Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/62/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa INVESTANO s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 44 361 769, zastúpeného Mgr. Františkom Popperom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 10 proti odporcovi Z. E. K. P., s miestom podnikania v C. C., Z. L. XXXX/XX, IČO: 22 718 095, zastúpenému JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Krivánska 4, o zaplatenie 40 279,03 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3 854,59 Eur k rukám JUDr. Ľubice Blažejovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 03. 2009 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 40 279,03 Eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil nasledovne:

Dňa 12. 02. 2001 bola medzi zmluvnými stranami VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935 ako veriteľom na jednej strane a odporcom Z. E. K. P., s miestom podnikania v C. C., Z. L. XXXX/XX, IČO: 22 718 095 ako dlžníkom na strane druhej uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov (ďalej aj ako „dohoda"). Podľa čl. I, bodu 1 tejto dohody odporca v zmysle ustanovenia a nasl. uznal voči veriteľovi dlh vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) so stavom k 01. 02. 2001. Dlh odporcu voči veriteľovi mal vzniknúť z titulu odkúpenia nehnuteľnosti a materiálu pre zásoby INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" a nezaplatenia ceny nehnuteľnosti a materiálových zásob. Podľa čl. I, bodu 2 dohody bolo medzi veriteľom a odporcom dohodnuté, že je možné výšku dlhu upraviť (znížiť) na sumu 24 895,44 Eur (750 000,- Sk) za splnenia podmienok bližšie uvedených v čl. II uzavretej dohody. V zmysle čl. II, bodu 4, písm. a) dohody bolo dohodnuté, že pôvodná výška dlhu 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) bude upravená, resp. znížená z titulu odpočítania neupotrebiteľných zásob vo výške 15 383,59 Eur (463 446,- Sk) za dodržania podmienky, že dlžník zaplatí svoj dlh vo výške 24 895,44 Eur (750 000,- Sk) v jednotlivých splátkach. Splátku vo výške 4 979,09 Eur (150 000,- Sk) do 20. 02. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 04. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 05. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 08. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 09. 2001 a splátku vo výške 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) do 20. 12. 2001. Dodatkom č. 1 k vyššie uvedenej dohode zo dňa 26. 02. 2001 bol doplnený nový čl. II, bod 4, písm. b), kde sa upravil termín dohodnutých splátok, pričom splátka určená do 20. 02. 2001 mohla byť

