1969 Z.z. v zmysle § 1 odst. 1 zákona č. 58/1969 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré vydal v trestnom konaní. V zmysle cit. ustanovenia zákona č. 58/1969 Z.z. sú predpoklady vzniku práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím , nezákonné rozhodnutie orgánu štátu , škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Znamená to, že v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže splnenie troch skutočností zároveň: že rozhodnutie orgánu bolo nezákonné, že navrhovateľovi vznikla škoda a tiež, že táto škoda by navrhovateľovi nebola vznikla, keby orgán štátu postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom.
Podľa § 4 odst. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ právoplatné rozhodnutie ktorým mu bola spôsobená škoda pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu súd rozhodujúci o náhrade škody je viazaný. V spornom prípade súd rozhodol o oslobodení spod obžaloby v rámci dvojinštančného súdneho konania, pričom v rámci uvedeného konania neexistuje rozhodnutie, ktoré je právoplatné a ktoré bolo neskôr pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom , teda nebola splnená jedna z podmienok na to, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 4 odst. 1 a §5 Zákona č. 58/69 Zb. Na základe týchto skutočností navrhuje v celom rozsahu návrh zamietnuť a trovy konania si neuplatňuje.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: vyjadreniami navrhovateľa, odporcu, výsluchom navrhovateľa, odporcu, potvrdeniami k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX,oznámeniami o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, potvrdením P.. Q. č. listu 33-35, špecifikácia trov právneho zastúpenia U.. O. č.l. 36,37, špecifikácia trov právneho zastúpenia P.. F. , náklady na pohonné hmoty č.l. 41, výpisom z Mestského úradu F. o zrušení prevádzkarni navrhovateľa, potvrdenie P.. Q. č.l. 45-50, výsluchom svedkyne O. Š., O. G., P.. P. O. na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Uznesením ORPZ F. ČVS : OUJP- XXX/XXXX zo dňa 28.7.2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu lúpeže podľa § 234 odst. 1,2 písm. b/ Trestného zákona a Uznesením zo dňa 26.9.2003 bol navrhovateľ stíhaný na tom základe , že dňa 24.6.2003 v čase okolo 11,30 hod. v F. na ulici S. pred rodinným domom č.XX požadoval pod hrozbou násilia so strelnou zbraňou revolver mod. XX, kal. X mm W., československej výroby , ktorú mal v legálnej držbe od poškodeného H. X. nar. XX.X.XXXX bytom F., F. X vyplatenie finančnej hotovosti za vydanie čistiaceho zariadenia VAP. Rozhodnutím Okresného súdu v Prievidzi XT XXX/XX-XXX zo dňa 4.2.2005 bol navrhovateľ uznaný za vinného za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. A k trestu prepadnutia veci. Voči uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd rozhodnutím XTo XX/XXXX-XXX zo dňa 1.10.2007 rozhodol, že napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zrušuje v celom rozsahu, pretože tento skutok nie je trestným činom. V čase trestného stíhania navrhovateľ mal zvolených dvoch právnych zástupcov a to P.. F. a U.. O., ktorým podľa vyúčtovania č.l. 36 U.. O. advokátke so sídlom Ž. XX/XX F.Ž. W. vyplatil trovy právneho zastúpenia v trestnej veci vo výške 59 500 Sk, P.. P. F. advokátovi so sídlom I. X/X, F. W. vyplatil sumu 22 156 Sk. Podľa potvrdenia P.É. Ú. F. č.l. 44 v období od 1.1.2003 do 31.12.2007 boli zrušené prevádzkarne navrhovateľa a to záložňa L. , P. ul. XXX ku dňu 4.11.2003, svadobný salón L. , T. ul. XXX F. bola zrušená 5.1.2004, prevádzkareň L., S. XXX F. bola zrušená 10.1.2005. Podľa potvrdenia poisťovne J., a.s. zo dňa 4.9.2007 došlo k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu 5.9.2007 kde odkúpna hodnota vo výške 7478 Sk bola poukázaná navrhovateľovi poukážkou, podľa potvrdenia poisťovne J., a.s. zo dňa 4.9.2007 bolo oznámené o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX k 5.9.2007 odkúpna hodnota 10.426 Sk bola navrhovateľovi poukázaná poštovou poukážkou.
