Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-124-2023.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/124/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: ROVER, s. r. o., so sídlom Sučianska 2106/29, Martin, IČO: 36 414 409, právne zastúpený: RYBÁR advokát s. r. o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F. XXX G., H. G. I. J. K. L., právne zastúpený: Mgr. Dušan Šimún - advokát, s. r. o., so sídlom Bajzova 2414/10, Žilina, IČO: 36 838 713, 2/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX J. F., J., G., F. XXX, N. G., 3/ A. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/ XX, Q., 4/ A. R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, žalovaní v rade 3/ a 4/ právne zastúpení: JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom G.. G. X, B. S., o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalovaných v rade 1/, 3/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Martin z 31. marca 2023 č. k. 15C/28/2021-402, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/- 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že administratívna budova, postavená na parcele registra „C“ č. 580/31 a ďalšie nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k. ú. I. (špecifikované vo výroku rozsudku), nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech žalovaných 3/ a 4/, ktorého vklad bol povolený dňa 10.11.2014 Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pod č. V 3832/14 (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ až 4/ v celom rozsahu (výrok II.). Svedkovi T. T. T. priznal náhradu trov svedočného voči žalovaným 1/ až 4/ v celom rozsahu (výrok III.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I., zapísaných na LV č. XXXX. Na liste vlastníctva v časti C: ŤARCHY je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností zriadeného v prospech žalovaného v rade 3/ a žalovanej v rade 4/ v podiele 1/1-iny na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena – V 3832/14, vklad zo dňa 10.11.2014. Žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol Osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby Nz 28222/2016, keď nehnuteľnosti boli žalobcom vydražené na opakovanej dobrovoľnej dražbe dňa 10.08.2016, ktorá sa konala na návrh navrhovateľa – správcu konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade, a. s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, Žilina, keď v dražbe boli označené opísané práva a záväzky viaznuce na predmete dražby vo vzťahu k žalovaným v rade 3/ a 4/, ako aj záložné práva v prospech I. H., a. s., pričom k vydraženiu predmetu dražby došlo za sumu 183.000,- eur. Zo spisu Okresného úradu Martin, katastrálny odbor (ďalej len „OÚ Martin, katastrálny
odbor“) č. V 3832/2014 mal preukázané, že dňa 08.09.2004 bola uzatvorená Zmluva o zriadení vecného bremena medzi povinnými z vecného bremena – žalovanými v rade 1/ a 2/, ako vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I. a žalovanými v rade 3/ a 4/ ako oprávnenými z vecného bremena, keď zmluvné strany sa dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I.. Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností bol OÚ Martin, katastrálny odbor povolený dňa 10.11.2014.
3. Žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie neexistujúceho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena z 08.09.2014 podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobca je aktívne legitimovaný v žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, aj keď nie je účastníkom zmluvy, keďže v prípade vyhovenia žalobe by to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie. Po dobu trvania vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľností žalovanými v rade 3/ a 4/ by vlastník (žalobca) nemohol – za situácie, keď vecné bremeno obmedzuje prenechať nehnuteľnosti tretej osobe – uzavrieť nájomnú zmluvu, zvlášť, pokiaľ sa jedná o administratívnu budovu slúžiacu na podnikateľské účely. Určovacia žaloba je v danom prípade legitímnym prostriedkom ochrany subjektívneho vlastníckeho práva žalobcu, ktorý bol tak aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ až 4/ , nakoľko je nesporné, že títo boli účastníkmi uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena, či už na strane oprávnených alebo povinných z vecného bremena. Pri riešení existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa zaoberal prejudiciálne otázkou platnosti/neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena z hľadiska podmienok § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozpor s dobrými mravmi.
