Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-75-2009.pdf
PDF · 115.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/75/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 81782 Bratislava, IČO: 00151742, proti žalovaným: 1.) N. R., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. Č.. XXX, XXXXX Š., zastúpenému advokátkou JUDr. Erikou Simanovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, B. D. Č.. X, XXXXX Q. a 2.) C. E., H.. XX.XX.XXXX, C. T. - M. XXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Atilom Bohácsom so sídlom Advokátskej kancelárie v Kráľovskom Chlmci, D. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 7.435,44 € (224.000,06 Sk)istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 7.435,44 Eur (224.000,06 Sk) s 9,00 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.09.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 270,35Eur (8.144,56 Sk), všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na úroky z omeškania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade uhradiť 7.435,44 Eur z titulu náhrady škody. Následne rozšíril žalobu o žalovaného v 2. rade, žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 7.435,44 Eur, pričom súd uznesením z 23.9.2009 pripustil zmenu žaloby. Následne si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 14.04.2009 do zaplatenia vo výške 9,25 % ročne a súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 26.10.2009.
Predmetom tohto konania teda bolo po úpravách rozhodnúť o žalobe žalobcu na zaplatenie 7.435,44 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 14.4.2009 do zaplatenia žalovanými v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.
Žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava 2T/7/2009 zo dňa 2.3.2009 ohľadom odsúdenia žalovaného v 1. rade a trestný rozkaz Okresného súdu Trebišov 1T/30/2009-227 zo dňa 7.5.2009 ohľadom odsúdenia žalovaného v 2. rade. Obaja žalovaní boli odsúdení v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona za prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a obaja boli odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Žalobca bol s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázaný na občianskoprávne konanie.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 2. rade si zabezpečil falošné kolky, ktoré odpredával žalovanému v 1. rade v celkovom počte 224 ks a tento ich v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom za sumu 1000,- Sk, ktorí ich uviedli do obehu ako pravé, čím pre štátny rozpočet spôsobili škodu vo výške 7.435,44 Eur (224.000,- Sk).
Žalobca poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), kde je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka (OZ) sú:
a) porušenie právnej povinnosti - t.j. predaj falšovaných kolkov je v rozpore s objektívnym právom, v uvedenej právnej veci je v rozpore s v tom čase platnou vyhláškou č. 95/1993 Zb.,
b) existencia škody - v uvedenom prípade uplatňuje žalobca škodu, ktorá vznikla falšovaním a následným predajom kolkov. Je preukázané, že žalovaný v 1. rade zasielal žalovanému v 2. rade časť odmeny za predané kolky, za rok 2006 suma vkladov dosiahla 42.000,- Sk a v roku 2007 suma vkladov dosiahla 63.000,- Sk, čo spolu predstavuje 105.000,- Sk. Za posledných 50 kolkov zaplatil žalovaný v 1. rade len 18.000,- Sk. Z trestného konania je preukázané, že došlo k predaju 224 ks kolkov. Za predaj 224 ks by štát získal 224.000,- Sk, čo pre štát predstavuje škodu v podobe ušlého zisku. Táto škoda v podobe ušlého zisku by vznikla bez ohľadu na to, či boli tieto kolky aj použité. Keby nedošlo ku škodovej udalosti (predaju falošných kolkov) ľudia by si kúpili kolky v stánkoch, resp. na pošte. Tržby z predaja kolkov sú príjmom štátneho rozpočtu (§ 4 Zákona č. 264/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Tržby z predaja kolkov sú nedaňovými príjmami štátneho rozpočtu. Okrem uvedenej škody štátu vznikla škoda za to, že za predaj 224 kolkov boli vykonané úkony bezodplatne, avšak preukazovanie tejto škody by bolo náročné a nemožné, nakoľko by sa muselo skúmať, či predané kolky boli skutočne aj použité.
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodu. Keby nedošlo k predaju falošných kolkov, ľudia by nekúpili falošné, ale pravé kolky a štátu by nevznikla škoda.
d) Zavinenie.
