Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-34-2010.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/34/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, proti žalovaným: 1/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Š., R. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, a 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T. - M. Č.. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom v Kráľovskom Chlmci, Hlavná č. 796/69, o náhradu škody v sume 7.435,44 eura (224.000,06 Sk) istiny a prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13. novembra 2009, č.k. 10C 75/2009-74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:
1/ z a v i a z a l žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 7.435,44 eura (224.000,06 Sk) s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.9.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 270,35 eura (8.144,56 Sk), všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
2/ v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na úroky z omeškania z a m i e t o l.
Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalovaný v 2. rade si nezisteným spôsobom zabezpečil 224 ks kolkových známok v nominálnej hodnote 1.000,- Sk a tieto za sumu 500,- Sk odpredával žalovanému v 1. rade, ktorý ich ako pravé v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom za sumu 1.000,- Sk, títo občania ich uviedli do obehu ako pravé, čím pre štátny rozpočet Slovenskej republiky spôsobili škodu vo výške 7.435,44 eura (224.000,- Sk). Takto v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona spáchali prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1, 2 písm. a/Trestného zákona, čo vyplýva pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.3.2009, č.k. 2T/7/2009 - 227 a pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.5.2009, č.k. 1T/30/2009-227. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., § 438 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442
ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 264/2008 Z.z. a ust. § 17 ods. 3 zákona č. 145/1995 Z.z. uzavrel, že žalovaní tým, že si zabezpečili 224 ks falošných kolkových známok v nominálnej hodnote 1. 000,- Sk a tieto odpredávali náhodným občanom ako pravé, spôsobili štátu škodu vo výške 224.000,- Sk (7.435,44 eura), nakoľko títo náhodní občania v prípade, že by kolky zakúpili na pošte, kde bolo jediné predajné miesto v zmysle platného zákona, uvedená suma by bola príjmom pre štátny rozpočet Slovenskej republiky. Na vznik škody nebolo dôležité, či uvedené kolky by boli použité na vykonanie spoplatnených právnych úkonov, ale dôležitá bola tá skutočnosť, že ak by „veci bežali riadne“, tak miesto 224 kusov falošných kolkov, ktoré predal žalovaný v 1. rade, by si kupujúci boli zakúpili pravé kolky na pošte a teda nebyť trestnej činnosti, do štátneho rozpočtu by bola pribudla suma 224.000,- Sk. Žalovaní teda svojou trestnou činnosťou spôsobili škodu v uvedenej výške, keď spoločným konaním v úmysle spôsobiť inému škodu a sebe zadovážiť neoprávnený majetkový prospech uvádzali do obehu falošné kolkové známky. Takto boli splnené všetky predpoklady na náhradu škody, t.j. protiprávny úkon, za ktorý boli právoplatne odsúdení, spôsobenie škody pre štátny rozpočet SR tým, že nezískal príjem, bola daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom - konaním žalovaných a vznikom škody a zavinenie žalovaných vyplýva z rozhodnutí v rámci trestného konania. Zaoberal sa aj prípadným primeraným znížením náhrady škody a s poukazom na ust. § 450 Občianskeho zákonníka uzavrel, že nebol zistený žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu škody primerane znížil a naviac takéto zníženie by nebolo možné vykonať, nakoľko škoda bola spôsobená úmyselne.
Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania a to počnúc dňom, keď pripustil zmenu žaloby (jej rozšírenie o žalovaného v 2. rade), nakoľko požadoval plnenie od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Obaja žalovaní sa preto mohli dostať do omeškania s plnením dlhu spoločne a nerozdielne po tom, čo si žalobca uplatnil nárok aj voči žalovanému v 2. rade a preto od tohto dňa priznal úroky z omeškania v súlade s ust. § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,00 % a za predchádzajúce obdobie, teda od 14.4.2009 do 22.9.2009 a čo do výšky 0,25 % nad priznané úroky žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1, O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných výdavkov a poplatkov za ubytovanie pri účasti jeho zástupcu na pojednávaniach v dňoch 31.7.2009, 23.9.2009, 5.11.2009 a 26.10. 2009, spolu vo výške 270,35 eura (8.144,56 Sk).
