Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/19/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: Vánok, s.r.o., Skladná 28, 040 01 Košice, IČO: 36 663 573, zastúpený: JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska ul. č. 16, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, proti žalovanej v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy miesto podnikania: Michalovská 770/1, 040 11 Košice - Západ, prevádzkareň Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 52 404 960, žalovanej v 2. rade: Lenka Tomko, miesto podnikania: Skároš 352, 044 11 Skároš, prevádzkareň Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 47 650 796, obe žalované zastúpené: Bellás legal s.r.o., Štefánikova 40, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 087 872, o uplatnenie nárokov z nekalosúťažného konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30. januára 2023, č. k.: - 225, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 30. januára 2023, č. k.: - 225.

II. Žalovanej v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a zároveň priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou navrhol, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa pokračovania v nekalosúťažnom konaní spočívajúcom v zneužívaní databázy klientov žalobcu, v ich aktívnom oslovovaní za účelom ich získania pre svoju podnikateľskú činnosť a povinnosti každej zo žalovanej zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 26.11.2019 do zaplatenia, titulom primeraného finančného zadosťučinenia za nekalosúťažné konania.

3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že je spoločnosťou, ktorá pôsobí na trhu kozmetických služieb a krásy od roku 2006. Žalované sú bývalé zamestnankyne žalobcu, s náplňou práce - nechtové dizajnérky. Žalované sa v pracovných zmluvách v článku VIII. dohodli, že budú počas trvania pracovného pomeru ako aj po jeho skončení zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone práce u zamestnávateľa a o všetkých skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva v zmysle ustanovení a . Pracovný pomer žalovaných u žalobcu skončil dňa 3.5.2019 dohodou. Žalované ku dňu 6.5.2019 získali oprávnenie na podnikanie, mimo iného s predmetom činnosti manikúra, pedikúra a začali vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť v spoločnej prevádzkarni. Žalobca si v priebehu svojej podnikateľskej činnosti vybudoval rozsiahlu klientelu, o ktorej si viedol údaje v databáze klientov, ktorá obsahovala osobné údaje klientov, kontakty

ako aj iné personalizované informácie. Po ukončení zamestnania u žalobcu žalované rozposlali na kontakty vedené v databáze žalobcu SMS správy s nasledovným znením: (i) „Pani... prepáčte, že Vás ruším, odišla som z Vánku a otvorili sme si salón. Ak by ste mali záujem, rady Vás privítame. C. a D..“, (ii) „Dobrý deň, odišli sme z Vánku, osamostatnili sme sa a máme salón na Moyzesovej 46. Doplnenie nechtov 25,- eur, pedikúra 15,- eur a gellak 20,- eur.“ Žalované po svojom odchode od žalobcu využili informácie týkajúce sa jednotlivých klientov, t. j. databázu žalobcu a oslovovaním a ponúkaním nižšej ceny za svoje služby oproti žalobcovi odlákali a prebrali časť stálych zákazníkov žalobcu. Žalované ako bývalé zamestnankyne mali prístup k databáze klientov žalobcu a to priamo z dôvodu výkonu ich práce, ktorú po svojom odchode zneužili. Zoznam klientov predstavuje skutočnosti obchodnej povahy. Úbytok klientely na základe správania sa žalovaných je nekalosúťažné konanie, nakoľko odlákali od žalobcu minimálne 89 klientov. Žalobca uviedol ceny svojich ponúkaných služieb s poukazom na to, že klientky tieto využívali v priemere raz za 3 - 4 týždne. Mesačne tak žalobcovi vzniká škoda v priemere 3.400,- eur, ktorá do podania žaloby predstavuje 23.800,- eur (3.400,- x 7 mesiacov).