Žalobca z opatrnosti ak by sa nejednalo o škodu poukázal na ustanovenie § 456 OZ, ktorý upravuje nárok štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z nestotožných zdrojov v prípadoch, keď ho žalovaní získali protiprávnou činnosťou na úkor neznámych občanov. Uplatnil si trovy konania pozostávajúce z cestových nákladov a z poplatku za ubytovanie vo výške 311,59 Eur.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz 16Ro/27/2009 zo dňa 16.5.2009 voči žalovanému v 1. rade, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor a poukázal na to, že protiprávnym konaním žalobcovi nevznikla škoda. Vyčíslená suma 7.435,44 Eur nie je škodou v zmysle príslušných ustanovení OZ. Mal zato, že spôsobeným trestným činom nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, nakoľko žalobca neodkúpil falošné kolkové známky, ani ich inak nepoužil a nevynaložil zo svojho majetku žiadne prostriedky v príčinnej súvislosti s trestným činom. Nárok by mohol teoreticky tvoriť len ušlý zisk, avšak nebol žiadnym spôsobom preukázaný, iba predpokladaný a ten sa uhrádza iba v prípade vzniku škody. Keďže škoda nevznikla, náhrada ušlého zisku nemá oporu v právnych predpisoch. Uznal to, že škodu spôsobil náhodným občanom, ktorí kúpili od neho falošné kolky, ktorým škodu nahradil v priebehu trestného konania. Poukázal na to, že neboli splnené podmienky podľa § 420 OZ a to spôsobenie škody a preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 1733,74 Eur. Zdôraznil, že skutočná škoda žalobcovi nevznikla, čo je predpokladom náhrady škody aj ušlého zisku. Keď nevznikne škoda, nemôže vzniknúť ani ušlý zisk a preto ho nie je možné priznať. V rámci trestného konania vo výroku o vine sa konštatuje, že žalovaný v 1. rade predával falošné kolky ľuďom a títo ich uviedli do obehu ako pravé, avšak v tomto konaní, ani v trestnom konaní nebolo preukázané, v akom rozsahu boli uvedené do obehu a či vôbec boli použité. Len na základe nejakého predpokladu alebo dohadu nie je možné priznať náhradu škody. Nie je možné určiť, či boli kolky aj použité ako pravé. V prípade, že by súd mal niečo priznať z titulu bezdôvodného obohatenia, namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý nie je oprávnený v mene štátu vymáhať bezdôvodné obohatenie a naviac v konaní nebolo preukázané, že sa nedá zistiť, na úkor koho by sa bol žalovaný v 1. rade bezdôvodne obohatil.
Žalovaný v 1. rade k skutkovým okolnostiam uviedol, že v rámci trestného konania stále hovoril pravdu a jemu nikto nič nedokazoval. Uviedol, že si už presne nepamätá, či prevzal 224 ks kolkov od C. E., nakoľko to uviedla polícia. Kolky preberal nie naraz a nevie, koľko kusov ich bolo a keď sa začalo vyšetrovanie, tak niektoré aj spálil. Peniaze, ktoré zasielal žalovanému v 2. rade, boli väčšinou za kolky a tieto predával neznámym ľuďom. Stal sa prípad, keď prostredníctvom svojej nevesty predal kolok jej kamarátke a vtedy sa na to prišlo a vtedy peniaze vrátil. Odkázal na svoju výpoveď v trestnom konaní. Nevedel sa vyjadriť, aký mal osoh z predaja kolkov, lebo niekedy mal možno 200,- Sk z kolku, podľa toho, za koľko ho predal a 500,- Sk poslal za kolok žalovanému v 2. rade do dojednaného času, ale niekedy musel zaplatiť aj z vlastných peňazí, keď sa mu nepodarilo kolok predať. Počet 224 kusov kolkov však považoval za veľké číslo. V ostatnom zotrval na výpovedi v rámci trestného konania. O žalovanom v 2. rade uviedol, že sú bratranci s tým, že v rozhodnom období, uvedenom v rámci trestného konania, žalovaný v 2. rade chodil za jeho matkou za účelom pomoci, avšak oni sa navzájom dohodli na peniazoch. Žalovaný v 1. rade prispel, keď bolo treba, na Všetkých svätých. Nevedel sa vyjadriť, prečo žalovaný v 2. rade tvrdil, že mu peniaze posielal za starostlivosť o matku, nakoľko oni mali s jeho matkou medzi sebou dohodu.