Podľa potvrdenia P.. W. - psychiatricka ambulancia ( č.l. 33-35 a 45-50 ) mal súd zistené, že v období od februára 2005 až do decembra 2007 navštevoval navrhovateľ psychiatrickú ambulanciu a bol medikamentózne liečený.
Z výpovede svedkyne O. Š. - matky navrhovateľa mal súd zistené, že navrhovateľa pozná ako zodpovedného človeka, ktorá zodpovednosť sa prejavila aj v jeho podnikaní. Po začatí trestného stíhania voči jeho osobe ako rodina stratila svojich známych , dovtedy boli posudzovaní ako vážená rodina. Navrhovateľa ohovárali, mal zdravotné problémy v dôsledku čoho vyhľadal psychiatra, neskôr bol liečený v dôsledku krivdy, ktorú pociťoval ako nespravodlivosť sa stával nedôverčivým, prejavilo sa to aj na jeho povahových črtách. Začal byť nervózny , výbušný. V dôsledku trestného stíhania mal problémy aj v podnikaní, musel ukončiť tri prevádzkarne. Prejavilo sa to aj do jeho osobného života. Ukončil 7 ročný vzťah s priateľkou. Momentálne má navrhovateľ 3- ročný vzťah, z ktorého sa narodilo 1,5 ročné dieťa.
Z výsluchu svedkyne O. G. - bývalej priateľky navrhovateľa súd zistil, že ich 8 ročný vzťah bol ukončený na jeseň v roku 2004-2005. Počas trvania vzťahu nežili v spoločnej domácnosti, spoločne pracovali 6 rokov, v dôsledku uzatvorenia svadobného salónu zostala svedkyňa nezamestnaná. Po začatí trestného stíhania hodnotí svedkyňa navrhovateľa ako iného človeka, z optimistu sa stal pravý opak. V poslednom období vzťahu bol panovačný, v dôsledku čoho sa aj hádali a ukončila ich vzťah.
Z výpovede svedka P.. P. O. - dlhoročného priateľa navrhovateľa súd zistil, že v čase trestného stíhania prestal komukoľvek veriť, kedykoľvek sa stretli, ich debata sa točila o tom istom - trestnom konaní. Vie, že vyhľadal aj odbornú pomoc.
Podľa § 1 odst. 1 zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánmi štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štát., orgán alebo orgán štát. organizácie ( ďalej len štátny orgán ). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaný pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ právoplatné rozhodnutie ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. K rozhodnutiu tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka v platnom znení fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa §13 odst. 1,2,3 cit. zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.2 pokiaľ by sa nezadalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 , najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.3 výšku
náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.
K vzneseniu obvinenia navrhovateľa došlo pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z. O zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd právne posúdil návrh navrhovateľa podľa zákona č. 58/1969 Zb. O zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom s poukazom na § 27 odst. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa § 1 odst. 1 zákona č. 58/69 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré vydal v trestnom konaní. V zmysle citovaného ustanovenia zákona sú predpokladom vzniku práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní môže byť úspešný len ten, kto preukáže zároveň tieto tri skutočnosti. Podľa § 4 odst. 1 zákon č. 58/69 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ právoplatné rozhodnutie , ktorým bola spôsobná škoda pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Pre priznanie nároku v zmysle cit. zákona musia byť splnené podmienky a to, aby sa poškodený mohol domáhať náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, rozhodnutie musí byť právoplatné, rozhodnutím musí byť spôsobená škoda a rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je síce pravda, že v predmetnom konaní súd rozhodol o oslobodení spod obžaloby v rámci dvojinštančného súdneho konania, keď navrhovateľ využil riadny opravný prostriedok, v dôsledku ktorého došlo v odvolacom konaní k zrušeniu prvostupňového rozsudku a následne oslobodenia spod obžaloby. Nešlo teda o zrušenie už právoplatného rozhodnutia, o ktorom by sa konštatovalo, že bolo nezákonné a v dôsledku nezákonnosti by bolo príslušným orgánom teda zrušené.