4. Žalované navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že po skončení pracovného pomeru u žalobcu ich začali oslovovať samé klientky žalobcu, vyhľadali si ich na internete alebo pri osobnom stretnutí si vyžiadali od nich vizitku. Niektoré klientky žalované osobne poznali. Preto sa nemôže absolútne jednať o oslovovanie klientok a dokonca niektoré už ani neboli klientkami žalobcu počas obdobia, keď boli žalované v pracovnom pomere u žalobcu. Podľa názoru žalovaných žalobca nepreukázal, že by tieto reálne využili databázu jednotlivých klientov žalobcu, ale iba sa domnieva, že tak po skončení pracovného pomeru u žalobcu žalované vykonali, a to bez akýchkoľvek dôkazov. To, že by žalované odlákali od žalobcu minimálne 89 klientov, že rozposielali klientkam žalobcu minimálne 2 SMS správy a zneužili kontakty v databáze žalobcu, žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Dôvodili, že pre úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia je potrebné preukázanie vzniku škody. Žalobca vychádza iba z domnienky, že ku škode mohlo dôjsť a že konaním žalovaných vzniklo podozrenie zo zneužitia databázy klientov žalobcu. Žalované súhlasili s návrhom žalobcu na vyžiadanie si SMS správ od mobilného operátora. Trvali na tom, že nerozposielali na kontakty uvedené v databáze žalobcu SMS správy, neoslovovali a neponúkali svoje služby zákazníkom žalobcu. Poukázali na výpoveď konateľky žalobcu na pojednávaní dňa 15.6.2022, ktorá uviedla, že žalované “mali prístup ku kontaktom žalobcu a si ich opísali“ a to bez toho, aby svoje tvrdenia akýmkoľvek spôsobom preukázala. Aj právny zástupca žalobcu uviedol, že sa “dostávame svojím spôsobom do určitej dôkaznej núdze“, z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že zo strany žalovaných došlo k nekalosúťažnému konaniu opísanému v žalobe. Žalobca nepreukázal ani tvrdenia, že došlo k prebratiu 89 z 94 klientov, tak ako ani zasielaniu správ zákazníkom žalobcu zo strany žalovaných. Sám žalobca v správe, ktorú poslal prostredníctvom platformy messenger pred podaním žaloby uvádza, že jemu je to jedno, že žalované niektorí jeho klienti kontaktujú. Žalobca sám potvrdil, že časť klientov oslovovali žalované z vlastnej iniciatívy po skončení pracovného pomeru u žalobcu.

5. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi preukázané, že žalované uzatvorili so žalobcom pracovné zmluvy s náplňou práce - nechtové dizajnérky, ktoré pracovné pomery skončili dňa 3.5.2019. Žalované následne získali oprávnenie na podnikanie s predmetom činnosti manikúra, pedikúra.

6. V uzatvorených pracovných zmluvách so žalobcom sa žalované zaviazali, že budú: (i) počas trvania pracovného pomeru aj po jeho skončení zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone prác u zamestnávateľa /článok VIII. bod 1/; (ii) počas trvania pracovného pomeru aj po jeho skončení zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva zamestnávateľa v zmysle až . Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom zamestnávateľa, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle zamestnávateľa utajené a zamestnávateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje /článok VIII. bod 3/; (iii) v dobe 24 mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru nebude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti - činnosťou, ktorú vykonával u zamestnávateľa, závislú činnosť v pracovnom pomere s podnikateľským subjektom s predmetom podnikania - činnosťou zhodnou alebo obdobnou s činnosťou, ktorú vykonával u zamestnávateľa /článok VIII. bod 4/.

7. Mobilný operátor oznámil súdu prvej inštancie mimo iného, že v zmysle zákona má zakázané uchovávať obsah komunikácie, vrátane SMS správ.

8. Konateľka žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že sa dozvedela od svojich zamestnancov, že žalované začali rozosielať klientom žalobcu SMS s obsahom, že sa presťahovali a ponúkajú lacnejšie služby. Poukázala, že žalované mali prístup k záznamom o klientoch, celý čas zamestnanci majú k nemu prístup. V čase prestávok sa recepčné striedajú, takže ďalšie zamestnankyne majú možnosť a priestor si pozrieť telefónne čísla. Keď klienti meškajú, vedia ich kontaktovať. Následne časť klientely prestala využívať služby žalobcu.

9. Žalovaná v 1. rade pri svojom výsluchu uviedla, že sa chcela osamostatniť, preto ukončila pracovný pomer u žalobcu. Vzťah, aký mala s niektorými klientmi bol osobnejší, priateľský, takže SMS sa poslalo nevie komu presne, ale jedna SMS známym, kamarátom, čiže tým známym klientkam, s ktorými už má vypestovaný vzťah. Nepamätala si, či aj svedkyni p. A., p. E. ju posielala, keďže to bolo dávno. Potvrdila, že niekedy zastupovala na recepcii žalobcu, kde je v počítači databáza klientov s telefónnymi číslami. Uviedla, že si neopísala kontakty z databázy, bola tam kamera. Poukázala, že aj ďalšie bývalé zamestnankyne žalobcu začali vykonávať vlastnú podnikateľskú činnosť, ku ktorým odišla časť klientov žalobcu, tento to však neriešil. Nepamätala si, koľko bývalých klientov žalobcu k nej chodí. Mali vytvorené priateľské vzťahy, išli za ňou, bol to osobnejší vzťah.

10. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že konateľke žalobcu pri odchode oznámila, že si otvorí salón na Moyzesovej spolu so žalovanou v 1. rade. U žalobcu mala prístup k databáze klientov s ich telefónnymi číslami. Poslala správu svojim zákazníčkam, svojim známym, ktoré jej aj dali samé telefónne číslo, alebo keď sa stretli, tak sa jej opýtali kde pracuje, že by chceli k nej chodiť aj naďalej. Následne to už bola reťazová reakcia. SMS obsahovala správu, že odišla z Vánku a že má salón na Moyzesovej bez uvedenia cien služieb. Boli to aj klienti žalobcu, nevie koľkí. Pani A. pozná, nemá jej telefónne číslo. Od nej p. A. SMS nedostala, neposielala jej nič. Pani E. nepozná, nič jej neposielala, nevie či jej robila nechty. F. B. pozná, SMS jej neposielala, iba s jej dcérou je v kontakte na facebooku, písala jej iba, že odišli od žalobcu.

11. Z výpovede svedkyne G. A. vyplynulo, že od inej manikérky žalobcu sa dozvedela, že žalované dali výpoveď. Následne dostala jednu SMS na telefón, že D., C. si otvárajú nový kozmetický salón na Moyzesovej ulici, aké poskytujú služby, vrátane cien, ktoré boli nižšie než u žalobcu a keď má záujem môže sa im ozvať. Nemali vymenené kontakty. Služby žalobcu využíva aj naďalej.

12. Z výpovede svedkyne B. H. vyplynulo, že u žalobcu bola zamestnaná ako manikér, pedikér v čase, keď tam boli zamestnané aj žalované. Svedkyňa ozrejmila, že dojednávanie termínov u žalobcu prebieha telefonicky. Keď zavolá nová klientka, do systému sa uvedie jej e-mail, meno a priezvisko, telefónne číslo. Prístup do systému mala každá zamestnankyňa, vrátane žalovaných. Nemala vedomosť, že by telefónne čísla alebo iné údaje z databázy získali žalované, nevidela ich pri tom. K počítaču sa mohli dostať vtedy, keď striedali recepčnú, cez prestávku. Vtedy je tam iná zamestnankyňa, ktorá má v podstate prístup k počítaču. Databáza je voľne otvorená, nie je zaheslovaná. Žalované videla aj na recepcii, avšak to robí každá zamestnankyňa, ktorá tam pracuje a strieda recepčnú. Po tom, čo odišli žalované od žalobcu, všimla si, že niektoré klientky už neprichádzajú.

13. Z výpovede svedkyne I. E. vyplynulo, že je dlhodobou zákazníčkou žalobcu. Konateľka žalobcu ju informovala, že žalované odišli. Asi po 4 týždňoch dostala SMS s textom, že otvára sa nová prevádzka na ulici Moyzesovej a poskytujú tam kozmetické služby s uvedením cien, ktoré boli lacnejšie než u žalobcu. Uvedené ju nezaujalo, pretože so službami žalobcu je spokojná. SMS bola odoslaná zo súkromného čísla, ktoré si nepamätá, bolo tam napísané C.. Svoje telefónne číslo žalovaným a ani žalobcovi neposkytla, objednávala sa osobne na recepcii žalobcu.

14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , a , , , , , , , , , , , ktoré upravujú pôsobnosť , definíciu podnikania a podnikateľa, podniku, obchodného tajomstva a jeho ochranu, nekalú súťaž. Ďalej podľa článku 35 SR; článku 1 základných zásad a , ktoré upravujú právo na podnikanie a prácu; neplatnosť právneho úkonu.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalované boli zamestnancami žalobcu na základe pracovných zmlúv s náplňou práce - nechtová dizajnérka; došlo k ukončeniu ich pracovného

pomeru dohodou dňa 3.5.2019; žalované podnikajú v oblasti pedikúra, kozmetika od 6.5.2019 a žalobca podniká od 11.8.2009, okrem iného aj v oblastiach manikúra, pedikúra, kozmetické služby, modelovanie nechtov. Sporné bolo, či došlo k nekalosúťažnému konaniu; či toto pokračuje, pokiaľ k nemu vôbec došlo a či žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

