Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-159-2011.pdf
PDF · 122.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/159/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu: E.Q. Ď.Q., G.. XX.XX.XXXX, K. W. O., A. XXX, zastúpeného: JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom A. A. Z. P., I. X, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31383408, o zaplatenie 417,00 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 417,00 EUR s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 12.08.2011 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 417,00 Eur istiny a úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 417,00 Eur od 12.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2010 v čase 08:15 hod. na ceste druhej triedy za obcou Gemerská Poloma v smere na Betliar došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Ford Explorer, r.v. 1998, EČV: RV 794 BG vo vlastníctve žalobcu. Škodová udalosť spočívala v poškodení zadného skla na motorovom vozidle žalobcu, pričom toto poškodenie bolo spôsobené pravdepodobne asfaltovým obalovým kamenivom nachádzajúcim sa na ceste v dôsledku množstva výtlkov v čase, keď bolo motorové vozidlo odstavené na krajnici cesty. Kamenivo sa vytrhlo spod kolies v tom čase jediného v tom smere prechádzajúceho motorového vozidla značky Volkswagen Golf, r. v. 2003, EČV: RV 210 AZ, ktoré je na účely poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistené u žalovaného. Vodič prechádzajúceho motorového vozidla následne zastavil na svetelnú a zvukovú signalizáciu žalobcu a vrátil sa na miesto odstaveného motorového vozidla žalobcu. Po tom, ako sa oboznámil so vzniknutou situáciou, túto bez akýchkoľvek pochybností uznal, keďže už pri predchádzaní motorového vozidla žalobcu neušlo jeho pozornosti, že zadné sklo motorového vozidla žalobcu v čase prejazdu vozidla O.. W. nebolo rozbité. Na opravu tejto časti motorového vozidla žalobca vynaložil náklady vo forme materiálu na opravu vo výške 363,00 Eur a vo forme vykonaných prác na vozidle vo výške 54,00 Eur. Prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré zapríčinilo predmetnú škodovú udalosť bol Ľ. W., X. M. XXX, XXX XX W. O. z čoho vyplýva, že v súlade s § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) je za škodu zodpovedný. Škodu si žalobca uplatnil ešte dňa 22.07.2011 u žalovaného, pričom do dňa podania žaloby nebola škoda zo strany žalovaného uhradená, čím sa dostal s plnením do omeškania.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 15Ro/187/2011-33 dňa 08.09.2011, proti ktorému podal žalovaný dňa 26.09.2011 odpor, ktorý odôvodnil tým, že listami zo dňa 05.01.2011, 04.04.2011 a 30.06.2011 oznámil žalobcovi, že nie je možné spoľahlivo a objektívne preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti, a teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného (O.. Ľ. W.), teda že vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou.
Pre zodpovednosť za škodu vodiča podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) je potrebné naplnenie štyroch základných znakov. Pokiaľ ide o vodiča, vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, teda subjektívnu zodpovednosť. Žalovaný poukazuje na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 OZ.
Prevádzateľ vozidla však podľa § 427 OZ zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existencia kauzálneho nexu medzi nimi. Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov v ust. § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa § 427 OZ. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného O.. Ľ. W. a škodou vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúca následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.j. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je potrebné skúmať, či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody.
V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinnou súvislosťou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom súhlasné tvrdenia žalobcu a poisteného Ľ. W. o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení žalobcu a poisteného o jej existencii. V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na zadné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je podľa žalovaného objektívne preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu je potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný. Ak by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je žalobu potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Poistený sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať v zmysle ust. § 428 OZ. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd máme za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za obyčajnú náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne.
S ohľadom na uvedené považuje žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou za nepreukázaný a neopodstatnený.
Žalovaný trval na svojom vyjadrení uvedenom v odpore proti platobnému rozkazu, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, kde o rovnakom predmete konania rozhodol súd zhodne so stanoviskom žalovaného.
Žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy liberácia podľa druhej vety § 428 OZ. Škody vzniknuté podľa § 428 OZ môžu byť bez možnosti liberácie, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie, ak škoda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla, je však spôsobená v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla je širšia, než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke. Preto je potrebné rozlišovať škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a ďalej škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v prejednávanej veci je teda to, či kameň na cestnej komunikácii je, alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Prevádzku vozidla možno vymedziť ako sumár dispozícií vodiča a motorového vozidla. Škoda je spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v osobe vodiča v prípade nedodržania dopravných predpisov. V danom prípade však vodič, údajný škodca, neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnym predpisom. Okolnosti majúce pôvod v motorovom vozidle sú okolnosti vnútorné, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou prevádzky. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom. Skalka ležiaca na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky. Skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla, ju nerobí súčasťou prevádzky. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa, je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak by však bolo uvoľnené koleso a v dôsledku krútiacej sily motora by odletelo z vozidla a spôsobilo škodu, išlo by o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Ostatné okolnosti sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky. Ak by súd posúdil skalku na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bola odmrštená krútiacou silou kolesa, subsumoval by skutkový stav na nesprávnu právnu normu. Ak by bol záver súdu, že skalka na ceste je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke správny, viedol by k absurdným záverom a k nemožnosti akejkoľvek liberácie v prípade stretu motorového vozidla s akýmkoľvek predmetom na ceste a následným spôsobením škody takýmto predmetom. V konkrétnom prípade došlo len pôsobením osobitnej povahy prevádzky na okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke a preto túto škodu je možné liberovať.
Prevádzateľ podľa žalovaného sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu podľa § 428 OZ, ak bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Skalka ležiaca na vozovke je vonkajšou okolnosťou a nemá pôvod v prevádzke. Pri preukázaní, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzateľa požadovať, je možné liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabrániť vzniku škody sa posudzuje objektívne a preto škodca nemohol vynaložiť väčšie úsilie na odvrátenie škody, ako jazdiť primeranou rýchlosťou a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vo veci vypočul svedka O.. Ľ. W., ktorý ako poistení k priebehu udalosti uviedol, že v decembri po Vianociach roku 2010 cestoval z Gemerskej Polomy do Rožňavy a medzi Gemerskou Polomou a Betliarom na krajnici bolo odstavené vozidlo žalobcu. Svedok prechádzal okolo neho s tým, že zrazu začal na neho žalobca blikať a trúbiť. Svedok sa s vozidlom otočil a vrátil k nemu, pričom keď vystúpil z vozidla žalobca mu oznámil, že došlo k prasknutiu jeho zadného skla na piatych dverách vozidla s tým, že keď sa nato svedok pozrel, tak to sklo ešte postupne praskalo ďalej. Na skle bola fólia, teda boli na ňom praskliny a celé nevypadlo. Keďže v tom čase nešlo okolo žiadne iné vozidlo, tak jedine z vozidla svedka sa mohla odraziť skala s tým, že cesta bola posypaná a boli tam ešte aj výtlky so štrkom. V tej chvíli svedok jednoznačne uznal, že skutok sa mohol stať tak, ako ho tu popísal, že keď prechádzal okolo auta žalobcu, musel sa od jeho auta odraziť kameň a buchol do zadného skla vozidla žalobcu, ktoré následne celé popraskalo. Cesta bola vtedy posypaná, boli tam aj výtlky. Svedok konkrétne nevidel letiaci kameň od svojho auta, a len od jeho auta sa mohol odraziť kameň, lebo len on prechádzal tým smerom svojim vozidlom. K samotnému mechanizmu vzniku škody sa nevedel bližšie vyjadriť, ale od zadného kolesa, alebo od nárazníka sa musel dostať do pohybu kameň, ktorý narazil do skla. Keďže svedok škodu uznal, potom to spolu so žalobcom nahlásil do poisťovne.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, pričom z oznámenia o poistnej udalosti p. Ľ. W. zo dňa 29.12.2010 zistil, že dňa 28.12.2010 o 8:15 hod. menovaný prechádzal okolo stojaceho vozidla Ford Explorer v smere z Gemerskej Polomy do Betliara, kde od pneumatiky vozidla menovaného odletel kameň a a rozbil zadné sklo na dverách poškodeného - žalobcu. Z oznámenia žalobcu o poistnej udalosti poškodeného zo dňa 30.12.2010 vyplýva, že tento nahlásil žalovanému ako poisťovni škodu na svojom vozidle vo forme rozbitého zadného skla. Obaja účastníci nehody boli v tom čase poistení u žalovaného.