Žalovaný v 1. rade pri konfrontácii so žalovaným v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade sa staral o jeho matku a to, čo hovoril v rámci trestného konania, povedal preto, aby mal nižší trest a nie je to tak. Žalovaný v 2. rade mu nezabezpečil žiadne kolky a peniaze, ktoré poslal žalovanému v 2. rade, mu neposlal za kolky, ale bolo to za iné veci, iné obchody, o čom nemôže hovoriť. Dohodu o vine a treste podpísal, lebo chcel prijať mierny trest. Keby vedel, tak ju nepodpíše, lebo mu dokázali len jeden kolok. Ani ten si nepamätal, odkiaľ ho dostal. V prípade, že by súd zaväzoval účastníkov konania k nejakému plneniu, tak žiadal ich nezaväzovať spoločne a nerozdielne, ale po jednej polovici.
Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s podanou žalobou, navrhol ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Celá žaloba bola založená len na hypotetickom základe a vyjadrenia žalovaných v rámci trestného konania je potrebné chápať z vtedajšej pozície obvinených, kde uviedli okolnosti, ktoré by mohli byť v ich prospech. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že prevzal nejaké finančné prostriedky od žalovaného v 1. rade, ale jednalo sa o finančné prostriedky ako náhradu za starostlivosť o matku žalovaného v 1. rade. Čo sa týkalo škody, žalobca nepreukázal výšku škody a ani pri bezdôvodnom obohatení nepreukázal, o koľko by sa bol žalovaný v 1. rade obohatil. Takisto nepreukázal, koľko kolkov sa predalo a či sa dostali do obehu a boli použité ako pravé. Preto spochybnil základ samotného nároku, nehovoriac o výške. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie škody a preto navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal aj na zmenenú dôkaznú situáciu v tomto konaní, keď žalovaný v 1. rade nepotvrdil, že by zaslal žalovanému v 2. rade peniaze z predaja falošných kolkov.
Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 2T/7/2009-227 zo dňa 2.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.3.2009, vyplýva, že žalovaný v 1. rade je vinný, že doposiaľ nezistený páchateľ na neznámom mieste, v presne nezistenej dobe a nezisteným spôsobom neoprávnene vyrobil falošné kolkové známky v nominálnej hodnote 1.000,- Sk v celkovom počte 224 kusov, ktoré následne nezisteným spôsobom si zabezpečil žalovaný v 2. rade a tento ich následne za sumu 500,- Sk odpredával žalovanému v 1. rade, ktorý ich ako pravé v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom za sumu 1.000,- Sk, kde ich títo občania uviedli do obehu ako pravé, čím pre štátny rozpočet Slovenskej republiky spôsobil škodu vo výške 7.435,44 Eur (224.000,- Sk), teda spoločným konaním falšované kolkové známky, v úmysle spôsobiť inému škodu a sebe zadovážiť neoprávnený prospech, uvádzal do obehu a použil ich ako pravé a spáchaním uvedeného činu získal väčší prospech čím spáchal v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a za to bol odsúdený podľa § 274 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j, l, n Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon tohto trestu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 228
ods. 1 Trestného zákona bola poškodená Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR v Bratislave s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov č. k. 1T/30/2009-227 zo dňa 7.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.5.2009, vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa uznáva za vinného, že doposiaľ nezistený páchateľ na neznámom mieste, v presne nezistenej dobe a nezisteným spôsobom neoprávnene vyrobil falošné kolkové známky v nominálnej hodnote 1.000,- Sk v celkovom počte 224 kusov, ktoré následne nezisteným spôsobom si zabezpečil žalovaný v 2. rade a tento ich následne za sumu 500,- Sk odpredával žalovanému v 1. rade, ktorý ich ako pravé v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom za sumu 1000,- Sk, kde ich títo občania uviedli do obehu ako pravé, čím pre štátny rozpočet SR spôsobil škodu vo výške 7.435,44 Eur (224.000,- Sk), teda spoločným konaním falšované kolkové známky, v úmysle spôsobiť inému škodu, sebe zadovážiť neoprávnený prospech, uvádzal do obehu, použil ich ako pravé a spáchaním uvedeného činu získal väčší prospech, čím spáchal v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a za to bol odsúdený podľa § 274 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 353 ods. 2 písm. a) trestného poriadku na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon tohto trestu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 228 ods. 1 Trestného zákona bola poškodená Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR v Bratislave s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p.:
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej vyhovel.
