Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-234-2011.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/234/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanej Ž. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A., G. Starej Č.. X, zastúpenej opatrovníčkou S. O., Z. H. P. Z. A. v konaní o zaplatenie 489,22 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 144,78 EUR na istine s 8,5 % úrokom z omeškania z istiny 6,29 EUR od 18.1.2008 do zaplatenia, 8,5 % úrokom z omeškania z istiny 15,40 EUR od 12.2.2008 do zaplatenia, 8,5 % úrokom z omeškania z istiny 101,18 EUR od 18.3.2008 do zaplatenia, 8,5 % úrokom z omeškania z istiny 19,92 EUR od 16.4.2008 do zaplatenia, 8,5 % úrokom z omeškania z istiny 1,99 EUR od 12.6.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd u r č u j e neplatnosť zmluvnej podmienky stanovenej v Dodatku zmluvy o pripojení z 3.12.2007 pod bodom 2.5, podľa ktorého záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu 10.375,63 Sk, ak poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom zo dňa 15.6.2011, doručeným súdu dňa 29.6.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 489,22 EUR, pozostávajúcu z istiny vo výške 144,78 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 344,44 EUR, spolu s úrokom z omeškania ako aj náhrady trov konania.
Platobným rozkazom vydaným tunajším súdom č.k. 17Ro/193/2011-42 zo dňa 7.7.2011 súd návrhu žalobcu vyhovel, no pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovanej, ho uznesením č.k. 17C/234/2011-57 dňa 7.11.2011 postupom podľa § 173 od. 2 O.s.p. zrušil v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Žalovanej, ktorej pobyt nie je súdu známy, bola postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka.
Opatrovníčka žalovanej sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neúčasť na pojednávaní písomne neospravedlnila. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, všeobecnými podmienkami, faktúrami, pokusom o zmier ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť H. P. Z. Z..F..P.., poskytla žalovanej telekomunikačné služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté telefónne služby vyúčtoval žalobca žalovanej v jednotlivých mesiacoch sumy: sumu 6,29 EUR (189,49 Sk) so splatnosťou 17.1.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, sumu 15,40 EUR (463,94 Sk) so splatnosťou 11.2.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, sumu 101,18 EUR (3 048,15 Sk) so splatnosťou 17.3.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, sumu 19,92 EUR (600,11 Sk) so splatnosťou 15.4.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, sumu 1,99 EUR (59,95 Sk) so splatnosťou 11.6.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX
v celkovej výške 144,78 EUR. Žalovaná žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr ani čiastočne neuhradila.
Aktívnu legitimáciu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803 mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok z 11.12.2008 uzatvorenou medzi H. P. Z., Z..F..P.., Z. Z. XXX XX N., I. XX, L.: XX 848 863 ako postupcom, a EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803 ako postupníkom, a prílohou k tejto zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči žalovanej.
Pokusom o zmier zo dňa 6.6.2011, vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy 528,91 EUR, pozostávajúcej z istiny 144,78 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 344,44 EUR a zákonného úroku vo výške 39,69 EUR. Žalovaná dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila. Doručenie pokusu o zmier žalovanej v tomto konaní nebolo preukázané.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinný do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o pripojení, ktorá nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.
V predmetnom konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 3.12.2007 uzavrel so žalovanou zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytovať elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala žalobcovi za poskytnuté služby platiť odplatu. V bode 2.3. dodatku sa žalobca so žalovanou dohodli, že ak žalovaná poruší niektorú zo svojich zmluvných povinností, žalovaná sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 344,44 EUR (10 375,63 Sk). Žalovaná si neplnila riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzala žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla voči žalovanej peňažná pohľadávka v celkovej výške 144,78 EUR, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si riadne neplnila svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzala žalobcom vystavené mesačné faktúry za poskytnuté služby a to na sumu 6,29 EUR (189,49 Sk) so splatnosťou 17.1.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, na sumu 15,40 EUR (463,94 Sk) so splatnosťou 11.2.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, na sumu 101,18 EUR (3 048,15 Sk) so splatnosťou 17.3.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, na sumu 19,92 EUR (600,11 Sk) so splatnosťou 15.4.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX, na sumu 1,99 EUR (59,95 Sk) so splatnosťou 11.6.2008, faktúrou S. XXXXXXXXXX a dlžnú sumu v celkovej výške 144,78 EUR žalovaná doposiaľ neuhradila, súd ju zaviazal zaplatiť žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
V prejednávanej veci súd v rámci svojej kontrolnej povinnosti ex offo vykonal kontrolu zmluvných klauzul predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a zistil, že sa jedná o štandardnú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje úprava podľa § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich v znení účinnom do 31.12.2007 ako aj Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach.