16. Poukázal súd prvej inštancie, že z ustanovenia vyplýva, že pojem „obchodné tajomstvo“ je vymedzený týmito znakmi: ide o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, skutočnosti, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných kruhoch bežne dostupné, podnikateľ má záujem na ich utajení a ich utajenie zabezpečuje zodpovedajúcim spôsobom. poskytuje skutočnostiam napĺňajúcim znaky obchodného tajomstva právnu ochranu, ktorá vzniká momentom naplnenia všetkých zákonom predpísaných znakov, pričom tieto znaky obchodného tajomstva musia byť splnené zároveň. Ak aspoň jeden znak naplnený nie je, daná skutočnosť nepožíva ochranu ako obchodné tajomstvo. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podnikateľ je povinný zabezpečiť utajenie skutočností tvoriacich obchodné tajomstvo zodpovedajúcim spôsobom. V prípade, ak ide o skutočnosti, s ktorými zamestnanci dennodenne prichádzajú do kontaktu, aby mohli plniť povinnosti pre zamestnávateľa, je ale potom povinnosťou zamestnávateľa, aby jasne vymedzil rozsah skutočností, o ktorých má zamestnanec povinnosť zachovávať mlčanlivosť a súčasne ich utajenie zabezpečiť zodpovedajúcim spôsobom, pokiaľ by mali tvoriť predmet obchodného tajomstva. Toto vymedzenie však nesmie byť v rozpore so základnými zásadami . Poukázal súd prvej inštancie, že pokiaľ súčasťou pracovnej zmluvy žalovaných bolo ustanovenie o zákaze vykonávania obdobnej pracovnej činnosti po ukončení pracovného pomeru žalovanými u žalobcu, toto je v zmysle ustanovenia neplatné.

17. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že žalované zastupovali u žalobcu recepčnú, kde sa nachádza počítač s databázou klientov, to však neznamená, že by žalované túto databázu klientov u žalobcu aj využili, či opísali kontakty. Nevyplýva to zo žiadnych dôkazov, ani svedeckých výpovedí. Aj svedkyňa B. H. uviedla, že to nemôže potvrdiť. Žalované tieto skutkové tvrdenia žalobcu v konaní popreli. Poukázal súd prvej inštancie, že z výpovedí žalovaných vyplynulo, že po začatí podnikania ich oslovovali klientky samé, boli to aj už im známe klientky, s ktorými sa už stretli. Žalované síce rozposlali po svojom odchode od žalobcu nejaké SMS správy, avšak v konaní nebolo jednoznačne preukázané koľkým osobám a s akým obsahom. Nevyplýva to ani z oznámenia mobilného operátora.

18. Dôvodil súd prvej inštancie, že zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že informácie z databázy žalobcu boli a sú prístupné aj ostatným zamestnancom žalobcu, nielen žalovaným. Pokiaľ by mal žalobca záujem na ich utajení, tak by ich utajenie mal povinnosť aj náležite zabezpečiť adekvátnym spôsobom, ktorý by znamenal, že by určil podmienky pre prístup k nim, ich uchovávanie, t. j. že by naplnil znaky ustanovenia o obchodnom tajomstve tak, aby bolo z nich zrejmé, konkrétne čo a ako mieni uchovávať ako obchodné tajomstvo, čo však žalobca neurobil. Súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že pokiaľ by k takejto činnosti zo strany žalovaných na recepcii došlo, muselo by to byť zaznamenané kamerovým systémom, ktorého existenciu žalobca nepoprel. Pokiaľ žalobca mal podozrenie na takúto činnosť zo strany žalovaných, mal urobiť potrebné opatrenia.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal povinnosť skutočnosti, o ktorých sa domnieval, že by mali byť predmetom obchodného tajomstva uchovávať tak, aby ostali utajené a presne vymedziť, ktoré údaje to mali byť. Pokiaľ určité informácie boli prístupné aj ostatným zamestnancom, nemôže sa jednať o údaje obsahujúce obchodné tajomstvo, keďže tieto nenapĺňajú ďalší znak ustanovenia a to, že tieto informácie boli bežne dostupné širšiemu okruhu osôb zamestnaných u žalobcu a nie len vymedzenému okruhu osôb. Zároveň absentuje vymedzenie, aké informácie predstavujú obchodné tajomstvo žalobcu. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca tieto informácie nezabezpečoval takým spôsobom, aby mohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty obchodného tajomstva, pretože k uvedeným informáciám, čiže databáze žalobcu mal prístup širší okruh osôb zamestnaných u žalobcu. Nebolo žalobcom preukázané, že tieto informácie o klientoch uchovával, zabezpečoval tak, aby bolo zrejmé, kto môže mať k nim prístup, resp. prístup konkrétne k čomu.

