Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-101-2022.pdf
PDF · 176.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/101/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcov:1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2/ F. G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. E. XXX/XX, obidvaja zastúpení: JUDr. Bronislava Garajová , advokátka so sídlom Poltár, I. K. E. XXX proti žalovaným:1a/ G. D. B., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. L. E. XX, občan SR, 1b/ M. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Ul. M. E. E. XX, občan SR, 1c/ A. O., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., Ul. P. M. E. XX, občan SR, 2/ Q. R., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. S. XXX/XX, zastúpená. JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 3/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. F. E. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 4/ O. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., I. H. T. XXXX/XX, 5/ M. P., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. – H. E. XXX, 6/ G. U., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. L. XXX/XX, 7/ T. V., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. F. E. XXX/X, zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, I. T. E. X, 8/ P. U., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., I. H. T. E. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 9/ K. Q., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. C. E. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 10/ M. O., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. X.M. E. XXX/X, 11/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. R. E. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, I. T. E. X, 12/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J. E. X, zastúpený: JUDr. Dana Ďalaková, advokátka so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/1/2022-156 zo dňa 06. júla 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/1/2022-156 zo dňa 06. júla 2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 13C/1/2022-156 zo dňa 06. júla 2022 Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu žalobcov zamietol (I. výrok) a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1a/ až 12/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (II. výrok). V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. L., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako E-KN parc.č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 513 m2, E-KN parc.č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 5 313 m2, E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 9 013 m2, E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 10 721 m2 patria v 1/1-ine do dedičstva po poručiteľovi D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa 10.04.2001, po ktorom bolo dedičstvo prejednané na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D 460/2001, Dnot 107/2001.
2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že Darovacou zmluvou zo dňa 28.07.1951 (ďalej len „Darovacia zmluva“) M. O. (Výboštek) s manželkou M., C. X. darovali svojím 5 deťom – Y. Q., M. B., M. Q., D. B. a
M. O. nehnuteľnosti v k.ú. B., teraz k.ú. L., časť Svetlá, vedené pôvodne v p.k. zápisnici č. 165. Táto Darovacia zmluva nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe zmlúv uzatvorených po 01.01.1951 sa nadobúda samotnou zmluvou. Zápis v pozemkovej knihe v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 mal len deklaratórny význam. Právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. podľa Darovacej zmluvy nadobudol od svojich rodičov z p.k. vložky č. 165 parcely - p.č. XXX/X, p.č. XXX/X, p.č. XXX/XX a p.č. XXX/XX do výlučného vlastníctva a tieto parcely sú v súčasnosti vedené na Okresnom úrade Rimavská Sobota na liste vlastníctva č. XXX ako E-KN parc.č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 513 m2, E-KN parc.č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 5 313 m2, E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 9037 m2 a E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 10 721 m2.
2.1 V roku 2015 bolo na Okresnom súde Rimavská Sobota vedené konanie pod sp. zn. 7C/175/2015 o určenie vlastníckeho práva, ktoré však nebolo meritórne rozhodnuté, pretože žalobca vzal žalobu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo predloženie rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a les. hospodárstva rady Okresného národného výboru (ďalej len „ONV“) v Rimavskej Sobote zo dňa 04.07.1953, ktorým bola zamietnutá žiadosť darcov o schválenie prevodu. Ako dôvod je uvedené drobenie poľnohospodárskeho majetku, čo je v rozpore s poľnohospodárskou politikou štátu. Žalobcovia poukázali na to, že zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté po 30.08.1951 potrebovali pre svoju platnosť privolenie ONV, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala. Predmetná Darovacia zmluva bola však uzavretá dňa 28.07.1951, a teda pre svoju platnosť nepotrebovala schválenie ONV, pričom podľa § 5 zák. č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, prevody a prenájmy uskutočnené pred účinnosťou tohto zákona, na ktoré podľa doterajších predpisov nebol potrebný súhlas, alebo na ktoré už bol úradný súhlas podľa doterajších predpisov udelený, zostávajú nedotknuté, pokiaľ nešlo o prevody a prenájmy špekulačné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že Darovacia zmluva bola uzatvorená zo špekulačných dôvodov. ONV teda nemal právomoc rozhodovať o schválení zmluvy a jeho rozhodnutie je nulitným právnym aktom, keďže rozhodnutie vydal orgán nad rámec svojej právomoci a toto rozhodnutie navyše ani nebolo právnemu predchodcovi žalobcov doručené.
2.3 V súčasnosti sú nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. L. predmetom dedičského konania vedeného pod sp. zn. 17D/105/2018 na Notárskom úrade D. M. B., pričom navrhovatelia dedičského konania o novoobjavenom majetku sa domáhajú dedenia nehnuteľností obsiahnutých v Darovacej zmluve podľa zákonných dedičských podielov a teda predmetom dedičského konania po M. O. (Výboštekovi) sú pozemky, ktoré mu v čase smrti nepatrili. Za celú dobu od roku 1951 dodnes, teda skoro 70 rokov užíval právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. pozemky vedené v p.k. vložke č. 165, v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. L.. Nikdy neboli, rovnako ako ani jeho otec v držbe nikým rušení. Žalobcovia sa pokúsili o mimosúdnu dohodu s ostatnými dedičmi, ale dedičia K. Q., M. O. a H. R. podali návrh na obnovenie dedičského konania po M. O. (Výboštekovi), pričom medzi účastníkmi dedičského konania je sporná platnosť Darovacej zmluvy a následne aj otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré na jej základe nadobudol právny predchodca (otec) žalobcov 1/ a 2/.
2.4 Naliehavý právny záujem žalobcovia 1/ a 2/ odôvodnili tým, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy, pričom ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností sú vedení dedičia po ďalších súrodencoch ich právneho predchodcu, je teda rozpor medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným (užívacím) stavom, pričom podľa ustálenej judikatúry dosiahnutie súladu stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so stavom právnym znamená danosť naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/3/03).
3. Žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali súdu vyjadrenie zo dňa 03.03.2022, v ktorom uviedli, že okrem žalovaného 12/ sú všetci žalovaní dedičmi - právnymi nástupcami, t.č. už nebohých M. O. (Výbošteka), zomr. dňa 21.12.1974 a M. B., (O.), C. X., zomr. dňa 25.02.1975. Je nesporné, že ich právni predchodcovia boli podielovými spoluvlastníkmi v podieloch po 1/2 nehnuteľností vedených v p.k. zápisnici č. 165 pôvodného katastrálneho územia B., v súčasnosti katastrálne územie L..