zaplatená do 28. 02. 2001, splátka určená do 20. 04. 2001 mohla byť zaplatená do 30. 04. 2001, splátka určená do 20. 05. 2001 mohla byť zaplatená do 31. 05. 2001, splátka určená do 20. 08. 2001 mohla byť zaplatená do 31. 08. 2001, splátka určená do 20. 09. 2001 mohla byť zaplatená do 30. 09. 2001 a splátka určená do 20. 12. 2001 mohla byť zaplatená do 31. 12. 2001. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej poukázal na to, že odporca nesplnil podmienky splácania dlhu dohodnuté v čl. I, bodu 2 dohody. Odporca podľa navrhovateľa nedodržal záväzok jednotlivých splátok podľa čl. II, bodu 4, písm. a), a to konkrétne nezaplatením splátky vo výške 4 979,09 Eur (150 000,- Sk) do 28. 02. 2001 na účet veriteľa VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935, nezaplatením splátky vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 30. 09. 2001, nezaplatením splátky vo výške 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) do 31. 12. 2001 a nezabezpečením dokladu pre veriteľa o zlikvidovaní nepotrebných zásob v hodnote 15 383,59 Eur (463 446,- Sk) podľa čl. II, bodu 4, písm. c) dohody, čím sa v zmysle čl. II, bodu 4, písm. b) uzatvorenej dohody stal splatným pôvodný dlh vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) spolu s príslušenstvom. V dohode bolo zároveň dohodnuté, že čiastočne zaplatené splátky sa stávajú zmluvnou pokutou a nezapočítavajú sa na plnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi. Navrhovateľ uviedol i to, že dlh vo výške 40 279, 03 Eur (1 213 446,- Sk), čo do dôvodu i jeho výšky odporca v zmysle ustanovenia a nasl. uznal. Navrhovateľ zároveň poukázal i na skutočnosť, že na základe ZMLUVY o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935 a postupníkom A. E. maliar, natierač, s miestom podnikania v C. C., Q. XXXX/XX, P.: XX 969 489 uzatvorenej podľa ustanovenia a nasl. zo dňa 21. 12. 2001 sa stal veriteľom pohľadávky odporcu postupník A. E. maliar, natierač, s miestom podnikania v C. C., Q. XXXX/XX, P.: XX XXX XXX. Neskôr uzatvorenou ZMLUVOU o postúpení pohľadávky E.. zo dňa 30. 12. 2001 uzatvorenou medzi podnikateľom A. E. maliar, natierač, s miestom podnikania v C. C., Q. XXXX/XX, P.: XX XXX XXX a podnikateľom A. T., s miestom podnikania v C. C., F. XX, P.: XX XXX XXX sa stal veriteľom pohľadávky odporcu postupník A. T., s miestom podnikania v C. C., F. XX, P.: XX XXX XXX. Napokon ZMLUVOU o postúpení pohľadávky E. K. P. BB uzatvorenou dňa 08. 10. 2008 medzi postupcom A. T., s miestom podnikania v C. C., F. XX, P.: XX 930 578 a postupníkom INVESTANO s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 44 361 769 sa stala vlastníkom a veriteľom pohľadávky vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) s jej príslušenstvom obchodná spoločnosť INVESTANO s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 44 361 769. Oznámenie o postúpení pohľadávky a o zmene veriteľa bolo odporcovi v zmysle ustanovenia a nasl. dané prípisom zo dňa 08. 10. 2008 s tým, že odporca bol povinný dlh vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) spolu s jeho príslušenstvom plniť v prospech nového veriteľa, teda obchodnej spoločnosti INVESTANO s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 44 361 769. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom konštatoval, že odporca svoj vyššie uvedený dlh do dňa podania žaloby neuhradil, a to i napriek výzvam predchádzajúcich veriteľov, výzve navrhovateľa zo dňa 13. 10. 2008, ako i pokusu o zmier zo dňa 18. 11. 2008. Odporca k jednotlivým výzvam a pokusu o zmier oznámil, že záväzok z Dohody o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov považuje za splnený voči pôvodnému veriteľovi VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935.

Odporca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 02. 06. 2009 voči návrhu navrhovateľa vyjadril v tom zmysle, že nepopiera, že uzavrel s obchodnou spoločnosťou VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935 dňa 12. 02. 2001 Dohodu o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 26. 02. 2001, pričom dôvodom vzniku dlhu bolo odkúpenie materiálnych zásob od INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii", a to hospodárskou zmluvou zo dňa 16. 12. 1991. Predmetné tvrdenie preukazuje odporca faktúrou vystavenou dodávateľom INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica č. 38 100 zo dňa 31. 12. 1991, splatnou dňa 31. 12. 1992 pre odporcu. Keďže odporca predmetnú faktúru v lehote splatnosti neuhradil, uzatvoril dňa 23. 05. 1995 s INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" Dohodu o uznaní dlhu a splátkach dlhu, a na základe tejto skutočnosti vzala INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" svoj žalobný návrh v konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica, sp. zn. o zaplatenie dlžnej sumy v celom rozsahu späť. Listom zo dňa 01. 02. 2001 oznámil likvidátor INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" P.. P. E., že pohľadávka voči INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" bola postúpená na obchodnú spoločnosť VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935, ktorej konateľom je taktiež P.. P. E.. Listom zo dňa 29. 01. 2001 P.. E. vyzval odporcu na rokovanie ohľadne vysporiadania postúpením nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom rokovania bolo