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť PB Power Trade, a. s. uzatvorila s I. H. Zmluvu o financovaní č. 426 013 0707 (ďalej len „zmluva o úvere“) dňa 03.08.2012, v súvislosti s ktorou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. I., vedené v BSM žalovaných v rade 1/ a 2/ boli založené na základe záložnej zmluvy v prospech banky (veriteľa). Zároveň bolo preukázané, že uznesením OS Žilina z 22.10.2014 sp. zn. 4K/25/2014, zverejneného v OV č. 204/2014 dňa 28.10.2014, bol na majetok PB Power Trade, a. s. ako dlžníka vyhlásený konkurz. Na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/207/2014 sa viedlo konanie na základe podanej žaloby právneho nástupcu I. H., a.s., a to C. J. H., a.s., proti súčasným uvádzaným označeným žalovaným v rade 1/ až 4/ o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. I. nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/, keď rozsudkom z 30.06.2016 súd tejto žalobe vyhovel. Krajský súd v Žiline uznesením z 20.02.2020 č. k. 14Cob/64/2019-757 bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z procesných dôvodov. Ďalším rozsudkom z 23.09.2020 č. k. 18Cb/207/2014–853 žalobu zamietol, keďže došlo k zmene skutkového stavu z dôvodu, že v prospech C. J. H., a.s. už nebolo na LV č. XXXX evidované záložné právo, keď k predmetným nehnuteľnostiam došlo k výkonu záložného práva na základe dražby z 10.08.2016, preto v zmysle § 151n ods. 1 písm. i/ Občianskeho zákonníka záložné právo zaniklo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Vychádzajúc z podmienok § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že Zmluva o zriadení vecného bremena z 08.09.2014 spočívajúca v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. I. v prospech oprávnených z vecného bremena – žalovaných v rade 3/ a 4/, je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na zistené okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, vzhľadom na časové súvislosti, ako aj charakter zriadeného vecného bremena. Žalovaní v rade 1/ a 2/ evidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany žalobcu v snahe sťažiť a znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky vecné bremeno zriadili bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru. Je zrejmé, že Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá dňa 08.09.2014, vklad bol povolený dňa 10.11.2014 pod č. V 3832/14, termín konečnej splatnosti úveru, ktorý bol poskytnutý dlžníkovi - spoločnosti PB Power Trade, a. s., bol dohodnutý na deň 20.09.2014, ktorý úver banke nebol vrátený, v dôsledku čoho banka pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a zároveň bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina z 22.10.2014 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Ďalej z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní v rade 1/ a 4/ sú blízkymi osobami v zmysle § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností, ktoré bolo zriadené v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/ aj k nehnuteľnosti – administratívnej budove, ktorá má primárne slúžiť na výkon podnikateľskej činnosti, nie na trvalé bývanie.
5. Žalovaní v priebehu konania poskytovali rôzne tvrdenia, ktoré boli rozporné s ich vyjadreniami v konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 18Cb/207/2014. Pokiaľ žalovaní v priebehu konania produkovali skutkové tvrdenia v tom zmysle, že vecné bremeno ovplyvnilo cenu nehnuteľností a že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá bola spôsobilá užívania (čo tvrdili v roku 2016), je v rozpore s tým, čo tvrdili v priebehu konania pred prvostupňovým súdom sp. zn. 18Cb/207/2014, že uvedená budova nie je užívaniaschopná. Taktiež zo znaleckého posudku č. 65/2015 Ing. Štefana Pastieroviča, ktorý bol vypracovaný ako podklad pre konkurzné konanie a znalecký posudok č. 34/2016 ako podklad pre dobrovoľnú dražbu, vyplýva, že v čase vypracovania