3.1 K Darovacej zmluve uzavretej dňa 28.07.1951 uviedli, že 1/2-ičný spoluvlastnícky podiel M. B. (O.) z nehnuteľností zapísaných v p.k. zápisnici č. 165, k.ú. B., bol predmetom dedičského konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D/97/97, v rámci ktorého konania dedičia
po poručiteľke vrátane už t.č. nebohého otca žalobcov 1/ a 2/ D. B. uzavreli dňa 29.07.1997 dedičskú dohodu, v zmysle ktorej nadobudli 1/2-ičný podiel poručiteľky úmerne svojim dedičským podielom žijúce deti poručiteľky, resp. jej vnúčatá, vrátane otca žalobcov t.č. už nebohého D. B.. V tomto dedičskom konaní otec žalobcov neargumentoval existenciou Darovacej zmluvy z roku 1951 a riadne prijal svoj 1/5– inový zákonný dedičský podiel. Druhý 1/2 – ičný podiel M. O. (Výbošteka) z nehnuteľností zapísaných v p.k. zápisnici č. 165, k.ú. B., bol predmetom dedičského konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D/1036/97, v rámci ktorého konania dedičia najprv prijali a uzavreli dohodu o jeho vyporiadaní podľa zákonných dedičských podielov, avšak následne bol návrh na prejednanie dedičstva vzatý späť a toto dedičské konanie bolo zastavené. Ďalej žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ uviedli, že súčasná žaloba žalobcov predstavuje snahu o zvrátenie záverov dedičského konania po neb. M. B. (Konôpkovej), pričom žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, keď právnemu predchodcovi žalobcov nič nebránilo v tom, aby sa domohol zmeny vo veci vydaného dedičského rozhodnutia po poručiteľke M. B. (O.) mimoriadnym opravným prostriedkom.
3.2 V súčasnosti, keď už 1/2-ičný spoluvlastnícky podiel M. B. (O.) z nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a tvoria predmet Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951 bol v prevedenom dedičskom konaní rozdelený medzi jej dedičov v závislosti od ich dedičských podielov a nie reálne po parcelách, ako sa toho žalobcovia domáhajú v tomto konaní, pričom niektorí dedičia už svoje dedením nadobudnuté podiely medzičasom scudzili v prospech tretej osoby, nemožno dosiahnuť stav, ktorý si predstavujú žalobcovia, a teda, že nehnuteľnosti vo vlastníctve nebohých M. a M. B. (O.) by sa reálne rozdelili medzi ich dedičov spôsobom, ako to mienili urobiť ešte za svojho života Darovacou zmluvou zo dňa 28.07.1951. Takejto reálnej deľbe bude brániť skutočnosť, že žalovaný 12/ (D. W.) nadobudol medzičasom už dva 1/5-inové dedičské podiely z 1/2-ičného podielu po neb. M. B. (Konôpkovej) a v prípade ak mu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi bude zo strany súdu poskytnutá ochrana v súlade so zásadou „nemo plus iuris“ , tak potom žalobcovia nebudú môcť dosiahnuť výlučné vlastníctvo svojho právneho predchodcu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu.
3.3 Čo sa týka toho, že na uzavretú Darovaciu zmluvu zo dňa 28.07.1951 by sa nemal vzťahovať zákon č. 65/1951 Sb., podľa § 5 ods. 1, podľa ktorého prevody alebo prenájmy uskutočnené pred účinnosťou tohto zákona, na ktoré podľa doterajších predpisov nebol potrebný úradný súhlas alebo, na ktoré už bol úradný súhlas podľa doterajších predpisov udelený, zostávajú nedotknuté, pokiaľ nešlo o prevody alebo prenájmy špekulatívne, tak poukázali na § 5 od. 2 citovaného zákona, podľa ktorého prevody alebo prenájmy uskutočnené zo špekulatívnych dôvodov po 1. januári 1946, môže ONV preskúmať a vyhlásiť za neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote č. Pôd. 613-16/2-1953 zo dňa 04.07.1958 (poznámka súdu: správne má byť uvedený dátum 04.07.1953), pritom vyplýva, že táto Darovacia zmluva by mala mať za následok drobenie poľnohospodárskeho závodu a priamy vplyv na zmenu veľkostných skupín, od ktorých sa odvíjali hranice pre určenie dodávok, čo bolo možné v tom čase považovať za špekulatívny prevod v rozpore so zákonom č. 139/1947 Zb.
3.4 Na záver svojho vyjadrenia žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ uviedli, že o tom že účastníci Darovacej zmluvy sa v skutočnosti necítili byť viazaní jej obsahom a nepovažovali ju za právny úkon, ktorý by mal mať právne účinky vo forme prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných, svedčí aj existencia „ďalšej“ darovacej zmluvy z mája 1957 s identickými účastníkmi zmluvy ako aj s identickými nehnuteľnosťami, len s odlišným spôsobom ich deľby, ktorú zmluvu predložil žalobca 1/ v rámci konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7C/175/2015. A nakoniec ešte poukázali na to, že ohľadne časti žaloby, v ktorej žalobcovia podporne poukazujú na to, že ich právny predchodca vlastnícke právo vydržal podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., tak na preukázanie jeho oprávnenej a dobromyseľnej držby nepredložili žiadne dôkazy.
4. Žalovaný 12/ zaslal súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 03.03.2022, v ktorom uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet konania, ktoré sú vedené u Okresného úradu, odboru katastrálneho v Rimavskej Sobote pre katastrálne územie L., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres Rimavská Sobota, obec L., katastrálne územie L. ako E-KN parc.č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 513 m2, E-KN parc.č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 5 313 m2, E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 9 037 m2 a E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 10 721 m2, a to pod B.15 v podiele 1/5-ina. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne na základe právnych úkonov zavkladovaných Okresným úradom Rimavská Sobota,
odborom katastrálnym pod V 221/2014, V 763/2020 a V 1344/2020, nerušene ich užíva a o skutkových okolnostiach uvedených v žalobe nemá žiadnu vedomosť. Podanie žaloby považoval za nepodložený zásah do svojho vlastníckeho práva.
5. V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol vykonané dokazovanie. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 132 od. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, § 36 ods. 1, § 111, § 115, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Stredný občiansky zákonník“), a čl. 2 ods. 1 a § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože sa domáhajú určenia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy, pričom ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností sú vedení aj dedičia po ďalších súrodencoch ich právneho predchodcu, je teda rozpor medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a stavom, ktorého sa domáhajú dosiahnuť žalobcovia podľa uzavretej Darovacej zmluvy, a teda bez tohto určenia by právne postavenie žalobcov zostalo neisté (R 17/1972), pričom podaná žaloba je správne zvolený nástroj ochrany práva žalobcov.