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.
Žalovaný v 1. rade navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keď vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v tejto súvislosti nesprávne právne posúdil vec. Menovite namietal, že nesúhlasí so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že spôsobil škodu žalobcovi vo výške 7.435,44 eura predajom 224 ks falošných kolkov, pretože keby tieto kolky nebol predával tak by si ich kupujúci kúpili na pošte a nebyť tejto trestnej činnosti štát by získal príjem 224.000,- Sk. Súd prvého stupňa v tomto prípade vychádzal len z predpokladu vzniku škody a zdôraznil, že významným momentom pri predaji bola skutočnosť, že falošné kolky mali byť ponúkané za cenu nižšiu o tretinu v porovnaní s nominálnou hodnotou, neskôr mali byť predávané len za polovičnú cenu. Táto skutočnosť vyplynula i z dokazovania v trestnom konaní. Kupujúci využili možnosť získať kolky za nižšiu cenu, preto ich kúpili a je možné, že mnohí z nich tieto kolky v danom momente ani nepotrebovali. Nebolo preukázané, či a v akom rozsahu boli tieto falošné kolky použité ako pravé a iba takto nasmerovaným dokazovaním bolo možné zistiť skutočnú škodu. Skutočná škoda vznikla priamo kupujúcim, ktorí falošné kolky nemohli v prípade potreby použiť ako pravé.
Je toho názoru, že uvedeným trestným činom nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ušlý zisk možno v danom prípade tiež iba predpokladať, nebol spoľahlivo preukázaný, uhrádza sa však iba v prípade vzniku skutočnej škody. Súd prvého stupňa
preto nesprávne dospel k zisteniu vzniku škody a tým aj k preukázaniu všetkých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade škoda žalobcovi nevznikla. Pre prípad, ak by odvolací súd vyhodnotil skutkový stav v súlade so závermi súdu prvého stupňa, žiadal o uloženie povinnosti nahradiť škodu obidvom žalovaným po 1-ici.
Rovnako z obsahu odvolania žalovaného v 2. rade vyplýva, že navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žiadal prisúdiť všetky trovy konania. Zhodne so žalovaným v 1. rade odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že aj keď z výroku o vine trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T/30/209 vyplýva, že nezisteným spôsobom zabezpečil 224 ks kolkových známok v nominálnej hodnote 1.000,- Sk a tieto za sumu 500 Sk odpredával žalovanému v 2. rade, ktorý ich ako práve predával náhodným občanom za sumu 1.000,- Sk, ktoré ich títo občania uviedli do obehu ako pravé, táto skutočnosť ani v rámci trestného konania, ani v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná nebola. Žaloba je postavená na hypotetickom základe, keďže nikde nebola preukázaná výška škody, ktorá je esenciálnou náležitosťou úspešného uplatnenia náhrady. Nebolo preukázané, že kolkové známky v akom počte boli predané a či sa vôbec dostali do obehu. V rámci trestného konania sa hovorí o počte 224 ks falošných kolkových známok, avšak o existencii tých kolkových známok ani v trestnom spise neexistuje žiaden právne relevantný dôkaz. Podľa ust. § 135 O.s.p. je síce súd v občianskom súdom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, avšak vo vzťahu k výške škody musí vykonať ďalšie dôkazy a vyvodiť vlastný zodpovedný záver. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v zmysle horeuvedeného vôbec nepostupoval a reálne ani inač urobiť nemohol, nakoľko reálne za daného stavu nie je možné určiť výšku škody. Poukázal aj na samotnú výpoveď žalovaného v 1. rade, že kolky aj spálil. Žalobca je preto v dôkaznej núdzi a neuniesol bremeno dokazovania, hoci mu táto povinnosť z Občianskeho súdneho poriadku vyplýva.