uzatvorenie Dohody o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 26. 02. 2001. Právna zástupkyňa odporcu dala súdu do pozornosti hlavne to, že uznanie záväzku upravuje pre obchodné záväzkové vzťahy ustanovenie , s ktorým súvisia aj ustanovenia o premlčaní záväzkov z obchodných vzťahov upravené v ustanovení a nasl. , v zmysle ktorého začína premlčacia doba plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Právna zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že právo uplatňované v tomto konaní navrhovateľom bolo uplatnené na súde žalobným návrhom pôvodného veriteľa INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" dňa 14. 12. 1993, a to návrhom podaným na Krajskom súde Banská Bystrica dňa 16. 12. 1993. Na základe už vyššie spomenutej dohody zo dňa 23. 05. 1995 bol žalobný návrh vzatý v celom rozsahu späť, čoho následkom bolo zastavenie konania uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 26. 07. 1995. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal i na to, že obsahuje úpravu uznania záväzku v ustanovení , preto aplikácia ustanovení pre uznanie pohľadávky, t. j. ustanovenia tak, ako ju v dohode uplatnil navrhovateľ neprichádza podľa názoru odporcu v danom prípade do úvahy. Takýto postup je podľa názoru odporcu v rozpore s kogentnými ustanoveniami až 408 upravujúcimi premlčanie nárokov v obchodno-právnych vzťahoch. V ich zmysle sa skončí premlčacia doba najneskôr do 10 rokov odo dňa, kedy začala po prvý raz plynúť. V danom prípade to podľa vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu bolo dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 38 100, t.j. dňom 01. 01. 1993, takže maximálna 10 ročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia uplynula dňom 31. 12. 2003, a to bez ohľadu na akýkoľvek počet uznaní dlhu. Preto proti uplatnenému nároku navrhovateľa vznáša odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne námietku premlčania, a žiada navrhovateľov nárok v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi trovy konania a právneho zastúpenia tak, ako budú pre tento účel vyčíslené.

Tunajší súd svojím rozsudkom č. k. -101 zo dňa 05. 08. 2010 návrh navrhovateľa zamietol s tým, že vzťah účastníkov konania sa spravuje ustanoveniami a nie ustanoveniami , nakoľko sa jednoznačne jedná o vzťahy medzi podnikateľmi a ich vzájomné záväzkové vzťahy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Keďže odporca vzniesol v konaní námietku premlčania sa nároku navrhovateľa, súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, pretože v zmysle ustanovenia , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Vychádzajúc z predmetného zákonného ustanovenia, ako i zo skutočnosti, že Dohoda o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov uzavretá medzi zmluvnými stranami VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935 ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola podpísaná dňa 12. 02. 2001 a návrh na zaplatenie sumy 40 279,03 Eur s príslušenstvom bol tunajšiemu súdu doručený dňa 25. 03. 2009, súd konštatoval, že v danom prípade štvorročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde uplynula dňom 14. 02. 2005 (nakoľko 12. 02. 2005 pripadlo na sobotu a v zmysle ustanovenia , ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa jeho názoru s poukazom na ustanovenia a , by sa vec mala posudzovať podľa Hospodárskeho zákonníka, teda podľa doterajších predpisov. Poukázal na ustanovenie Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania, ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota. Navrhovateľ pritom poukázal na písomné uznanie dlhu zo strany dlžníka - odporcu dňa 12. 02. 2001, takže od tohto dátumu začala plynúť nová premlčacia lehota, opäť desaťročná. Preto podľa jeho názoru je nepochybné, že k premlčaniu záväzku navrhovateľa nedošlo a záväzok mohol byť uznaný aj opakovane (prvé písomné uznanie dlhu dňa 23. 05. 1995 a druhé písomné uznanie dlhu dňa 12. 02. 2001).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací svojím uznesením č. k. -128 zo dňa 21. 10. 2010 vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že na vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom a ktorý je predmetom sporu, nie je možné aplikovať ustanovenia a ani ustanovenia a keďže sa záväzok, ktorý je obsiahnutý v zmluve o nájme netýka rozsahom a obsahom dojednania nájmu, ale predaja, nie je možné naň aplikovať ani ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov. V tomto prípade je nevyhnutné postupovať pri posúdení plynutia lehôt, ktoré začali plynúť pred dňom účinnosti , ako aj lehôt pre uplatnenie práv, ktoré sa týkajú právnych vzťahov vzniknutých pred dňom účinnosti , ako aj práv zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred dňom účinnosti spravujúcimi sa doterajšími predpismi podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka a podľa neho sa bude posudzovať aj plynutie lehoty pre uplatnenie práv predávajúceho na zaplatenie ceny zásob. S poukazom na ustanovenie Hospodárskeho zákonníka, ktorý bol účinný v čase uzavretia hospodárskej zmluvy o predaji výrobkov si mohol navrhovateľ uplatniť svoje právo na zaplatenie ceny v lehote troch rokov, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo po prvýkrát uplatniť, a to od 1. januára 1993. Práve s poukazom na Hospodárskeho zákonníka, ktorý sa týka uznania záväzku a predĺženia premlčacej lehoty je nevyhnutné, aby sa námietka premlčania vznesená odporcom posúdila podľa a b, ako aj podľa Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého sa nemôžu účastníci premlčania vzdať a premlčaciu lehotu nemôžu predĺžiť dohodou a ani ju skrátiť. Odvolací súd bol preto toho právneho názoru, že rozhodnutie súdu 1. stupňa o zamietnutí návrhu navrhovateľa nie je vecne správne, pretože súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil aj skutkový stav, keď pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom, nevzal do úvahy aj písomné uznanie záväzku vykonané odporcom ešte v roku 1995. Uznanie záväzku posúdi okresný súd podľa ustanovenia Hospodárskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie Hospodárskeho zákonníka a prihliadne na to, že pri uznaní záväzku je premlčacia lehota desaťročná a začína plynúť od doručenia uznania alebo odo dňa, ktorý povinný subjekt uviedol v uznávacom prejave. Je tak treba zdôrazniť, že celý vzťah, ktorý bol založený zmluvami riadiacimi sa Hospodárskym zákonníkom sa až do úplného vysporiadania spravuje ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka, čo platí aj pre lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 1991 a aj pre tie, ktoré začali plynúť od 1. januára 1992. Odvolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že okresný súd sa nezaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, a to s prihliadnutím na existenciu viacerých zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorá zo spisového materiálu nie je jednoznačne zrejmá, v dôsledku čoho vyzve navrhovateľa na preukázanie aktívnej legitimácie, aby tak bolo zrejmé, že na neho pohľadávka, ktorá je predmetom sporu skutočne v deklarovanom rozsahu prešla. Podľa , je súd 1. stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a to výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 16. 12. 1991 uzavretá zmluva o nájme (dočasnom užívaní) nebytových priestorov v nehnuteľnosti Integra-Servis na Majerskej ceste č. 16 v Banskej Bystrici, ktorú prenajímateľ - Integra v.p. ZZZP v SR prenechal odporcovi do dočasného užívania vrátane hnuteľných vecí, ktoré sa v týchto nebytových priestoroch nachádzali. Zoznam hnuteľných vecí bol uvedený v prílohe č. 1 a 2, ktorú zmluvné strany v čl. I zmluvy o nájme prehlásili za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Z čl. II Účel nájmu vyplýva, že týmto účelom bolo využitie nebytových priestorov v rámci podnikateľskej činnosti odporcu ako nájomcu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy fyzickou osobou