posudkov administratívna budova sa nevyužívala (viac ako 12 rokov), je v značne devastovanom stave vyžadujúcom rozsiahlu rekonštrukciu. Z týchto dôkazov je zrejmé, že sa nejedná o prechodnú nemožnosť užívania predmetných nehnuteľností, keď administratívna budova v čase zriadenia vecného bremena mala už zlý technický stav, problémy so statikou, bola životu a zdraviu nebezpečná, bola nevyužívaná a absolútne nevhodná na bývanie/ prenájom, preto vecné bremeno v čase uzatvorenia zmluvy ani doteraz nemôže objektívne plniť svoj účel, o čom nesporne žalovaní pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena mali vedomosť. Po vydražení nehnuteľností žalobcom na základe dobrovoľnej dražby sa na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21C/267/2016 viedlo konanie iniciované žalovaným v rade 1/ o neplatnosť dražby – namietajúc cenu predmetu dražby určenú znaleckým posudkom č. 65/2015 ako neprimerane vysokú, na vady doručovania písomností, ako aj nesprávneho ohodnotenia nehnuteľností, ktorá žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. V tejto súvislosti bol na pojednávaní vypočutý ako svedok v poradí druhý správca konkurznej podstaty úpadcu, spoločnosti PB Power Trade, a.s., T. T., ktorý taktiež považoval postup pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena za špekulatívny v súvislosti so speňažovaním majetku úpadcu poukazujúc na okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu, keď nejaký čas, možno tri alebo štyri mesiace po vyhlásení konkurzu, predchádzajúci správca majetok – nehnuteľnosti zapísané na LV č, XXXX k. ú. I. do podstaty nezapísal, majetok úpadcu nebol chránený minimálne 5 mesiacov, čo strana sporu žalovaných zneužila s cieľom sťažiť a zabrániť speňaženiu majetku a odradiť záujemcov kúpiť to následne za zníženú cenu. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný úmysel žalovaných znemožniť nerušený výkon záložného práva, oddeliť, resp. zmariť speňaženie založených nehnuteľností, jednalo sa o spoločný a koordinovaný postup všetkých žalovaných, s prihliadnutím aj na ich blízke rodinné vzťahy. Skúmanie účelu výkonu subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie dotknutého vecného bremena je prima facie v rozpore s dobrými mravmi a hraničí až so zneužitím subjektívneho práva žalovaných, jeho špekulatívnym výkonom. Vychádzajúc aj z rozhodujúcej praxe Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 54/2010) dospel k záveru, že Zmluva o zriadení vecného bremena z 08.09.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/. Uviedol, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, výsledok súdneho konania jeho postavenie nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ani povinným z vecného bremena. Jedná sa o konanie o určenie neexistencie vecného bremena, nie o určenie neplatnosti právneho úkonu, neplatnosť sa skúma a posudzuje iba prejudiciálne. Vecné bremeno bolo zriadené v súlade s právnymi predpismi, keď ustanovenie § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka nezakazuje zriadiť záložcovi vecné bremeno, keď aj podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 296/2003, R 64/2004) záložné právo nebráni vlastníkovi zálohu nakladať so zálohom, tento môže záloh scudziť, znova založiť, zriadiť k nemu vecné bremeno. Žalobca dobrovoľne vydražil nehnuteľnosti aj s predmetným vecným bremenom, o ktoré bola znížená ich cena, vychádzajúc tak z podmienok § 17 ods. 1 písm. d) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 12.07.2016 vecné bremeno obsahovalo. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Vzhľadom na znenie § 44 ods. 1, § 67 ods. 1 písm. c), § 67 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zaťažujúcemu nehnuteľnosti je správca konkurznej podstaty tak, ako vyplýva aj napríklad z rozhodnutí NS ČR č. k. 29Cdo 4469/2011 (R 61/2012), č. k. 22Cdo 2905/2006. Z tohto dôvodu žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neexistencii vecného bremena. Výpoveď svedka T. T. nemôže potvrdzovať okolnosti nejakého zneužitia práva, ktoré v časovom slede udalostí ani nemohlo nastať. Záver súdu, že vecné bremeno žalovaní v rade 3/ a 4/ nebudú môcť realizovať, z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva. Ak by aj stavba hypoteticky nebola v dobe uzatvorenia zmluvy
