Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Svk/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX X., adresa na doručovanie: M. R. Y. R., Q. R. č. XX, XXX XX Q. R., proti žalovanému (sťažovateľovi): Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaPO , ČRZ: 173860/2018 zo dňa 14. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -59 zo dňa 30. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný (ďalej aj „centrum“) rozhodnutím Číslo spisu: KaPO , ČRZ: 173860/2018 zo dňa 14.12.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej aj „“) nepriznal žalobcovi (ďalej aj „žiadateľ“) nárok na poskytovanie právnej pomoci, a to v konaní pred súdom v právnej veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.04.2018.

2. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum, je vo výške 275,11 eur ako výška žalovanej istiny uplatnenej žalobcom. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018 (ďalej aj „“), t. j. sumu 480,- eur, a preto mal žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu podľa nie je splnená. Podľa žalovaného nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že splnením ďalších podmienok sa nezaoberal, a to z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc podľa . Na základe vyššie uvedeného žalovaný nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi nepriznal.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia.

4. Krajský súd rozsudkom č. k. -59 zo dňa 30.09.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie titulom nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

5. Krajský súd mal za preukázané, že dňa 12.11.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.04.2018. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žalobca ako žiadateľ okrem iných dokladov predložil fotokópie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.04.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.11.2015 (správne má byť Okresného súdu Kežmarok - pozn. kasačného súdu), dovolanie žiadateľa zo dňa 13.08.2018 a výzvu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 09.10.2018 na zaplatenie súdneho poplatku. Z predložených dokladov mal žalovaný za preukázané, že je daná pôsobnosť žalovaného, keďže ide o občianskoprávnu vec. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že žalobca vystupuje ako žalovaný v spore vedenom na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. o zaplatenie 275,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 275,11 eur od 11.06.2010 do zaplatenia. Zároveň je povinný nahradiť žalobcovi H. trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 377,88 eur. Žalobca si dňa 16.06.2018 prevzal rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.04.2018, ktorý o odvolaní žalobcu (v uvedenej veci ako žalovaného) rozhodol tak, že rozsudok vo veci samej potvrdil a výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie datované dňa 13.08.2018, za čo mu bola prvostupňovým súdom dňa 09.10.2018 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur do 10 dní od doručenia výzvy.

6. Podľa krajského súdu spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v zmysle nariadenia vlády, keďže žalobca vo veci sp. zn. bol povinný zaplatiť žalobcovi H.. R. M. istinu vo výške 275,11 eur a aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 275,11 eur od 11.06.2010 do zaplatenia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia len stroho skonštatoval, že hodnota sporu je vo výške 275,11 eur ako výška žalovanej istiny uplatnenej žalobcom, a keďže hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády, t. j. sumu 480,- eur, podmienka hodnoty sporu v zmysle nie je splnená. Až v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom krajskému súdu dňa 03.04.2019, žalovaný poukázal na ustanovenie (ďalej aj „“), ktorý uvádza, že: „Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada“.

7. V tejto súvislosti správny súd argumentoval tým, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby bolo zrozumiteľné komukoľvek. Nepreskúmateľnosť zahŕňa aj prípady, keď pre rozhodnutie nebol dostatok dôvodov, pričom odôvodnenie má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti rozhodnutia.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd zdôraznil, že je neprípustné, aby žalovaný dopĺňal chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe. Poukazujúc na , a správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je možné označiť ako spravodlivé a jasne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené.

9. Následne správny súd uviedol i tú skutočnosť, že úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť skutkový stav a vykonať dôkazy aj s poukazom na , v ktorom je zavedené kritérium hodnoty sporu, tzv. „bagateľný cenzus“. Podľa (písm. c/, pozn. kasačného súdu) , dovolanie nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. V tomto bode správny súd poukázal na to, že vzťah advokát a klient, ktorému advokát poskytuje právnu pomoc, má spotrebiteľský charakter, a podľa správneho súdu ide teda o spor s ochranou slabšej strany. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je úlohou správneho súdu nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu a ani dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.

10. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žalovaný preto opätovne posúdi nárok žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle tak, že sa bude venovať každej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci uvedených v tomto ustanovení resp. posúdi nárok žalobcu aj v zmysle , vyhodnotí skutkové zistenia, ku ktorým dospel a nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že nie je pritom vylúčené, že správny orgán dospeje k rovnakému záveru, avšak tento záver je povinný náležitým spôsobom odôvodniť v zmysle Správneho poriadku. Správny súd žalovanému zároveň uložil, aby sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu, ktorý namietal, že do hodnoty sporu v zmysle mal žalovaný započítať nielen istinu vo výške 275,11 eur, ale aj úroky z omeškania. V tomto bode správny súd dodal, že žalovaný zároveň túto svoju správnu úvahu podporenú správnou citáciou ustanovenia príslušného hmotnoprávneho predpisu v zmysle Správneho poriadku aj žalobcovi v rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlí a odôvodní.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ nepovažoval za správny záver krajského súdu, vyslovený v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého má sťažovateľ posúdiť nárok žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle tak, že sa bude venovať každej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci uvedených v tomto ustanovení. Sťažovateľ argumentoval tým, že ustanovenie je koncipované taxatívnym spôsobom, a teda podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne. Stačí, ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka a žiadateľovi nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa sťažovateľa je nadbytočné, aby sa zaoberal vyhodnocovaním ďalších dvoch podmienok a zadovažovaním si podkladov potrebných k ich vyhodnoteniu. Zbytočne by to zaťažovalo správny orgán ako i žiadateľa a konečné rozhodnutie správneho orgánu to neovplyvní. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ odcitoval bod 14. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) sp. zn. zo dňa 29.09.2021.

13. K výpočtu hodnoty sporu sťažovateľ uviedol, že pri aplikácii použil pri výklade pojmu hodnota sporu analogiu iuris a pomohol si nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 867/2007 zo dňa 11.07.2007 (ďalej aj „nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v ktorom sa v bode 10 prvá veta uvádza: „Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady.“ Ďalej v článku II ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza: „Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.“

14. Podľa sťažovateľa si krajský súd mylne vysvetlil, že vo svojom vyjadrení k správnej žalobe dopĺňal údajne chýbajúce odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia citáciou . Odvolanie sa na toto

ustanovenie malo podľa sťažovateľa slúžiť iba na podporu myšlienkového prúdu pri vyhodnocovaní splnenia podmienky hodnoty sporu v tomto konkrétnom prípade žalobcu a na poukázanie na to, že pri posudzovaní prípustnosti dovolania neprihliada na príslušenstvo pohľadávky, ale iba na istinu. Následne sťažovateľ argumentoval tým, že cieľom bolo poukázať aj na to, že aj keby predmetný spor spĺňal podmienku hodnoty sporu v zmysle , v dovolacom konaní by došlo k odmietnutiu takéhoto podania kvôli nesplneniu podmienky prípustnosti ustanovenej , pričom sťažovateľ by musel vec (nárok na poskytnutie právnej pomoci) vyhodnotiť ako zrejme bezúspešnú. Sťažovateľ tvrdil, že mal možnosť žalobcovi nárok nepriznať z dvoch dôvodov, pričom si zvolil dôvod podľa . Sťažovateľovi nebolo zrejmé, prečo by mal prihliadať na príslušenstvo pohľadávky a z akého ustanovenia táto jeho povinnosť vyplýva, keďže (teda ani súdy) na to neprihliada.

15. Ďalšia kasačná námietka sťažovateľa smerovala proti usmerneniu krajského súdu v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcemu sa toho, že sťažovateľ má posúdiť nárok žalobcu aj v zmysle . Podľa sťažovateľa krajský súd zrejme opomenul skutočnosť, že toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na prípady, kedy žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze podľa , pričom ostatné dve podmienky (podmienku hodnoty sporu a vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu) spĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval sťažovateľ posúdenie prípadu žalobcu v zmysle uvedeného ustanovenia za bezpredmetné.

16. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti so žiadateľom a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi, pričom obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ predložil ako doplnenie kasačnej sťažnosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2021.

17. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2021 je právne irelevantný a účelovo predložený.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Prejednávaná vec bola dňa 24.02.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR, bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka .

19. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [, , ], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa v spojení s . 20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

21. Podľa : „Účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv [...].“

22. Podľa : „Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“

23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa, ktorým žalobcovi v zmysle nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu vo veci podania dovolania v civilnej veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie titulom nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

25. Namietajúc nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rozporoval najmä nasledovné závery krajského súdu: a. nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v otázke určenia hodnoty sporu, najmä že sa žalovaný nevysporiadal s otázkou, či sa do hodnoty sporu má započítať len istina alebo aj istina a príslušenstvo; b. potreba posudzovať nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle tak, že sa bude venovať každej z podmienok pre jeho priznanie; c. potreba posúdiť nárok žiadateľa aj v zmysle .

Ad. a) K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v otázke určenia hodnoty sporu

26. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pokiaľ ide o naplnenie podmienky podľa (hodnota sporu) žalobcom, a preto túto kasačnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je možné označiť ako jasne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia musí poskytovať skutkovú i právnu oporu výroku rozhodnutia, k čomu v prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu nesplnenia podmienky podľa zo strany sťažovateľa nedošlo. V preskúmavanom rozhodnutí absentuje vyhodnotenie skutkových zistení, ku ktorým sťažovateľ dospel, a riadne odôvodnenie, v ktorom sťažovateľ zrozumiteľne a náležitým spôsobom vysvetlí dôvody, pre ktoré žiadateľovi neprislúcha nárok na poskytnutie právnej pomoci titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

27. Krajský súd správne ustálil, že spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na centrum, prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v zmysle nariadenia vlády, keďže žalobca (ako žalovaný) vo veci sp. zn. bol povinný zaplatiť žalobcovi JUDr. Pavlovi Závackému istinu vo výške 275,11 eur a aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 275,11 eur od 11.06.2010 do zaplatenia. Žalobca namietal, že do hodnoty sporu v zmysle mal sťažovateľ započítať nielen istinu vo výške 275,11 eur, ale aj úroky z omeškania. Či do hodnoty sporu sa má započítať len istina alebo aj príslušenstvo, predstavuje otázku, ktorá má pre posúdenie veci samej zásadný význam. S touto otázkou sa však má v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať sťažovateľ. Možno prisvedčiť záveru krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa v tomto smere neobsahuje dostatok dôvodov. Sťažovateľ sa obmedzil len na strohú konštatáciu o nenaplnení podmienky hodnoty sporu so stručným odôvodnením, že hodnota sporu je vo výške 275,11 eur ako výška žalovanej istiny, a teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády t. j. sumu 480,- eur.

28. Námietku sťažovateľa uplatnenú v kasačnej sťažnosti, že odkaz na prezentovaný vo vyjadrení k správnej žalobe mal slúžiť iba na podporu myšlienkového prúdu pri vyhodnocovaní splnenia podmienky hodnoty sporu v tomto konkrétnom prípade žalobcu, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe nie je prípustné. „Podpora myšlienkového prúdu“ predstavuje správnu úvahu a v zmysle Správneho poriadku má byť súčasťou odôvodnenia (preskúmavaného) rozhodnutia správneho orgánu.

29. Úlohou sťažovateľa v ďalšom konaní preto bude opätovne sa zaoberať splnením podmienky hodnoty sporu v zmysle , a svoje rozhodnutie vo vyššie uvedenej otázke, či sa táto hodnota sporu má určiť len ako istina alebo ako istina s príslušenstvom, náležite a riadne odôvodniť tak, aby napĺňalo atribúty Správneho poriadku. Pri zodpovedaní tejto otázky žalovaný vezme do úvahy primárne zmysel a účel ako aj zakotvenia podmienky hodnoty sporu v . Rovnako prihliadne na relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít. V tomto smere nebude postačovať len poukaz na analógiu práva, konkrétne na znenie a nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou, ktorý sťažovateľ uvádzal na podporu svojej argumentácie v konaní pred krajským a kasačným súdom, keďže zmysel a účel týchto právnych noriem, resp. predpisov je značne odlišný od zmyslu a účelu .