- podnikateľom. Priestory využíval na výrobnú činnosť vrátane skladovania výrobkov a tovaru, ako aj na kancelárske účely. Okrem nájomného dohodnutého v čl. V zmluvy o nájme za nájom nebytových priestorov bola dohodnutá aj odplata za prenechanie hnuteľných vecí do nájmu. V čl. VI bod 5. zmluvy o nájme, si zmluvné strany dohodli odkúpenie zásob materiálu, hotovej výroby, rozpracovanej výroby, paliva a pod., ktoré sa nachádzali v prenajatej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3, 4 a 5 za dohodnutú cenu 2 993 446,93 Kčs s tým, že odporca sa zaviazal zaplatiť úhradu za odkúpené zásoby do 31. decembra 1992 na účet prenajímateľa v štyroch splátkach tak, že do 31. marca 1992 zaplatí 300 000,- Kčs, do 30. júna 1992 sumu 500 000,- Kčs, do 30. septembra 1992 1 000 000,- Kčs a do 31. decembra 1992 sumu 1 193 446,93 Kčs. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca celý dlh vo výške 2 993 446,93 Kčs právnemu predchodcovi navrhovateľa nezaplatil, avšak dňa 23. mája 1995 uznal svoj dlh vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa v celej deklarovanej výške tak, ako túto cenu právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 38 100, splatnou dňa 31. decembra 1992 odporcovi vyfakturoval.

Právny predchodca navrhovateľa Integra v.p. ZZZP v SR „v likvidácii", so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 49, IČO: 178 641 postúpil pohľadávku z vyššie uvedenej faktúry na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 01. 2001 spoločnosti VARS Slovakia, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, ktorá ju postúpila A. E., C. C., a to dňa 21. 12. 2001, ten ju následne postúpil A. T. B. C. C. dňa 30. decembra 2001 a následne bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom sporu na navrhovateľa, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8. októbra 2008. Všetky zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. z 29. 01. 2001, z 21. 12. 2001, z 30. 12. 2001 a z 08. 10. 2008 predložil navrhovateľ na založenie do spisu s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu (strana 10 citovaného uznesenia).

