Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-86-2011.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/86/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. J., bytom A. F. XXXX/X, U. Q. U., IČO: 35 211 130, o vymoženie 1 010,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Er/354/2011-12 zo dňa 31. augusta 2011, jednomyseľne dňa 28.decembra 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenú súdu dňa 23.06.2011. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený návrhom zo dňa 03.05.2011 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 13619/10 zo dňa 15.02.2011, na základe ktorého bol povinný zaviazaný plniť oprávnenému pohľadávku 1 010,87 eur s príslušenstvom. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal, aby súdny exekútor vo veci vykonal exekúciu na vymoženie istiny 1 010,87 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1 010,87 eur od 24.09.2010 do zaplatenia a zákonným 6 % ročným úrokom zo sumy 1 010,87 eur od 29.10.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 305,13 eur a trovy exekučného konania. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /blankozmenkou/ vystavenou dňa 07.04.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil dňa 24.10.2010 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 010,87 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 24.09.2010. Zmenková suma 1 010,87 eur pozostáva z istiny vo výške 792 eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 20 eur a trov mediačného konania vo výške 198,87 eur. Okrem toho rozhodcovský súd priznal oprávnenému i zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 010,87 eur od 24.09.2010 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1 010 ,87 od 29.10.2010 do zaplatenia. Povinný pri uzavretí zmluvy vystupuje pod svojím obchodným menom a teda je zrejmé, že vystupuje v rámci svojej obchodnej činnosti, resp. podnikania. Vychádzal pritom zo smernice Rady č. 93/13, čl. 2 písm. b/ v totožného znenia čl. 3 smernice EP a Rady č. 2008/48 o spotrebiteľských úveroch. Pretože Občiansky zákonník sa od tejto právnej úpravy odkláňa, použil eurokonformný výklad. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 07.04.2010, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 400 eur za poplatok 392 eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom 792 eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 10.05.2010. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 17 VPPÚ je obsiahnutá dohoda účastníkov o tom, že v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. V článku 14 VPPÚ pod názvom Dohoda o vyplnení zmenky je zakotvená nasledovná dohoda: "Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. V článku 15 VPPÚ účastníci ďalej uzavreli rozhodcovskú doložku s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 25 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1 - 3, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písm. j/, ods. 3, ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. Účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania, tak ako je vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere, a tak ako to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, však nie je v konaní preukázaný. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Z uvedených dôvodov vo veci použil špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ aj bod 17 VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo zákona neplatná. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 07.04.2010 vznikol spotrebiteľsko -zmluvný vzťah, treba predovšetkým konštatovať, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ďalej len RPMN. Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok pritom nie je preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny 1 010,87 eur predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25 % ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si oprávnený pripravil v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Takto špecifikované úroky z omeškania nie sú dojednané ani v zmluve, pretože v čl. 6 VPPÚ zmluvy si účastníci dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obch. zák. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere (dňa 07.04.2010) už bola účinná nová právna úprava, smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa § 369 ods. 1 veta tretia Obch. zák., na ktorého použitie odkazuje i samotná zmluva (VPPÚ), ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom
rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Ďalej súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd uzavrel, že celé plnenie priznané exekučným titulom vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, ako i ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto súd podľa § 44 ods. 1,2 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2, § 45 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Dôvodil, že súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze danej normy. Vytýkal súdu, že sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencie spotrebiteľa a dodávateľa. Ďalej namietal, že povinný v danej veci je podnikateľom podľa ust. § 2 Obchodného zákonníka v spojení so zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Mal za to, že samotná skutočnosť, že povinný má postavenia podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľ. Ďalej uvádzal, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zák. č. 191/1950 Zb.. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. S poukazom na § 10 cit. zákona z tohto vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006, v zmysle ktorého neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje neplatnosť zmenky, ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorú by ju mala zabezpečovať a povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej. Mal za to, že súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného teda vyplýva, že ak súd ex offo vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nasl. zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však nebola takáto námietka povinným vznesená. Súd preto nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť poverenia pre súdneho exekútora. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené, a s ktorými sa už vyporiadal aj súd prvého stupňa, a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti len dodáva:
Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že v prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, a vôbec sa nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ /veriteľ/. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy /poskytnutí úveru/ na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený /ako veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 od. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.