Z vyššie oboznamovaných rozhodnutí Okresného súdu Rožňava 2T/7/2009 a Okresného súdu Trebišov 1T/30/2009 vyplýva, že žalovaný v 2. rade si nezisteným spôsobom zabezpečil 224 kusov kolkových známok v nominálnej hodnote 1000,- Sk a tieto za sumu 500,- Sk odpredával žalovanému v 1. rade, ktorý ich ako pravé v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom za sumu 1000,- Sk, kde ich títo občania uviedli do obehu ako pravé, čím pre štátny rozpočet SR spôsobili škodu vo výške 7.435,44 Eur (224.000,- Sk), čím v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona spáchali prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona. Žalovaný v 1. rade sa k skutku v rámci trestného konania doznal v celom rozsahu a uzavrel dohodu o vine a treste a žalovaný v 2. rade popieral skutočnosť kladenú mu za vinu, avšak voči trestnému rozkazu nepodal odpor v zákonnej lehote, čo v tomto konaní odôvodnil tým, že chcel mať pokoj.
Podľa § 438 ods. 1,2 Zákona č. 40/1964 v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka, ďalej OZ:
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Vzhľadom na vyššie citovaného rozhodnutia súdov v trestnom konaní, obaja žalovaní boli odsúdení v spolupáchateľstve. Spoločná zodpovednosť je žalovaná na princípe solidarity a poškodený môže požadovať náhradu škody od ktoréhokoľvek škodcu a jeho plnením zanikne povinnosť ďalšieho spoluzodpovedného škodcu. Tým nie je dotknuté právo v zmysle § 439 OZ navzájom sa vysporiadať podľa účasti na spôsobení vzniku škody.
Súd dospel k záveru, že bola daná zodpovednosť oboch žalovaných na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak fyzická osoba ako aj právnická osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
Podľa § 442 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa odseku 1 vyššie citovaného §-u sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Skutočnú škodu nemožno však obmedziť len na škodu spôsobenú
na veciach. Pod skutočnú škodu treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví alebo na živote.
Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody a teda v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.
