Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-50-2022.pdf
PDF · 129.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Spišská Nová Ves, Stará cesta 3139/6, IČO: 51151227, proti žalovanej: Obec C., C. XXX, IČO: 00329517, zast. D. E. E., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Košice, Floriánska 16, IČO: 34 413 952, o náhradu škody na zdraví vo výške 10.536,- € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 11C/43/2020-183 zo dňa 10.11.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.536,- € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 23.10.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanej s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II.). 2. V celom rozsahu tým vyhovel žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 10.536,- € s prísl. titulom náhrady škody na zdraví, utrpenej úrazom dňa 18.2.2019 v ranných hodinách v čase cca o 8.30 hod. v Obci Prakovce v dôsledku pošmyknutia a následného pádu na miestnej komunikácii, vlastníkom a správcom ktorej je žalovaná. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že k úrazu došlo na chodníku neočistenom od snehu a poľadovice, v prítomnosti viacerých svedkov, bezprostredne po páde sa na miesto dostavil aj starosta žalovanej obce E. C. F., ktorý s ňou komunikoval a bol oboznámený so stavom miestnej komunikácie, ako aj so spôsobom a následkoch jej pádu, následne bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorou bola prevezená za účelom vyšetrenia do NsP Krompachy, kde jej diagnostikovali zlomeninu horného konca ramennej kosti, dňa 21.2.2019 podstúpila operáciu na Klinike úrazovej chirurgie UNLP v Košiciach a v dôsledku úrazu bola dlhodobo práceneschopná. Žalovanú vyzvala písomnou výzvou zo dňa 19.10.2019 označenou ako „Predžalobná výzva a pokus o zmier“ na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej tiež len „SSU“) podľa bodového ohodnotenia určeného v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.9.2019, za bolesť hodnotenú 90 bodmi a SSU - 430 bodmi, vypracovanom doc. MUDr. G. E., PhD., lekárom H. I. J. K. A. H., v zmysle ktorého si uplatnila náhradu za bolesť a SSU celkom za 520 bodov vo výške 10.536,- € (520 x 20,26 €/hodnota jedného bodu platná v roku 2019). Žalovaná uplatnený nárok na náhradu škody neuznala, čo žalobkyni oznámila listom doručeným dňa 17.1.2020, ktorý odôvodnila iba formálne s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatovaním, že obec žiadne povinnosti neporušila.
3. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa ustanovení § 9 ods. 2, § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného v čase vzniku škodovej udalosti, § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti, § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, v otázke posúdenia existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 4758/2008 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 292/2006 a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný vznik úrazu žalobkyne, v dôsledku pošmyknutia a následného pádu dňa 18.2.2019 v ranných hodinách cca o 8.30 hod. pri chôdzi po chodníku nedostatočne očistenom od ľadu (na ktorom sa nachádzala zľadovatelá plocha cca 30 m2), vlastníkom a správcom ktorého je žalovaná (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), ktorá zimnú údržbu chodníka v deň úrazu 18.2.2019 nevykonala (podľa rozpisu vykonaných prác počas zimnej údržby 2019 posledná zimná údržba v obci bola vykonaná dňa 14.2.2019). Taktiež mal preukázané následky úrazu na zdraví žalobkyne, ktorá v dôsledku pádu utrpela zlomeninu horného konca ramennej kosti, ako aj priebeh jej liečenia (lekárska správa zo dňa 23.9.2019, lekárske správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo 14.3.2019, 25.4.2019, 3.3.2020, 7.8.2020 a 9.9.2020, lekárske správy DUAS-MED s.r.o. - Chirurgická ambulancia Gelnica zo dňa 1.3.2019, 6.3.2019, 14.6.2019, 15.7.2019, 31.7.2019 a 28.10.2019 a PRO VITAE n.o. Gelnica zo dňa 8.4.