Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-1222-2010.pdf
PDF · 83.95 KB
No categories available
1Er/1222/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Revúca, Nám. slobody 13/17, 050 01 Revúca, IČO: 328 693, proti povinnej: U.. S. S., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX S. G. XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Evarist Zuzan, advokát, AK so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie pohľadávky 212,68 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinnej proti exekúcii, na odvolanie právneho zástupcu povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1222/2010-23 zo dňa 14. 09. 2010, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinnej vzneseným v časti exekúcie vykonávanej na základe platobného výmeru č. 403/02F vydaného oprávneným Mesto Revúca dňa 15. 02. 2002 čo do sumy 17,42 eur a na základe platobného výmeru č. 14624/04F vydaného oprávneným Mesto Revúca dňa 22. 01. 2004 čo do sumy 43,15 eur v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 212,68 Eur, a to na základe exekučného titulu - vykonateľných platobných výmerov Mesta Revúca č. 403/02F zo dňa 15. 02. 2002, č. 14624/04F zo dňa 22. 01. 2004, č. 1620147642/2005 zo dňa 21. 03. 2005, č. 1620154260/2006 zo dňa 02. 03. 2006, č. 1620160244/2007 zo dňa 14. 03. 2007, č. 1620164199/2008 zo dňa 10. 04. 2008, a trov exekúcie. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 22. 06. 2010.
Poverením č. 5601 056136 zo dňa 06. 07. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa so sídlom Exekútorského úradu Železničná 257/19, Revúca, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 988/2010.
Podaním zo dňa 16. 08. 2010 povinná cestou právneho zástupcu podala písomné námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 15. 07. 2010 a doručené povinnej dňa 02. 08. 2010. Súdnej exekútorke boli doručené písomné námietky dňa 19. 08. 2010. V týchto povinná poukázala na to, že platobné výmery č. 403/02F zo dňa 15. 02. 2002 a č. 14624/04F zo dňa 22. 01. 2004 boli vydané oprávneným v zmysle § 11 ods. 1 Zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov, ktorý bol účinný do 01. 11. 2004. Oprávnený mal možnosť vymáhať poplatky najneskôr do uplynutia troch rokov do konca kalendárneho roka, v ktorom sa dozvedel, t. j. vydal platobné výmery na poplatky za komunálny odpad. Potom pohľadávky z platobných výmerov č. 403/02F a č. 14624/04F považuje za nevymožiteľné, keďže uplynula lehota na ich vymáhanie v zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona. Preto povinná žiadala námietkam vyhovieť, exekúciu zastaviť a priznať jej náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za námietky proti exekúcii 66,- eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 34,34 eur + 19% DPH.
Oprávnený sa písomne vyjadril k námietkam povinnej, ktoré považoval za nedôvodné. Uviedol, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou (§ 101).
Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je OZ alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. Nakoľko podľa § 69 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov, právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným, námietke povinnej nemožno vyhovieť. Oprávnený pripojil výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 04. 06. 2003, 14. 07. 2005, 03. 05. 2006 a upomienku zo dňa 02. 12. 2009 za účelom preukázania vykonaných úkonov na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie poplatkov u povinnej.
V danej veci pôvodne rozhodla vyššia súdna úradníčka uznesením tohto súdu č. k. 1Er/1222/2010-23 zo dňa 14. 09. 2010, ktorým námietky povinnej vznesené proti exekúcii zamietla.
Proti tomuto citovanému uzneseniu, ktoré bolo riadne doručené právnemu zástupcovi povinnej, tento podal odvolanie v zákonnej lehote na pošte dňa 05. 10. 2010. Na zdôvodnenie uviedol, že exekučný súd neprihliadol na skutočnosť, že exekúcia je voči povinnej vykonávaná na základe rôznych exekučných titulov na peňažné plnenie. Platobné výmery č. 403/02F zo dňa 15. 02. 2002 a č. 14624/04F zo dňa 22. 01. 2004 boli vydané v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 544/1990 zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 01. 11. 2004. V čase vzniku povinnosti zaplatiť miestny poplatok podľa tohto zákona sa na právny stav vzťahuje ust. § 12 ods. 1 zákona (poplatky nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa obec dozvedela o skutočnosti, ktorá je predmetom poplatkov. Preto považuje pohľadávky z citovaných platobných výmerov za nevymožiteľné, lebo uplynula lehota na ich vymáhanie. Správu poplatkov vykonáva obec, ktorá ich vo svojom územnom obvode zaviedla. Oprávnený sa mylne domnieva, že týmto osobitným predpisom, ktorým je upravená osobitná premlčacia doba, je zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení, pretože týmto osobitným predpisom upravujúcim možnosť vyrubenia a vymáhania poplatkov je zákon č. 544/1990 zb. o miestnych poplatkoch, ktorý mal vlastnú úpravu ohľadom doby vymáhania. V zmysle § 13 tohto zákona v znení účinnom v čase vzniku povinnosti, na konanie vo veciach poplatkov sa vzťahujú osobitné predpisy (odkazuje na osobitné predpisy: vyhláška Ministerstva financií SR č. 16/1962 Zb., zákon č. 71/1967 Zb., zákon č. 369/1990 Zb.). Preto vyjadrenie oprávneného s poukazom na ust. § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení je irelevantné vo vzťahu k označeným exekučným titulom. Pre určenie premlčania nároku nemožno aplikovať tento zákon o správe daní a poplatkov. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, námietkam povinnej vyhovieť, exekúciu zastaviť a priznať povinnej náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za námietky proti exekúcii 66,- eur, trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby po 9,96 eur t.j. 29,88 eur a trikrát režijný paušál po 7,21 eur t.j. 21,72 eur, celkom 61,40 eur vrátane DPH (51,60 eur + 19% DPH).