Ako už bolo uvedené vyššie, obaja žalovaní boli odsúdení v spolupáchateľstve za prečin falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín, nálepiek a poštových pečiatok. Spoločnou činnosťou žalovaný v 2. rade zabezpečil najmenej 224 kusov falošných kolkových známok v hodnote 1000,- Sk, ktoré odpredal žalovanému v 1. rade po 500,- Sk za 1 kus a ten ich ako pravé v období od 28.8.2006 do 18.10.2007 predával náhodným občanom po 1000,- Sk, pričom títo občania ich uviedli do obehu ako pravé.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona č. 264/2008 Z.z.:
(1) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") má výhradné právo vydávať kolkové známky. Kolkové známky majú povahu ceniny.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona:
(1) Kolkové známky môžu predávať len príslušné orgány a distribútor prostredníctvom zariadení verejnej poštovej siete. 6) Distribútor je povinný zabezpečiť predaj kolkových známok tak, aby ich dostupnosť bola zabezpečená na celom území Slovenskej republiky.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 145/1995 Z.z.:
(3) Poplatky platené kolkovými známkami sú vždy príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Tým, že žalovaní v 1. a 2. rade si zabezpečili 224 kusov falošných kolkových známok v nominálnej hodnote 1000,- Sk a tieto odpredávali náhodným občanom ako pravé, spôsobili škodu štátu vo výške 224.000,- Sk (7.435,44 Eur), nakoľko títo náhodní občania v prípade, že by kolky zakúpili na pošte, kde bolo jediné predajné miesto v zmysle vyššie uvedeného zákona, uvedená suma by bola príjmom pre štátny rozpočet SR. Tým, že žalovaný v 1. rade predával falošné kolky, príjem z ich predaja získal pre seba a pre žalovaného v 2. rade a tým bol ukrátený príjem pre štát. Na vznik škody nebolo dôležité, či uvedené kolky by boli použité na vykonanie spoplatených právnych úkonov, ale dôležitá bola tá skutočnosť, že ak by „veci bežali riadne“, tak miesto 224 kusov falošných kolkov, ktoré predal žalovaný v 1. rade, by si kupujúci boli zakúpili pravé kolky na pošte a teda nebyť trestnej činnosti, do štátneho rozpočtu by bola pribudla suma 224.000,- Sk. Žalovaní v 1. a 2. rade svojou trestnou činnosťou teda spôsobili škodu vo výške 224.000,- Sk tým, že predávali falošné kolkové známky náhodným občanom ako pravé a teda spoločným konaním v úmysle spôsobiť inému škodu a sebe zadovážiť neoprávnený majetkový prospech uvádzali do obehu falošné kolkové známky. Tým boli splnené všetky predpoklady na náhradu škody a teda protiprávny úkon, za ktorý boli právoplatne odsúdení, spôsobenie škody pre štátny rozpočet SR tým, že nezískal príjem, bola daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a to konaním žalovaných a vznikom škody a zavinenie vyplýva z oboznamovaných rozhodnutí v rámci trestného konania. Pri rozsahu a spôsobe náhrady škody súd uložil povinnosť žalovaným škodu nahradiť v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka:
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu škody primerane znížil a naviac takéto zníženie by nebolo možné vykonať, nakoľko škoda bola spôsobená úmyselne.
Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania počnúc dňom, keď pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o žalovaného v 2. rade, nakoľko požadoval plnenie od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. V rámci trestného konania si žalobca škodu neuplatnil a preto bol so svojim nárokom odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Najskôr sa mohli dostať obaja žalovaní do omeškania s plnením dlhu spoločne a nerozdielne po tom, čo si žalobca uplatnil nárok aj voči žalovanému v 2. rade a preto od tohto dňa priznal úroky z omeškania v súlade s ust. § 3 Vyhlášky 87/1995 Zb. vo výške 9,00 %. Za predchádzajúce obdobie, teda od 14.4.2009 do 22.9.2009 a čo do výšky 0,25 % nad priznané úroky, bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1, O.s.p. Súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z cestovných výdavkov a poplatkov za ubytovanie pri účasti zástupcu žalobcu na pojednávaniach a to cestovné Bratislava - Rožňava a späť v dňoch 31.7.2009, 23.9.2009, 5.11.2009 a 26.10.2009, hodnota jednej cesty je 20,62 Eur x 2 do výšky cestovného autobusom a ubytovanie v dňoch 30.7.2009, 22.9.2009 a 25.10.2009 - 1 noc 35,13 Eur na základe doložených potvrdeniek o úhrade ubytovacích nákladov. Žalobca si uplatnil celkové trovy vo výške 311,59 Eur a zdokladoval vo výške 270,35 Eur, ktoré mu boli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.