7. Súd prvej inštancie sa prvotne zoberal posudzovaním platnosti uzavretej Darovacej zmluvy, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že uzavretú Darovaciu zmluvu je potrebné chápať a posudzovať v kontexte doby, v ktorej bola uzavretá (rok 1951), ktorá doba sa vyznačovala bojom proti drobeniu pôdy v záujme nastolenia socialistickej veľkovýroby v poľnohospodárstve založenej na kolektívnych formách vlastníctva pôdy. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesn. hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote pod č. 615-16/2-1953 zo dňa 04.07.1953 o žiadosti darcov o schválenie darovacej zmluvy zo dňa 14.07.1951 vyplýva, že „v tomto páde ide o drobenie poľnohospodárskeho závodu a v páde schválenia prevodu by sa menili veľkostné skupiny, preto sa darovacia zmluva považuje za takú, ktorá nie je v súlade s ustanoveniami Zák. č. 139/47 Sb, a poľnohospodárskou politikou nášho štátu“. Takže uzavretá Darovacia zmluva bola podľa tohto rozhodnutia v rozpore so zákonom č. 139/1947 Sb., zákon bol platný a účinný aj v čase uzavretia Darovacej zmluvy. Z obsahu Darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa ňou reálne delí poľnohospodárska pôda patriaca manželom B. (M. a Margite) medzi ich 5 detí, a to po jednotlivých parcelách. Žalobcovia nič nenamietali proti skutočnosti, že uzavretou Darovacou zmluvou došlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy, t.j. k jej reálnemu rozdeleniu po jednotlivých parcelách medzi 5 detí darcov, t.j. aj právneho predchodcu žalobcov, t.č. už nebohého D. B.. Argumentovali tým, že v čase, keď bola Darovacia zmluva uzavretá právne predpisy pre jej platnosť nevyžadovali jej zápis do pozemkovej knihy (zápis mal len deklaratórne účinky) a tiež sa nevyžadoval na jej schválenie ani úradný súhlas a vlastnícke právo sa prevádzalo už samotnou zmluvou. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnou argumentáciou zástupkyne žalobcov ohľadne toho, že na prevod vlastníckeho práva na základe uzavretej Darovacej zmluvy sa v zmysle zákona č. 65/1951 Sb. nevyžadovalo privolenie ONV, keďže k prevodu Darovacou zmluvou došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951 Sb., ktorý nadobudol účinnosť dňa 29.08.1951, pričom nešlo o prevod zo špekulatívnych dôvodov, v ktorom jedinom prípade mohol ONV prevod urobený pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona preskúmať a vyhlásiť ho za neplatný, čo sa v prípade danej darovacej zmluvy nestalo. Ak teda ONV v Rimavskej Sobote dňa 04.07.1953 rozhodoval o žiadosti darcov na schválenie Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951 tak, že žiadosť darcov zamietol, rozhodoval tak nad rámec svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 65/1951 Zb. Táto skutočnosť však ešte automaticky nemá za následok, že uzavretá Darovacia zmluva bola v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jej uzavretia, a teda bola perfektný právny úkon, ktorý vyvolával právne účinky prevodu vlastníckeho práva z darcov na obdarovaných, t.j. aj na právneho predchodcu žalobcov, t.č. už nebohého D. B..
7.1 Podľa súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že uzavretou Darovacou zmluvou sa drobila poľnohospodárska pôda (delila sa dedičom po parcelách), čo bolo v rozpore so zákonom č. 139/1947 Sb. platným a účinným od 14.04.1948, t.j. aj v čase uzavretia Darovacej zmluvy. Tento zákon stanovoval podmienky prípustnosti reálneho rozdelenia poľnohospodárskej pôdy v duchu jednej z hlavných zásad poľnohospodárskej politiky štátu v dobe, keď bola Darovacia zmluva uzavretá, a to zásady obmedzovania drobenia pozemkov v záujme nastolenia kolektívnych foriem vlastníctva pôdy.
S poukazom na uvedené a na zákon č. 139/1947 Sb. mal súd prvej inštancie za to, že právny úkon - uzavretá Darovacia zmluva sa priečil zákonu č. 139/1947 Sb. ako aj všeobecnému záujmu prezentovanému vtedajšou agrárnou politikou štátnu a preto je tento úkon v zmysle § 36 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia Darovacej zmluvy, neplatným právnym úkonom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku čoho potom súd žalobe nemohol vyhovieť a zamietol ju.
7.2 Tomu, že uzavretá Darovacia zmluva nebola perfektným právnym úkonom, ktorý by vyvolal účinky prevodu vlastníckeho práva podľa vtedy platných právnych predpisov nasvedčuje aj správanie sa samotných účastníkov tejto Darovacej zmluvy, ktorí sa touto Darovacou zmluvou neriadili, keď v konaní nebolo preukázané, že obdarovaní, t.j. aj právny predchodca žalobcov nehnuteľností získané týmto darovaním začali presne v rozsahu ich rozdelenia podľa Darovacej zmluvy v prírode aj reálne užívať a ktorí následne medzi sebou vypracovali aj ďalší „nový“ návrh darovacej zmluvy, a to v máji 1957, t.j. približne 6 rokov po uzavretí Darovacej zmluvy, pričom tento návrh sa týkal tých istých nehnuteľností ako Darovacia zmluva, len z neho vyplýval iný spôsob rozdelenia nehnuteľností, ako vyplýval z Darovacej zmluvy. Z uvedeného správania darcov ako aj obdarovaných, t.j. aj právneho predchodcu žalobcov podľa názoru súdu možno usudzovať, že nepovažovali uzavretú Darovaciu zmluvu za platnú, pretože inak by predsa nepristupovali k novému rozdeľovaniu tej istej pôdy, ktorá im už mala byť platne darovaná Darovacou zmluvou. Z výsluchu žalovaného 11/ vyplynulo, že od svojich rodičov má vedomosť o tom, že účastníci Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951 ako aj notár, ktorý Darovaciu zmluvu spisoval vedeli, že Darovacia zmluva nebola ONV schválená, keďže rozhodnutie o neschválení im bolo oznámené a proti nemu nepodali opravný prostriedok, preto Darovaciu zmluvu zo dňa 28.07.1951 nepovažovali za platnú a z tohto dôvodu následne v máji 1957 vypracovali nový návrh darovacej zmluvy. Avšak pri tomto novom rozdeľovaní pozemkov sa darcovia a obdarovaní už nevedeli medzi sebou dohodnúť, preto starý rodičia (M. a M. B.) sa rozhodli, že všetkých ich 5 detí bude dediť rovnoprávne po 1/5-ine.
7.3 Ďalej tomu, že aj samotní obdarovaní, t.j. aj právny predchodca žalobcov nepovažovali predmet darovania za svoje výlučné vlastníctvo nasvedčuje aj to, že v pôvodnom dedičskom konaní po darkyni, t.č. už nebohej M. B., (Konôpkovej) vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D/97/97, predmetom ktorého boli aj darované nehnuteľnosti, t.j. nehnuteľností vedené pôvodne v p.k. vložke č. 165, k.ú. B. (teraz k.ú. L.) v spoluvlastníckom podiele 1/2 , nededili tieto nehnuteľnosti dedičia podľa v tom čase už uzavretej Darovacej zmluvy (t.j. reálne rozdelené), ale podľa zákonných dedičských podielov, a to aj vrátane právneho predchodcu žalobcov, ktorý bol účastníkom tohto dedičského konania a ktorý napriek uzavretej Darovacej zmluve nič nenamietal proti výsledku dedičského konania v podobe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D97/97, Dnot/59/97 zo dňa 29.07.1997. K tvrdeniu žalobcu 1/ na pojednávaní konanom dňa 28.06.2022, že jeho právny predchodca, t.č. už nebohý D. B. bol v dedičskom konaní po M. B. vedenom pod sp.zn. D/97/97 ostatnými dedičmi uvedený do omylu, že dediť sa bude podľa uzavretej Darovacej zmluvy, no v skutočnosti sa dedilo podľa zákonných dedičských podielov, pričom v čase tohto dedičského konania bol právny predchodca žalobcov po infarkte a nebol celkom spôsobilý vystupovať v dedičskom konaní, súd prvej inštancie uviedol, že na tieto svoje tvrdenia žalobca 1/ nepredložil žiadne dôkazy. T.č. už nebohý D. B. bol riadnym účastníkom tohto dedičského konania a riadne aj podpísal vydané osvedčenie o dedičstve, čiže bol spôsobilý vystupovať ako účastník dedičského konania a musel si byť vedomý aj obsahu rozhodnutia o dedičstve, ktoré riadne podpísal a následne sa ani nedomáhal jeho zmeny, resp. zrušenia.