20. Ďalej súd prvej inštancie poukázal aj na to, že nie každý poznatok, ktorý zamestnanec získa v zamestnaní je skutočnosťou obchodného tajomstva. V prípade, ak nejde o obchodné tajomstvo, ale ide o poznatky, ktoré zamestnanec získal u zamestnávateľa v priebehu pracovno-právneho pomeru,

tieto nepožívajú právnu ochranu. Zamestnanec, resp. bývalý zamestnanec ich môže využiť i na vlastné podnikanie, hoci tým vytvorí konkurenčné prostredie voči svojmu bývalému zamestnávateľovi. Existujúci právny stav neobmedzuje zamestnanca po skončení pracovného pomeru podnikať v podnikateľských aktivitách zhodných alebo obdobných s predmetom činnosti bývalého zamestnávateľa a taktiež nie je možné zmluvne obmedziť podnikateľské aktivity bývalého zamestnanca, pretože by to odporovalo , ktorá zakotvuje slobodu podnikania, právo slobodne podnikať a právo na slobodnú voľbu povolania a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Tiež základným zásadám , ktoré zakotvujú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania. Je nepochybné, že právo na podnikanie s rovnakým predmetom činnosti nie je vylúčené žiadnym právnym predpisom.

21. Dôvodil súd prvej inštancie, že je na zvážení klientov a ich rozhodnutí, či a u koho budú využívať služby poskytované v rovnakom predmete podnikania ako má žalobca, ale tiež aj žalované. Nemožno opomenúť slobodu podnikania aj vo vzťahu k ostatným podnikateľom, ktorí majú rovnaký predmet činnosti ako strany sporu, že zákazníci môžu využívať ich služby na základe ich slobodného rozhodnutia.

22. Súd prvej inštancie uviedol, že informácie o cenách služieb žalobcu nie sú utajenou skutočnosťou, nie sú informáciami, ktoré by neboli bežne dostupné verejnosti. Preto žalované mali právo určiť cenu služieb v závislosti od trhového mechanizmu, a to aj za nižšie ceny než žalobca. Cena služieb, ktoré strany, resp. ich konkurencia používajú pri výkone svojej činnosti nie je stabilná, táto sa môže meniť. Na jej výšku vplývajú rôzne faktory.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že informácie, ktoré žalobca označil ako obchodné tajomstvo sú informáciami, ktoré pojmovo nenapĺňajú znaky obchodného tajomstva.

24. Ďalej súd prvej inštancie nepovažoval za dokázaný ani vznik škody, ani to, koľko mal žalobca klientov v čase výkonu práce žalovaných u žalobcu, počet klientov po ich odchode od žalobcu, či odišli k žalovaným alebo niekam inam a že by došlo k zníženiu zisku. Klienti za existencie trhového mechanizmu sa mohli slobodne rozhodnúť, ktoré služby u koho a za aké ceny budú využívať.

25. Uviedol súd prvej inštancie, že nebola preukázaná dôvodnosť žaloby v znení jej navrhovaného petitu spočívajúca v tom, aby sa žalované zdržali pokračovania v nekalosúťažnom konaní, spočívajúcom v zneužívaní databázy klientov žalobcu, v ich aktívnom oslovovaní za účelom ich získania pre svoju podnikateľskú činnosť, preto nebolo dôvodné ani uložiť povinnosť každej žalovanej 10.000,- eur, ako primerané finančné zadosťučinenie za nekalosúťažné konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaných nedošlo.

26. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, / /; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / /; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

28. Žalobca namietal, že závery súdu prvej inštancie, že by žalované databázu klientov žalobcu nevyužili, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalované potvrdili, že k tejto databáze mali prístup. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že zaslala SMS klientkam žalobcu, pričom si nepamätala, či aj svedkyniam A. a E., keďže to bolo dávno. Aj žalovaná v 2. rade uviedla, že zaslala správu klientom žalobcu, ktorá obsahovala informáciu, že odišla od žalobcu a má salón na Moyzesovej. To, že žalované databázu zneužili vyplýva z toho, že zaslali klientkam žalobcu SMS správy, ktorú skutočnosť žalované samé priznali. Žalované nepreukázali svoje tvrdenia, že kontakt na klientky žalobcu im tieto poskytli samé. Z výpovedí a čestných prehlásení svedkýň G. A., I. E. a I. B. B. vyplynulo, že od žalovaných obdŕžali SMS správy, no žalovaným svoje kontakty nikdy neposkytli. S týmito dôkazmi sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Poukázal, že súd prvej inštancie sa iba stotožnil

