Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-29-2011.pdf
PDF · 86.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/29/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej B. T. a.s. so sídlom v N. na G. X. Č.. Q. IČO: Q. Q. Q. zastúpenej HMG & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Bratislave na Štefanovičovej ulici č. 12 IČO: 35 885 459 proti povinným: 1/ M. Z. D.. X.Q..Q. bývajúcemu v Z. D. S. D. O. X. Č.. X zastúpenému JUDr. Ľubomírou Virovou advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ulici č. 87 2/ I. Z.. Z. r.P.. so sídlom v N. D. N. X. Č.. Q./X IČO: Q. XXX o vymoženie 28.419,21 € s prísl. o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 7.6.2011 č.k. 6Er 136/2011-37 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Uznesením súd prvého stupňa námietkam povinného 1/ proti exekúcii podľa § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) vyhovel. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9.10.2000 č.k. 13Cb/1236/96, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.12.2000 a vykonateľným sa stal 9.12.2000, ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť oprávnenej 856 157,-Sk s 30,5 % úrokom z omeškania od 7.5.1996 do 22.9.1997 a s 21,5 % úrokom od 23.9.1997 do zaplatenia, ďalej 199 168,30,-Sk a trovy konania 45 412,-Sk. Na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora bola proti povinným 1/ a 2/ začatá exekúcia. Po doručení upovedomenia o jej začatí povinný 1/ podal námietky proti exekúcii z dôvodu premlčania vymáhanej pohľadávky. Oprávnená vo vyjadrení k námietkam uviedla, že nárok z exekučného titulu zanikol uplynutím desaťročnej premlčacej doby 5.12.2010 čiastočne. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu od 6.12.2000 (v uznesení nesprávne uvedené 6.12.2010), tieto sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe a právo oprávnenej na 21,5% úrok od 23.9.1997 do 24.2.2008 je premlčané. Zvyšný úrok sa nestal zročným a podaním návrhu na exekúciu 25.2.2011 došlo k spočívaniu premlčacej doby. Navrhla, aby súd námietky povinného 1/ v časti vymoženia úroku z omeškania 21,5 % z 28 419,21 € ročne od 25.2.2008 do zaplatenia zamietol. Súd prvého stupňa s poukazom na § 100 a 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka uzavrel, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď nárok z exekučného titulu už bol vrátane úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, premlčaný.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.4.2006 sp.zn. 32Odo 466/2004 zdôraznila, že pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Citovala časť vyššie uvedeného rozhodnutia, v zmysle ktorého „Správny nie je záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú
osud pohľadávky, a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva“. Zároveň poukázala na ďalšie rozhodnutia: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.5.2000 sp. zn. 4 Obo 319/99, rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 3.3.2005 sp. zn. 5Co/49/2005 a napokon na uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2011 č.k. 5CoE/91/2010-51 a Okresného súdu Poprad z 13.9.2010 č.k. 9 Er/534/2009-52. V súvislosti s uvedenou rozhodovacou činnosťou súdov uviedla nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Zároveň citovala nález Ústavného súdu z 3.11.2006 III. ÚS 192/06. Na základe vyššie uvedených skutočností považovala záver súdu o tom, že vymáhaný nárok oprávnenej je premlčaný celý, pretože úroky sú príslušenstvom pohľadávky a znášajú osud pohľadávky, za nesprávny, nakoľko premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. V nadväznosti na uvedené mala za to, že vymáhaná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Nárok z exekučného titulu zanikol uplynutím desaťročnej premlčacej doby čiastočne 5.12.2010. Pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda od 6.12.2000, tieto sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a právo na vymoženie 21,5 % úroku z 28 419,21 € ročne od 23.9.1997 do 24.2.2008 je premlčané. Keďže zvyšný úrok sa nestal zročným a oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie 25.2.2011, kedy došlo k uplatneniu práva, a teda k spočívaniu premlčacej doby, nárok v časti exekúcie o vymoženie úroku 21,5 % z 28 419,21 € ročne od 25.2.2008 do zaplatenia premlčaný nie je a exekúcia v tejto časti je dôvodná. Takto mala za to, že je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že povinnosť platiť úroky z omeškania je vedľajším záväzkom k hlavnému záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi istinu a vzniká jednorazovo v deň, keď sa dlžník dostane do omeškania so splnením záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 3173/2005, 21Cdo 681/2006, 21Cdo 761/2007 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 37/2007. Vyjadril názor, že námietka premlčania vo vzťahu k istine a príslušenstvu bola vznesená dôvodne. Oprávnená sa pridržiava doktríny samostatného (nezávislého) premlčania úrokov z omeškania, podľa ktorej sa každodenný prírastok premlčuje samostatne v trojročnej premlčacej dobe, ktorá 25.2.2011 začala spočívať. Právo oprávnenej na zaplatenie úrokov z omeškania od 25.2.2008 by tak bolo de facto nepremlčateľné, čím by bol prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania nútený k splneniu istiny, ktorá už premlčaná je. Aj v prípade opodstatnenosti posudzovania úroku z omeškania na dennom základe je nesporné, že stále ide o akcesorický záväzok závislý od hlavného záväzku, a preto ak je premlčaná istina, sú premlčané aj úroky z omeškania bez ohľadu na to, kedy sú žalovateľné (splatné). Na záver uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, pretože záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinným má obchodnoprávnu povahu, a preto je nutné aplikovať § 408 Obchodného zákonníka. Ak by sa vzhľadom na nedostatok právnej úpravy (§1 ods. 2 Obchodného zákonníka) pripustilo nezávislé premlčanie úrokov z omeškania aj vo vzťahu k obchodnoprávnym úrokom z omeškania, ktoré vznikli do okamihu premlčania istiny 7.5.2006, tak úroky z omeškania od 6.5.1996 do 6.5.2006 sa premlčali samostatne vo vzťahu ku každému dennému prírastku v štvorročnej premlčacej dobe, teda najneskôr 6.5.2010. Vzhľadom na podanie návrhu 25.2.2011 je preto premlčaná každá zložka nároku oprávnenej.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