7.4 V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že samotný žalobca 1/ nemal jasno v tom, či jeho právny predchodca, t.č. už nebohý D. B. nadobudol do vlastníctva darované nehnuteľností len na základe Darovacej zmluvy alebo aj na základe darovacej zmluvy z mája 1957, pričom súd prvej inštancie poukázal na to, že z týchto zmlúv vyplýval odlišný rozsah darovania v prospech právneho predchodcu žalobcov, keď do žaloby zo dňa 23.03.2015, ktorú žalobca 1/ podal na Okresný súd Rimavská Sobota (konanie sa viedlo pod sp. zn. 7C/175/2015 a bolo právoplatne zastavené) uviedol, že užíva nehnuteľnosti v obci Hrachovo titulom dedenia po svojom otcovi D. B., ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva na základe dvoch písomných darovacích zmlúv, a to jednej zo dňa 14.07.1951 a druhej z mája 1957.
7.5 Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu žalovaným 12/ v podiele 1/5-ina na základe riadne uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2020, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 1344/2020, dňa 29.06.2020 - 50/20 súd prvej
inštancie uviedol, že aj keby Darovaciu zmluvu považoval za perfektný právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných, t.j. aj na právneho predchodcu žalobcov (t.j. žalovaný 12/ by nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel zo sporných nehnuteľností od nevlastníka), nemohol by žalobe v znení jej petitu (určenie predmetu sporu v 1/1-ine do dedičstva) vyhovieť, a to s poukazom na ochranu osoby nadobúdateľa, t.j. žalovaného 12/, ktorý robil právny úkon s dôverou v určitý druhou zmluvnou stranou prezentovaný skutkový aj právny stav, navyše ak bol ešte potvrdený aj údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aproboval aj príslušný orgán verejnej správy (kataster nehnuteľností). Súd prvej inštancie vychádzal pri tomto z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016. V podstate ide o dva princípy, a to jednak, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv než má sám a jednak princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu (čo znamená ochranu žalovaného 12/ ako dobromyseľného nadobúdateľa 1/5–inového spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu). Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník ako nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Vychádzajúc z uvedeného súd prihliadol na individuálne okolnosti súdenej veci, keď žalovaný 12/ kupoval 1/5-inový spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu od spoluvlastníčok riadne zapísaných na liste vlastníctva a nebol schopný nijako sa dozvedieť o okolnostiach uzavretej Darovacej zmluvy, ktoré okolnosti by mohli u neho vzbudiť pochybnosť o nadobudnutí vlastníckeho práva predávajúcimi - zapísanými spoluvlastníčkami na liste vlastníctva. Vzhľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti a poskytnutú ochranu žalovanému 12/ ako dobromyseľnému nadobúdateľovi žalobcovia nemôžu dosiahnuť stav podľa Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951, teda stav, že nehnuteľnosti vo vlastníctve, t.č. už nebohých M. a M. B. by sa reálne rozdelili iba medzi ich dedičov spôsobom ako to mienili urobiť ešte za svojho života, Darovacou zmluvou.
7.6 Pokiaľ sa žalobcovia domáhali prípadného určenia vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobcov titulom vydržania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nemohol právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva ani titulom vydržania. Zo zákonných ustanovení Stredného občianskeho zákonníka (§ 115, § 116 a § 145) vyplýva, že musí ísť o predmet spôsobilý vydržania, vydržacia doba musí trvať 10 rokov a musí ísť o oprávnenú držbu počas celej vydržacej doby, t.j., držiteľ musel byť počas celej vydržacej doby so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patria. Žalobca 1/ na pojednávaní konanom dňa 28.06.2022 k užívaciemu stavu sporných nehnuteľností uviedol, že tieto užíval jeho právny predchodca, t.č. už nebohý D. B. spolu so svojím bratom, t.č. už tiež nebohým M. B. dovtedy, kým ich nedonútili nehnuteľnosti vložiť do družstva. Tiež platili z pôdy aj tzv. kontingenty, pričom platil t.č. už nebohý D. B. aj za svojho brata t.č. už nebohého M. B., keďže tento mal 4 deti. Žalobcovia vstup ich právneho predchodcu do oprávnenej držby sporných nehnuteľností odvodzujú od uzavretej Darovacej zmluvy, resp. odvtedy čo sa ich právny predchodca oženil, čo bolo tiež v roku 1951, odkedy mala začať plynúť 10 ročná vydržacia doba, ktorá by skončila v roku 1961. Počas celej tejto vydržacej doby by právny predchodca žalobcov musel byť dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti v rozsahu darovania vyplývajúceho z Darovacej zmluvy skutočne vlastnícky patria. Z uvedeného však nemožno vyvodiť jednoznačné užívanie sporných nehnuteľností výlučne len právnym predchodcom žalobcov, a to presne v rozsahu vymedzenom v Darovacej zmluve. Totižto právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. bol v máji 1957 zmluvnou stranou návrhu ďalšej (novej) darovacej zmluvy, pričom tento návrh bol vypracovaný medzi tými istými zmluvnými stranami a týkal tých istých nehnuteľností ako darovacia zmluva uzavretá dňa 28.07.1951, len vyplýval z neho iný spôsob rozdelenia nehnuteľností, ako vyplýval z Darovacej zmluvy, podľa ktorého rozdelenia právnemu predchodcovi žalobcov by mali pripadnúť iné nehnuteľnosti, ako tie, ktoré sú teraz predmetom sporu, čo nasvedčuje tomu, že právny predchodca žalobcov nemohol byť počas celej 10 ročnej vydržacej doby dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy práve v rozsahu vymedzenom v tejto Darovacej zmluve, skutočne vlastnícky patria. Ďalej právny predchodca žalobcov nemohol byť počas celej 10 ročnej vydržacej doby dobromyseľný v tom, že mu darované nehnuteľnosti vlastnícky patria aj s poukazom na jeho vedomosť o rozhodnutí Odboru poľnohospodárstva a lesn. hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote vydanom dňa 04.07.1953, ktorým bola zamietnutá žiadosť darcov o schválenie prevodu urobeného Darovacou zmluvou, pričom na jeho dobromyseľnosť, t.j. stav
mysle v danej dobe, nemá žiadny vplyv súčasný záver súdu o tom, že toto rozhodnutie vydal ONV nad rámec svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 65/1951 Zb. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdia, že uvedené rozhodnutie nebolo nikdy ich právnemu predchodcovi doručené, na tieto tvrdenia neoznačili a ani nepredložili žiadne dôkazy, resp. neuviedli skutkové okolnosti, z ktorých by takýto záver vyplýval. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že právny predchodca žalobcov nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy ani titulom vydržania, keďže u neho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to bez akýchkoľvek pochybností trvajúca oprávnená držba počas celej 10 ročnej vydržacej doby, z ktorého dôvodu súd žalobe rovnako nemohol vyhovieť a zamietol ju.
7.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovaným 1a/ až 12/ ako v plnom rozsahu úspešným stranám sporu priznal proti žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešným stranám sporu nárok na náhradu trov konania a to v rozsahu 100 %.
8. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
8.1 Žalobcovia v súvislosti s posúdením nulitnosti právneho aktu – rozhodnutia ONV Rimavská Sobota zo dňa 04.07.1953, poukázali na to, že tento štátny orgán rozhodol nad rámec svojich kompetencií a tento nedostatok právomoci má za následok neexistenciu aktu takto postihnutého, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania bez toho, že by sa tým prelomila dispozičná zásada občianskeho súdneho konania. V dôsledku toho zostalo vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov zachované v zmysle Darovacej zmluvy. Tak ako to vytýka rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 123/2003 ide o typický prípad nulitného aktu. Opätovne poukázali na to, že zákon č. 65/1951 Sb. nadobudol účinnosť dňa 29.08.1951 a je potrebné rozlišovať prevody, ktoré sa uskutočnili pred nadobudnutím tohto zákona a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Čo sa týka rozhodnutia ONV zo dňa 04.07.1953 tento prevod podľa § 1 ods. 2 zákona č. 65/1951 Sb. zamietol, pretože bol v rozpore so všeobecným záujmom, a keďže táto Darovacia zmluva bola uzavretá mesiac pred nadobudnutím účinnosti zák. 65/1951 Sb. mohol ONV pristúpiť k posúdeniu jej platnosti len z dôvodu špekulatívneho prevodu čo vyplýva z § 5 ods. 2 cit. zákona, pričom výrok by mal znieť, že zmluva je neplatná. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že správny orgán posudzoval uzavretú Darovaciu zmluvu podľa § 5 ods. 2 zákona 65/1951 Sb. z dôvodu špekulatívneho prevodu, jedine pri ktorom dôvode mal kompetenciu posudzovať prevody uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951 Sb. Zamietol žiadosť o prevod z dôvodu rozporu so zákonom č. 136/1947 Sb. - drobenie pozemkov. Nerozhodol však o neplatnosti Darovacej zmluvy. Následne ONV Rimavská Sobota vyrubil poplatok za prevod dňa 25.11.1953, pričom ONV prevod zamietol dňa 04.07.1953, z čoho vyplýva že samotný správny orgán nielen jednal v rozpore so zákonom, mimo svojich kompetencií, ale aj zmätočne. Ide teda o akt nulitný, ktorý nevyvolal žiadne právne následky a Darovacia zmluva vyvolala účinky predpokladané platnou právnou úpravou § 111 Stredného občianskeho zákonníka (vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samotnou zmluvou, pokiaľ nie je dohovorené inak alebo nevyplýva nič iné z osobitných predpisov). Na rozhodnutie ONV Rimavská Sobota sa teda hľadí tak, ako by nebolo vydané.
8.2 K posúdeniu Darovacej zmluvy vzhľadom na dodržanie podmienok drobenia podľa zákona č. 139/1947 Sb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení zemědělské půdy žalobcovia uviedli, že z § 17 ods. 1 až 3 vyplýva, že pre prevodom poľnohospodárskej pôdy medzi živými, je zakázané drobiť pozemok na výmeru nižšiu ako 0,5 ha a šírku menej ako 15 m, nakoľko však v obci nebolo vykonané sceľovanie pozemkov, bolo prípustné vytvoriť pozemok aj so šírkou menšou ako 15 m. Namietli, že súd prvej inštancie vyhlásil Darovaciu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, z dôvodu jeho rozporu s citovaným právnym predpisom, nijakým spôsobom však tento rozpor neodôvodnil. V odôvodnení rozsudku neurčil žiadny pozemok, ktorý nadobúda právny predchodca žalobcov, ktorý by mal výmeru nižšiu ako 0,5 ha, či šírku menšiu ako 15 m. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že nedochádza k vzniku nových pozemkov a darcovia prevádzajú existujúce celé parcely. Právny predchodca žalobcov získal Darovacou zmluvou nehnuteľnosti v PKV č. 165 - p.č. 213/7; p.č. XXX/X; p.č. 214/13; p.č. 214/14 do výlučného vlastníctva sú v súčasnosti vedené na Okresnom úrade Rimavská Sobota na LV č. XXX ako E-KN p.č. XXX/XXX R. o výmere 513 m2 , p.č. XXX/X lesný pozemok o výmere 5 313 m2, p.č. 214/13 orná pôda o výmere 9 037 m2, p.č. 214/14 orná pôda o výmere
10 721 m2. Parcela E-KN p.č. XXX/X mala však v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy 13 527 m2, p.č. XXX/X lesný pozemok o výmere 5 313 m2; p.č. XXX/XX orná pôda o výmere 9 054 m2; p.č. 214/14 orná pôda o výmere 10 673 m2, čo vyplýva zo zápisu v PKV č. XXX, ktorý je obsahom súdneho spisu. Všetky pozemky teda mali v čase uzatvorenia zmluvy výmeru presahujúcu 0,5 ha.
8.3 S poukazom na § 18 ods.1 zákona č. 139/1947 Sb. žalobcovia poukázali na to, že vlastník mal právo poľnohospodársky pozemok voľne predať svojim deťom, na čo sa nevyžadoval súhlas ONV. Namietli, že s týmto ustanovením zákona sa súd prvej inštancie nevyrovnal. Najmä však nezdôvodnil, prečo aplikuje na Darovaciu zmluvu - bezodplatný prevod zákon č. 139/1947 Sb., ktorý sa podľa § 21 bod č. 4 nepoužije „jde-li o převod zemědělského pozemku jinak než trhovou smlouvou; při směně zemědělských pozemků však jen tehdy, jde-li o směnu pozemku za pozemek.“ Namietli, že zákon č. 139/1947 Sb. sa neaplikoval na prevody poľnohospodárskej pôdy medzi živými, inou než trhovou zmluvou (okrem zámennej zmluvy). Tvrdili, že k drobeniu pozemkov nedošlo a neexistoval teda rozpor obsahu Darovacej zmluvy so zákonom, ktorý by bol sankcionovaný jej absolútnou neplatnosťou.
8.4 Po citácií rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora Európskej únie venovaných problematike porušenia práva na spravodlivý proces žalobcovia namietli, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie, okrem formálneho konštatovania rozporu obsahu Darovacej zmluvy so zákonom č. 139/1947 Sb. a všeobecným záujmom, tento rozpor nijak neodôvodnil. Nijak porušenie zákazu drobenia pozemkom pod danú hranicu nekonkretizoval a nijak nezdôvodnil, prečo vlastne aplikoval na bezodplatný prevod poľnohospodárskej pôdy, medzi blízkymi osobami právnu úpravu, ktorá sa naň nevzťahovala. Vyjadrili názor, že súd prvej inštancie tak urobil zrejme preto, že túto právnu úpravu, tak isto v rozpore so zákonom č. 65/1951 Sb. a zákonom č. 139/1947 Sb. použil ONV Rimavská Sobota, ktorý tak isto žiadne drobenie pozemkov v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou nekonkretizoval. Pokiaľ však súd prvej inštancie sám pristúpil k posúdeniu dodržania pravidiel zákazu drobenia pozemkov podľa zákona č. 139/1947 Sb. vzhľadom na obsah Darovacej zmluvy, bolo jeho povinnosťou uviesť v odôvodnení, prečo tento zákona na právny úkon aplikuje, aké ustanovenie zákona bolo porušené, k akému drobeniu pozemkov došlo.