s vyjadrením žalovaných, že databázu klientov žalobcu nevyužili, čo je však v rozpore s výpoveďou svedkýň, ktoré jednoznačne uviedli, že svoje kontakty žalovaným neposkytli, no napriek tomu od nich obdŕžali SMS správy. Jediným spôsobom ako sa žalované mohli dostať k týmto kontaktom je databáza žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie databázu klientov žalobcu nepovažoval za informáciu, ktorá by napĺňala znaky obchodného tajomstva, čo je v rozpore s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 27.6.2015, sp. zn. , ktorý vyslovil, že databáza klientov má obchodnú povahu, ktorá má materiálnu hodnotu, ktorá nie je bežne dostupná a žalobca prejavil vôľu tieto skutočnosti utajovať a to uložením sankcií za porušenie pracovnej disciplíny, ktorú zabezpečoval ich utajením. Žalobca poukázal, že databáza klientov, ktorá obsahuje ich osobné údaje tvorí obsah obchodného tajomstva a podnikateľ nemá záujem na jeho zverejnení širokej verejnosti a hlavne nie svojej konkurencii. Žalobca mal databázu uloženú v počítači, ktorý bol zabezpečený tak, aby k nemu mali prístup iba ním určené osoby, teda zamestnanci žalobcu vykonávajúci prácu recepčnej. Pokiaľ žalované súhlasili s dočasným preradením na miesto recepčnej ( ), mali i prístup k počítaču a k databáze klientov v ňom uloženej. Bez takéhoto prístupu, by prácu recepčnej nemohli vykonávať. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že prístup k databáze klientov mali jedine zamestnankyne v pracovnej pozícii recepčná a to bez ohľadu na to, či tento druh práce bol s nimi dohodnutý od počiatku v pracovnej zmluve alebo boli na túto prácu preradené. Preto záver súdu prvej inštancie, že databáza nebola zabezpečená je mylný. Napokon žalobca poukázal, že sa v konaní nedomáhal náhrady škody, ktorú súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú, ale náhrady nemajetkovej ujmy vo forme primeraného finančného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie tento žalobcom uplatnený nárok neposudzoval, preto je napádaný rozsudok nepreskúmateľný. To, že časť petitu žaloby (zdržania sa pokračovania v nekalosúťažnom konaní) sa stala v priebehu konania neaktuálnou, nemení nič na skutočnosti, že k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaných došlo, preto je namieste i požiadavka žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy.

29. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zotrvali na svojom stanovisku prezentovanom v priebehu konania na súde prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Poukázali, že žalobca nepreukázal, že by žalované reálne využívali databázu klientov žalobcu, iba sa domnieva, že tak po skončení pracovného pomeru u žalobcu žalované vykonali, a to bez akýchkoľvek dôkazov.

30. Žalobca v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní.

31. Žalované odvolaciu dupliku nepodali, výzva súdu prvej inštancie s odvolacou replikou žalobcu im bola doručená dňa 23.6.2023.

32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

35. Odvolací dôvod podľa , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

36. Pokiaľ žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa , k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod

ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu). Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by svedčili o procesnom pochybení súdu (tvrdenú nepreskúmateľnosť odvolací súd subsumoval pod ), ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takéto procesné pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd z obsahu spisu nezistil, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

37. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

38. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

39. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, nesprávnymi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

40. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol.

42. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().“ Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

43. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

44. Predmetom konania sú nároky žalobcu, titulom jeho ochrany proti nekalej súťaži žalovaných, spočívajúcej v porušení obchodného tajomstva v zmysle podanej žaloby.

45. Podľa , porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva, spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva (ods. 1). Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie (ods. 2). Neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto: a) získal obchodné tajomstvo neoprávnene, b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva, c) porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva (ods. 3). Neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala podľa odseku 3 (ods. 4). Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na účel jeho uvedenia na trh, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene podľa odseku 3 (ods. 5). Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo: a) nezávislým objavom alebo vytvorením, b) pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti, alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva, c) výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo d) iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb (ods. 6). Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho konania alebo inej protiprávnej činnosti (ods. 7). Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené v rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje, alebo umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo Európskej únie (ods. 8).

46. Žalobca vyvodzoval uplatnené práva voči žalovaným z ich konania, ktorým bolo zneužitie databázy klientov tvoriacej predmet obchodného tajomstva žalobcu pri zasielaní SMS vo svojom mene, keďže žalované vykonávajú predmet podnikania v tom istom odbore ako žalobca.

47. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa primárne vysporiadal s otázkou, či predmetná databáza žalobcu je obchodným tajomstvom podľa .

48. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú, alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Aby teda konkrétne skutočnosti boli považované za obchodné tajomstvo, musia - ako správne uviedol súd prvej inštancie, kumulatívne spĺňať vyššie uvedené pojmové znaky. Dôkazné bremeno, že pôjde o obchodné tajomstvo podľa vždy leží na podnikateľovi, ktorý sa jeho ochrany domáha.

49. I keď sa podnikateľ snaží o utajenie istých skutočností, ak s nimi chce v rámci svojho podnikania nakladať, spravidla s nimi musí oboznámiť aj svojich zamestnancov a to zvyčajne v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre výkon ich pracovnej činnosti. V praxi sa chránené informácie definujú priamo v pracovnej zmluve, prípadne v internom predpise zamestnávateľa alebo v osobitnom dokumente, aby zamestnanec vedel, ktoré skutočnosti sú zamestnávateľom považované za tak dôležité, že ich sprístupnenie tretím osobám je pre zamestnávateľa ohrozením. Správne pritom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nevymedzil predmet obchodného tajomstva v pracovných zmluvách. Nie je teda jednoznačné, ktoré z týchto utajovaných skutočností spĺňajú podmienky obchodného tajomstva.

50. Zoznamy zákazníkov sú nepochybne spôsobilé byť predmetom obchodného tajomstva. Avšak na to, aby bolo možné na ne hľadieť ako na obchodné tajomstvo je nevyhnutné, aby napĺňali pojmové znaky vymedzené ust. vety druhej , t. j. okrem iného, podnikateľ musí mať vôľu utajiť informácie, ktoré majú byť predmetom obchodného tajomstva a musí ich utajenie aj zabezpečovať. Požiadavku utajovať obchodné tajomstvo môže podnikateľ vyjadriť prostredníctvom písomných zmlúv, v ktorých zaviaže zamestnancov k mlčanlivosti, prípadne záväzok utajovania obchodného tajomstva môže byť zakotvený v pracovnom poriadku. Z predložených pracovných zmlúv so žalovanými nevyplýva, že žalobca presne špecifikoval predmet svojho obchodného tajomstva (považoval a označil konkrétne údaje a skutočnosti, ktoré podľa vôle žalobcu predstavujú jeho obchodné tajomstvo – databázu, obsahujúcu údaje o klientoch žalobcu). Správne pritom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nevymedzil predmet obchodného tajomstva. Nie je teda jednoznačné, ktoré z týchto utajovaných skutočností spĺňajú podmienky obchodného tajomstva.

51. Dôležité je aj zabezpečovanie ochrany obchodného tajomstva skutočným konaním (napr. uzamykaním určitých dôležitých dokumentov, dôkladným zaheslovaním výpočtovej techniky, iným osobitným režimom zaobchádzania s takýmito skutočnosťami). Ochrana obchodného tajomstva zo strany podnikateľa má byť totiž nielen formálna, ale aj reálna. Podstatné v tejto súvislosti je tiež stanoviť metódy, akými majú zamestnanci využívať predmet obchodného tajomstva, aby nedošlo k jeho neoprávnenému využitiu alebo sprístupneniu. Preto je potrebné všetky údaje a informácie, ak majú mať charakter obchodného tajomstva, adekvátne zabezpečiť. Žalobca síce poukazoval, že databáza jeho klientov bola prístupná iba v počítači na recepcii, na ktoré oddelenie boli zaradení zamestnanci v pracovnej pozícii „recepčnej“, no fakticky podľa pokynov žalobcu bola táto databáza k dispozícii aj ďalším zamestnancom, vrátane, nie však výlučne len žalovaným. Žalobca tak nezabezpečil ochranu tejto databázy technickými ani personálnymi prostriedkami. Svedkyňa B. H. pri svojom výsluchu uviedla, že táto nebola ani zaheslovaná.

52. Keďže databáza klientov žalobcu nenapĺňala definíciu obchodného tajomstva, správne súd prvej inštancie uzavrel, že nejde o obchodné tajomstvo, preto nepožíva príslušnú právnu ochranu podľa .

53. Napokon z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by to boli práve žalované, ktoré by využili (odpísali) databázu žalobcu. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval, že žalované v konaní potvrdili, že zasielali SMS správy klientom žalobcu, odvolací súd udáva, že samotná existencia takýchto

SMS správ odoslaných žalovanými (vrátane ich obsahového znenia) nebola jednoznačne v konaní preukázaná.