Dňa 12. 02. 2001 bola medzi zmluvnými stranami VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935 ako veriteľom na jednej strane a odporcom ako dlžníkom na strane druhej uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov (ďalej aj ako „dohoda"). Podľa čl. I, bodu 1 tejto dohody odporca v zmysle ustanovenia a nasl. uznal voči veriteľovi dlh vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) so stavom k 01. 02. 2001. Dlh odporcu voči veriteľovi mal vzniknúť z titulu odkúpenia nehnuteľnosti a materiálu pre zásoby INTEGRA, v. p. ZZZP v SR Banská Bystrica "v likvidácii" a nezaplatenia ceny nehnuteľnosti a materiálových zásob. Podľa čl. I, bodu 2 dohody bolo medzi veriteľom a odporcom dohodnuté, že je možné výšku dlhu upraviť (znížiť) na sumu 24 895,44 Eur (750 000,- Sk) za splnenia podmienok bližšie uvedených v čl. II uzavretej dohody. V zmysle čl. II, bodu 4, písm. a) dohody bolo dohodnuté, že pôvodná výška dlhu 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) bude upravená, resp. znížená z titulu odpočítania neupotrebiteľných zásob vo výške 15 383,59 Eur (463 446,- Sk) za dodržania podmienky, že dlžník zaplatí svoj dlh vo výške 24 895,44 Eur (750 000,- Sk) v jednotlivých splátkach. Splátku vo výške 4 979,09 Eur (150 000,- Sk) do 20. 02. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 04. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 05. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 08. 2001, splátku vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 20. 09. 2001 a splátku vo výške 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) do 20. 12. 2001. Dodatkom č. 1 k vyššie uvedenej dohode zo dňa 26. 02. 2001 bol doplnený nový čl. II, bod 4, písm. b), kde sa upravil termín dohodnutých splátok, pričom splátka určená do 20. 02. 2001 mohla byť zaplatená do 28. 02. 2001, splátka určená do 20. 04. 2001 mohla byť zaplatená do 30. 04. 2001, splátka určená do 20. 05. 2001 mohla byť zaplatená do 31. 05. 2001, splátka určená do 20. 08. 2001 mohla byť zaplatená do 31. 08. 2001, splátka určená do 20. 09. 2001 mohla byť zaplatená do 30. 09. 2001 a splátka určená do 20. 12. 2001 mohla byť zaplatená do 31. 12. 2001. Navrhovateľ v konaní poukázal na to, že odporca nesplnil podmienky splácania dlhu dohodnuté v čl. I, bodu 2 dohody. Odporca podľa navrhovateľa nedodržal záväzok jednotlivých splátok podľa čl. II, bodu 4, písm. a), a to konkrétne nezaplatením splátky vo výške 4 979,09 Eur (150 000,- Sk) do 28. 02. 2001 na účet veriteľa VARS Slovakia s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, IČO: 31 633 935, nezaplatením splátky vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) do 30. 09. 2001, nezaplatením splátky vo výške 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) do 31. 12. 2001 a nezabezpečením dokladu pre veriteľa o zlikvidovaní nepotrebných zásob v hodnote 15 383,59 Eur (463 446,- Sk) podľa čl. II, bodu 4, písm. c) dohody, čím sa v zmysle čl. II, bodu 4, písm. b) uzatvorenej dohody stal splatným pôvodný dlh vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk) spolu s príslušenstvom. V dohode bolo zároveň dohodnuté, že čiastočne zaplatené splátky sa stávajú zmluvnou pokutou a nezapočítavajú sa na plnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi. Navrhovateľ uviedol i to, že dlh vo výške 40 279,03 Eur (1 213 446,- Sk), čo do dôvodu i jeho výšky odporca v zmysle ustanovenia a nasl. uznal.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojej zhrňujúcej výpovedi na pojednávaní vo veci samej dňa 06. 12. 2011 uviedla, že odporca nepopiera listiny založené v spise, nepopiera právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, nepopiera ani uznanie dlhu, ani postúpenie pohľadávky, vôbec vecne túto pohľadávku, ktorá je predmetom sporu nenapádal, jediné čo bolo kľúčovou otázkou, bola otázka premlčania, a na tú podľa jej názoru, zodpovedal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Podotkla tiež, čo sa týka možnosti dvakrát uznať záväzok, že Hospodársky zákonník upravoval uznanie záväzku, ale neurčoval, či je možné ho uznať aj opakovane a bola toho názoru, že v súkromnom práve platí zásada „Čo nie je zakázané, je dovolené", a ak zákon výslovne nepovedal, že by tu existovala nejaká maximálna premlčacia doba alebo, že by nebolo možné dvakrát uznať tento záväzok, tak bola toho názoru, že takéto opakované uznanie bolo možné. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že prvé dve platby neboli zo strany odporcu vôbec poukázané na účet oprávneného veriteľa, pričom odporca veľmi dobre