8.5 Čo sa týka rozporu obsahu darovacej zmluvy s návrhom ďalšej Darovacej zmluvy, žalobcovia
podotkli, že listina nebola nikým podpísaná a je teda irelevantná. Pokiaľ by však bola posudzovaná
z pohľadu zákazu drobenia pozemkov (odhliadnuc ad toho, že zasa išlo o bezodplatný prevod medzi rodičmi a deťmi ), toto rozdelenie pozemku by naozaj vykazovalo drobenie pozemkov pod zákonom stanovenú hranicu.
8.6 Napokon poukázali na bod č. 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku a skonštatovali, že súd prvej inštancie sa mohol vyrovnať s ochranou dobromyseľného nadobúdateľa jednoducho tým, že by žalobu v časti spoluvlastníckeho podielu 1/5 zamietol.
8.7 Do pozornosti odvolacieho súdu dali zákonnú úpravu, podľa ktorej vnesením do užívania socialistickej organizácie sa v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. neprerušilo plynutie vydržacej lehoty. Skonštatovali, že právni predchodcovia žalobcov nikdy neboli v držbe rušení a naplnili tak podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Aj na základe Darovacej zmluvy nadobudli vlastnícke právo, pretože sa pozemkov ujali, riadne ich ako vlastníci užívali po dobu minimálne 10 rokov, pričom neboli v držbe nikým rušení. Vniesli pozemky do obhospodarovania socialistickej organizácie, a po roku 1989 ich prevzali čiastočne do svojho užívania. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k nemu žiadne ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu a rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter. Namietli, že na prípadné splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva u právneho predchodcu žalobcov, mal súd prihliadať ex offo.
9. Žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.08.2022 navrhli, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a priznal im plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9.1 Za nesporné považovali, že právni predchodcovia strán sporu, uzavreli ešte dňa 28.07.1951 „darujúcu smlouvu“ na základe ktorej darujúci M. O. (B.) s manželkou M., C. X. mali záujem darovať svojim piatim deťom Y. Q., M. B., M. Q., D. B. a M. O. nehnuteľnosti pôvodne v k. ú. B., teraz k. ú. L., časť
Svetlá vedené pôvodne v p.k.záp.č.165. K pozemnoknižnému vkladu vlastníckeho práva na základe tejto Darovacej zmluvy však nedošlo, čo ovšem po 01.01.1951 ani nebolo nevyhnutné, keďže zápis v pozemkovej knihe už od tohto dátumu nemal konštitutívnu povahu avšak je otázne, či táto Darovacia zmluva nadobudla v súlade s tvrdeniami žalobcov právnu účinnosť a či sa jej účastníci cítili byť ňou viazaní čoho dôkazom je okrem iného aj to, že žalobcovia pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s ich tvrdením, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo už púhym uzavretím zmluvy sa tak vo svojej žalobe ako aj v podanom odvolaní opierajú o ďalší nadobúdací titul tvrdiac, že potom vlastnícke právo nadobudol ich právny predchodca originálnym spôsobom a to vydržaním.
9.2 Bolo pritom podľa nich nesporné, že predmetná Darovacia zmluva bola uzavretá len mesiac pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951 Sb., ktorý však bol v čase jej uzatvárania už prijatý. Napriek tomu však, že táto Darovacia zmluva bola uzavretá v prechodnom období, kedy sa vlastnícke právo nadobúdalo už samotným uzavretím zmluvy a teda samotnou zmluvou, zmluvné strany, jej účastníci následne požiadali Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote o udelenie privolenia k prevodu. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti sú už veľmi obmedzené výkladové prostriedky zákona č. 65/1951 Sb. sa ako žalovaní nestotožnili s tvrdením žalobcov, že v prípade rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote zo dňa 04.07.1953 by malo ísť o nulitný právny akt a teda, že tento štátny orgán mal rozhodnúť nad rámec svojich kompetencií. Nie je zrejmé, akými pokynmi, resp. usmerneniami sa štátny orgán v čase svojho rozhodovania riadil, nesporné však je, že žiadosť o udelenie privolenia zamietol. V tomto smere je síce pravdou, že štátny orgán nepoužil pri svojom rozhodovaní výrazové prostriedky uvedené v zákone č. 65/1951 Sb. podľa § 1 ods. 2 ktorého mal privolenie odoprieť a nie je nám ani zrejmé, prečo pri svojom rozhodovaní použil formuláciu, že žiadosť o udelenie privolenia k prevodu sa zamieta, ktorá ovšem taktiež nevyplývala zo žiadneho ustanovenia zákona č. 65/1951 Sb.
9.3 Žalovaným 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ nebolo zrejmé, na akú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa posudzovania nulitnosti aktov bývalých ONV žalobcovia v podanom odvolaní poukazovali a to najmä s prihliadnutím na okolnosť, že zo strany 8 zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.06.2022 žiadna konkrétne uvedená judikatúra v tomto smere nevyplýva.
9.4 Za nedôvodnú považovali aj argumentáciu žalobcov uvedenú v ich odvolaní, že z odôvodnenia
rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote nemá vyplývať, že správny orgán mal posudzovať zmluvu podlá ust. § 5 ods. 2 zákona č. 65/1951 Sb. V tomto smere poukazujeme na konštatáciu súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku citoval odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu so záverom, že uzavretá Darovacia zmluva bola podľa tohto rozhodnutia v rozpore so zákonom č. 139/1947 Sb., ktorý zákon bol platný a účinný aj v čase uzavretia Darovacej zmluvy, nakoľko z obsahu Darovacej zmluvy vyplynulo, že sa ňou reálne delí poľnohospodárska pôda.
9.5 Nestotožnili sa ani s odôvodnením odvolania žalobcov v tom smere, že Darovacia zmluva mala teda vyvolať účinky predpokladané platnou právnou úpravou § 111 zákona Stredného občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázali v prvom rade na to, že samotní žalobcovia tak v žalobe, ako aj v podanom odvolaní pre prípad, ak by sa v spore konajúci súd nestotožnil s ich tvrdením, že právny predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo už samotnou zmluvou alternatívne tvrdia, že došlo z jeho strany k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Ani samotné správanie sa účastníkov Darovacej zmluvy po jej uzavretí nenasvedčuje tomu, že by sa boli bývali cítili viazanými jej obsahom. Dôkazom toho je v prvom rade na pojednávaní samotnými žalobcami uvedená skutočnosť, že v užívaní predmetu daru ďalej pokračovali samotní darcovia - robilo sa na rodičovskom majetku, a ktorým síce pri jeho užívaní pomáhali aj niektorí obdarovaní avšak rozhodne nenastal stav, že by sa každý z obdarovaných bol býval ujal držby práve tých nehnuteľností, ktoré mu mali podľa zmluvy pripadnúť. O neviazanosti účastníkov zmluvy Darovacou zmluvou svedčí aj vypracovanie nového návrhu darovacej zmluvy v máji roku 1957 týkajúceho sa tých istých nehnuteľností ako boli predmetom Darovacej zmluvy. Ak by totiž naši právni predchodcovia boli v tom domnení, že na základe Darovacej zmluvy nadobudol ten
- ktorý z nich tie - ktoré konkrétne nehnuteľnosti, tak už nemali dôvod pripravovať so značným časovým odstupom ďalšiu darovaciu zmluvu týkajúcu sa toho istého predmetu daru. V tejto súvislosti poukázali aj na správanie sa právneho predchodcu žalobcov D. B. v rámci dedičského konania po neb. M. B. a v rámci ktorého neargumentoval existenciou Darovacej zmluvy s tým, že dediť by sa nemalo podľa dedičských podielov ale podľa parciel a práve naopak, uzavrel s ostatnými dedičmi dedičskú dohodu,
ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelili úmerne svojim zákonným dedičským podielom. V tomto období pritom ešte bolo možné medzi dedičmi rozdeliť dedičstvo aj podľa parciel, čo však už v súčasnosti nie je celkom dobré možné z dôvodu, že niektorí dedičia previedli svoje dedičské podiely na tretiu osobu, žalovaného 12/ a ktorá skutočnosť bráni tomu, aby mohol v súčasnosti nastať stav, ktorý sledovali ich právni predchodcovia uzavretím Darovacej zmluvy.