30. Vo vzťahu k zmyslu a účelu upriamuje kasačný súd pozornosť sťažovateľa na znenie ustanovenia tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zjednodušene povedané účelom je poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.

Ad. b) K potrebe posudzovať všetky podmienky stanovené v

31. Vychádzajúc z relevantných ustanovení a z dôvodovej správy k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká v zmysle citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

32. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do práva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa SR, a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona.

33. Kasačný súd sa prikláňa k názoru sťažovateľa, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci ( ) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich.

34. Kasačný súd preto ako dôvodnú vyhodnocuje námietku sťažovateľa smerujúcu proti záveru krajského súdu, že sťažovateľ má posúdiť nárok žalobcu na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle tak, že sa bude venovať každej

z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci uvedených v tomto ustanovení. Ustanovenie je koncipované tak, že podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne. Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Tento záver je plne súladný i s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (napríklad i sťažovateľom poukazovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2021). Skúmanie splnenia ostatných podmienok (resp. kritérií) by bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné. Príkladmo, pokiaľ pri skúmaní splnenia zákonnom stanovených podmienok sťažovateľ dospeje k záveru o nenaplnení podmienky „vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu“ či „minimálnej hodnoty sporu“ ( či c/ ), nebolo by už účelné a hospodárne ani súladné so zásadou procesnej logiky vyhodnocovať aj splnenie ďalších podmienok, osobitne na dokazovane často náročnejšej podmienky majetkových pomerov žiadateľa ( ).

Ad. c) K potrebe posúdiť nárok žiadateľa v zmysle § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoc

35. Rovnako za dôvodnú vyhodnocuje kasačný súd i námietku sťažovateľa smerujúcu voči pokynu krajského súdu, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť posúdiť nárok žalobcu aj v zmysle . V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že pokiaľ nie je splnená podmienka podľa alebo c) , tak skúmanie podľa tohto zákona neprichádza do úvahy. Naplnenie podmienky podľa sa skúma len v spojitosti s podmienkou podľa .

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť. Napriek tomu, že parciálne kasačné námietky smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozsudku posúdil kasačný súd ako dôvodné, v súlade so zásadami procesnej ekonómie a procesnej logiky nepovažuje za vhodné ani účelné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, ale kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa zamietnuť. V ďalšom konaní bude sťažovateľ viazaný právnym názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku korigovaným právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v tomto rozsudku.

37. Pokiaľ ide o poukaz sťažovateľa, že v danom prípade si mohol vybrať, či nárok na poskytovanie právnej pomoci neprizná žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu alebo minimálnej hodnoty sporu, a preskúmavané rozhodnutie založil na nesplnení podmienky hodnoty sporu, kasačný súd uvádza, že sťažovateľovi nič nebráni ani tomu, aby v ďalšom konaní svoje rozhodnutie založil na nesplnení podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ak budú pre tento postup naplnené zákonné predpoklady. Svoje rozhodnutie však bude sťažovateľ v takom prípade povinný i náležite a riadne odôvodniť. Vo všeobecnosti plazí, že centrum si môže samostatne ustáliť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v prima facie zrejmých prípadoch, pričom musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.02.2023).

38. Nakoľko na nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci postačuje nesplnenie čo i len jednej podmienky (ako kasačný súd uviedol vyššie), ak sťažovateľ v ďalšom konaní založí a odôvodní svoje rozhodnutie zrejmou bezúspešnosťou sporu (v smere naznačenom v bode 37 vyššie), nemusí sa v odôvodnení tohto rozhodnutia už vysporiadať s tým, že nárok žalobcu na poskytovanie právnej pomoci nepriznáva titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu, a teda ani právnou otázkou vyčíslenia hodnoty sporu ako istiny alebo ako istiny a príslušenstva (v smere naznačenom v bode 29 a nasl. vyššie).

39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle v spojení s tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči (v kasačnom konaní neúspešnému) sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania s tým, že o výške náhrady trov kasačného konania bude rozhodnuté v zmysle .

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.