o vecnom bremene užívateľná na účel stanovený vecným bremenom (čo v konaní preukázané nebolo), nespôsobilo by to neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, vychádzajúc z charakteristiky stavby v zmysle zákona č. 50/76 Zb. Taktiež vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom platnosti/neplatnosti právneho úkonu je treba dať prednosť platnosti zmluvy pred jej neplatnosť. Z uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nedôvodný, riadne a presvedčivo neodôvodnený, čo je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 3/ a 4/. Uviedli, že žalobca na základe podanej žaloby v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie plne poprel negatívnu dôkaznú teóriu, keď na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ktorú ako strany sporu na strane žalovaných nemali povinnosť preukazovať. Žalobca podal žalobu cca po 5 rokoch od nadobudnutia nehnuteľností na dražbe v roku 2016, o čom svedčí účelovosť podanej žaloby. Žalobca pri dražbe dňa 10.08.2016 ako vydražiteľ slobodne prevzal všetky vecné bremená viaznuce na nehnuteľnostiach, ktoré boli vydražené za najnižšie podanie, ktoré však nezodpovedalo reálnej cene nehnuteľnosti. V súdnej praxi platí preferencia platnosti právnych úkonov pred jej neplatnosťou (nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 640/2014, nález ÚS SR sp. zn. ÚS 242/07). Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere spoločne uznávané a tvoria základ fundamentálneho poriadku. Z ustanovenia § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom, je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje. Nechápu preto, ako k zriadeniu vecného bremena mohlo dôjsť v rozpore so základmi fundamentálneho hodnotového poriadku. V tejto súvislosti poukazujú na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 296/2003 (R 64/2004). Poukazujú ďalej na ustanovenia § 30 zákona č. 527/2002 Z. z., § 17 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, keď žalobcovi nič nebránilo podať žalobu skôr, nie po 5 rokoch, čo možno považovať za zneužitie práva podľa § 5 CSP. Pokiaľ žalobca ako vydražiteľ dobrovoľne vydražil nehnuteľnosti aj s vecným bremenom, robí prejednávanú vec skutkovo a právne celkom odlišnú od veci, ktorá bola prejednávaná na OS Martin vo veci 18Cb/207/2014, v ktorom C. J. H., K. nedôvodne argumentovala tým, že vecné bremeno bráni vydraženiu zálohu. Okolnosť vydraženia nehnuteľností s vecným bremenom má za následok neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu na podanie takejto žaloby. V tomto smere aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o neexistenciu vecného bremena by bol výlučne správca konkurznej podstaty vzhľadom na ustanovenia § 44 ods. 1, § 67 ods. 1 písm. c), § 67 ods. 1 ZKR. K tomuto záveru o aktívnej vecnej legitimácii správcu dospel aj Najvyšší súd ČR v rozsudkoch č. k. 29Cdo 4469/2011 (R 61/2012), v rozsudku č. k. 22Cdo 2905/2006. Žalobca taktiež opomínal, že existuje inštitút premlčania vecného bremena podľa § 109 OZ, ak sa vecné bremeno nevykonávalo nepretržite 10 rokov. Ťažiskové tvrdenie žalobcu, ktoré mechanicky prevzal súd prvej inštancie, je, že zmluva o zriadení vecného bremena je od počiatku neplatná. Jediný tvrdeným dôvodom neplatnosti je údajný rozpor s dobrými mravmi. Žaloba, ktorá bola predmetom konania na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/207/2014, bola právoplatne zamietnutá. Výsluch svedka T. T. T., C. nepovažoval za hodnoverný, keďže nevedel, resp. nechcel uviesť zákonné, skutkové a časové okolnosti, na ktoré si údajne nepamätal. Svedok nepravdivo tvrdil, že vecné bremeno bolo zriadené po vyhlásení konkurzu, čo však nie je pravda, keďže konkurz bol vyhlásený uznesením súdu 22.10.2014, zmluva o zriadení vecného bremena bola datovaná 03.09.2014 a vklad bol povolený 10.11.2014. Svedok bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený až dňom 24.03.2015, z čoho je logické, že sa nemohol vyjadrovať k žiadnym skutočnostiam pred týmto dátumom. Preto nemôže ísť o objektívneho a nestranného svedka, ale svedka zaviazaného a priamo pomáhajúceho žalobcovi. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
8. Žalovaní v rade 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ uviedli, že sa stotožňujú s jeho argumentáciou.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ a žalovaných v rade 3/ a 4/ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zákonné a dôvodné, napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že účelom zmluvy o zriadení vecného bremena nebolo dosiahnuť cieľ, aký sa predpokladal v zmysle § 151n Občianskeho zákonníka, vzhľadom už na opísané špecifiká a časové súvislosti – splatnosť zabezpečenej pohľadávky zálohom a podpísania zmluvy o zriadení práva vecného bremena k zálohu, vedomosť žalovaných v rade 1/ a 2/ ako štatutárnych
zástupcov záložného dlžníka o finančnej situácii záložného dlžníka, vo väzbe na skutočnosť, že vecné bremeno bolo zriadené v čase, keď boli nehnuteľnosti znehodnotené požiarom, a teda nie je užívaniaschopné. Postup žalovaných, pokiaľ sa jedná o zriadenie vecného bremena, na dotknutých nehnuteľnostiach predstavuje zneužitie subjektívneho práva jeho špekulatívnym výkonom. Žalovaným nič nebránilo sa zúčastniť dražby, na opakovanej dražbe dňa 10.08.2016 učinil podanie vo výške znaleckej ceny, nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaných, že vydražil nehnuteľnosti za cenu poníženú z dôvodu existencie vecného bremena a že takto sa chce len obohatiť. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti v čase podpisu dotknutej zmluvy neboli spôsobilé na užívanie, žalovaní ich nikdy neužívali a ani užívať nemohli, v dôsledku čoho nemohli vecné bremeno realizovať. Z formálneho právneho hľadiska sa môže právny úkon zriadenia vecného bremena javiť ako správne použitý, jeho cieľom však môže byť iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na rozhodnutie vyšších súdnych autorít, ktoré je v rozpore s § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať. Na podanej žalobe má naliehavý právny záujem, keďže rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností (rozsudok NS SR sp. zn. 1V Cdo 1/2017 zo dňa 27.04.2017). V rámci súdneho konania – podanej žaloby o určenie neexistencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, posúdenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena pôsobí prejudiciálne vo vzťahu k podanej žalobe o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vo vzťahu k rozhodnutiu citovaného v odvolaní žalovaných č. R 61/2012 uvádzajú, že je aplikovateľné na okolnosť vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. V danom prípade však podal žalobu v čase, keď už bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, nie úpadca. Žalovaní preto nesprávne vykladajú predmetné rozhodnutie R 61/2012 vo vzťahu k okolnostiam v danej prejednávanej veci. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaných, že žalobu účelovo podal po 5 rokoch, keďže od roku 2014 do 2020 sa viedlo konanie s totožným predmetom sporu o neexistencii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s totožnými stranami sporu na strane žalovaných. Naviac, žalovaný v rade 1/ ako žalobca inicioval po vydražení konanie o neplatnosť dražby, pričom v rámci tohto prebiehajúceho konania bolo jeho postavenie ako žalobcu a ako vlastníka vydraženej nehnuteľnosti do skončenia tohto konania neisté, žalovaným v rade 1/ rozporované.