9.6 Pokiaľ súd žalovanému 12/ ako dobromyseľnému nadobúdateľovi priznal ochranu jeho vlastníckeho práva, čo inak akceptujú aj samotní žalobcovia vo svojom odvolaní, znamená to, že už v žiadnom prípade nemožno dosiahnuť stav, aby sa do výlučných vlastníctiev piatich detí M. a M. B. dostali konkrétne nehnuteľnosti a v plnom rozsahu sa preto stotožnili so záverom súdu prvej inštancie že vzhľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti už nemožno dosiahnuť stav podľa Darovacej zmluvy. Taktiež sa v celom rozsahu stotožnili s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v tom smere, že právny predchodca žalobcov nemohol predmet sporu nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva ani titulom vydržania. V tomto smere žalobcovia súdu prvej inštancie nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce, že by ich právny predchodca bol býval po 28.07.1951 užíval konkrétne darované mu nehnuteľnosti a práve naopak, chaos do prípadného užívania nehnuteľností vnáša návrh ďalšej darovacej zmluvy z mája roku 1957, ktorá sa síce týka tých istých nehnuteľností, avšak s odlišným spôsobom ich deľby medzi obdarovaných. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že po doručení právnemu predchodcovi žalobcov rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie privolenia k prevodu nehnuteľností už v žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľný v držbe nehnuteľností.
9.7 Bez ohľadu na uvedené skutočnosti bolo však podľa nich zrejme nespornou skutočnosť, že nehnuteľnosti vedené pôvodne v k. ú. B., teraz k. ú. L., časť Svetlá v p.k.záp.č.165 aj po uzavretí Darovacej zmluvy užívali v skutočnosti ich spoloční právni predchodcovia M. a M. B., ktorým síce pri ich obhospodarovaní pomáhali niektoré ich deti, avšak rozhodne nemožno tvrdiť, že by počnúc rokom 1951 užívalo každé z piatich detí manželov Výboštekovcov tie - ktoré konkrétne nehnuteľnosti.
9.8 Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie podľa žalovaných 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, keď žalobu žalobcov zamietol a v
odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozviedol dôvody, prečo podľa jeho názoru právny predchodca žalobcov nenadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu už samotnou zmluvou z 28.07.1951 ako ani alternatívne vydržaním.
10. Žalovaný 12/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.08.2022 navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, a aby žalobcovia boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy právneho zastupovania v odvolacom konaní v plnej výške.
10.1 Žalovaný 12/ zotrval na svojich vyjadreniach aj na svojom prednese na pojednávaní vo
veci a opätovne uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, tvoriacich predmet žaloby. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, a to v časti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2014 ešte aj s bývalou manželkou N. W. do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov od predávajúceho Poľnofarma MOGBI, spol. s r. o M. XXX, XXXXX L., IČO: 31 645 593 /V 221/2014/, v časti na základe ich dohôd o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva (V 763/2020) a následne on sám na základe Kúpnej zmluvy od predávajúcej T. V. a od P. U. (V 1344/2020). Predmetné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, od okamihu nadobudnutia ich nerušene užíval a skutočnosti uvedené v žalobe žalobcov, skutkový stav nimi v žalobe popísaný mu nebol známy a nemal o ňom nijakú vedomosť. Z uvedených dôvodov od začiatku nesúhlasil so žalobou žalobcov, ktorá sa dotýka jeho podielu z predmetných nehnuteľností, nakoľko nemal nijakú vedomosť o skutočnostiach, o ktoré opierajú svoju žalobu, s ich právnymi predchodcami, ani s nimi nemal nič spoločné a podanie žaloby voči jeho osobe považoval za neoprávnený a ničím nepodložený zásah do jeho vlastníckeho práva. Trval na tom, že vo vzťahu k nemu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, a preto žiadal žalobu žalobcov voči nemu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie.
10.2 Bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a žalobu
žalobcov zamietol v celom rozsahu. Zároveň súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne jeho
rozhodnutia o trovách konania. Osobitne uviedol, že podľa jeho názoru, voči jeho osobe nemala byť táto žaloba nikdy podaná a po zistení dôkaznej situácie, mali žalobcovia žalobu voči nemu vzťah vziať v celom rozsahu späť. Nakoľko žalobcovia tak neurobili a naďalej trvajú na svojej žalobe aj voči nemu, je nútený chrániť si svoje vlastnícke právo.
11. Žalobcovia v odvolacej replike zo dňa 29.09.2022 uviedli, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe zmlúv uzatvorených po 01.01.1951 sa nadobúda samotnou zmluvou, ak nič nevyplýva z osobitného predpisu. Zápis v pozemkovej knihe v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 mal len deklaratórny význam. Právna účinnosť zmluvy teda nastala ex lege jej uzatvorením. V odvolaní jasne vysvetlili problematiku nulitosti právnych aktov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 123/2003 ), na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania bez toho, že by sa tým prelomila dispozičná zásada občianskeho súdneho konania.
11.1 Právni predchodcovia žalobcov nikdy neboli v držbe rušení a naplnili tak podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Aj na základe Darovacej zmluvy nadobudli vlastnícke právo, pretože sa pozemkov ujali, riadne ich ako vlastníci užívali po dobu minimálne 10 rokov, pričom neboli v držbe nikým rušení. Vniesli pozemky do obhospodarovania socialistickej organizácie, a po roku 1989 ich prevzali čiastočne do svojho užívania. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k nemu žiadne ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu a rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter. Na prípadné splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva u právneho predchodcu žalobcov, mal súd prihliadať ex offo.
11.2 Užívanie tej časti nehnuteľností, ktoré nadobudli Darovacou zmluvou právni predchodca žalobcov, nebolo účinným spôsobom zo strany žalovaných popreté. Žalovaní nepredložili na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy. V tomto smere poukázali na znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP. Na popretie skutkových tvrdení protistrany sú tak kladené určité kvalitatívne nároky, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 tvrdili, že zo strany žalovaných nedošlo v tomto ohľade k predloženiu dôkazu, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcov o užívaní nehnuteľností. Žalobcovia svojimi výpoveďami preukázali užívanie nehnuteľností, a žalovaní nijakým relevantným spôsobom tvrdenia žalobcov nepopreli.