Exekučným titulom je rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9.10.2000 č.k. 13Cb/1236/96, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.12.2000 a vykonateľným sa stal 9.12.2000, ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť oprávnenej 856 157,-Sk s 30,5 % úrokom z omeškania od 7.5.1996 do 22.9.1997 a s 21,5 % úrokom z omeškania od 23.9.1997 do zaplatenia, ďalej 199 168,30,-Sk a trovy konania 45 412,- Sk. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi oprávnenou a povinným 1/ vznikol na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka uzavretej medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinným 2/, pričom záväzky z tejto zmluvy (povinnosť splatiť úver) prešli na základe zmluvy o predaji časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka na povinného 1/. S prihliadnutím na uvedené možno nepochybne uzavrieť, že podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa právny vzťah medzi oprávnenou a povinným 1/ kvalifikuje ako obchodno-právny záväzkový vzťah a spravuje sa Obchodným zákonníkom, a to aj vo vzťahu k premlčaniu nároku oprávnenej.
Premlčanie v Obchodnom zákonníku je upravené komplexne, a preto na premlčanie práva vyplývajúceho z obchodno-právneho vzťahu je nutné aplikovať Obchodný zákonník. Z § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že právoplatne priznané právo možno vykonať v exekučnom konaní začatom v 10-ročnej lehote, počítanej odo dňa, kedy začala po prvý raz plynúť (§ 392 ods. 1 Obchodného zákonníka) a v prípadoch uvedených v § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, (ktoré sa nevzťahujú na danú situáciu, keďže oprávnenej bolo právo právoplatne priznané skôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby) v desaťročnej lehote predĺženej o ďalšie tri mesiace od vykonateľnosti rozhodnutia.
Súd prvého stupňa síce dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní pohľadávky vrátane jej príslušenstva vo vzťahu k povinnému 1/, ale použil pritom nesprávny právny predpis (§ 110 Občianskeho zákonníka), pretože nepostrehol skutočnosť, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, a preto aj keď bola pohľadávka oprávnenej právoplatne priznaná v súdnom konaní, premlčuje sa podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka najneskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť, teda keď sa pohľadávka oprávnenej stala splatnou podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. Táto premlčacia doba je záväzná, nemôžu ju strany meniť ani ju vylúčiť. Uvedené ustanovenie bráni aplikácii ustanovenia § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, ktoré použil súd prvého stupňa, a podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Splatnosť pohľadávky judikovanej rozsudkom z 9.10.2000 č.k. 13Cb/1236/96 nastala 7.5.1996, a preto pokiaľ návrh na vykonanie exekúcie bol oprávnenou podaný až 25.2.2011, k premlčaniu pohľadávky vrátane úrokov z omeškania vzhľadom na vznesenú námietku premlčania podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo 7.5.2006.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávnenej, že úroky z omeškania nie sú premlčané v celom rozsahu, teda úrok z omeškania 21,5 % z 28 419,21 € ročne od 25.2.2008 do zaplatenia, odvolací súd uvádza, že v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.4.2006 sp.zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.3.2008 sp.zn. 4Cdo/222/2005).
Vzhľadom na skutočnosť, že sa právo priznané exekučným titulom premlčalo, (čo v podanom odvolaní oprávnená nespochybnila), rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, a preto nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania po 7.5.2006, resp. od 25.2.2008 do zaplatenia, ako sa domáha oprávnená. Keďže od uvedeného dňa už v dôsledku dôvodne
uplatnenej námietky premlčania súd nemôže premlčané právo priznať, je potrebné mať za to, že povinný bol s úhradou istiny v omeškaní do uvedeného dňa, a teda iba do uvedeného dňa má oprávnená právo na úrok. Ak oprávnená nemá právo na zaplatenie istiny, potom je samozrejmé, že nemá ani nárok na úrok s ňou spojený. Pri inom výklade (oprávnenej) by oprávnená mala nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný tak, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí.
V súvislosti s odvolaním oprávnenej, odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. 1Cdo/157/2009, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by totižto za každý deň omeškania malo vznikať veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom by bolo popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu, a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
Súd prvého stupňa teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinným 1/ považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynutiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, nakoľko o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Takýmto je rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie po tom, čo sa námietkam právoplatne vyhovelo (§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.