10. Žalovaní v rade 3/ a 4/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvávajú na obsahu a dôvodoch nimi podaného odvolania. Otázka účelnosti, vhodnosti, technického stavu nehnuteľností, hospodárnosti či efektívneho užívania nemá žiadny vplyv na existenciu a nadobudnutie práva vecného bremena, tobôž pre rozpor v súlade s dobrými mravmi, takýmto okolnostiam totiž zákon nepriznáva žiaden právny význam či podmienky. Opätovne poukazuje na preferenciu platnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou vzhľadom na rozhodujúcu prax vyšších súdnych autorít. Zriadenie vecného bremena ako práva disponovať s vecou a následný výkon práva vecného bremena nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ide o zákonom výslovne predpokladané a aprobované úkony. Vyhovenie žalobe umožňuje žalobcovi sa obohacovať na konkurznej podstate, čo bude mať negatívne právne dôsledky.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 3/ a 4/ v celom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych tvrdeniach, ktorý produkoval v priebehu konania, ako aj vo svojich následných vyjadreniach. Pre náležité posúdenie prejednávanej veci je rozhodné, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaní v čase podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena mali vedomosť o tom, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebudú môcť realizovať, vecné bremeno nenaplní svoj účel, resp. k jeho zriadeniu došlo z iných dôvodov ako dosiahnutie účelu a samotného výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právny úkon sa môže z formálno-právneho hľadiska javiť ako správne použitý (zriadenie vecného bremena), jeho cieľom však môže byť iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie dáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky podstatné okolnosti, ktoré sa týkajú danej veci, považuje ho za spravodlivé a presvedčivé, keď jasným a korektným, ako aj zrozumiteľným spôsobom sa vyporiadal so všetkými skutkovými, ako aj právnymi otázkami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 362 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že vychádzajúc z podmienok § 151n ods. 1, 2 § 151o ods. 1, § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, zmluva o zriadení vecného bremena z 08.09.2014, spočívajúca v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. I. v prospech oprávnených z vecného bremena – žalovaných v rade 3/ a 4/, je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na zistené okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena – vzhľadom na časové súvislosti, ako aj charakter (obsah a predmet) zriadeného vecného bremena, je správny.
14. Pri hľadaní práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však neoslobodzuje všeobecné súdy z povinnosti vykonať všetko pre spravodlivé riešenie. Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva súdu priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Pojem dobré mravy je nutné vykladať i ako príkaz súdu rozhodovať praeter legem, či dokonca contra legem, pokiaľ ide o reprobáciu konania priečiaceho sa dobrým mravom. Dobré mravy v tomto význame súd teda súhrnom etických, všeobecne uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými zásadami a právnymi princípmi. Takto vykonaný výklad pojmu dobré mravy vo svojom súhrne prestupuje i Listinu základných práv a slobôd. Predpokladom riadneho posúdenia konkrétneho prípadu, pokiaľ ide o súlad výkonu práva s dobrými mravmi, je pritom starostlivé posúdenie veci, a to vo všetkých relevantných súvislostiach. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie starostlivo vychádzal z individuálnych okolností danej prejednávanej veci, ktoré boli založené na skutkových zisteniach za základe rozsiahle vykonaného dokazovania, na základe ktorého bolo možné vyvodiť, že žalovaní v rade 1/ až 4/, medzi ktorými (okrem iného) existovali aj príbuzenské vzťahy, motivovaní hroziacim postihom zo strany veriteľa v snahe sťažiť a znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky, zriadili vecné bremeno, ktoré z hľadiska právnych noriem (§ 151n, § 151o Občianskeho zákonníka) bolo ho možné na základe formálnych a obsahových podmienok uzavrieť, avšak z hľadiska zmyslu, účelu a časových súvislostí jeho vzniku bolo dôvodné uvedený právny úkon považovať za neplatný vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi.