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie). Následky na zdraví žalobkyne boli ohodnotené lekárskymi posudkami o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.9.2019 a 3.3.2020 vypracovanými doc. MUDr. G. E., PhD., lekárom H. I. J. K. A. H., ktorými bola bolesť spôsobená „zlomeninou horného konca ramennej kosti“ ohodnotená položkou č. 135c podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. - celkom 90 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia pre diagnózu „pakĺb pravej ramennej kosti“ (položka č. 326) - 400 bodmi a za „jazvy na pravom ramene po operácii - 6 cm2“ (položka č. 432a) - 30 bodmi. Žalobkyňa písomnou výzvou zo dňa 29.10.2019 vyzvala žalovanú na dobrovoľné plnenie náhrady spôsobenej škody, ktoré jej žalovaná odmietla poskytnúť. Z oznámenia o spore zo dňa 27.10.2010 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v zmysle § 86 ods. 1 CSP oznámila Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Bratislava, s ktorou dňa 24.4.2019 uzavrela poistnú zmluvu č. 2406811694 na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, existenciu sporu so žalobkyňou a vyzvala poisťovňu na vstup do konania na jej stranu ako intervenienta, pričom tomuto oznámeniu predchádzalo uplatnenie požadovanej náhrady škody na zdraví zo strany žalovanej ako poistníka u poisťovateľa, ktorú poisťovňa neuznala a listom z 18.12.2019 oznámila žalovanej ukončenie likvidácie škodovej udalosti evidovanej pod č. 4090038555 bez poskytnutia poistného plnenia. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13C/16/2017-290 zo dňa 15.10.2020 (zatiaľ neprávoplatný) súd zistil, že predmetom tohto konania bola náhrada škody v dôsledku smrteľného úrazu po páde obyvateľa Obce Prakovce na obecnom chodníku. Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zo dňa 10.6.2021 súd zistil, že dňa 18.2.2019 v lokalite Obce Prakovce v čase o 8.30 hod. bolo takmer jasno, bez zrážok, teplota vzduchu dosahovala -3,5 ° Celzia a relatívna vlhkosť vzduchu 92,9 %, snehová pokrývka sa nevyskytovala, na meteorologickej stanici Košice - letisko v čase medzi polnocou a 8.30 hod. bola pozorovaná osuheľ (biela kryštalická usadenina ľadových častíc v tvare šupín, ihličiek, peria alebo vejárikov, ktorá vzniká podobne ako rosa na tráve, predmetoch na zemskom povrchu a blízko neho pri záporných teplotách vzduchu. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v danom prípade mal preukázanú objektívnu zodpovednosť žalovanej Obce Prakovce za škodu zapríčinenú závadou v schodnosti chodníka, na ktorom došlo v dôsledku pošmyknutia a následného pádu (v príčinnej súvislosti s tým) k ujme na zdraví žalobkyne. Súd skonštatoval, že žalovaná ako vlastník a správca verejných komunikácií zodpovedá za ich správu a údržbu, ako aj za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti. Svojej zodpovednosti sa obec môže zbaviť len v prípade, ak by preukázala, že nebolo v jej možnostiach tieto závady odstrániť. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná dôvody pre zbavenie sa svojej zodpovednosti nepreukázala, keďže z výpovede žalobkyne i starostu obce je zrejmé, že zamestnanci obce ľad z chodníka odstránili a posypali ho až následne po úraze žalobkyne. Z uvedeného zistenia súd vyvodil záver, že bolo v možnostiach žalovanej tak urobiť už pred vznikom úrazu, napriek tomu tak neučinila a zimná údržba chodníkov v obci nebola vykonaná napriek tomu, že bola potrebná, a to najmä v súvislosti s preukázanými rozdielmi medzi dennými a nočnými teplotami, ktoré spôsobovali roztápanie snehu na svahoch a následne mrznutie vody v nižších polohách. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie z dokazovania nevyplynula žiadna okolnosť, ktorá by preukazovala zavinenie žalobkyne pri páde, a preto súd prvej inštancie nevidel dôvod na zníženie požadovanej náhrady škody z titulu spoluzavinenia poškodenej. Pokiaľ ide o výšku
náhrady škody na zdraví, žalobkyňa uplatnila náhradu za bolesť vychádzajúc z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.9.2019 vypracovaného doc. MUDr. G. E., PhD., v ktorom „zlomenina horného konca ramennej kosti“ v zmysle položky č. 135c Prílohy č. 1 zákonu č. 437/2004 Z.z. bola ohodnotená 90 bodmi. Pri určení náhrady za SSU súd vyšiel z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 3.3.2020 doc. MUDr. G. E., C., v ktorom sťaženie spoločenského uplatnenia pre diagnózu „pakĺb pravej ramennej kosti“ v zmysle položky č. 326 Prílohy č. 1 zákonu č. 437/2004 Z.z. lekár ohodnotil 400 bodmi a „jazvy na pravom ramene po operácii - 6 