Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, C., proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, G. H., o zaplatenie 1.350 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.06.2021, č.k. -88, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.350 eur od 08.08.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku ( výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , (ďalej len „“), vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.12.2014 uzavreli Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal peniaze žalovanej vo výške 1500 eur bezúročne. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a na jej platné uzavretie sa okrem dohody strán vyžaduje reálne odovzdanie peňazí. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základ ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1500 eur. V zmluve sa strany dohodli, že pôžička bude splatená poslednou splátkou dňa 07.08.2015, pričom splátky budú vždy vo výške 200 eur a posledná vo výške 100 eur, s tým, že strany sa dohodli, že splátky bude žalovaná hradiť na bankový účet žalobcu. V konaní bolo medzi stranami sporné, či pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke ešte existuje, alebo zanikla splatením, pričom dôkazné bremeno, že pôžička bola splatená a dlh zanikol splnením znášala v konaní žalovaná. Žalobca v konaní poukázal na to, že dlh mal byť plnený poukázaním platieb na jeho bankový účet. Na účet žalobcu bola poukázaná len jedna platba dňa 20.04.2016 vo výške 150 eur. Žalovaná v konaní nepreukázala, že pôžičku v celom rozsahu splatila. Výsluchom svedkyne B. E. bolo potvrdené, že žalobca pôžičku žalovanej poskytol. I keď svedkyňa tvrdila, že žalobca si vyberal splátky pôžičky osobne, nevedela uviesť dátumy jednotlivých úhrad ani uviesť obdobie, kedy približne malo dôjsť k úhrade poslednej splátky. Svedok I. J. síce uviedol, že videl, že žalobca sa s B. E. stretával a že mu odovzdávala nejaké peniaze, nevedel však uviesť ani len približne v akom období toto malo nastať a neuviedol ani približne akú sumu mala B. E. žalobcovi uhradiť. Vzhliadnuc k uvedenému nemal súd prvej inštancie

za preukázané, či, kedy a koľko žalovaná na dlh žalobcovi uhradila. Poukázal pritom i na predloženú SMS komunikáciu, z ktorej vyplýva, že dňa 01.02.2017 (t.j. vyše 2 roky po poskytnutí pôžičky) sama žalovaná uviedla žalobcovi, že je odcestovaná a peniaze mu zašle na účet. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že telefónne číslo patrilo jej a že je možné, že uvedené napísala, spochybnila ale dátum uvedenej správy poukazujúc na to, že každý telefón sa dá dátumovo nastaviť hocijako. Takéto popretie SMS komunikácie súd nepovažoval za účinnú obranu, nakoľko išlo len o tvrdenie žalovanej, že telefón žalobcu mohol byť inak nastavený. Z tejto SMS správy vyvodil, že i napriek tomu, že žalovaná sama tvrdila, že pôžička mala byť už dávno splatená, tak ešte dňa 01.02.2017 t.j. tri mesiace pred podaním žaloby sama napísala žalobcovi, že peniaze mu pošle na účet. Pokiaľ žalovaná a svedkyňa B. E. uviedli, že žalobca mal pri osobnom stretnutí uviesť, že doteraz boli platené len úroky, uvedené ostalo len v rovine tvrdenia. Ak aj žalovaná a jej matka B. E. nejaké platby na pôžičku uskutočnili a nevyžiadali si od žalobcu potvrdenia o konkrétnej výške zaplatenej splátky, dostali sa tým do dôkaznej núdze a nepodarilo sa im v konaní preukázať, že platby boli uskutočnené a v akom rozsahu. Rozpor vo vyjadrení žalovanej a svedeckej výpovede B. E. súd videl aj v tom, že pôžička mala byť poskytnutá v decembri 2014, svedkyňa uviedla, že platby začali platiť začiatkom roka (neuviedla ktorého) a uviedla ďalej, že žalobca si po splátky chodil 10-11 mesiacov, teda ak bola zaplatená platba na účet 20.04.2016 (čo bolo v konaní riadne preukázané) uvedené s týmto časovým obdobím nekorešponduje. Ak mal byť dlh splatený v priebehu 10-11 mesiacov, rozpornou sa javí správa od žalovanej zo dňa 01.02.2017 (tri mesiace pred podaním žaloby), že žalobcovi peniaze pošle na účet. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, že uhradila všetky splátky pôžičky a dlh zanikol, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovaná s peňažným plnením, na ktoré bola povinná dostala do omeškania, súd ju zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 1.350 eur odo dňa 08.08.2015. Okamih vzniku omeškania súd ustálil na deň 08.08.2015 t.j. deň po splatnosti poslednej splátky, pričom pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, ktorá bola vo výške 0,05%, t.j. v zmysle vlády č. sadzba úrokov z omeškania predstavovala ku dňu 08.12.2015 výšku 5% (5% + 0,05%), preto žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , a (ďalej len „“). Vo veci mal plný úspech žalobca, keďže jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že na pojednávaní tvrdila, že peniaze sa splácali aj keď nie načas, teda počet návštev žalobcu si nemožno zamieňať s počtom splátok a podobnými úvahami. Tiež sa dôkazne nedostatočne venovalo kedy a koľko sa splatilo žalobcovi hoci o tom vypovedal svedkovia. Mala za to, že nie je správny záver, že bola povinná zaplatiť žalobcovi to, čo mu už zaplatila. Vrátila mu celú sumu a po poslednej splátke im odmietol podpísať vyrovnanie dlhu a oznámil jej, že to sú len úroky. Pritom sám ústne oznámil, že si bude chodiť pre peniaze osobne. Svedectvo K. J., ktorý videl ako Smolinská dáva peniaze žalobcovi, súd prvej inštancie prehliadol pritom to bolo treba skúmať rozsiahlejšie. Výpisy a odpisy SMS nie sú relevantný dôkaz nakoľko nevie kto ich písal a nie je zaručená ich časová pravosť. Tvrdenie svedkyne B. E. a svedka I.. Amena mal súd rozsiahlejšie preveriť, lebo obaja tvrdili, že žalobca si prevzal viacnásobne osobne peniaze. Namietala tiež, že súd nesprávne ustálil poslednú splátku, nakoľko svedkovia vypovedali, že sa splácalo aj v roku 2016. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žiadala rozhodnutie zrušiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie je len zopakovaním nepravdivých vyjadrení žalovanej a výpovede svedkov sa nezakladajú na pravde.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez odvolacieho pojednávania podľa , , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaný, žalovanou, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania ( ), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolateľ výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

9. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že ním žalovaná namietala skutkové závery súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázala, že uhradila všetky splátky pôžičky a dlh zanikol (odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

10. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní namietala, že sa so žalobcom dohodla, že mu dlh uhradí v hotovosti, je potrebné uviesť, že uvedené tvrdenie v konaní nepreukázala. Avšak i za stavu, že by medzi stranami došlo k dohode, že žalovaná dlh uhradí žalobcovi v hotovosti, nie úhradou na jeho účet, bolo na žalovanej akýmkoľvek spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že došlo k zániku dlhu. Možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že žalovanou navrhnutí svedkovia uvádzali neurčité a v časti i rozporné tvrdenia, ktoré neboli spôsobilé osvedčiť tvrdenie žalovanej, že dlh zanikol. Napr. svedkyňa B. E. vo výpovedi uviedla, že dĺžnu sumu uhradili v období 10-11 mesiacov, čo je v rozpore s listinným dôkazom (výpis z účtu žalobcu) o úhrade splátky dlhu v sume 150 eur dňa 20.04.2016 ako i s nespornou skutočnosťou, že pôžička bola poskytnutá v decembri 2014. Preukázané nebolo ani tvrdenie svedkyne B. E. ..„ niečo sa mu (žalobcovi) posielalo aj na účet“, keďže na účet žalobcu bola preukázateľne poukázaná len jedna splátka dlhu vo výške 150 eur. Tvrdenie žalovanej, že dlh bol žalobcovi uhradený nebolo podporené ani výsluchom svedka p. J., ktorý síce vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobcu pozná a stretol ho v bare, avšak osobne nebol účastný pri úhrade splátok dlhu, preto nemohol verifikovať tvrdenia žalovanej.

11. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdenia strán sporu, pričom posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé jej privodiť úspech v spore. Zmluva o pôžičke je v zmysle tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Preto skutočnosť poskytnutia pôžičky (že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, že veriteľ predmet pôžičky odovzdal, a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil) v konaní vždy preukazuje veriteľ (v danom prípade žalobca), zatiaľ čo skutočnosť, že dlh zanikol v konaní preukazuje dlžník (v danom prípade žalovaná). Nakoľko žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že dlh žalobcovi uhradila, neunesenie dôkazného

bremena na strane žalovanej nevyhnutne viedlo k tomu, aby súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako dôvodný. Pokiaľ preto v prejednávanej veci súd prvej inštancie po vykonaní všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu vyhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti so súčasným starostlivým prihliadnutím na všetko čo v konaní vyšlo najavo dospel k záveru, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že dlh uhradila, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

12. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní namietala nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie, s uvedenou námietkou nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe na základe zásady iura novit curia správne právne nárok žalobcu posúdil ako nárok titulom zmluvy o pôžičke, správne cit. ust. aj vo veci interpretoval a následne na základe správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne“ (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 22.09.2010).

13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalovanej nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.

14. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s , (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a , . Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými v odvolacom konaní bol žalobca. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalobcu nevyplýval, odvolací súd v súlade s základných princípov , prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).