Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Er-1372-2009.pdf
PDF · 69.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/1372/2009
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., Sídlo: Mliekarenská 10, Bratislava 821 09, IČO: 35 925 922, proti povinnému: CORA I., s.r.o., A. Hlinku 20, Prievidza 971 01, IČO: 36 296 228, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 426,26 eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
Súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej, Štefánikova 49, 949 01 Nitra náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.07.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre istinu vo výške 426,26 eur s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi č.k. 11Ro/264/2004 zo dňa 14.02.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke udelené súdom dňa 12.08.2009.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súna exekútorka podaním zo dňa 13.12.2010 navrhla zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
V danej veci má súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/41/2009-28 zo dňa 27. 09. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2010, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť CORA I., s. r. o., so sídlom A. Hlinku 20, Prievidza, IČO 36 296 228 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 10280/R a povinný bol 04.12.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorú exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle § 103 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 104 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V zmysle § 107 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
V zmysle § 107 ods.4 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Z uvedeného vyplýva, že povinný neexistuje, zanikol bez právneho nástupcu, nemá spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a táto skutočnosť je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní a je potrebné exekučné konanie zastaviť. Spôsobilosť právnickej osoby byť účastníkom konania je upravená v § 19 O.s.p., ktorý sa prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p. vzťahuje aj na exekučné konanie.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 zák č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. v platnom znení, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V takomto prípade oprávnený nahrádza aj trovy v ust. § 196 súdnemu exekútorovi. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávneného / IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008/.
Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/. Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku /rozsudok z 23.11. 1983/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. cit. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008 , uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008 , uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70, mutatis mutandis I. ÚS 191/06), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti obom výrokom tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods.
3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.