15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní v rade 1/ až 4/ uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena dňa 08.09.2014 v čase, keď už mal nastať (20.09.2014) konečný termín splatnosti úveru, ktorý sa dlhodobo nesplácal a dlh narastal, že na majetok spoločnosti PB Power Trade, a.s. (dlžníka) bol uznesením Okresného súdu Žilina z 22.10.2014 sp.zn. 4K 25/2014 vyhlásený konkurz, že v dôsledku nesplácania úveru dlžníkom banka (veriteľ) pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a že ešte v roku 2014 z rovnakých dôvodov ako súčasný žalobca C. J. H., a.s. podal na Okresnom súde Martin sp.zn. 18Cb/207/2014 proti súčasne označeným žalovaným v rade 1/ až 4/ žalobu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. I. nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/. K zamietnutiu žaloby žalobcu – C. J. H., a.s. došlo len z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, keďže medzičasom došlo k zmene skutkového stavu oproti dôvodom podanej žaloby, keďže v čase rozhodovania súdu na LV č. XXXX v k.ú. I. už nebolo evidované záložné právo z dôvodu výkonu záložného práva na základe dražby z 10.08.2016 – v zmysle § 151n ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniklo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Súd prvej inštancie ďalej správne poukázal na skutkové zistenia – výsledky vykonaného dokazovania na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 18Cb/207/2014, spolu s vykonaným dokazovaním v tomto konaní, keď bolo možné vyvodiť, že v čase uzatvárania zmluvy o zriadení vecného bremena predmetná budova už v dôsledku požiaru nebola užívaniaschopná, keď napríklad zo znaleckého posudku č. 65/2015 Ing. Štefana Pastieroviča, ktorý bol vypracovaný ako poklad pre konkurzné konanie a zo znaleckého posudku č. 34/2016 vypracovaný ako podklad pre dobrovoľnú dražbu, vyplýva, že v čase vypracovania posudkov administratívna budova sa nevyužívala viac ako 12 rokov, bola v značne zdevastovanom stave, vyžadujúcom rozsiahlu rekonštrukciu. Z týchto dôkazov súd prvej inštancie správne následne vyhodnotil, že sa nejednalo o prechodnú nemožnosť užívania predmetnej nehnuteľnosti, keď administratívna budova v čase zriadenia vecného bremena mala zlý technický stav, problémy so statikou, bola životu a zdraviu nebezpečná, bola nevyužívaná a absolútne nevhodná na bývanie/prenájom, preto vecné bremeno v čase uzatvorenia zmluvy ani doposiaľ nemohlo objektívne plniť svoj účel, o čom nesporne žalovaní pri uzatvorení zmluvy mali vedomosť. Správne preto súd prvej inštancie na všetky výsledky vykonaného
dokazovania ohľadom okolností z hľadiska sledu týchto udalostí vo vzťahu k účelu uzatvárania právneho úkonu na strane žalovaných správne prihliadol a vyhodnotil. Odvolací súd preto so skutkovými zisteniami a vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaných v rade 1/, 3/, 4/ proti rozsudku súdu prvej inštancie tvrdiac, že žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný preto, že aktívne legitimovaný by mal byť správca konkurznej podstaty úpadcu vzhľadom na citované rozhodnutie R 61/2012 a že žalovaní v rade 1/ až 4/ nie sú v spore pasívne legitimovaní, prípadne, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe o neexistencii záložného práva, keďže v súčasnosti pasívne legitimovaní by boli len v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný, keďže je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. I. a má preto naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určení neexistencie vecného bremena v zmysle § 137 písm. c) CSP, keďže až na základe rozhodnutia súdu môže dôjsť k výmazu vecného práva na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Žalovaní v rade 1/ až 4/ sú v spore pasívne legitimovaní, keďže boli účastníkmi zmluvného vzťahu – právneho úkonu, ktorého platnosť súd v tomto konaní skúmal ako predjudiciálnu otázku. Odvolacia námietka, že žaloba zo strany žalobcu bola podaná až po 5 rokoch od nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobrovoľnej dražby k predmetným nehnuteľnostiam, je vo vzťahu k predmetu konania právne irelevantná, naviac dôvod podanej žaloby žalobca v priebehu konania ozrejmil, poukazujúc na okolnosti prejednávanej veci – vedenie predchádzajúceho konania na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 18Cb/207/2014, ako aj na konanie vedené o neplatnosť dražby na základe iniciatívy žalovaných v rade 1/ až 4/, kedy po skončení týchto konaní žalobca podal žalobu o neexistenciu vecného bremena vo vlastnom mene.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, na základe čoho správne žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)