vedel, kto je jeho veriteľom, pretože postúpenie pohľadávky mu bolo riadne oznámené a aj dohodu o uznaní dlhu a vyporiadaní finančných vzťahov uzavrel dva týždne predtým, ako plnil ten dlh, takže vedel, kto je jeho veriteľom. Napriek tomu plnil odporca neoprávnenej osobe, to znamená, že tieto platby vlastne neboli vôbec uhradené a takisto odporca nepredložil ani doklad o zlikvidovaní neupotrebiteľných zásob, ktorý tiež mal charakter splátky. Takýto doklad predložil odporca až v súdnom konaní so zdôvodnením, že on bol povinný doklad len zabezpečiť, nie predložiť, avšak zmluvné strany sa jasne dohodli na tom, že zabezpečiť doklad mal odporca v prospech veriteľa, ako inak sa mohol navrhovateľ dozvedieť o tom, že táto splátka alebo toto plnenie bolo splnené. V závere svojej výpovede právna zástupkyňa navrhovateľa len dodala, že nárok navrhovateľa je oprávnený a žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojej zhrňujúcej výpovedi na pojednávaní vo veci samej dňa 06. 12. 2011 trvala na námietke premlčania sa nároku navrhovateľa, pričom poukázala na ustanovenie § 131a Hospodárskeho zákonníka, kedy si mohol pôvodný veriteľ uplatniť svoje právo najskôr v premlčacej lehote troch rokov, ktorá začala plynúť od 01. 01. 1993, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát a následne až po prípadnom platnom uznaní práva. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa má 1. stupňový súd zaoberať prvým písomným uznaním dlhu ešte z roku 1995, a na tomto mieste odvolací súd poukázal na posúdenie tohto uznania podľa ustanovenia § 132 Hospodárskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 131b ods. 6 Hospodárskeho zákonníka s prihliadnutím na to, že pri uznaní záväzku je premlčacia lehota desaťročná a začína plynúť od doručenia uznania alebo odo dňa, ktorý povinný subjekt uviedol v uznávacom prejave. Podľa názoru právnej zástupkyne odporcu, opakované uznanie dlhu by automaticky znamenalo predĺženie premlčacej lehoty, čo Hospodársky zákonník výlučne zakazuje. Opakované uznanie dlhu podľa ustanovenia Hospodárskeho zákonníka by muselo byť posudzované s prihliadnutím na § 131c ods. 2 Hospodárskeho zákonníka ako dohoda o predĺžení premlčacej doby, ktorá by pre rozpor so zákonom bola absolútne neplatná. Takým je aj uznanie dlhu z 12. 02. 2001, preto na absolútnu neplatnosť tohto uznania musí súd prihliadať ex offo. Pre prípad, že by súd aj druhé uznanie považoval za platný právny úkon, poukázala na ustanovenie § 131c ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého sa premlčacia doba započítava právnym nástupcom, a teda od prvého uznávacieho prejavu v roku 1995 uplynula desaťročná premlčacia lehota aj pre navrhovateľa ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa. Právna zástupkyňa odporcu ďalej tvrdila, že odporca od počiatku súdneho konania namietal opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku, pretože podľa jej názoru, odporca si svoje povinnosti vyplývajúce z dohody uzavretej dňa 12. 02. 2001 splnil v celom rozsahu, keď zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti VARS Slovakia, s.r.o. dlžnú sumu vo výške 750 000,- Sk, ako aj zabezpečil doklad o zlikvidovaní neupotrebiteľných zásob. O týchto skutočnostiach predložila právna zástupkyňa odporcu na založenie do spisu výpisy z účtu odporcu zo dňa 23. 02. 2001, 26. 02. 2001, 23. 04. 2001, 29. 05. 2001, 28. 08. 2001, 28. 09. 2001 a 31. 12. 2001, ako aj potvrdenie Zberných surovín Žilina, a.s. zo dňa 28. 12. 2001 o zlikvidovaní neupotrebiteľných zásob v hodnote 463 466,- Sk. Podľa názoru právnej zástupkyne odporcu, v súdenom prípade je potrebné prihliadať na prvé uznanie dlhu vykonané v roku 1995, kogentné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka o premlčacej dobe a o spôsobe uznania záväzkov. Druhá dohoda o uznaní dlhu uzatvorená dňa 12. 02. 2001 bola uzavretá počas plynutia pôvodnej premlčacej doby, avšak navrhovateľovi sa započítalo na jej plynutie aj plynutie lehoty za právneho predchodcu, a to od roku 1995. Zdôraznila, že záväzok na zmluvnú pokutu si navrhovateľ preukázateľne uspokojil, avšak záväzok odporcu, ktorý vznikol podľa Hospodárskeho zákonníka nebol dohodou z 12. 02. 2001 nahradený, ale len opakovane s poukazom na citované ustanovenia Hospodárskeho zákonníka aj neplatne uznaný. Na základe vykonaného dokazovania, preto žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, pretože jeho nárok je premlčaný.

