Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Saz-8-2023.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Saz/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Račianska 71, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.10.2023, č.: PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AV, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.10.2023, č.: PPZ-HCP-BA12- 8764-015/2023/AV a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., zo zaistenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 26.10.2023, žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AV zaistil žalobcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (na účel výkonu administratívneho vyhostenia) na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 26.01.2024 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že účastník konania/žalobca bol dňa 25.10.2023 v čase o 20.30 hod. zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste Šahy. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Dňa 26.10.2023 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č.: PPZ-HCP-BA12-8764-010/2023-AV z toho istého dňa, ktorým bol žalobca z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 82 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov (neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Súčasne týmto rozhodnutím podľa ust. § 83 ods. 2, písm. b) zákona o pobyte cudzincov nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Vo vzťahu k možnosti uplatniť namiesto inštitútu zaistenia alternatívy vyplývajúce z ust. § 89 odsek 1 písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov, žalovaný dôvodil, že sa uvedenými možnosťami dôkladne zaoberal, pričom dospel k záveru o nemožnosti ich využitia v prípade žalobcu, nakoľko tento „nevie a nechce preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia
ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.“ Pokiaľ ide o stanovenie dĺžky doby zaistenia žalobcu, žalovaný túto ospravedlňoval potrebou vykonania všetkých dostupných úkonov smerujúcich k jeho vyhosteniu z územia Slovenskej republiky, súvisiacich s overením žalobcovej totožnosti, vykonania pohovoru so žalobcom a tiež vystavením náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. V rozhodnutí o zaistení bol žalobca súčasne uistený, že „počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby účastníkovi konania nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma.“ Žalovaný v rozhodnutí, ktorým zaistil žalobcu taktiež potvrdil, že plne rešpektoval jeho práva vyplývajúce z článku 8 ods. 1 Dohovoru a doplnil, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov.
II. Priebeh správneho súdneho konania
3. Proti rozhodnutiu o zaistení žalobcu podal tento v zákonnej lehote správnu žalobu a v nej správnemu súdu navrhol zrušiť toto rozhodnutie a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 155,04 eur.
4. V správnej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že samostatnými rozhodnutiami boli zaistení aj jeho manželka a ich štyri maloleté deti, ktorí sa rovnako obrátili so žalobou na súd a doplnil, že jeho zaistenie, ako aj zaistenie jeho manželky a ich detí nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhol, aby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný podľa jeho mienky nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. V súvislosti so zákonným dôvodom svojho zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov) žalobca uvádza, že jeho limitom je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalobca sa vyjadril, že „splnomocnenému zástupcovi uviedol, že do krajiny pôvodu sa nemôžu s rodinou vrátiť, pretože sú kurdi z juhovýchodnej oblasti Turecka a doma v krajine pôvodu čelia utláčaniu a diskriminácii zo strany tureckých štátnych orgánov a tiež sa boja krvnej pomsty zo strany iného klanu“ a citoval „Z výročnej správy USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021“. Žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho vyhostením do Turecka dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru. V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobca vyčíta žalovanému, že sa v konaní o zaistení ani v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti jeho zaistenia, ani sa nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia, kedy žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na jeho formálny súlad so zákonom o pobyte cudzincov. V správnej žalobe žalobca namietal tiež to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov a kasačného súdu vo veci obmedzovania osobnej slobody rodín s maloletými deťmi, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy žalovaný podľa neho v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa nachádza v zaistení so štyrmi maloletými deťmi vo veľmi nízkom veku, a teda k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.
5. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe datovaného ku dňu 13.11.2023 správny súd vyberá: „žalobcu vyhosťuje z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie o zaistení vedené pod číslom PPZ-HCP-BA12-8764- 015/2023-AV plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o pobyte cudzincov, zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná“. Na základe uvedeného potom žalovaný žiadal zamietnutie správnej žaloby a potvrdenie ňou napadnutého rozhodnutia.
6. S účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle ust. § 17 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia pre územné obvody Banskobystrického kraja, Košického kraja, Prešovského kraja a Žilinského kraja, kauzálne príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej v texte ako „správny súd“), ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť.
7. Správny súd, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia (§ 221 až § 230 Správneho súdneho poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu zo dňa 26.10.2023, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. e) a ust. § 206 ods. 3 a 6 Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto o potrebe zrušiť rozhodnutie, ktorým bol žalobca zaistený a nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.
8. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 29.11.2023 so začiatkom o 12:00 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zvolený zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom ospravedlnili už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa tohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil v podaní doručenom správnemu súdu dňa 22.11.2023 plnením iných služobných povinností. Neprítomná bola aj verejnosť. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 29.11.2023 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta druhá Správneho súdneho poriadku a preto správny súd v tento deň vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
10. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
11. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
12. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
13. Podľa ust. § 88 ods. 4 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
14. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
15. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
16. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
17. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho, či rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca zaistený je postihnuté takou vadou, ktorá ho robí nezákonným a či táto vada je takého charakteru, že robí neprípustným aj ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení.
18. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
19. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. V súvislosti s uvedeným poukazuje správny súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, z ktorého vyplynulo, že „konanie o zaistení a konanie o vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované. Uvedené konštatovanie podľa ústavného súdu vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia.
20. Vo vzťahu k absencii krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený (v rozhodnutí o administratívnom vyhostení) a s tým spojenej absencii úvah o možných prekážkach jeho vyhostenia v rozhodnutí o zaistení správny súd uvádza, že žalovaný orgán verejnej správy je v procese rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutie o zaistení neznamenalo neprimeraný zásah do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Súčasťou rozhodnutia o zaistení musí byť preto aj opísanie dôvodov takéhoto zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.
21. Povinnosť orgánu verejnej správy odôvodniť rozhodnutie o zaistení aj z hľadiska účelnosti zaistenia nepochybne vyplýva z citovaného ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Teda nielen počas trvania pozbavenia osobnej slobody na základe rozhodnutia o zaistení, ale už od samotného počiatku, čiže už pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí policajný orgán, na základe dovtedy zistených skutočností a vykonaných úkonov naznačiť, na základe čoho sa domnieva, že účel zaistenia bude možné dosiahnuť.
22. Žalobca bol zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, teda na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Bolo preto povinnosťou žalovaného orgánu verejnej
správy skúmať možnosť naplnenia účelu zaistenia, čiže či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky rozpoznateľné už v momente rozhodovania o zaistení.
23. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný si uvedomoval súvis medzi zaistením žalobcu a jeho účelom, definovaným v tomto prípade cit. ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom jediné závery, ktoré k tejto problematike prijal, vyjadril v časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia v znení: „Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatuje, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 odsek 1 písmeno f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA12-8764-010/2023-AV zo dňa 26.10.2023 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, v ktorom bol účastníkovi konania uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca“. Správny súd musí konštatovať, že uvedené odôvodnenie nemá, pokiaľ ide o povinnosť orgánu verejnej správy skúmať existenciu účelu zaistenia a v nadväznosti na to existenciu uskutočniteľnej potenciality vyhostenia, ako podmienky pre naplnenie zákonnosti zaistenia, žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nedáva relevantnú a zmysluplnú odpoveď na otázku, či vyhostenie žalobcu, o zaistení ktorého žalovaný rozhodol, vôbec prichádza do úvahy.
24. Ako už bolo vyššie spomenuté, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 26.10.2023, č. PPZ-HCP-BA12-8764-010/2023-AV nie je uvedená krajina, do ktorej má byť tento vyhostený. Aj keď si je správny súd vedomý, že neuvedenie krajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený, zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 77 ods. 1 pripúšťa, túto skutočnosť nemožno chápať ako dôvod na to, aby rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nemuselo obsahovať relevantnú úvahu o reálnej možnosti cudzinca vyhostiť (a naplniť tak účel zaistenia), obsahom ktorej musí byť aspoň základný prehľad úkonov, ktoré budú realizované vo vzťahu k potenciálne možným krajinám vyhostenia. Aj keď zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nemal o štátnej príslušnosti žalobcu žiadne pochybnosti, súčasne v ňom nie je zmienka o tom, či do úvahy prichádza jeho vyhostenie do domovskej krajiny, prípadne s akými inými variantami možno pracovať.
25. Z uvedených dôvodov preto nemožno rozhodnutie žalovaného, ktorým zaistil žalobcu považovať za zákonné, kedy odôvodnenie tohto rozhodnutia nespĺňa základnú požiadavku nevyhnutnosti materiálnych náležitostí rozhodnutia o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia a z jeho obsahu nie je možné zistiť naplnenie základnej podmienky pre zaistenie žalobcu, ktorou je jeho vyhostiteľnosť.
26. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.10.2023, č.: PPZ-HCP-BA12-8764-015/2023-AV o zaistení žalobcu nedostatočne odôvodnené a z toho titulu nepreskúmateľné, podľa ust. § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistenej vady tohto rozhodnutia, súčasne nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, existencia ktorého takto prestala spĺňať podmienku zákonnosti.
27. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 Správneho súdneho poriadku a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).