Zo stanoviska žalovaného ku škodovej udalosti č. 7106905298 zo dňa 05.01.2011 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrením poistnej udalosti nebolo možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného O.. W.. V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, poistený nemôže prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Obdobne žalovaný odpovedal žalobcovi aj po jeho reklamáciách oznámeniami zo dňa 04.04.2011 a 30.06.2011, pričom zotrval na stanovisku, že poistený si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň resp. kamene), ktorý poškodil sklo na motorovom vozidle žalobcu, bol odmrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného.
Podľa faktúry spoločnosti IMPEXTA SK, s.r.o. č. 20110027 zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že žalobca za nové zadné sklo zaplatil sumu 363,00 €. Z daňového dokladu zo dňa 24.01.2011 vyplýva, že žalobca zaplatil za práce súvisiace s výmenou poškodeného skla sumu 54,00 €.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 OZ, sa nemôže prevádzateľ svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
Podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)
Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a svedkom W. došlo ku škodovej udalosti popísanej v skutkovom priebehu. Obaja účastníci udalosti boli v čase jej vzniku poistení u žalobcu a škodu riadne a včas žalobcovi nahlásili v zmysle zákona. Žalovaný na oznámenie o škodovej udalosti neodpovedal plnením škody, ale oznámením o tom, že podľa jeho názoru nebola dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného O.. W..
Súd posudzoval zodpovednosť poisteného W. vo vzťahu k škode na motorovom vozidle žalobcu v zmysle ust. § 427 OZ ako objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Súd teda posúdil prevádzku motorového vozidla poisteného O.. W. ako takú, ktorou bol tento schopný spôsobiť škodu na motorovom vozidle žalobcu, pričom žalovaný ako poisťovateľ poisteného je povinný za škodu svojho poistenca poskytnúť poistné plnenie. Poistený sa svojim motorovým vozidlom ako jediný účastník cestnej premávky mimo žalobcu pohyboval v smere z Gemerskej Polomy do Rožňavy a svojim motorovým vozidlom dal do pohybu súčasť zemského povrchu resp. cestnej komunikácie, ktorý bol uvoľnený a spôsobil poškodenie zadného skla žalobcu. Aj keď túto skutočnosť sám nevnímal svojimi zmyslami, je nepochybné, že vyplynula z prevádzky jeho motorového vozidla. Obdobne žalobca v čase škodovej udalosti nevnímal vizuálne príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla poisteného a škodou na jeho vozidle, avšak túto vnímal sluchovo, ak by tomu tak nebolo nebol by schopný ani zablikať na prechádzajúce vozidlo a privolať ho späť. Súd mal zato, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú prevod v prevádzke motorového vozidla svedka W.. Motorové vozidlo bolo v pohybe a jeho pôsobením došlo k pohybu kameňa, ktorý následne rozbil sklo žalobcu. V rámci objektívnej zodpovednosti musí prevádzkovateľ vozidla počítať aj s takýmito situáciami. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. U prevádzateľa motorového vozidla, je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade.
Ustanovenie § 428 má dvojaký význam. Na jednej strane vylučuje možnosť prevádzateľa zbaviť sa zodpovednosti, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a na druhej strane v úzkom rozsahu pripúšťa liberáciu prevádzateľa z objektívnej zodpovednosti. Zákon upravuje dve skutočnosti, ktoré sú dôsledkom objektívnej zodpovednosti za škodu. Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa. Vyplýva to z prvej vety ustanovenia, podľa ktorej sa prevádzateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Pojem prevádzka dopravného prostriedku nie je v Občianskom zákonníku bližšie upravený. Súdna prax vypracovala niekoľko stanovísk na vysvetlenie tohto pojmu. Motorové vozidlo je v prevádzke nie len vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale motor je v prevádzke. Prevádzkou motorového vozidla je príprava na jazdu a bezprostredné výkony po skončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržiavanie vozidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo či nie, či sa tak stane na ceste prípadne na inom priestranstve prístupnom verejnosti alebo ešte v garáži. Liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je liberácia viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody. Dôvodom liberácie prevádzateľa môže byť aj zavinenie poškodeného.