Podľa , týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi.

Podľa , podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

Podľa § 165 Hospodárskeho zákonníka, zmluvou o dodávke výrobkov sa dodávateľ zaväzuje dodať dohodnuté výrobky v dojednanom čase; odberateľ sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, výrobky odobrať a zaplatiť.

Podľa § 168 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, dodávka je splnená odovzdaním dohodnutých výrobkov odberateľovi, prípadne ich odovzdaním prvému verejnému dopravcovi v tuzemsku alebo pošte na prepravu do miesta určenia; vykonávacie predpisy môžu stanoviť alebo organizáciu dohodnúť odchylnú úpravu.

Podľa § 168 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka, splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo vlastnícke právo k výrobkom na odberateľa.

Podľa § 130 Hospodárskeho zákonníka, majetkové právo, ktoré nebolo uplatnené v ustanovenej dobe na príslušnom orgáne, sa premlčuje.

Podľa § 131 Hospodárskeho zákonníka, na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.

Podľa § 131a Hospodárskeho zákonníka, pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo uplatniť právo po prvý raz.

Podľa § 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, premlčacia lehota opakujúcich sa plnení (napr. plnenie v splátkach) začína plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia (splátok) odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti plnenia stane splatným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti plnenia.

Podľa § 131b ods. 6 Hospodárskeho zákonníka, ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.

Podľa § 131c ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka, premlčacia lehota sa započítava právnym nástupcom. Subjekty sa nemôžu vopred dohodou premlčania vzdať; dohodou tiež nemôžu premlčaciu lehotu predĺžiť ani skrátiť.

Podľa § 132 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu uzná písomne svoj záväzok hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania trvá.

Podľa § 132 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová premlčacia (prekluzívna) lehota odo dňa takého uznania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak, ako ho vyššie zistil, pričom takto zistený skutkový stav veci nebol medzi účastníkmi konania sporný. Spornou zostala len otázka premlčania sa žalobou uplatneného nároku, vzhľadom na to, že odporca takúto námietku premlčania v súdnom konaní vzniesol.