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako vecne správny a odvolanie žalovaného v 2. rade odmietnuť ako podané oneskorene. K odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že tento od začiatku nechápe základný rozdiel medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že podmienkou priznania ušlého zisku nie je preukázanie skutočnej škody. Ušlý zisk môže vzniknúť nezávisle od skutočnej škody. On v konaní preukazoval, že mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku. Žalovaný v 1. rade bol odsúdený za trestný čin falšovania kolkov a aj priznal, že peniaze za odpredaj falošných kolkov posielal žalovanému v 2.rade na účet. Z výpisov z účtu je zrejmé, že suma, ktorá bola žalovanému v 2. rade zaslaná na účet spolu so sumou, ktorú mu dal žalovaný v 1. rade v hotovosti predstavuje minimálne odpredaj za 224 ks falošných kolkov. Táto skutočnosť medzi ním a žalovaným v 1. rade sporná nebola. Ušlý zisk je vždy predpokladaná veličina a teda tým, že došlo k odpredaju 224 falošných kolkov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, nedošlo k rozmnoženiu príjmovej časti štátneho rozpočtu o sumu 224.000,- Sk. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade poukázal na to, že napadnutý rozsudok bol jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 19.11.2009, lehota na podanie odvolania bola do 4.12.2009 a odvolanie bolo na súd podané dňa 7.12.2009.
Odvolací súd s poukazom na obsah vyjadrenia žalobcu k podaným odvolaniam vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zaoberal sa predovšetkým včasnosťou podania odvolania týmto žalovaným. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že napadnutý rozsudok, tak ako to uviedol aj žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu, bol právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade doručený dňa 19.11.2009. Zákonná lehota na podanie odvolania v zmysle ust. § 204 ods. 1 vety prvej O.s.p. mu preto plynula do 4.12.2009. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý ma povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). V posudzovanom prípade odvolanie žalovaného v 2. rade bolo podané na pošte dňa 4. decembra 2009 (obálka na č.l. 87 a podací lístok predložený žalovaným v 2. rade na č.l. 103), t.j. posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania, preto tvrdenie žalobcu o oneskorenom podaní odvolania týmto žalovaným je nedôvodné.
Za tohto stavu odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú nedôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci náležite zistil potrebný skutkový stav a jeho rozhodnutie aj po právnej stránke zodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.), naň poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a so zreteľom na odvolacie námietky žalovaných k veci dodáva:
V prejednávanej veci išlo o žalobcom proti žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zisku vo výške 7.435,44 eura (224.000,- Sk), keď z trestných konaní vedených proti žalovaným (rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.3.2009, sp. zn. 2T/7/2009 a platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.5.2009, č.k. 1T/30/2009-227) bolo preukázané, že sa v spolupáchateľstve dopustili prečinu falšovania pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na tom základe, že žalovaný v 2. rade si zabezpečil falošné kolky, ktoré odpredával žalovanému v 1. rade v celkom počte 224 ks a tento ich v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom za sumu 1.000,- Sk, ktorí ich uviedli do obehu ako pravé, čím pre štátny rozpočet spôsobili škodu v uvedenej výške.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Uvedené ustanovenie teda rozlišuje dva typy hmotnej škody - skutočnú škodu a ušlý zisk. Kým skutočnou škodu treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ušlý zisk spočíva v rozdiele medzi tým, čoho by bol poškodený pri normálnom behu veci dosiahol a čoho dosiahol skutočne. Ušlý zisk rovnako ako skutočná škoda sa zásadne uhrádza v plnom rozsahu. Aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vychádzal z odlíšenia oboch uvedených typov hmotnej škody. V tomto smere sa nemožno stotožniť s odvolaním žalovaného v 1. rade, ako na to dôvodne poukazoval aj žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že ušlý zisk sa uhrádza iba v prípade vzniku skutočnej škody, ktorá v danom prípade žalobcovi nevznikla. V prípade, že poškodenému iná škoda ako škoda pozostávajúca z ušlého zisku nevznikla, nič nebráni tomu, aby si uplatnil voči škodcovi iba náhradu ušlého zisku.