V prejednávanej veci súd mal zato, že neboli splnené podmienky na liberáciu prevádzateľa vozidla (poisteného W. u žalovaného), nakoľko k vzniku škody došlo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Je jednoznačné, že motorové vozidlo bolo v pohybe a pôsobením tohto vozidla na vonkajšie okolie došlo k pohybu kameňa nachádzajúceho sa na komunikácii, po ktorej vozidlo prechádzalo a tento kameň spôsobil rozbitie skla žalobcu. Súd mal zato, že sa jedná o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Pri inom výklade tak, ako to uvádza žalovaný, by v podstate prevádzatelia boli na jednej strane nútení uzatvárať zákonné poistenie, avšak poisťovne by sa veľmi jednoduchým spôsobom zbavovali svojej zodpovednosti nahrádzať škodu, nakoľko všetky prípady vzniku škody, ktoré by nevznikli nárazom motorového vozidla do druhého vozidla, resp. do chodca alebo do nejakej prekážky, by boli vylúčené z poistenia a teda aj z náhrady škody. Je možné jednoznačne konštatovať, že vozidlo poisteného W. bolo v pohybe, prechádzalo okolo vozidla žalobcu, pričom iné vozidlo tadiaľ neprechádzalo a po minutí sa vozidiel žalobca sluchom počul náraz kameňa na zadné sklo motorového vozidla, pričom sklo začalo praskať. Preto svetelne aj zvukovo dal znamenie prechádzajúcemu vozidlu, ktoré zastalo, vrátilo sa späť a vodič uznal, že z jeho vozidla po prechode jeho vozidla došlo k poškodeniu skla, nakoľko pri prechádzaní si všimol, že vozidlo malo celé sklo a pri príchode k vozidlu videl, ako sklo postupne praská, aj keď nevypadávalo, nakoľko bola na ňom nalepená fólia. Z toho dôvodu je možné jednoznačne uzavrieť, že od vozidla svedka W. sa odrazil kameň nachádzajúci sa na vozovke. Z toho dôvodu súd uzatvára, že k vzniku škody došlo na základe okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla svedka W.. Preto je vylúčená liberácia. Súd ďalej zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že za iných okolností, ak by prichádzala do úvahy liberácia, neboli splnené podmienky v tom smere, že svedok W. objektívne vynaložil všetko úsilie na zabránenie škody. Je zrejmé, že v období, v ktorom vznikla škoda (december), sú zlé poveternostné podmienky a cesty sú posypané posypovým materiálom, resp. na cestách sa vytvárajú výtlky, z ktorých sa odlupuje materiál cesty. Každý vodič preto musí prispôsobiť spôsob svojej jazdy a zároveň aj rýchlosť povahe a stavu vozovky. Je jednoznačné, že každý vodič musí mať vedomosť o tom, že vozidlo, ktoré je v pohybe, môže dať do pohybu veci, ktoré sa nachádzajú na vozovke v prípade, že ich zbadá neskoro, resp. že ich neobíde. Preto musí ísť takou rýchlosťou, aby mu umožňovala vyhýbajúci manéver, resp. nespôsobila škodu na inom majetku tým, že zachytený kameň, alebo iné veci na vozovke nedostanú takú kinetickú energiu, keď je rýchlosť auta primeraná povahe a stavu vozovky. Preto je súd toho názoru, že vodič W. mohol predvídať túto skutočnosť a v prípade, že sa na krajnici nachádzalo odstavené motorové vozidlo, mal možnosť jednoduchým manévrom, keďže obidvaja účastníci tvrdia, že žiadne auto v tom čase okolo neprechádzalo, obísť toto vozidlo v dostatočnej vzdialenosti, ktorá by minimalizovala riziko vymrštenia kameňa spod kolies svedka W.. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné žalobe vyhovieť. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 8C/51/2011 zo dňa 8.9.2011, na ktorý žalovaný poukazoval, nie je právoplatný a z toho dôvodu jeho závery nemožno hodnotiť ako judikát. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením náhrady škody z poistnej udalosti.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Súd preto zaviazal žalovaného úhradou škody na vozidle žalovaného 417,00 Eur ako aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 12.08.2011 do zaplatenia, ktorý boli priznané v súlade s nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.
Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.