Dohodu obsiahnutú v časti VI bod 5 v Osobitných dojednaniach zmluvy o nájme zo dňa 16. 12. 1991, v ktorej sa odporca zaviazal odkúpiť od prenajímateľa zásoby materiálovej výroby, rozpracovanej výroby, paliva a pod., ktoré sa nachádzali v prenajatej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3, 4 a 5 za cenu spolu 2 993 446,93 Kčs a zároveň sa zaviazal zaplatiť cenu za odkúpené zásoby do 31. 12. 1992 v štyroch splátkach, posúdil súd podľa obsahu ako zmluvu o dodávke výrobkov uzavretú podľa § 165 Hospodárskeho zákonníka. Odporca zásoby nesporne prevzal, avšak ich cenu nezaplatil tak, ako sa s právnym predchodcom navrhovateľa - pôvodným veriteľom na tom dohodol. Svoj záväzok odporca prvýkrát uznal dňa 23. mája 1995, kde si zmluvné strany dohodli aj splátkový kalendár, ktorý odporca nedodržal. Súd Dohodu o uznaní dlhu a splátkach dlhu zo dňa 23. 05. 1995 považoval za písomné uznanie záväzku podľa § 132 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, pri ktorom išlo o zabezpečenie existujúceho záväzku, kedy nevznikol nový právny vzťah, modifikoval sa len už existujúci záväzok. Tento účinný uznávací prejav mal za následok plynutie novej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 131b ods. 6, resp. ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd 1. stupňa viazaný, súd sa pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom zaoberal písomným uznaním záväzku vykonaným odporcom dňa 23. 05. 1995, ktorý posúdil jednak podľa ustanovenia § 132 Hospodárskeho zákonníka a jednak podľa § 131b ods. 6 Hospodárskeho zákonníka a prihliadol na to, že pri uznaní záväzku je premlčacia lehota desaťročná a začína plynúť od doručenia uznania alebo odo dňa, ktorý povinný subjekt uviedol v uznávacom prejave. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Odporca ako dlžník písomne uznal svoj záväzok vo výške 2 993 446,93 Sk dňa 23. 05. 1995, desaťročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 131b ods. 6 Hospodárskeho zákonníka začala plynúť od 24. 05. 1995 a táto uplynula dňa 23. 05. 2005. Aj keby súd pripustil, že odporca bol v zmysle tejto dohody povinný zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach, v ktorom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach existovala len na rok 1995, pretože k 01. 01. 1996 mali strany prehodnotiť výšku splátok, čo nebolo v konaní preukázané, desaťročná premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 01. 01. 1996 a táto uplynula dňa 02. 01. 2006 (nakoľko posledný deň plynutia premlčacej lehoty pripadol na sobotu). Žaloba bola doručená súdu dňa 25. 03. 2009, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty.

Súd len poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 131c ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, subjekty sa nemôžu vopred dohodou premlčania vzdať; dohodou tiež nemôžu premlčaciu lehotu predĺžiť ani skrátiť a preto súd druhé uznanie záväzku zo dňa 12. 02. 2001 vyhodnotil ako právny úkon, ktorý je v rozpore s citovaným kogentným ustanovením Hospodárskeho zákonníka. A navyše, desaťročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od 24. 05. 1995 sa započítala aj ďalším právnym nástupcom pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia § 131c ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, takže aj v tomto prípade, by bola žaloba podaná oneskorene. Súd tiež konštatuje, že v zmysle citovaných ustanovení Hospodárskeho zákonníka je neprípustné opakované uznanie záväzku s tým, že by mala nanovo začať plynúť desaťročná premlčacia lehota, aj keď to nie je v Hospodárskom zákonníku výslovne upravené, avšak z dôvodov právnej istoty účastníkov záväzkových vzťahov neprichádza do úvahy, pretože stále sa jedná o ten istý záväzok, ktorý bol uznaný dňa 23. 05. 1995 a ktorý nebol nahradený ani dohodou z 12. 02. 2001. V tomto smere sa súd s právnou argumentáciou právnej zástupkyne navrhovateľa nestotožnil.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, ako aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd 1. stupňa viazaný, považoval súd žalobu za nedôvodnú a túto voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 854, Eur voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za 3 právne úkony po 506,21 Eur, 1x režijný paušál po 6,95 Eur, 2x režijný paušál po 7,21 Eur - za písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 02. 06. 2009, za účasť na 2 pojednávaniach vo veci samej a 1 právny úkon zo sumy 506,21 Eur,

t.j. 126,55 Eur, 1x režijný paušál po 7,21 Eur - za účasť na pojednávaní dňa 05. 08. 2010, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (§ 14 ods. 5 citovanej vyhlášky), spolu vo výške 1 673,76 Eur; za 4 právne úkony po 506,21 Eur, 1 právny úkon po 126,55 Eur, 1x režijný paušál po 7,21 Eur, 3x režijný paušál po 7,41 Eur - za písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17. 09. 2010, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 04. 11. 2011 a dňa 06. 12. 2011, za písomné podanie zo dňa 06. 12. 2011 a za účasť na pojednávaní dňa 27. 12. 2011, pri ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia, spolu vo výške 2 180,83 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyúčtovania trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou odporcu zo dňa 19. 12. 2011 (na č. l. 189 p. v.). Trovy právneho zastúpenia potom predstavovali spolu sumu 3 854,59 Eur (1 673,76 Eur plus 2 180,83 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).