11.3 K otázke prípadnej dobromyseľnosti poukázali na II. ÚS 484/2015. Čo sa týka obsahu Darovacej zmluvy a drobenia pozemkov, k tejto právnej otázke sa vyjadrili v samotnom odvolaní a je zrejmé, že súd prvej inštancie síce vyhlásil Darovaciu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jeho rozporu s citovaným právnym predpisom, nijakým spôsobom však tento rozpor neodôvodnil. Je pravdou, že darujúci rozdelili svoj majetok medzi svoje deti, súd však v rámci posúdenia absolútnej neplatnosti zmluvy, nijakým spôsobom drobenie pozemkov nekonkretizoval.
12. Žalovaný 12/ v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu.
13. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
15. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich poručiteľovi D. B., zom. 10.04.2001 v podiele 1/1. V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nadobúdací titul poručiteľa - Darovaciu zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý sa priečil zákonu a všeobecnému záujmu, ako aj z dôvodu, že žalobcovia v konaní nepreukázali ani naplnenie zákonných podmienok vydržania poručiteľom. Súd prvej inštancie poskytol žalovanému 12/ ochranu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi konajúcemu v dobrej viere, v dôsledku čoho taktiež nemohol podanej žalobe vyhovieť.
16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
17. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnou argumentáciou zástupkyne žalobcov ohľadne toho, že na prevod vlastníckeho práva na základe uzavretej Darovacej zmluvy sa v zmysle zákona č. 65/1951 Sb. nevyžadovalo privolenie ONV, keďže k prevodu Darovacou zmluvou došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951 Sb., pričom nešlo o prevod zo špekulatívnych dôvodov, v ktorom jedinom prípade mohol ONV prevod urobený pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona preskúmať a vyhlásiť ho za neplatný, čo sa v prípade danej Darovacej zmluvy nestalo. Napriek tomu súd prvej inštancie v zhode s odôvodnením rozhodnutia ONV Rimavská Sobota č. Pôd. 613-16/2-1953 zo dňa 04.07.1953 dospel k záveru, že je nepochybné, že sa uzavretou Darovacou zmluvou drobila poľnohospodárska pôda, čo bolo v rozpore so zákonom č. 139/1947 Sb., ktorý stanovoval podmienky prípustnosti reálneho rozdelenia poľnohospodárskej pôdy v duchu jednej z hlavných zásad poľnohospodárskej politiky štátu v dobe, keď bola Darovacia zmluva uzavretá, a to zásady obmedzovania drobenia pozemkov v záujme nastolenia kolektívnych foriem vlastníctva pôdy.
18. Uvedené všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie bez bližšieho zdôvodnenia prípustnosti aplikácie uvedeného právneho predpisu na daný prípad, bez uvedenia konkrétnych zákonných ustanovení, ktorých porušenia sa dopustili účastníci uzatvorením Darovacej zmluvy a za situácie, keď uvedený právny predpis za splnenia stanovených podmienok výslovne umožňoval voľné scudzenie poľnohospodárskych pozemkov vlastníkom svojím deťom (a to bez potreby získania súhlasu ONV), odvolací súd považuje za nedostatočné pre prijatie záveru o neplatnosti Darovacej zmluvy, nakoľko takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré by jasne a presvedčivo vysvetľovali záver súdu prvej inštancie o rozpore Darovacej zmluvy s uvedeným zákonom. Úvahy súdu o právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany sporových strán, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Za rovnako nedostatočne odôvodnený odvolací súd považuje aj súdom prvej inštancie bližšie nešpecifikovaný záver o rozpore Darovacie zmluvy so všeobecným záujmom prezentovaným „vtedajšou agrárnou politikou štátu“.
19. Na základe uvedených všeobecných a dostatočne nezdôvodnených záverov súd prvej inštancie skonštatoval v zmysle § 36 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia Darovacej zmluvy, neplatnosť tohto právneho úkonu. Aj keď nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky podstatné argumenty prednesené stranami, ktoré uviedli v konaní. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno v zmysle ustálenej judikatúry považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. „Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 391/2013)
20. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že Darovacia zmluva nebola perfektným právny úkonom, nemožno oprieť ani o „nový“ návrh darovacej zmluvy z roku 1957, nakoľko tento, ako správne poukázali žalobcovia v odvolaní, nebol nikým podpísaný. Nemožno z neho vyvodiť záver, kto uvedený „nový“ návrh darovacej zmluvy vypracoval ani koho vôľu vyjadroval. Vzhľadom na absenciu podpisov účastníkov zmluvy „nová“ darovacia zmluva nikdy nenadobudla účinnosť a nemožno konštatovať, že by účastníkov zmluvy zaväzovala (právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadovali písomnú formu, pôsobil v zmysle § 41 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka až od podpisu strán, pričom písomná forma bola v zmysle § 40 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam).
21. Vyhodnotenie Darovacej zmluvy súdom prvej inštancie ako neplatnej a zohľadnenie existencie „nového“ návrhu Darovacej zmluvy malo následne vplyv aj na právne posúdenie podmienok vydržania nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov zo strany súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie skonštatovanú potrebu opätovného a podrobnejšie zdôvodneného posúdenia platnosti Darovacej zmluvy zo strany súdu prvej inštancie, ktoré môže mať vplyv aj na následné posúdenie dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcov, možno vyhodnotenie podmienok vydržania sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov v napadnutom rozsudku považovať za predčasné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nesplnenie podmienky dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcov nemožno odvodzovať od jeho prípadnej vedomosti o rozhodnutí ONV Rimavská Sobota č. Pôd. 613-16/2-1953 zo dňa 04.07.1953, keďže ako už správne skonštatoval súd prvej inštancie, uvedený orgán rozhodoval nad rámec svojej právomoci. Hoci listina obsahujúca „nový“ návrh darovacej zmluvy bola žalobcami ako dôkaz predložená v predchádzajúcom konaní vedenom medzi sporovými stranami, nemožno z nej samotnej, vzhľadom na jej vyššie uvedené nedostatky, vyvodiť ani súdom prvej inštancie uvádzaný záver o nedostatku dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcov.
22. Deklaratórne osvedčenie o dedičstve nemôže založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorých vlastníkom nebol v čase smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ. Z ustanovení § 212 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (pre tým § 175y ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku) nie je možné vyvodiť záver o tom, že by účastníkovi dedičského konania bránilo osvedčenie o dedičstve podať určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia, že vec, ktorá bola pôvodne zahrnutá do dedičstva, patrila v čase smrti inej osobe (bližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 309/2016-10 zo dňa 17.05.2016 ). Dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa, preto z hľadiska hmotného práva je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Deklaratórne osvedčenie o dedičstve v konaní o dedičstve po nebohej M. B., zom. 25.05.1975, napriek tomu, že jeho súčasťou je dohoda dedičov (vrátane právneho predchodcu žalobcov) o vyporiadaní dedičstva, nemôže v prípade, ak sa preukáže, že poručiteľka nebola v čase smrti vlastníčkou časti v dedičskom konaní prejednávaného majetku, založiť vlastnícky vzťah dedičov k tejto časti majetku.
23. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov uvedených v bodoch 15. až 22. tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi platnosť Darovacej zmluvy a v prípade, ak dôjde k záveru o jej neplatnosti, opätovne vyhodnotí aj naplnenie podmienok vydržania nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP s tým, že svoju pozornosť zamiera na presvedčivé zdôvodnenie nového rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu vysporiada so všetkými právne relevantnými námietkami oboch strán sporu.
24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).