Podľa čl. 3 bod 1., 2., 3., smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 6 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V danom prípade žalobca požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty 344,44 EUR. Podľa Dodatku zmluvy o pripojení z 3.12.2007 bod 2.3 sa klient žalobcu zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.376,- Sk za porušenie niektorej z povinnosti podľa tohto dodatku. Išlo o povinnosť zotrvania v tomto zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, nedopustenie sa takého konania, na základe ktorého by dodávateľovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy alebo jej vypovedanie.
Dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, riadne ich platil až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere právny predchodca žalobcu nerozlišoval medzi prípadmi, kedy ukončí spotrebiteľ zmluvu 1 mesiac pred koncom uplynutia doby viazanosti alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty,
čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Formulácia pre stanovenie porušenia zmluvných podmienok viazaných so zmluvnou pokutou v bode 2.3 Dodatku vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, za ktoré právny predchodca žalobcu vymáha zmluvné pokuty a preto je neakceptovateľná, nezahrňuje intenzitu porušenia povinnosti a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán.
Na základe vyššie uvedeného súd zmluvnú pokutu vo výške 344,44 EUR, ktorá je takmer trojnásobne vyššia, než dlžná istina 144,78 EUR, považuje za neprijateľnú, preto žalovanú na jej zaplatenie nezaviazal a v časti zmluvnej pokuty návrh zamietol, ako aj vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. platného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska, výška diskontnej sadzby k 18.1.2008, 12.2.2008, 18.3.2008, 16.4.2008 a 12.6.2008 bola vo výške 4,25%.
Nezaplatením sumy 6,29 EUR (189,49 Sk) sa žalovaná dostala do omeškania dňom 18.1.2008 (čo je deň nasledujúci po splatnosti nezaplatenej faktúry - 17.1.2008), preto súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 18.1.2008 do zaplatenia.
Nezaplatením sumy 15,40 EUR (463,94 Sk) sa žalovaná dostala do omeškania dňom 12.2.2008 (čo je deň nasledujúci po splatnosti nezaplatenej faktúry - 11.2.2008), preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 12.2.2008 do zaplatenia.
Nezaplatením sumy 101,18 EUR (3 048,15 Sk) sa žalovaná dostala do omeškania dňom 18.3.2008 (čo je deň na sledujúci po splatnosti nezaplatenej faktúry - 17.3.2008), preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 18.3.2008 do zaplatenia.
Nezaplatením sumy 19,92 EUR (600,11 Sk) sa žalovaná dostala do omeškania dňom 16.4.2008 (čo je deň na sledujúci po splatnosti nezaplatenej faktúry - 15.4.2008), preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 16.4.2008 do zaplatenia.
Nezaplatením sumy 1,99 EUR (59,95 Sk) sa žalovaná dostala do omeškania dňom 12.6.2008 (čo je deň na sledujúci po splatnosti nezaplatenej faktúry - 11.6.2008), preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 12.6.2008 do zaplatenia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nárok žalobcu uplatnený žalobou vrátane príslušenstva ku dňu rozhodnutia súdu predstavoval sumu 489,22 EUR a súdom priznaný nárok vrátane príslušenstva sumu 144,78 EUR. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 144,78 EUR, čo predstavuje 29,59 % z hodnoty predmetu sporu a neúspešný v rozsahu 70,41 %. Vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu predstavoval - 40,82 % (úspech 29,59 % - neúspech 70,41 %) súd podľa § 142 ods. 3 O.sp. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.