cm2“ položka č. 432a - 30 bodmi. Uplatnený nárok na náhradu za bolesť a SSU ohodnotené spolu 520 bodmi, žalobkyňou vyčíslenú vo výške 10.536,- € [520 x 20,26 €/1 bod podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod za rok 2019 v sume 20,26 €], súd prvej inštancie považoval za dôvodný a z týchto dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobkyňou predložené dôkazy: e-mailovú komunikáciu E. A. a fotodokumentáciu na DVD nosiči súd prvej inštancie považoval za irelevantné pre rozhodnutie sporu, pretože tieto dôkazy žiadnym spôsobom neozrejmujú, resp. nedokumentujú priebeh škodovej udalosti a časovo ani priestorovo s úrazom nekorešpondujú. Za omeškanie žalovanej s plnením náhrady škody súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v súlade s jej návrhom, vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., a to od 23.10.2020, t.j. odo dňa doručenia žaloby žalovanej. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v spore plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Rozsudok napadla žalovaná včas podaným odvolaním, považujúc ho v celom rozsahu za nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná mala za to, že pri uplatňovanom nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne nebol naplnený minimálne jeden z obligatórnych znakov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, a to porušenie právnej povinnosti žalovanej, a teda žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Bolo pritom povinnosťou žalobkyne ako poškodenej preukázať protiprávnosť konania žalovanej a vznik škody, a zároveň príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalobkyňa nepredložila fotodokumentáciu konkrétneho miesta, a teda stav chodníka v deň škodovej udalosti - 18.2.2019 a rovnako nezabezpečila ani ďalšie dôkazy, z ktorých by vyplývalo porušenie povinností žalovanej pri údržbe miestnych komunikácií. Naopak žalovaná predložila súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce splnenie jej povinnosti riadne udržiavať miestne komunikácie. V konaní preukázala vykonanými dôkazmi, že chodník, kde došlo k pádu žalobkyne, v deň škodovej udalosti 18.2.2019 bol riadne odhrnutý, suchý, v hornej časti síce so zamrznutým okrajom, avšak tento bol viditeľný voľným okom, a teda bola daná dostatočná možnosť bezpečného prechodu po tomto chodníku. Táto skutočnosť bola preukázaná predovšetkým svedeckými výpoveďami E. L. a M. N., ako i prehľadom rozpisu vykonaných prác počas zimnej údržby 2019, vypracovaného poverenými zamestnancami žalovanej. Absolútne sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že výpoveď svedka M. N. možno považovať za „účelovú“, a to z toho dôvodu, že je zamestnancom žalovanej. Poukázala na to, že i starosta obce E. C. F. vo svojej účastníckej výpovedi dňa 19.5.2021 potvrdil, že chodník bol vyčistený, síce v jednej časti bola zamrznutá tenká vrstva ľadu z roztápajúceho sa snehu, avšak žalobkyňa mala dostatok priestoru na chodníku, aby sa vyhla úseku o veľkosti cca 1 m2 a znemožnila tak vlastnému pádu. Ani túto skutočnosť však súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri rozhodovaní vo veci. Zo správy o počasí SHMÚ zo dňa 10.6.2021 okrem iného vyplýva, že dňa 18.2.2019 v čase okolo 8.30 hod. bolo v lokalite Obce Prakovce takmer jasno, bez snehových či dažďových zrážok. Žalovaná zastávala názor, že v prípade uplatňovaného nároku na náhradu škody nie je prítomný kauzálny nexus (príčinná súvislosť) medzi vznikom škody a údajným porušením povinnosti na jej strane. Tvrdila, že v danom prípade neporušila svoje povinnosti a nekonala v rozpore s objektívnym právom, preto je možné uplatniť ust. § 420 ods. 3 OZ, i keď by sa malo jednať - podľa tvrdení žalobkyne - o tzv. objektívnu zodpovednosť. Vytkla súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého rozsudku ako pravdivé, resp. nesporné, bez riadneho a relevantného zdôvodnenia vyhodnotil skutočnosti, ktoré sú v rozpore s inými dôkazmi, predovšetkým so svedeckými výpoveďami, a to že starosta obce nekomunikoval so žalobkyňou na mieste pádu, rovnako nekomunikoval ani s posádkou RZP a starostu nikto nevedel oboznámiť so spôsobom pádu, keďže to nikto z prítomných nevidel. Záverom žalovaná zdôraznila, že v konaní pred súdom prvej inštancie neuznala ani požadovanú výšku náhradu škody a náhradu za SSU v sume 10,536 €. Poukázala na to, že je orgánom samosprávy, jej finančné pomery sú značne obmedzené a v žiadnom prípade nemá v rozpočte vyčlenenú takúto vysokú finančnú sumu, ktorú si žalobou uplatňuje žalobkyňa. Na základe
uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, v konaní nedošlo k žiadnym vadám ani pochybeniam zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto nesúhlasila s namietanými odvolacími dôvodmi. Podľa názoru žalobkyne vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu, nakoľko v konaní sa mala preukazovať objektívna zodpovednosť, a nie subjektívna zodpovednosť, ako sa mylne domnieva žalovaná. Trvala na tom, že žalovaná nevykonala riadnu údržbu chodníka, na ktorom utrpela úraz, ktorý zo strany žalovanej ani nebol spochybnený. Ak by žalovaná dodržala ust. § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) platného v čase vzniku úrazu, ku vzniku škody by nedošlo a žalovaná by nemusela zodpovedať za škodu v zmysle ust. § 9a ods. 2 a 3 cestného zákona. Nesúhlasila s názorom žalovanej, že chodník bol zjazdný a nevyžadoval si údržbu, keďže správa o počasí preukázateľne potvrdila opak, t.j. že vzhľadom na počasie chodník údržbu vyžadoval (teplota - 3,5 °C, osuheľ, hmla). Navyše aj samotná žalovaná pripustila, že sa na chodníku nachádzala časť, ktorá nebola udržiavaná, a teda nevylúčila, že sa žalobkyňa mohla pošmyknúť a spadnúť práve na tejto časti nezjazdného chodníka. Predložená fotodokumentácia, rozsudok (zatiaľ neprávoplatný) v inej veci, ako aj e - mailová komunikácia p. A. podľa žalobkyne preukazujú, že žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti udržiavať chodníky zjazdné, a preto tvrdenia žalovanej vyznievajú nedôveryhodne. Za neprimerane prísne žalobkyňa pokladala vyžadovať od nej, aby si ihneď po úraze zabezpečila fotodokumentáciu z miesta úrazu, nakoľko v tom čase jej išlo o to, aby jej vôbec niekto pomohol a pod. Žalovaná sa nemôže odvolávať na to, že iba časť chodníka nebola zjazdná a žalobkyňa mala byť opatrnejšia, keď po ňom chodila, nakoľko v zákone je jasne uvedené, že „závady v schodnosti miestnych ciest určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych ciest“. To znamená, že na chodníku sa nemajú vyskytovať „nezjazdné časti“, pretože ak sa takéto závady v zjazdnosti nachádzajú, nemožno vylúčiť, že vznikne škoda, za ktorú bude správca zodpovedať. Nepriamo povedané, udržiavať treba celý chodník zjazdný, a nie iba jeho časť. Samotná žalovaná prostredníctvom starostu vo svojej výpovedi pritom v mnohých veciach nespochybnila nárok žalobkyne, pričom bodové hodnotenie úrazu taktiež nebolo relevantným spôsobom spochybnené a lekárske správy žalobkyňa považovala za dostatočné v tomto prípade na preukázanie vzniku škody. Mala za to, že škoda ako aj jej výška bola riadne preukázaná. Žalobkyňa odvolanie žalovanej považovala za účelové v snahe predĺžiť čas, aby žalovaná jej nemusela čím skôr uhradiť spôsobenú škodu. V plnom rozsahu sa stotožnila so správnou a vyčerpávajúcou argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a s jeho záverom, že uplatnený nárok je v plnom rozsahu dôvodný. Napadnutý rozsudok považovala za spravodlivý, riadne odôvodnený a súladný so zákonom a navrhla ho potvrdiť podľa § 387 CSP ako vecne správny. 6. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a na celej skutkovej a právnej argumentácii v ňom obsiahnutej, nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne, že nevykonala riadnu údržbu chodníka a rozsudok považovala v celom rozsahu za nesprávny z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázala na dôkaz - Rozpis vykonaných prác počas zimnej údržby 2019, ktorý je precízne vedený a obsahuje údaje zaznamenané od začiatku roka 2019, pričom je zrejmé, že v mesiaci február 2019 počasie začalo byť priaznivejšie, preto v tomto mesiaci sa v rozpise objavujú pasáže niekoľkých dní po sebe bez zimnej údržby, čo nasvedčuje tomu, že poveternostné podmienky v danom období boli priaznivé, a teda údržba chodníkov nebola potrebná každý deň. To ale neznamená, že zamestnanci obce v dňoch, kedy nebola vykonaná zimná údržba, nemonitorovali stav chodníkov. Poukázala na vyjadrenie SHMÚ zo dňa 10.6.2021, podľa ktorého ,,v lokalite obce Prakovce bolo takmer jasno, bez zrážok, snehová pokrývka sa nevyskytovala“. Zo správy SHMÚ zo dňa 10.6.2021 jednoznačne tiež vyplýva, že osuheľ zaznamenala meteorologická stanica Košice - letisko. Vzhľadom na uvedené nie je možné toto tvrdenie jednoznačne a s istotou aplikovať na územie obce Prakovce, ktorá je od meteorologickej stanice Košice - letisko vzdialená niekoľko desiatok kilometrov, čo znamená, že na území obce mohli byt' podmienky iné. Mailovú komunikáciu p. A., žalovaná označila za nepravdivú, nakoľko nepochádza z inkriminovaného obdobia, ale z mesiacov október 2016 a február 2021, a teda nesúvisí s predmetom tohto konania, a de facto tento dôkaz nemôže preukazovať neplnenie si povinnosti zo strany žalovanej. Poukázala tiež na to, že ide o chodník s určitým spádom, a teda je úplne logické, že už samotný sklon chodníka spôsobuje iné podmienky na prechod, a to v každej časti chodníka. Sama žalobkyňa uvádza vo vyjadrení k odvolaniu, že je staršou osobou a podľa žalovanej aj tento faktor ovplyvňuje stabilitu a istotu v chôdzi. S poukazom na ust. § 420 ods. 1 OZ žalovaná zopakovala, že
nebol naplnený minimálne jeden z obligatórnych znakov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti na jej strane a nie je prítomná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a údajným porušením jej povinnosti. Záverom zotrvala na odvolacom návrhu formulovanom v podanom odvolaní. 7. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na všetkých svojich ústnych a písomných vyjadreniach, ktoré doposiaľ uvádzala. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalovanej, že chodník si údržbu nevyžadoval a poukázala v tejto súvislosti na správu o počasí SHMÚ, ktorá preukazuje opak a navyše i svedkovia pripustili, že chodník nebol úplne udržiavaný a preto nebola vylúčená možnosť pošmyknutia sa na ňom. Aj štatutár žalovanej pripustil, že chodník sčasti nebol prejazdný a udržiavaný. V danom čase teploty boli pod bodom mrazu a vyskytovala sa osuheľ = páperovitá usadenina v podobe ľadových kryštálikov, vznikajúca za nočných mrazov zrážaním vodných pár, zamŕzajúca hmla, srieň (viď Slovník slovenského jazyka). To, že sa nevyskytovala snehová prikrývka, ešte neznamená, že sa nevyskytoval ľad a pod., pričom je všeobecne známym faktom, že ľad je šmykľavý. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej, že si plnila svoje povinnosti udržiavania chodníkov. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na smrteľný úraz p. N. (spor vedený pod sp. zn. 13C/16/2017), sťažnosti pani A. a fotky v spise, ktoré preukazujú, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadneho udržiavania chodníkov. Uviedla, že pred úrazom po chodníku neutekala, ani sa nepohybovala spôsobom, kedy by si v podstate „koledovala o úraz“, jej obuv i chôdza bola štandardná a primeraná, pričom tento fakt ani v rámci dokazovania nebol spochybnený. Výhovorka žalovanej, že iba určitá časť chodníka bola zľadovatelá a zvyšná časť prejazdná, podľa žalobkyne nezbavuje žalovanú zodpovednosti, nakoľko udržiavaný chodník nemá byť ani len sčasti zľadovatelý. Tvrdila, že chodník v čase úrazu bol výrazne zľadovatelý, a nie iba z malej časti. Napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a navrhovala ho potvrdiť podľa § 387 CSP. 8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, procesné podmienky konania sú splnené a napadnutý rozsudok je vecne správny, zákonné, úplné a presvedčivé sú i dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023 o 10:10 hod. na Krajskom súde v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 10. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj predchádzajúce konanie v rozsahu odvolacích námietok žalovanej a v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, pretože napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, nesporných tvrdení alebo prednesov strán vyplynuli, prípadne aby chybne hodnotil vykonané dôkazy alebo spor posúdil podľa nesprávnej právnej normy, aplikovanú právnu normu nesprávnym spôsobom interpretoval, prípadne ju nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav alebo vyvodil zo zisteného skutkového stavu nezodpovedajúce závery o právach a povinnostiach strán. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci a spor po skutkovej, ako aj po právnej stránke posúdil správnym a zákonným spôsobom, pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení § 9 ods. 2, § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Z.z., ktorou sa vykonáva cestný zákon, § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 444 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, v intenciách ktorých správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa ust. § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami ustálenými v právnej praxi a vyvodil správny záver o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu a o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 10.536,- € s prísl. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná zodpovedá (objektívne) za spôsobenú škodu na zdraví žalobkyne v požadovanej výške v zmysle ust. § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zapríčinenú pádom žalobkyne na chodníku na území žalovanej obce v ranných hodinách dňa 18.2.2019, ktorý v dôsledku námrazy (ľadu) neumožňoval bezpečnú chôdzu chodcov, pričom žalovaná ako správkyňa (a vlastník) miestnej komunikácie v uvedený deň nevykonala potrebnú bežnú zimnú údržbu chodníka a svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne sa nezbavila. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne mal za preukázané okolnosti vzniku úrazu žalobkyne, príčinou ktorého bola zistená závada v schodnosti chodníka neumožňujúca jeho užívateľom (i žalobkyni) bezpečnú chôdzu, ktorá (závada) nebola zo strany žalovanej odstránená, resp. bolo z jej strany zanedbané – vzhľadom na mrznúce počasie v ranných hodinách dňa 18.2.2019, vykonanie potrebnej zimnej údržby zľadovatelého chodníka, na ktorom došlo k pošmyknutiu a pádu žalobkyne a v dôsledku toho aj ku škode na jej zdraví s trvalými následkami. 13. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie žalovanej a argumenty v ňom namietané, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkového základu rozhodnutia alebo právnych záverov súdu prvej inštancie a spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci, a odvolanie neodôvodňuje prijať rozhodnutie vyznievajúce v prospech žalovanej ako odvolateľa. V kontexte odvolacích námietok žalovanej je potrebné uviesť, že zodpovednosť správcu komunikácie za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti komunikácie alebo schodnosti ciest podľa ust. § 9a ods. 2 a 3 cestného zákona č. 135/1961 Z.z. (ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym predpisom) je zodpovednosťou objektívnou, predpokladom ktorej (zodpovednosti) je závada v zjazdnosti komunikácií a ciest (chodníkov) ako príčina vzniku škody a táto zodpovednosť nie je založená na princípe zavinenia (porušenia právnej povinnosti) správcu podľa ust. § 420 OZ, ako sa mylne domnieva žalovaná. Vzhľadom na povahu tejto objektívnej zodpovednosti, ktorá je spájaná so závadným stavom ciest a komunikácií v čase a mieste nehody (úrazu), resp. s okolnosťou majúcou pôvod v závadách v schodnosti ciest, pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni závadou v schodnosti chodníka, je bez právneho významu skutočnosť, že žalovaná si nie je vedomá porušenia právnej povinnosti pri údržbe chodníkov, pričom relevantným nie je ani, z akých dôvodov potrebnú zimnú údržbu v danom čase (dňa 18.2.2019) nevykonala, nakoľko posudzovaná situácia a zodpovednosť žalovanej ako správcu miestnych komunikácií v obci jednoznačne spadá pod režim objektívnej zodpovednosti podľa osobitného zákona, ktorej zodpovednosti sa žalovaná mohla zbaviť iba v takom prípade, ak preukáže, že nebolo v jej možnostiach tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. v znení účinnom v čase vzniku škody). Neobstojí preto ani odvolacia argumentácia žalovanej, že „poveternostné podmienky od začiatku februára boli priaznivejšie, a preto údržba chodníkov v danom čase nebola potrebná každý deň“. Potrebnosť vykonania zimnej údržby chodníka dňa 18.2.2019, resp. iných účinných opatrení zaisťujúcich bezpečnú chôdzu jeho užívateľmi (chodcov), jednoznačne v danom prípade bola odôvodnená zľadovatelým stavom chodníka v dôsledku klimatických podmienok a mrznúceho počasia (- 3,5° C) v čase úrazu, ktoré skutočnosti boli preukázané správou o počasí SHMÚ zo dňa 10.6.2021 a ostatnými v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanými dôkazmi. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žalovaná sa svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne nezbavila, lebo ako správne uviedol súd prvej inštancie, bolo v jej možnostiach dňa 18.2.2019 vykonať zimnú údržbu predmetného chodníka, resp. potrebné opatrenia za účelom odstránenia závadného stavu a na zaistenie bezpečnej chôdze chodcov, ktoré však v danom čase aj podľa záznamov v rozpise vykonaných prác počas zimnej údržby 2019, dňa 18.2.2019 žalovaná preukázateľne nevykonala. Žalovaná v konaní nepreukázala, že nebolo v medziach jej možností existujúcu závadu v schodnosti chodníka vzniknutú poľadovicou odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom chodcov upozorniť pre prípad, že včasné odstránenie následkov klimatických javov v zimnom období nebolo možné. Podľa názoru odvolacieho súdu aj takéto opatrenie (upozornenie) by totiž mohlo škode na zdraví, ktorá žalobkyni vznikla, zabrániť (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1812/2012, tiež rozsudok sp. zn. 25Cdo 657/2006 zo dňa 19.3.2008). V danom prípade sú preto naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví na žalobkyne, príčinou ktorej jednoznačne bola závada v schodnosti miestneho chodníka.
14. Rovnako správny je i právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti výšky náhrady škody na zdraví požadovanej žalobkyňou, ktorú preukázala predloženými lekárskymi posudkami o bodovom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. 15. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí správne vysporiadal aj s prípadnou účasťou žalobkyne na vzniku škody, pokiaľ uzavrel, že žalovaná (ktorú v tejto otázke zaťažovalo dôkazné bremeno) v danom prípade nepreukázala okolnosti odôvodňujúce záver o spoluzavinení žalobkyne v zmysle ust. § 441 OZ. Aj podľa úvahy odvolacieho súdu na podklade zistených skutočností nemožno vyvodiť záver, že príčinou vzniku škody na zdraví žalobkyne bolo jej nezodpovedné konanie, prípadne nedostatočná opatrnosť, že výskyt zľadovatelej plochy na chodníku mala a mohla predpokladať a na namrznutom chodníku sa nepošmyknúť, prípadne zvýšenou opatrnosťou alebo iným spôsobom následky pádu eliminovať a pod. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu ČR formulovaný v už zmienenom rozhodnutí sp. zn. 25Cdo 1812/2012, týkajúcom sa prípadu zodpovednosti za škodu spôsobenú užívateľovi účelovej komunikácie porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ, v ktorom najvyšší súd výstižne uviedol, že: „Na občanoch možno ťažko rozumne požadovať, aby za účelom eliminácie rizika pošmyknutia na zasneženom či namrznutom chodníku neopúšťali svoje obydlia, kým sa nezlepšia poveternostné podmienky“. 16. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania procesnú obranu žalovanej celkom správne vyhodnotil ako nedôvodnú a v skutkových okolnostiach posudzovanej veci vyvodil správny záver, že žalovaná v danom spore dôkazné bremeno vo vzťahu k ňou tvrdeným skutočnostiam neuniesla a svoje tvrdenia nepreukázala. 17. Odvolací súd nezistil ani žiadnu vadu konania, pochybenia vo vykonanom dokazovaní či iné pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, pričom podotýka, že také vady konania žalovaná v podanom odvolaní v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP napokon ani nekonkretizovala. Samotná skutočnosť, že žalovaná s hodnotením dôkazov v danom spore a skutkovými a právnymi závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nezakladá procesnú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a neznamená to ani porušenie práva na spravodlivé konanie. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (IV.ÚS/252/04, I.ÚS 50/04, II.ÚS/251/03). 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné a právne neopodstatnené a keďže nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie vecne správneho vyhovujúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok vo výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. 19. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný procesný úspech, priznal nárok na ich náhradu proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).