Súhlasiť nemožno ani s odvolacími námietkami žalovaných, že výšku ušlého zisku možno len predpokladať a teda výška škody nebola preukázaná. Zo skutkového vymedzenia trestných činov žalovaných v právoplatných trestných rozhodnutiach (pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade v rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/7/2009 zo dňa 2.3.2009 a pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade v trestnom rozkaze Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T/30/2009 zo dňa 7.5.2009) je presne vymedzený počet kusov kolkových známok v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, ktoré žalovaný v 2. rade odpredával žalovanému v 1. rade a ktoré následne žalovaný v 1. rade ako pravé predával náhodným občanom (224 kusov), ako aj, že pre štátny rozpočet Slovenskej republiky týmto spôsobili škodu vo výške 7.435,44 eura (224.000,- Sk). Výška škody teda vyplýva z výsledkov dokazovania vykonaného v trestnej veci, keďže nepochybne bola zistená z prehľadu kartových výberov a výpisov z účtov Slovenskej sporiteľne a.s. (na č.l. 101 a č.l. 102 a nasl. vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach ČVS: KRP-51/OEK-KE-2008). Práve z prehľadu kartových výberov a vkladov, resp. bezhotovostných prevodov z účtu žalovaného v 1. rade na účet žalovaného v 2. rade je nepochybne preukázané, že išlo o počet falošných kolkov 224 ks v hodnote 224.000,- Sk. V nadväznosti na uvedené nemožno súhlasiť ani s odvolaním žalovaného v 2. rade v časti, v ktorej namietal len hypotetické tvrdenie orgánu činného v trestnom konaní v tomto smere a vytýkal súdu prvého stupňa, že sa uspokojil bez ďalšieho viazanosťou v súlade s ust. § 135 O.s.p. Viazanosťou súdu rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt a kto ich spáchal podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p. treba rozumieť aj viazanosť súdu skutkovým vymedzením správania sa napĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu, vo vzťahu, ku ktorému bola uznaná jeho vina. V posudzovanom prípade sa už súd v občiansko-právnom konaní preto nemôže zaoberať zisťovaním, či skutočnosti uvedené vo vymedzení skutku v právoplatných trestných rozhodnutiach sú pravdivé, t.j. posudzovať ich ako predbežnú otázku.
Napokon vyhovieť nebolo možné ani odvolaniu žalovaného v 1. rade pokiaľ sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným nahradiť škodu každý v 1-ici. Ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka, ktoré zodpovednosť za škodu viacerými škodcami upravuje, vyjadruje zásadu solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov (ods. 1 cit. ust.). To znamená, že viacerí škodcovia poškodenému zodpovedajú spoločne a nerozdielne s dôsledkami podľa § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, upravujúceho vzťah solidárnych dlžníkov voči veriteľovi. Vzájomné vyporiadanie medzi tým, kto prípadne nahradil škodu poškodenému a ostatnými škodcami, ako solidárnymi dlžníkmi upravuje potom ust. § 439 Obč. zákonníka.
Súd výnimočne môže v odôvodnených prípadoch vylúčiť solidárnu zodpovednosť a rozhodnúť o delenej zodpovednosti. V posudzovanom prípade však žalovaný svoj návrh na takéto rozhodnutie ničím neodôvodnil a ani z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by vylúčenie solidárnej zodpovednosti odôvodňovali.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej, t.j. vyhovujúcej časti, vrátane rozhodnutia o trovách konania ako vecne správny.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal lebo žalovaní nemali v odvolacom konaní úspech a žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil lebo mu žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.