54. Žalobca síce poukazoval na čestné prehlásenia a svedecké výpovede G. A., I. E. a I. B. B., ktoré uvádzali, že určité SMS správy obdŕžali, odvolací súd udáva, že nič nebránilo žalobcovi (resp. to v konaní ani neuvádzal) na preukázanie pravdivosti takýchto tvrdení, predložiť práve takúto SMS správu prijatú G. A., I. E. a I. B. B., ktorej adresátom mali byť uvedené osoby a ktorá by sa mala nachádzať na ich telekomunikačnom zariadení. Napokon svedkyňa I. E. pri svojom výsluchu zmätočne uviedla, že ani žalobca nedisponuje jej telefónnym číslom.

55. Žalované nepotvrdili, že práve takéto správy G. A., I. E. a I. B. B. odoslali a pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že síce zasielali nejaké SMS správy, zároveň jednoznačne uvádzali, že kontaktné údaje získali priamo od ich adresátov, ktorí ich sami oslovili. Boli to ich známi s užším vzťahom, kamaráti, resp. ich kontaktovali na sociálnych sieťach, čo žalobca v konaní nepoprel. V tejto súvislosti upriamuje odvolací súd pozornosť, že pravdivosť takýchto tvrdení žalovaných preukazuje aj vzájomná komunikácia medzi konateľkou žalobcu a žalovanou v 1. rade, ktorú predložil sám žalobca a v ktorej konateľka žalobcu potvrdzuje, že sú to práve zákazníčky žalobcu samé, ktoré kontaktujú žalované s požiadavkou na poskytovanie služieb /č. l. 28 spisu/.

56. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie svedecké výpovede a čestné prehlásenia G. A., I. E. a I. B. B. síce vykonal, avšak ich nehodnotil preto, že skutočnosti z nich vyplývajúce nepovažoval za relevantné, a teda z nich nevyvodil žiadne skutkové zistenia.

57. Samotnú skutočnosť, že žalobcovi vznikol konkurujúci podnik, nemožno považovať za stav porušujúci zákaz konania nekalej súťaže. Žalobca teda nepreukázal, že samotné oslovovanie prípadných zákazníkov žalobcu žalovanými nie je tzv. konkurenčným konaním v rámci obchodného trhu v súlade so zásadami súťaže.

58. Samotný úbytok, resp. fluktuáciu zákazníkov žalobcu pritom nemožno automaticky spájať s podnikaním žalovaných, keďže prípadný úbytok (odchod) zákazníkov od žalobcu neznamená, že títo ukončili využívanie služieb žalobcu práve z dôvodu, že začali využívať služby práve u žalovaných. Žalobca totiž nepreukázal svoje tvrdenia, že by žalované odlákali od žalobcu (minimálne 89) jeho klientov. Ani z výpovedí vypočutých svedkov tieto tvrdenia žalobcu neboli preukázané.

59. Žalobca pritom netvrdil, že ním uvádzané protiprávne konanie žalovaných stále trvá alebo hrozí, že sa bude opakovať. Trvanie protiprávneho konania je podmienkou úspechu aj pri žalobe o odstránenie závadného stavu. Zdržovacia žaloba v čase rozhodovania vo veci nebola aktuálna, preto súd prvej inštancie správne v tejto časti žalobu zamietol.

60. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku s poukazom, že z obsahu jeho odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie uviedol, že nemal preukázaný ani nárok na náhradu škody, no žalobca sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd udáva, že z odôvodnenia napádaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nemal preukázaný (daný) základ nároku žalobcu z dôvodu, že sa žalované nekalosúťažného konania nedopustili, teda žalobcovi nemohol priznať ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca v spojení s ním tvrdeným nekalosúťažným konaním žalovaných domáhal. Preto je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu ako takú (v celom rozsahu) ako nedôvodnú zamietol správny.

61. Len na okraj odvolací súd udáva, že zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Jeho peňažná forma by mala byť vyvážením ujmy nemateriálnej a jeho poskytnutie v peniazoch je dôvodné vtedy, ak zásah do nemateriálnej sféry môže mať u dotknutého súťažiteľa dôsledky aj v jeho majetkovej sfére, napr. úbytkom zákazníkov. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ani ním tvrdený úbytok svojich zákazníkov.

62. Keďže neboli splnené všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v a žalobca nepreukázal časové a vecné súvislosti, vzhľadom na ktoré by bolo možné bez pochybností dospieť k záveru, že sa žalované dopustili nekalosúťažného konania, odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.

Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

63. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovaným, ktoré boli v tomto odvolacom konaní úspešné, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).