Z dôvodu, že nebola splnená jedna z podmienok na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať náhrady škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 4 odst. 1 a § 5 Zákona č. 58/69 Zb. súd návrh navrhovateľa opierajúc o uvedené zákonné ustanovenie z a m i e t o l . Neprichádza do úvahy ani prípadný nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože na daný vzťah sa musí aplikovať špeciálna úprava podľa zákona č. 58/1969 Zb. v znení platnom v čase vzniku tvrdenej škody, pričom pokiaľ nie je daný nárok podľa tejto špeciálnej úpravy neprichádza do úvahy použitie všeobecnej občianskoprávnej úpravy.
Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života, zdravia , občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia , svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne ako aj pasívne konanie, ( zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie ) , ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu ( neoprávnený nie je zásah do osobnostnej sféry , ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana, či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, ak určité konanie vykazuje základné znaky zásahu do chránených osobnostných práv , má fyzická osoba právo najmä domáhať sa , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie ( § 13 odst. 1 Občianskeho zákonníka ). Pokiaľ by sa nezdalo dostačujúce zadosť podľa § 13 odst. 1 Občianskeho zákona najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyz. osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 odst. 2 Občianskeho zákonníka ). Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo ( § 13 odst. 3 Občianskeho zákonníka ).
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach .
Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občiansky zákonník a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia ( subjektom ochrany ) je fyzická osoba do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická,
alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv ( je pôvodcom alebo subjektom zásahu ) . Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie , že navrhovateľ je fyz., osobou ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené , ale rovnako zistenie , že odporca (fyzická, alebo právnická osoba) sa dopustil tohto konania, ktoré navrhovateľ v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napr. vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu ku stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby do osobnosti ktorej sa zasahuje dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Nejde podľa názoru súdu o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy , keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyz. osoby ( §11 Občianskeho zákonníka) sú vykonávané v medziach zákona , na tom sa nič nemení ani v prípade a, ak by neskôr prípadne došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby ako ide o predmetnú súdenú vec. Podľa ustálenej súdnej praxe rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Cdo 201/2007 zo dňa 30.7.2008 , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 274/2007 z 10.12.2008 neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a následne Občianskeho zákonníka je zásah do osobnosti fyz. osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j. právnym poriadkom. Niektoré zásahy hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu nemožno posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolnosti vylučujúci neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem prípadov, keď je zásah dovolený ( resp. jeho možnosť je predpokladaná ). Ide najmä o tzv. zákonné licencie resp. prípady, keď zásahu do osobnosti fyz. osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt splnil právnu povinnosť, ktorú ukladá zákon. Za výkon zákonnej ( úradnej ) licencie nemožno považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pri ich začatí a priebehu.
Keďže navrhovateľ uplatnil nárok na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na následky celého trestného konania voči jeho osobe, predovšetkým v osobnostnej sfére /zásah do súkromia, do pracovného života, do rodinného života a podobne/ , vychádzajúc zo záveru uvedeného vyššie, nemohlo dôjsť len samotným trestných konaním ktoré sa viedlo v medziach zákona k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. Išlo o úradné konanie len v medziach Trestného poriadku bez toho, že by niektoré úkony orgánov činných v trestnom konaní boli vyhodnotené ako nezákonné, preto bol navrhovateľ povinný takýto úradný postup strpieť a podrobiť sa mu.
Do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a slobodách, pretože uvedený článok upravuje len právo na slobodu a bezpečnosť a prípadné odškodnenie rieši len pri obmedzení osobnej slobody v dôsledku zatknutia alebo zadržania.
Vzhľadom na uvedený právny názor súdu, ktorý plne korešponduje aj s ustálenou súdnou praxou , považoval súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, a preto ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prináleží náhrada trov konania, nakoľko si ich úspešný odporca neuplatnil súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.