Oprávnený sa písomne vyjadril k odvolaniu právneho zástupcu povinnej v tom smere, že na daný prípad je potrebné aplikovať právny predpis platný v dobe rozhodovania a tým je zákon č. 511/1992 Zb. v platnom znení, v zmysle ust. § 69 ods. 1 tohto zákona je právo vybrať daňový nedoplatok premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol. V zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v platnom znení, ktorý v súčasnosti upravuje miestne dane a miestny poplatok, je v ust. § 102 uvedené, že v konaní vo veciach miestnych daní a poplatku sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov, a tým je zákon č. 511/1992 Z. z. v platnom znení.
S poukazom na napadnuté uznesenie odvolaním právneho zástupcu povinnej súd uvádza, že proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, ak sa nevyhovelo námietkam proti exekúcii, keďže v zmysle ust. § 50 ods. 4 EP odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam. Odvolanie povinnej smeruje proti rozhodnutiu, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, potom z ust. § 374 ods. 4 OSP okrem iného vyplýva, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V danej veci odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas. Vzhľadom na uvedené exekučný súd pristúpil k vecnému rozhodnutiu o námietkach povinnej cestou jej právneho zástupcu proti exekúcii, ktoré boli podané včas.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Námietky sú procesnou obranou povinnej proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. V súvislosti so zánikom vymáhaného nároku možno prihliadnuť iba na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Konanie o námietkach je sporom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené zákonné predpoklady, oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Z obsahu podaných námietok povinnej proti exekúcii, ako aj z odvolania vyplýva, že exekúcia v danej veci je vykonávaná na základe viacerých exekučných titulov na peňažné plnenie, pričom povinná namieta vykonanie exekúcie na základe dvoch exekučných titulov v prospech oprávneného, ktorými sú platobné výmery vydané oprávneným č. 403/02F zo dňa 15. 02. 2002 a č. 14624/04F zo dňa 22. 01. 2004. Oba platobné výmery boli vydané Mestom Revúca - oprávneným, ktorými boli povinnej vyrubené miestne poplatky za komunálny odpad, a nie daň (prvý platobný výmer za rok 2002 a druhý za rok 2004). Tieto boli vydané v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch (v znení neskorších právnych predpisov, naposledy zmena zákonom č. 218/2004 Z. z.), ktorý bol účinný do 01. 11. 2004. Je nesporné, že právo vymáhať pohľadávku sa viaže na titul, ktorým bola stanovená povinnosť. V čase vzniku povinnosti zaplatiť miestny poplatok a vydania spomínaných platobných výmerov, bola účinná právna úprava, podľa ktorej v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 544/1990 Zb., poplatky nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa obec dozvedela o skutočnosti, ktorá je predmetom poplatkov. Ďalej súd poukazuje na zákon č. 582/2004 Z.z. s účinnosťou 01. 11. 2004, a to jeho zrušovacie ust. § 106 bod 1. a prechodné a záverečné ust. § 104 ods. 7 zákona. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu povinnej, že takýmto predpisom upravujúcim možnosť vyrubenia a vymáhania poplatkov je zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorý mal vlastnú úpravu ohľadom doby vymáhania. Preto vyjadrenie oprávneného s poukazom na ust. § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení a ust. § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je irelevantné vo vzťahu k namietaným exekučným titulom. Potom v ust. § 12 ods. 1 zákona č. 544/1990 Zb. je upravený zánik (preklúzia) práva ako zákonný dôsledok neuplatnenia práva v čase ustanovenom zákonom. Preklúziu treba odlišovať od premlčania. Uplynutím prekluzívnej doby zaniká samotné právo, na ktorú súd prihliada aj bez námietky dlžníka. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd dospel k záveru, že pohľadávka oprávneného vyplývajúca z platobného výmeru č. 403/02F zo dňa 15. 02. 2002 čo do sumy 17,42 eur a pohľadávka vyplývajúca z platobného výmeru č. 14624/04F zo dňa 22. 01. 2004 čo do sumy 43,15 eur sú nevymožiteľné, keďže uplynula prekluzívna lehota na ich vymáhanie, v ktorej exekúcia sa musí nielen začať, ale aj skončiť. Pokiaľ oprávnený pripojil listinné doklady o vykonaných úkonoch na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku u povinnej, z ich obsahu nevyplýva, že tieto sa týkajú namietaných dvoch platobných výmerov.
Preto súd rozhodol tak, že námietkam povinnej vzneseným v časti exekúcie vykonávanej na základe platobného výmeru č. 403/02F vydaného oprávneným Mesto Revúca dňa 15. 02. 2002 čo do sumy 17,42 eur a na základe platobného výmeru č. 14624/04F vydaného oprávneným Mesto Revúca dňa 22. 01. 2004 čo do sumy 43,15 eur vyhovuje.
V prípade, že toto rozhodnutie, ktorým sa námietkam povinnej vyhovelo, bude právoplatné, súd exekúciu v tejto časti zastaví (ust. § 50 ods. 5 veta prvá Exekučného poriadku).
Vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu povinnej na priznanie náhrady trov konania súd poznamenáva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Trovy exekúcie vymáha súdny exekútor na základe súdom vydaného poverenia, súčasne s vymáhaním pohľadávky oprávneného. Exekučný poriadok vôbec nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému (podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku a contrario). Právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému, takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným (rozsudok NS SR sp. zn. 5MCDO/12/2004 zo dňa 30. 06. 2005).
Poučenie:
Proti výroku uznesenia tohto súdu, ktorým sa vyhovelo námietkam povinnej proti exekúcii, je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis ostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.